Napísal: Štv 30 Okt 2008, 13:553. diel /Bolesť a trauma
George neprestal, stále sa ma pokúšal zvábiť, no pokúšala som sa brániť ako sa len dalo...Niežeby nebol sympatický, ale aj ja mám určité morálne zásady!
"Sophie pochop, musíš byť moja!"
"Nie!..Koľkokrát ti to mám opakovať?"
"Pozri sa mi do očí.Nevidíš ako po tebe túžim? Mária je už zabudnutý prípad."
"Ja nemožem..Odchádzam!"
"Ha-Ha..To možeš skúsiť, no dvere som zamkol."
"Prečo to robíš?Myslíš že to nepoviem Márií?"
"Ano? A ty si myslíš že ti bude vieriť? Si nič a ničím aj ostaneš..budeš aj tak moja!"
Snažila som sa nájsť východisko, no jediné dvere, ktoré mali priamy smer von,boli zamknuté a druhé strážil George.
Rozhodl som sa vyskočiť z okna, no George ma chytil zo zadu za ramená a chcel ma stiahnuť k sebe...
No v tedy sa ozval vyslobodzujúci škrekot pani Márie...
"Sophieee! Už aj poď sem!"
Síce som vedela že mám u nej nulový rešpekt, bola som v tej chvíli rada...
"Ano pani?"
"No ešte ti musím niečo oznámiť.Zajtra večer sa sťahujeme na Kvetosedlolúčnu 328. Tak sa začni baliť"
"Pani? Ak sa smiem spýtať..Prečo?"
"Vtom dome je rozbehnutý domáci biznis, takže som sa rozhodla že to kúpim. No keďže majitel chcel súrne predať aj dom, kúpila som aj ten.
Tak a teraz už choď musí to oznámiť ešte manželovi.."
Už bola tma a tak som sa pobrala hore, no nevedela som zaspať. Trápilo ma čo sa dnes stalo. Musím to nejak povedať Marií. Ale ako? Narovinu?
"Čaaau Marči. Včera ma chcel dostať tvoj manžel ale neboj sa, stihol ma chytiť len za zadok. Potom si nasťastie zavrieskala ako paviáv v kostole, takže ti ďakujeeem."
Hmmm to asi nie. Ach ja blbá. Odišla by som, ale nemám peniaze. Snáď sa to nebude opakovať.
Na druhý ďen.
Ach ja naivka! To som si len myslela. Vďaka mojej naivite bude dnešok ten najhorší v mojom živote...zatial...
Bolo osem hodín večer a boli sme už všetci pobalený.
Ja som sa snažila Georgovi vyhýbať ako sa len dalo a na dnes úspešne.
O pol deviatej stál pred domom taxík, leno pani milostivá predala auto aby mala za čo nakúpiť tovar do obchodu. Ach som nervózna. Viem že nepatrím do rodiny no aj tak, to že možem bývať snimi ďalej mi dáva nové možnosti. Možno mi pani dovolí pracovať v jej obchode ak sa vlúdne prihovorím..
Ani som sa nenazdala a už som sedela v taxíku. Naštastie vedľa Márií...
To ma ukludnilo a tak som sa sústredila na cestu ... cesta bola dlhá isli sme cca 2 hodiny ..Keď sme dorazili, ostala som v nemom úžase. Predomnou stál obrovský dom. Mal tri poschodia, veľkú garáž, kde sa nachádzal obchod. Prenádherná obývacka.3 toalety,4 pekne zariadené izby a kuchyňa s jedálňou. Bola som stoho mimo ako európska kríza.
Zo snenia ma veľmi rýchlo prebral máriin prenikavý hlas.
"Sophieee! Na slovíčko."
"Ano pani?."
"Choď do spálne a obleč sa do niečoho vhodnejšieho..."
"Ano pani...A ... Prosím vás mohla by som pracovať s vami v obchode?"
"Hmmm to uvidím ..zatial sa otom možeš porozprávať s Georgom. A teraz šup šup ja mám prácu ohladne tovaru."
Uff.. Ako som zistila spálňa je až na tretiom poschodí...Poteší.
No nič aspoň schudnem.
Vošla som do spálňe a sakra! Stál tam George!
Rýchlo som chcela utiecť kým sa ešte dalo, no zrúkol.
"Neskús! Poď sem už aj!"
Pravdu povediac som sa cítila ako pes. Podišla som k nemu, no v tom momente ma zdrapil a pritisol s ma k sebe s úmyslom ma pobozkať..Nedovolila som to ! Na jeho tvári som videla, že začína byť nervózny. Zrazu sa pohŕdavo usmial, chytil mi ruku a surovo ma dotiahol na koniec postele.
Surovo ma objal a začal ma bozkávať. Z fleku som mu strelila facku a to som asi nemala. Začal sa zrazu správať ako agressor.
Zvalil ma na posteľ, pritisol k sebe... Šaty mi strhal dole jedným ťahim. Nemohla som kričať..Zabil by ma a brániť som sa nevedela. Bol príliš silný.
A vtedy sa to stalo! ZNÁSILNIL MA!
Bolelo to, plakala som, no on neprestal. Vyžíval sa z mojej bolesti.
Ústa mi pridržal rukou..Nemohla som poriadne dýchať.
Bála som sa nech mi viac neublíži. Aj tak som už vedela že budem mať telo plné modrín.
Už som si myslela že umriem od bolesti, ked zrazu ... Bol koniec.
Chladne zomňa zliezol a odvetil len 2 slová.
"Strať sa!"
"Poviem to Márií." Zašomrala som.
"Čo povieš? No úhádla si moja! Ty socka! Takú ti vrazím že sa stoho nespametáš. Cekneš čo i len slovo a zabijem ťa to si buď istá!"
"Ale...Au!"
Strelil mi facku... Rozplakala som sa ešte viac...
"Aaaa prestaň mi tu revat si šlapka ..prac sa už konečne..!"
Rozbehla som sa do kúpeľne. Nemohla som tomu veriť. Nohy sa mi triasli sa a ja som sa cítila špinavá.
Vliezla som do sprchy s nádejou, že zo seba zmijem ten pocit.
No beznádejne. Stále som sa cítila ako pobehlica... Presne ako povedala Mária.
Obliekla som si také šaty ako mi kázala Mária. No ako som sa na seba pozrela, začala som bedákať.
"Maxis ...Ó všemocný maxi.. Prečo si to dopustil? Čo som ti urobila? "
Plakala som ako zmyslov zbavená, kým sa zase neozvala Mária.
"Sophieeee! Už aj poď dole!"
Zlakla som sa ...žeby to už vedela?
Teraz ma vyhodí..Celý život budem mať zničený.. Skončím na ulici.. Ale obavy asi neboli na mieste.
Utrela som si slzy a bežala som dole...
"Prosím pani?
"Rozprávala si sa s georgom?"
V tomto momente som zaváhala... Čo jej mám povedať? Pravdu?.. To nie zabil by ma..
"Áno pani...Akurát sme dokončili konverzáciu o obchode doporučil ma ako pokladníčku.."
"Výborne... a budes aj doplňovať tovar..A ako sa ti bude dariť ... Budem ti platiť o niečo viac.."
"Ano pani... Ďakujem pani."
Mária odkráčala a ja som sa zvalila do pohovky a nemo som premýšlala o dnešku....
RÁNO
Zobudila som sa pomerne skoro.Ani netuším ako som dokázala zaspať..A hneď kumne naklusala Mária ..Podala mi rožok a tresku a kázala mi po jedle ísť doplniť tovar..
Takže keď som dojedla pustila som sa do toho...Mária mi pravdaže nedoverovala, lebo poslala zamnou Georga aby na mna dohliadol pri práci..
Za celé 3 hodiny čo tam bol ma ani raz neoslovil...Čomu som vlastne bola rada. Aspoň som sa mohla venovať práci..
Akonáhle som skončila, odišiel a ja som sa za ním pozrela cez okno nenávistným pohľadom..Nenávidela som ho za to čo mi urobil.
A v tom mi prišlo zle .. Ani neviem či to bolo z neho, alebo z tej tresky,no uteklala som na záchod ako rýchlo som len vedela.
Bolo to trápenie.. Dávenie nie a nie prestať..V tom mi vtrhla na záchod Mária...Spýtavo sa na mna pozerala a ja som vedela ze jej to musím dajak vysvetliť a to rýchlo...
George neprestal, stále sa ma pokúšal zvábiť, no pokúšala som sa brániť ako sa len dalo...Niežeby nebol sympatický, ale aj ja mám určité morálne zásady!
"Sophie pochop, musíš byť moja!"
"Nie!..Koľkokrát ti to mám opakovať?"
"Pozri sa mi do očí.Nevidíš ako po tebe túžim? Mária je už zabudnutý prípad."
"Ja nemožem..Odchádzam!"
"Ha-Ha..To možeš skúsiť, no dvere som zamkol."
"Prečo to robíš?Myslíš že to nepoviem Márií?"
"Ano? A ty si myslíš že ti bude vieriť? Si nič a ničím aj ostaneš..budeš aj tak moja!"
Snažila som sa nájsť východisko, no jediné dvere, ktoré mali priamy smer von,boli zamknuté a druhé strážil George.
Rozhodl som sa vyskočiť z okna, no George ma chytil zo zadu za ramená a chcel ma stiahnuť k sebe...
No v tedy sa ozval vyslobodzujúci škrekot pani Márie...
"Sophieee! Už aj poď sem!"
Síce som vedela že mám u nej nulový rešpekt, bola som v tej chvíli rada...
"Ano pani?"
"No ešte ti musím niečo oznámiť.Zajtra večer sa sťahujeme na Kvetosedlolúčnu 328. Tak sa začni baliť"
"Pani? Ak sa smiem spýtať..Prečo?"
"Vtom dome je rozbehnutý domáci biznis, takže som sa rozhodla že to kúpim. No keďže majitel chcel súrne predať aj dom, kúpila som aj ten.
Tak a teraz už choď musí to oznámiť ešte manželovi.."
Už bola tma a tak som sa pobrala hore, no nevedela som zaspať. Trápilo ma čo sa dnes stalo. Musím to nejak povedať Marií. Ale ako? Narovinu?
"Čaaau Marči. Včera ma chcel dostať tvoj manžel ale neboj sa, stihol ma chytiť len za zadok. Potom si nasťastie zavrieskala ako paviáv v kostole, takže ti ďakujeeem."
Hmmm to asi nie. Ach ja blbá. Odišla by som, ale nemám peniaze. Snáď sa to nebude opakovať.
Na druhý ďen.
Ach ja naivka! To som si len myslela. Vďaka mojej naivite bude dnešok ten najhorší v mojom živote...zatial...
Bolo osem hodín večer a boli sme už všetci pobalený.
Ja som sa snažila Georgovi vyhýbať ako sa len dalo a na dnes úspešne.
O pol deviatej stál pred domom taxík, leno pani milostivá predala auto aby mala za čo nakúpiť tovar do obchodu. Ach som nervózna. Viem že nepatrím do rodiny no aj tak, to že možem bývať snimi ďalej mi dáva nové možnosti. Možno mi pani dovolí pracovať v jej obchode ak sa vlúdne prihovorím..
Ani som sa nenazdala a už som sedela v taxíku. Naštastie vedľa Márií...
To ma ukludnilo a tak som sa sústredila na cestu ... cesta bola dlhá isli sme cca 2 hodiny ..Keď sme dorazili, ostala som v nemom úžase. Predomnou stál obrovský dom. Mal tri poschodia, veľkú garáž, kde sa nachádzal obchod. Prenádherná obývacka.3 toalety,4 pekne zariadené izby a kuchyňa s jedálňou. Bola som stoho mimo ako európska kríza.
Zo snenia ma veľmi rýchlo prebral máriin prenikavý hlas.
"Sophieee! Na slovíčko."
"Ano pani?."
"Choď do spálne a obleč sa do niečoho vhodnejšieho..."
"Ano pani...A ... Prosím vás mohla by som pracovať s vami v obchode?"
"Hmmm to uvidím ..zatial sa otom možeš porozprávať s Georgom. A teraz šup šup ja mám prácu ohladne tovaru."
Uff.. Ako som zistila spálňa je až na tretiom poschodí...Poteší.
No nič aspoň schudnem.
Vošla som do spálňe a sakra! Stál tam George!
Rýchlo som chcela utiecť kým sa ešte dalo, no zrúkol.
"Neskús! Poď sem už aj!"
Pravdu povediac som sa cítila ako pes. Podišla som k nemu, no v tom momente ma zdrapil a pritisol s ma k sebe s úmyslom ma pobozkať..Nedovolila som to ! Na jeho tvári som videla, že začína byť nervózny. Zrazu sa pohŕdavo usmial, chytil mi ruku a surovo ma dotiahol na koniec postele.
Surovo ma objal a začal ma bozkávať. Z fleku som mu strelila facku a to som asi nemala. Začal sa zrazu správať ako agressor.
Zvalil ma na posteľ, pritisol k sebe... Šaty mi strhal dole jedným ťahim. Nemohla som kričať..Zabil by ma a brániť som sa nevedela. Bol príliš silný.
A vtedy sa to stalo! ZNÁSILNIL MA!
Bolelo to, plakala som, no on neprestal. Vyžíval sa z mojej bolesti.
Ústa mi pridržal rukou..Nemohla som poriadne dýchať.
Bála som sa nech mi viac neublíži. Aj tak som už vedela že budem mať telo plné modrín.
Už som si myslela že umriem od bolesti, ked zrazu ... Bol koniec.
Chladne zomňa zliezol a odvetil len 2 slová.
"Strať sa!"
"Poviem to Márií." Zašomrala som.
"Čo povieš? No úhádla si moja! Ty socka! Takú ti vrazím že sa stoho nespametáš. Cekneš čo i len slovo a zabijem ťa to si buď istá!"
"Ale...Au!"
Strelil mi facku... Rozplakala som sa ešte viac...
"Aaaa prestaň mi tu revat si šlapka ..prac sa už konečne..!"
Rozbehla som sa do kúpeľne. Nemohla som tomu veriť. Nohy sa mi triasli sa a ja som sa cítila špinavá.
Vliezla som do sprchy s nádejou, že zo seba zmijem ten pocit.
No beznádejne. Stále som sa cítila ako pobehlica... Presne ako povedala Mária.
Obliekla som si také šaty ako mi kázala Mária. No ako som sa na seba pozrela, začala som bedákať.
"Maxis ...Ó všemocný maxi.. Prečo si to dopustil? Čo som ti urobila? "
Plakala som ako zmyslov zbavená, kým sa zase neozvala Mária.
"Sophieeee! Už aj poď dole!"
Zlakla som sa ...žeby to už vedela?
Teraz ma vyhodí..Celý život budem mať zničený.. Skončím na ulici.. Ale obavy asi neboli na mieste.
Utrela som si slzy a bežala som dole...
"Prosím pani?
"Rozprávala si sa s georgom?"
V tomto momente som zaváhala... Čo jej mám povedať? Pravdu?.. To nie zabil by ma..
"Áno pani...Akurát sme dokončili konverzáciu o obchode doporučil ma ako pokladníčku.."
"Výborne... a budes aj doplňovať tovar..A ako sa ti bude dariť ... Budem ti platiť o niečo viac.."
"Ano pani... Ďakujem pani."
Mária odkráčala a ja som sa zvalila do pohovky a nemo som premýšlala o dnešku....
RÁNO
Zobudila som sa pomerne skoro.Ani netuším ako som dokázala zaspať..A hneď kumne naklusala Mária ..Podala mi rožok a tresku a kázala mi po jedle ísť doplniť tovar..
Takže keď som dojedla pustila som sa do toho...Mária mi pravdaže nedoverovala, lebo poslala zamnou Georga aby na mna dohliadol pri práci..
Za celé 3 hodiny čo tam bol ma ani raz neoslovil...Čomu som vlastne bola rada. Aspoň som sa mohla venovať práci..
Akonáhle som skončila, odišiel a ja som sa za ním pozrela cez okno nenávistným pohľadom..Nenávidela som ho za to čo mi urobil.
A v tom mi prišlo zle .. Ani neviem či to bolo z neho, alebo z tej tresky,no uteklala som na záchod ako rýchlo som len vedela.
Bolo to trápenie.. Dávenie nie a nie prestať..V tom mi vtrhla na záchod Mária...Spýtavo sa na mna pozerala a ja som vedela ze jej to musím dajak vysvetliť a to rýchlo...
Juj chudatko znasilnena a zachvilku aj s babetkom 
, a nepomyslela zavolať políciu? mno čo ako vidím bábo na ceste, alebožeby rovno dvojčenece? 
a tesim sa na babo 
heh, co s tym ma maxis, mala skor nadavat na teba NI-XI 