Kapitola 1. Vnemy, dojmy, podozrenia
Návšteva u Mikešových
V jeden zimný štvrtkový večer sa vybrala Patrícia na Gábinovu žiadosť k nemu domov. Nebolo to nič neobvyklé, za posledných pár mesiacov sa často navštevovali. V týchto časoch sa však predsa len diali veci nevšedné a to v podobe myšlienok v Gábinovej hlave. S Patríciou sa cítil senzačne a naozaj sa mu páčila stále viac a viac. Vážne premýšľal nad tým, že by ju prizval k sebe domov. Už tak dávno nemal ženu a napriek všetkým citovým zraneniam, ktoré mu spôsobila jeho manželka sa naučil opäť dôverovať. Začínal mať zvláštny pocit, že sa znovu zamiloval............
-Vítam ťa u nás slečna,- romanticky zašepkal Gábin na privítanie
-Čo sa mu stalo?- rozmýšľala rozpačito Patrícia
-.........hmm......vieš Paťka už nejakú dobu som o nás premýšľal a........a.......tak.......hm - vtom sa Gábin odmlčal.
Vo dverách sa zrazu zjavila Júlia. S tým nerátal. Myslel si, že je vo svojej izbe a píše si domáce úlohy, alebo telefonuje so svojou kamarátkou ako obvykle, keď k nim príde Patrícia na návštevu. Netušil, že ženy majú šiesty zmysel a jeho vnímavej dcére nič neunikne a netušil ani to, že po celý čas všetkých Patríciiných návštev číhala za dverami svojej izby a vetrila blížiacu sa pohromu v podobe otcových neukontrolovateľných citov k nesprávnej žene (samozrejme podľa nej). Júlia si všimla jeho zamilované pohľady a dlhé večerné zadumania pri krbe s pohľadom upretým kamsi doďaleka a rýchlo vytušila, čo sa chystá jej otec urobiť. Pochopila, že je čas konečne zaujať radikálny postoj a vykonať patričné protiopatrenia. Už si nemohla viac dovoliť byť naďalej neutrálna.
-Ááá tak tu ste! Vlastne som sa Vás chcela už dávno niečo spýtať, ako to, že v poslednej dobe trávite oveľa viac času u nás ako u tej vašej kamarátky? Už sa vám tam nepáči? Možno ste ten typ, ktorý sa rád sťahuje sem tam, či nie? Idete niekam vezmete si čo sa dá a idete inam. Alebo sa mýlim?......... Čo tak si nájsť konečne niečo vlastné? – začala Júlia zostra
-O čom to rozprávaš? – zasyčala Patrícia.
Nemohla si nevšimnúť, že ju Júlia ,,nemusí“, ale s takýmto drzým správaním sa u nej ešte nestretla. Júlii by najradšej vylepila facku, ale ovládala sa veľmi intenzívne. Bola to predsa dcéra jej milovaného nech už bola akákoľvek. Patrícia však naozaj nevedela o čom to Júlia hovorí.
Zato Gábin dobre vedel. No chovanie jeho dcéry ho zarazilo. On vlastne naozaj Patríciu natoľko nepoznal, aby si ňou mohol byť celkom istý. Rozhodol sa preto so svojím rozhodnutím spoločného života predsa len ešte nejaký čas počkať.
V ten večer padlo ešte zopár ostrých poznámok zo strany Júlie na Patríciu a tak aj napriek tomu, že mal Gábin svoju dcéru veľmi rád, musel zakročiť, tak ju rázne poslal do svojej izby. Bol zrazu trochu nesvoj, ale zdalo sa mu, že napriek všetkému zostala Patrícia v kľude a udržala si nadhľad. To ho upokojovalo.
-Vieš decká v jej veku sa občas zachovajú nevyspytateľne. Ja ju možno aj trochu chápem. Myslím, že to chce len čas, – hovorila veľmi rozumne Patrícia a sama sa čudovala svojim rečiam.
Júlia bola totiž vážne odporná a Patrícia si začala uvedomovať, že ak by sa Júliin postoj nezmenil, mohlo by to vážne narušiť jej vzťah s Gábinom.
Doma
Po zrenovovaní tetinho domu sa začalo i s Klementýnou čosi diať. Okrem toho, že zmenila svoj image oranžovou farbou na vlasy začínala prežívať i nové zvláštne pocity, ktoré mnohokrát ani sama nevedela dobre vysvetliť. Kým boli práce na dome, často k nim chodili na pomoc tunajší muži, ktorí si tak vedeli celkom slušne privyrobiť. Medzi nimi sa ocitol i jeden mladý farmár – Josef Uluman. Rozhodne to nebol Klementýnin typ, mal nemožný účes, behal v montérkach a nemoderných svetroch , netušil nič o veľkých hrách veľkomesta a nemal potuchy o významných menách hudobného sveta. Napriek tomu ju však z nejakého nevysvetliteľného dôvodu nesmierne priťahoval. Nerada si to priznávala, no bolo to tak.
Kým žila v Simcity užívala si spoločenského života toľko, koľko bolo možné. Na mnohých večierkoch a festivaloch, bola neodmysliteľnou súčasťou aj keď sa sama nikdy nepokladala za nejako obzvlášť spoločenskú a exhibicionistickú simsku. Odkedy sa však presťahovala do Kvetolúk stále viac a viac spoznávala radosť z domácej pohody, kľudu a v poslednej dobe jej ku šťastiu mnohokrát postačila len fakt dobrá kniha.
Patrícia trávila čas väčšinou s Gábinom Mikešom, alebo si v izbe písala svoj prvý román, na ktorom pracovala už od jari. Po večeroch si spolu rady vymieňali zopár slov a dojmov z dňa pri šálke horúcej čokolády. Patrícia líčila svoj nečakaný konflikt s Júliou Mikešovou.
-.....predstav si toto mi povie. Potvora mladá. – sťažovala sa
- Podľa mňa si to moc berieš. Kašli na to. To ju prejde. Veď si sama vravela, že je v pohode. – radila jej Klementýna.
- Áno, ale to bolo ešte predtým, ako vystrčila rožky. ....ani nechápem o čom to vlastne hovorila. Veď sme s Gábinom len kamaráti, predsa spolu vôbec nič nemáme a vonkoncom spolu nežijeme. – hovorila ďalej Patrícia a pritom jej mimovoľne prebleslo hlavou, aké by to bolo skvelé zobúdzať sa každé ráno po Gábinovom boku.
- Pozri, možno u nich tráviš naozaj priveľa času. Zmenši počet svojich návštev, Gábinovi budeš vzácnejšia a mladá sa upokojí. – dodala Klemnetýna, dopila a bez ďaľšieho slova odložila šálku do umývačky.
.........bolo už niečo pred polnocou a Klementýna si hľadala niečo na čítanie si v posteli, keď si zrazu spomenula, že zajtra čaká návštevu. Skoro by na to zabudla..........
-Ozaj, zajtra má prísť moja sesternica Ling......- bolo posledné čo ešte zamumlala pred odchodom do postele a pritom húževnato premýšľala nad tým, o koľkej to má pre ňu vlastne ráno ísť na stanicu.
Patrícia ju však vôbec nevnímala, neustále jej totiž behal po rozume konflikt s Júliou a to čo jej v kuchyni poradila Klem.
Ling
Bolo sychravo a okolo pol desiatej ráno pred domom zabrzdil taxík. Vystúpila z neho mladá žena vietnamského pôvodu. Taxikár otvoril zadnú časť auta, podal jej značkový cestovný kufrík Poobzerala sa dookola a pohľad jej spočinul na tabuľke s nápisom Roubená 202.
- Myslím, že som tu správne – pomyslela si
Klementýna začula príchod auta, vykukla z balkóna a okamžite spoznala svoju sesternicu Ling Tan (25) (bola rodinou zo strany jej vietnamského otca, ktorého sestra si vzala číčana Yoanga Tana , z ich veľkej lásky vzyšla práve Ling). V tom momente si Klementýna spomenula, že pre sesternicu mala prísť na stanicu presne o deviatej a nie o desiatej, ako včera večer nesprávne vydumala.
Utekala okamžite dole zvítať sa.
- Áááá, tak tu je moja zábudlivá sesternička Klemi! Naštastie som si zapísala správnu adresu... - usmiala sa Ling, kývajúc pritom na pozdrav.
- Veľmi ma to mrzí Ling. Prepáč mi to. Nechápem, ako som to mohla takto dopliesť. – ospravedlňovala sa Klementýna – V každom prípade som šťastná, že ťa vidím!
- Aj ja som predsa šťastná, veľmi som sa na teba tešila......a veď nevadí, taxíky tu nemáte drahé. – vtipkovala Ling.
Bola naozaj šťastná, že ju vidí. V puberte boli nerozlučnými priateľkami. Napriek tomu, že Ling žila v inom meste stále boli spolu v kontakte neustávajúcou korešpondenciou, telefonátmi a keď sa jednalo o nejakú rodinnú akciu, Ling s Klementýnou nikdy nechýbali, neochvejne držali spolu a vymýšľali rôzne šialenstvá. Ich nebohý vietnamský dedo zvykol hovorievať, že dve sú horšie ako traja chalani. Samozrejme dedo rád preháňal, chudáčisko, nech mu je dnes zem ľahká.
V tom čase sa prebrala aj Patrícia. Keďže bol víkend, dopriala si poriadnu dávku spánku. Prekvapilo ju, keď spoznala Ling stojacu v ich obývačke. Vôbec si nespomýnala, žeby Klementýna vravela niečo o jej príchode. Ling nebola pre ňu nová tvár, trochu ju poznala z jedného ich rodinného výletu, na ktorý pozvala Klem i Patríciu. Vtedy jej pripadala trochu nafúkaná. Na druhej strane však bola veľmi veselá a pôsobila optymisticky.
Zaujímalo ju, načo vlastne Ling prišla a ako dlho zostane. Pýtať sa však neodvážila, nechcela byť nezdvorilá.
- V týchto končinách je vonku riadna kosa. – mimovoľne prehodila Ling pri krbe.
........Patrícia sa prezliekla a keď zišla dole, Klem s Ling už raňajkovali.
- Paťa sadni si k nám,........ Ling tu zostane nejaký čas, kým si nájde vlastné bývanie v Simcity. – oboznámila Patrícu Klem.
- Vážne? – prehodila Patrícia a snažila sa predstierať nadšenie. V skutočnosti ju však tento fakt veľmi nepotešil. Znamenalo to totiž, že Ling tu nieje na žiadny jeden víkendík, ale tu nejakú tú dobu pobudne a jej Patrícii nezostane nič iné, len si na ňu zvyknúť.
- Hej. Práve som absolvovala štúdium umení na akadémii Le Tour, konkrétne odbor voľná maľba a fotografia.......preto pre mňa nebolo ťažké nájsť si dobrú výtvarnícku prácu v Simcity. Som nový reklamný dizajnér firmy Inspirestudio. - pochválila sa Ling.
- Avšak s bývaním je to úplne iná vec. Je dosť ťažké nájsť si niečo rýchlo, cenovo prijateľné a zároveň v dobrej štvrti..... ale musím sa priznať, že som bola zároveň veľmi zvedavá na tento Klemnetýnin zázrak. – jedným dychom dodala, pousmiala sa a okom hodila po stenách na znak toho, že práve hovorí o dome.
Toto Patríciu mierne rozladilo. – takže sa ani tak moc nezmenila, stále je ironická a nafúkaná, tak ako sa mi to zdalo už dávno....- pomyslela si
- Keď mi Klemi prvý krát písala, že sa presťahovala na dedinu, nemohla som tomu uveriť!....hahaha... – pustila sa Ling do veľkého smiechu .
- Neuveriteľné. Vôbec ju nenapadne, že by tým mohla niekoho uraziť??? – prebleslo mysľou Patrícii a pritom si odhryzla zo sendviča väčší kus ako je normálne.
- ....... ale musím priznať, že to tu vyzerá lepšie ako za čias tety Katky. – uškrnula sa Ling a veľavýznamne žmurkla na Klementýnu.
V priebehu dňa sa Klementýna s Ling od seba neodtrhli a Patrícia rýchlo pochopila, že lepšie spraví, keď sa utiahne do svojej izby k rozpísanému románu. S Ling rozhodne súperiť nemohla, tie dve sa nevideli dlhú dobu a bolo zjavné, že si majú dosť toho čo povedať. Po večeri si zakúrili v krbe a Ling sa zrazu rozbehla hore schodmi.
- Vydrž!! – kričala na Klementýnu. – Ani sa nepohni!
Keď zbehla dole, Klementýna rozoznala, že drží niečo za chrbtom a rýchlo pochopila, že je to dar.
- Tamtadadá ! – napodobnila Ling smiešne fanfáru.
-Čo to má byť? Veď Vianoce budú až za mesiac. Neblázni..- bránila sa Klementýna.
- Neodvrávaj Šikibuová a ber! –strčila nekompromisne Klementýne do rúk darček
Keď Klem rozbaľovala , Ling sa na ňu zahľadela a povedala stíšene – Chcem aby si Klemi vedela, že ťa mám veľmi veľmi rada a že si nesmierne vážim to, ako mi pomáhaš s bývaním a vôbec zo všetkým čo kedy bolo.....
koniec prvej kapitoly
, ale mam este urobeny aj prvy diel, tak ten vam este dam tak ci tak 
