6. DIEL
Nové začiatky
Celý nasledujúci deň sa mi vcelku dobre darilo vyhýbať sa Mattovi. Nepozerala som sa na neho, neusmiala som sa, nič. Všetko sa mi darilo úspešne tajiť, nikto nič netušil. A potom som si spomenula na Lorenza. Ten určite nepovie nič o mne a Mattovi, takú potupu, že som ho nechala kvôli obyčajnému podivínovi by neprežil. Deň ubehol rýchlo, bolo sparno a teplo. Veľmi sa mi nechcelo ísť do horúcej výryvky, radšej by som si dala chladnú sprchu, ale Matt mi za to stál. I keď som sa tiež v ten večer rozhodla urobiť radikálny krok, ktorý možno zmení môj život....
Prišla som asi o hodinku skorej, chcela som byť sama a ešte si dobre premyslieť svoj plán. Nikto o ničom nevedel, napísala som len list ocovi do Francúzska. Neozval sa mi, no predpokladala som, že to zobral ako samozrejmosť. Trhalo mi vnútornosťami, cítila som akúsi brušnú nervozitu, no rozhodnutá som už bola. A nikto mi nič nevyhovorí...
Bolo mi zle. Chcela som sa znova poriadne vyplakať, dostať to zo seba. Kým ma nikto nevidí. Kým nepríde Matt. No na druhej strane, ten adrenalín a šanca začať inak. Tešila som sa. Pozrela som sa na svoje ruky, ktoré sa chveli. Budem sa musieť naučiť byť asi väčší optimista, nie sa stále len stresovať a čakať čo zlé príde. Myklo mnou.
Matt prišiel už o nejakej pol dvanástej.
„Prekvapenie.“ Usmial sa na mňa a hneď vbehol do horúcej vody za mnou.
„Čo ty tu? Nečakala som, že prídeš tak skoro.“
„Haha, a ty? Myslel som si, že si pospím, no nedalo sa mi spať. Myslel som stále len na teba. Nečakal som, že tu budeš.“
Ja som sa na neho usmiala ako som najkrajšie vedela a on to pochopil. Sadol si vedľa mňa a ja som ho už len objala.
Vyletelo to zo mňa však rýchlejšie ako som si mohla myslieť. Nič som si neplánovala, jednoducho to zo mňa išlo.
„Matt, ja ti chcem povedať len jednu vec. Aj keď ťa poriadne ešte nepoznám, chcem aby si vedel, že ťa neskutočne milujem, chcem byť len a len s tebou. Cítim sa s tebou neuveriteľne krásne. A prosím, ak by sa čokoľvek stalo, mysli na to, že ťa budem stále ľúbiť....“
„Blanche, ale nechápem, čo by sa malo sta...?“
„Nie...“ ja som ho prerušila, chcela som mu všetko povedať ale nešlo to.
„Prosím, sľúb mi, že ma pochopíš, čokoľvek urobím. A že nikdy na mňa nezabudneš, aj keby sa stalo hocičo zlé.“
Matt sa ku mne len naklonil a pošepol mi do ucha, že sľubuje a že aj on ma neuveriteľne miluje. Tiež nezabudol poznamenať, že som krásna a nič zlé sa nestane...ja som len potichu prikývla a trpko som preglgla.
Ostatné už išlo samozrejme samo...
Keď sme sa rozlúčili, bolo už nadránom no za oknami stále panovala tma. Využila som, že už všetci spia. Potichu som vošla do svojej a Sophiinej izby a zavrela som dvere. Vedela som, že Sophia máva tvrdý spánok, takže nič počuť nebude. Zobrala som si všetko čo sa dalo, všetko čo by som mohla potrebovať.
Nemyslela som na to, čo bude ráno, keď sa všetci prebudia a zistia, že ja už tam nie som. Budú sa všetci čudovať, Matt upadne možno do depresie, možno nie. Fahima si možno vydýchne. A ja už budem krúžiť v lietadle kdesi nad rodným Francúzskom, nad Európu. Rýchlo som však prestala uvažovať a zišla som s ťažkým kufrom horko-ťažko potichu po schodoch dole. Kufor som postavila pred dvere, potichu som si zavolala taxi a vydala som sa ešte do obývačky.
Sadla som si a vybrala som si pero a dva papiere. Nechcela som odísť len tak, bez rozlúčenia. Viem, že dva zdrapy papiera sú slabá rozlúčka, ale aspoň niečo. Tí, ktorí majú, si to nájdu. Ťažko sa mi hľadali slová, po prečítaní listov som vymyslela minimálne tisíc iných variant, no nechala som to, čo mi išlo od srdca.
Postavila som sa, pomaly som si ešte prešla dolné poschodie a poobzerala som sa posledný krát po tomto dome. I keď som tu nestrávila dlhý čas, bude mi to tu hrozne chýbať. Nedokázala som myslieť na Matta, tá myšlienka ma zabíjala. Rýchlo som vyšla von, nadýchla som sa letného nočného vzduchu a ťahajúc za sebou kufor som sa vydala k taxíku. Na cestu novým životom, novým začiatkom a s ranou v srdci, ktorú spôsobovala čoraz väčšia diaľka od neho...
***
Za tie tri roky sa toho udialo veľmi veľa. Nechcem zachádzať do podrobností, poviem len toľko, že som prišla do rodného Francúzska s tým, že otec bude šťastný, že ma vidí. To som však netušila, že už je veľmi chorý. Dokonca tak, že už nedokázal spoznať vlastnú dcéru. Zo žiaľom v srdci som teda rok chodila ako blúdny Holanďan. Nastúpila som na univerzitu tu v Kalifornii a aby som si ju mala z čoho platiť, začala som pracovať ako modelka. A to dobre platená modelka. Tento rok som si dokončila titul a so školou som skončila. Zarobila som si niečo a spolu s mojím priateľom som si našla dom. Keďže Grant dobre zarába, stará sa aj o mňa. Mne to však akosi prekáža. Nechcem byť od niekoho závislá, ani od neho...
„Blancheee, láska, no tak nad čím zase premýšľaš? Už týždeň chodíš ako múmia bez duše. Láska, ja chcem aby si bola šťastná a nie sa stále trápila kvôli hlúpostiam. Hm?" Pozrel sa na mňa psími očami.
„Grant, už sme sa o tom rozprávali. Pochop ma, potrebujem pracovať.“
„No tak! Už som ti hovoril, že sa nemáš o nič starať, ja ti zariadim všetko čo len chceš miláčik.“
„Nejde len o peniaze. Teraz som skončila školu konečne a to mám len sedieť celé dni doma a nič nerobiť?“ mierne som nadvihla obočie.
„Poď, pozrieme si nejaký pekný film. A potom sa pôjdeme navečerať do reštaurácie, objednal som na dnes stôl. Potrebujeme byť spolu.“ Vedela som, že má pravdu, no akosi som ho nevnímala.
„A kam to zase ideš?“
Grant sa už uvelebil na sedačke a zapol televízor, no ja som vstala a vybrala som sa do izby.
„Prepáč, nemôžem tu len tak nečinne sedieť a nechávať si ujsť dobré ponuky na prácu.“
Počula som už len vzdychnutie a vybrala som sa do spálne.
Najprv som si prezrela e-maily. Mala som tam aj staré, ešte spred dvoch rokov. Mattovi sa vtedy podarilo nejakým zázrakom zistiť moju e-mailovú adresu a písal mi. Každý deň, celý rok. Ani na jeden e-mail som mu vtedy neodpovedala. Pousmiala som sa a otvorila som internet.
Asi po pol hodine som našla niečo, čo vyzeralo zaujímavo.
Chcete robiť dobrú prácu za dobré peniaze? Radi pomáhate ľuďom? A čo takto navrhovať nové projekty, reklamné kampane a domy? Neváhajte a príďte do našej malej firmy v stredu 8.10. o 15.00 na pohovor. Možno máte práve vy šancu získať zamestnanie snov.
Samozrejme som neváhala. Architektúra a estetika boli vždy niečo pre mňa. Stránku som si pridala do záložiek, napísala telefónne číslo a e-mail. Najlepšie na tom bolo, že je to malá firma, riaditeľ je súkromník a je to priamo v našom meste. Čo boli samé plusy.
S výbornou náladou som sa išla osprchovať, obliecť a učesať. Ako správnej žene mi to trvalo pekelne dlho. Ešte som sa naposledy upravovala pred zrkadlom, keď som počula zdola nervózneho Granta, ako kričí nech si pohnem. Rýchlo som zišla dole.
„Klídek zlatko, už som tu, nekrič toľko.“ Zasmiala som sa, ten inzerát mi zdvihol náladu a predo mnou bol konečne večer strávený s Grantom, keďže pracuje celý týždeň a moja jediná zábavka je tak nakupovanie vo veľkých obchodných centrách s kamarátkami.
„Grant, mám pre teba výbornú správu! Možno som našla prácu!“
„Zlato, ale povedal som ti predsa, že...e...“ Grant sa ku mne otočil a keď ma zbadal, akosi stratil reč.
„Oh, ty si nádherná!“
„Grant! Ty ma vôbec nepočúvaš! Hovorím ti, že asi budem mať prácu! Halóó!" Bola som naštvaná, ale zalichotil mi, čo som mu nemala vôbec za zlé.
On len treštil oči, usmieval sa ako malý chlapec a nemohol sa vynadívať.
„Bože, poď, lebo prídeme neskoro.“ So smiechom som ho chytila za ruku a viedla som ho k autu.
„A šoférujem ja!“
„To si hádam nemyslela vážne! Veď nás zabiješ!“ smial sa mi Grant do očí. Ale ja som to naozaj myslela vážne, za volantom som nesedela ani nepamätám, on si len jazdí do práce a späť a boh vie ešte kam a mňa nenechá ani odviezť sa do reštaurácie?
„A čo moje drahé krásne...“ utrel si spätné zrkadlo a zatváril sa ako dieťa keď mu berú dudlík od úst.
„A ja som si myslela, že tvoje drahé krásne som ja.“
„Ty si môj skvost!“ s úsmevom sme nasadli do auta a vyrazili do teplého, i keď už jesenného večera.
od XCHERRYX » Uto 16 Sep 2008, 22:15 
ae diel perfektny, obre fotos..simaci su trefny, podarilo sa ti to napodobnit..juuj som zvedava..jeziis a matt jej pisal...citala to vobec???? 
len sa mi ten Grant nejako nepozdava 