Tiffany:
Vlny naražali o skaly...a mne bolo tažšie skočiť nadýchla som sa, vydýchla som sa...ale nedokazala som skočiť. Chcela som utiecť, ale čo keď zomriem nemám istotu že tento skok prežijem. Ale keď sa budem báť celý život tak to nikdy nezistím či som sa mohla zachrániť. Budem počítať do 10 a skočím...
1...2...3...4...5...6...a naraz sa ozvalo dupot...boli to piráti zobudili sa nič mi neostávalo skáčem...
Spadla som do vody a ozvalo sa veľké šplchnutie...vynorila som sa z vody...a piráti pozerali do vody a kričali po mne.. no ja som sa nadýchla a ponorila..
Ten pirát mal pravdu vlny ma odnášali vdiaľ a ja som sa nechala unášať hoc som mala strach, že zas ma nájdu piráti a ja sa nikdy nedostanem na pevninu kde budem môcť začať nový život. Sama v nejakom meste...ktoré bude mojim domovom.
Ako som sa plavila na dreve uvidela som nejaký dom...bola to moja záchrana miesto kde sa všetko začne.
No nielen ja som sa plavila..ale i tie šaty od kapitána...nevedela som odkiaľ sa tu vzali ale obliekla som si ich...a boli uplne mokré nevadilo mi to...sedla som si na kraj a pozorovala tie vlny ktoré ma zachránili.
Pomaly som sa postavila lebo bola už pomaly noc...chcela som otvoriť dvere do tej chalupy ale bola zamknutá. Mala som šťastie domáci neboli doma tak som si dala dole tie mokré šaty a moje unavenie bolo čim ďalej silnejšie. A pomaly som klesla na zem a ľahla si na chladnú zem....
Asi som si myslela, že som tu sama...no mýlila som sa ...niekto tam sedel a pozeral na mňa...pirát??? pomyslela som si...zľakla som sa a nadvihla som sa trošku aby som videla o niečo lepšie kto tam sedí.. No ten človek sa ani nepomohol sedel a uprene na mňa hľadiel.
Postavila som sa a trasúc som zakričala..
"Kto je tam???"
no nič sa neozývalo úplné ticho...tichúčko...Až napokon sa ten muž postavil a podišiel ku mne. Tá tvár mi bola povedomá...poznala som toho muža len neviem odkiaľ. Ta tvár.
"KTo je tam?? To je otázka tam je majiteľ tohto pozemku milá slečna.." Povedal Sajmon...ale tiež netušil, že ta dievčina je Tiff.
"Prepáčte som veľmi unavená vlny ma sem priniesli bola to náhoda, šťastie."
"Pod dnu možeš sa vyspať na posteli ja budem na gauči...a v skrini ked chceš najdeš nejaké suché tepláky a tričko."
"Ďakujem si milý nezdržím sa tu ...dlho aspoň 2 dni pokiaľ zistím ako sa dostanem do nejakého najbližšieho mesta."
"Tak dobre...dobre sa vyspi."
Ľahla som si konečne do mäkkej postely a zaspala som ani neviem ako...bolo to divné ale po celý čas som rozmýšľala kto je ten muž...odniekaľ ho poznám....
10 hodin ráno:
"AAAAAAAAAAAAAAUuuuuuuuuuuuu" zakričala som bolesťou...niečo mi v nohe puklo ta bolesť bola hrozná. A tu som už videla ako ku mne beží ten muž..
"Čo sa deje??" Opytal sa vystrašene...
"Boli ma noha neviem ide a naraz...ta prenikavá bolesť."
"Poď pomôžem ti sem sadnúť."
Prikľakol si ku mne a začal mi hladkať to bolestivé miesto na niekoľko minút som si pripadala ako v siedmom nebi...niečo takéé..niečo také krásne som dlho nezažila...
"Prepáč ale keď si tu mohlli by sme sa zoznámiť." Povedal...a mne zalial pot..prečo ?? to netušim.
"Tak dobre začnej prv ja...Volám sa Sajmon..." moje oči ostali prekvapene pozerať...
"Ja ja ..ja sa volám Tiffany...Daiwisová..."
"TIFFF????To som ja Sajmon..."
padol mi kameň zo srdca je to ten Sajmon ktorý bol ku mne protivný a potom milý?? ten?? Bože ten ktory ma hľadal...
"Konečne som ťa našiel hľadal som ťa..a nikde som ťa nemohol nájsť..tvoja mama.."
"To nebola moja mama ale diabol v jej tele..." bolo to smutne si nato všetko spomenúť.
"Poď zoberiem ťa dnu začína pršať."
Zobral ma dnu...dal mi nejakú krabicu v ktorej mal krásne šaty nevedela som odkiaľ ich tu zobral...ale vtedy som na nič nemyslela....urobil večeru..
a ani neviem ako prešli tie najkrajšie chvílky mojho života...
až sa stala jedna vec položil na stôl jednu krabičku zo slovami..
"Hľadám ťa už od tej chvíle keď si odišla z vysokej..nemôžem na teba zabudnúť. A preto chcem aby si prijala tento prstienok...lebo ťa milujem..."
Otvorila som ústa a hľadela na to čo som nečakala...a nebola som nato ani pripravena..
Pokr.nabuduce