Pokračovanie po dlhej dobe
Nevedela som čo som mala robiť všetko sa udialo tak rýchlo až som neverila, že to je skutočnosť. Čakala som, že ma nejaký zlý pirát prebudí a ja budem musieť ďalej pracovať ako ich slúžka. No nie mýlila som sa. Sedela som vedľa Sajmona a venovala som mu ten najkrajší úsmev. Bola som taká rada a prijala som prstienok i keď som na svadbu nebola pripravená.
Pomaly som si dávala na ruku prstienok Sajmon sa usmieval, ale tiež musel mať pochybnosti o tom všetkom veď zbehlo sa to tak rýchlo. A vlastne skadiaľ mal pri sebe prstienok.
"Sajmon eh vieš a odkiaľ máš zasnubný prstienok?"
"No vieš budem k tebe uprimný. Keď sme boli na vysokej tak som sa do teba nesmierne zamiloval a ty si musela zrazu odísť za sestrou. A tak som objednal večer podnik kde som ťa chcel požiadať, ale ty si sa nevracala a tak som si myslel, že sa ti niečo stalo. Rozhodol som sa ťa hľadať, ale prstienok som nosil stále pri sebe a ten prsteň ma poháňal aby som ťa neprestával hľadať."
Nevedela som čo povedať zároveň zvláštne a zároveň také zlaté.
"To je tak krásne. I ten prsteň." celý čas som neprestala pozerať na prsteň, ktorý teraz zdobil môj prst. Bolo to niečo iné ako obyčajné darčeky, ale nikdy som si nemyslela, že JA sa zasnubim.
Rozpravali sme sa spolu so Sajmonom ešte hodnú chvíľku až napokon sme si šli ľahnúť. Bola som unavená, ale čo mi povedal Sajmon ma hneď prebralo.
"No vieš Tiff ja by som tu chcel ostať aspoň ešte 5 dni je to tu krásne a chcem aby sme chodili popozerať si okolie a tak."
"Ja by som najradšej bola už doma. Ale jeden výlet nám neuškodí."
Ráno začalo svitať slnko pomaly som sa ponaťahovala venovala ešte jeden pohľad na Sajmona vyšla som na balkón a pozorovala som vlny, ktoré narážali na skaly. Ach aké som mala šťastie, že som sa vyplavila na pláži a k tomu na Sajmonovej. Ale všetko bolo také čudné prečo nebol doma a prečo bol práve tu.
Veľa záhad a nezodpovedané otázky, ktoré mi v noci nedávali spávať. Ale čo sa stalo s mamou? A vlastne ako to všetko bolo
ohľadom smrti mojej sestry. Bože tak veľmi mi chýba.
Sledovala som vlny keď v tom som počula jemné kroky, ktoré nepatrili nikomu inému ako Sajmonovi.
"Dobré ráno princeznička pripravená na výlet??"
"Áno len si vezmem nejakú bundu a môžeme vyraziť."
Pomaly sme šli až na mólo kde bolo vážne nádherne až keď ten božský kľud prerušil krik malého chlapca ktorý nadšene kričal.
"Aha loď ide tu loď."
Každý sa na ňu pozeral. Pomaly s nej vystupovali piráti presne tí, ktorý ma uväznili.
Začala som behať rýchlo k Sajmonovej malej vilke. Sajmon utekal za mňou s nechápavým pohľadom....
Zatiaľ čo v hlavnom meste..
Zatiaľ čo ľudia sedeli doma vo svojich teplých domoch nikto netušil, že po svete chodia nadprirodzené bytosti. Každý sa tešil s prvého kroka svojho dieťaťa, ale nie každá rodina ostala i naďalej šťastná.
Vraj keď nevyzeráte ako každý môžete sa rozlúčiť s tým, že vás ľudia príjmu medzi seba.
Presne Táto rodinka sa tešila s každeho pekného rána s každého pekného dňa a slniečka. Nikdy však netušila, žeby prišli o niečo cenné. Vraj zlodeji v ich meste niesu a šak práve to. Človek si zvykol na bezstarostný život plnej harmónie. A však na Zem prišlo niečo abo niekto čo mení pocity ľudí.
Bola to Mia. Nebola človek nebola duch bo to posol čoho?? Nevie sa.
Chcela však byť slobodná, ale stále ju nejako prekabátili a jej sny
sa nemohli plniť a tak musela plniť jej úlohu a však nerobila ju rada
no teraz musela uniesť dieťa. Dieťa, ktoré nebolo ako každé jedno bolo výnimočné.
Pokračovanie nabuduce
Napísal: Str 15 Apr 2009, 12:20
hehe šak ale tak teraz sa na niečom inom pracuje no nie 
co vy nato??
