GAMESIMS Fórum - Najväčšia SK komunita hier The Sims

Tak ale vieš klei... keď sa nasťahuješ do nového mesta, tak tam nič nepoznáš. Ani žiadneho človeka a je lepšie ostať sedieť na gauči ako sa sám stratiť v meste... Síce musím uznať, že Ela ho mohla pozvať

tusim sa tam zacinaju diat nadprirodzene veci, alebo sa mi to len zda

Mirabi- budeš čítať v ďalšom dieli. vysvetlím to tam, lebo ako vidím väčšina ste to buď ani nepochopili ako to vlastne je alebo v tom máte zmätok
david- nie
klei- myslím si to čo napísala eva

eva píše:Mhhm.. Tak... podľa mňa áno, ale badať zmeny k lepšiemu

to ma veľmi teší

to je to co som ti naznacila, malo opisany dej, ja viem ako to citism chces tam nedokoncene sutuacie a sok..ale i to treba opisat aby to nebolo nedokoncene moc

savi- ale všimni si aj to plus sú tam väčšie tajomstvá a záhady

ale ano ano su ale tie su skorej take, ze omylom, verim tomu ze i zahada sa da dokonale opisat, alle ved postupne na to dojdes

dnes čakajte dielik na 1200 000 000%

Super už sa moc teším!

Tak, je tu new diel. Ani som nečakal, že za 2 dni stihnem 2 diely

--------------------------------------------------------------------

6. diel – Ako to vlastne bolo? 1/2

Bolo necelých päť hodín ráno. Zobúdzal som sa na búrlivé myšlienky a nočné mory. Nemohol som zaspať. Sprevádzal ma Elin hlas. Niečo o Natashe. Nedopínalo mi, čo sa to vlastne deje. Bolo to som mnou asi na nejakej nie príliš peknej ceste. Najprv rozpad vzťahu neovládateľnosťou, neskôr pravdepodobné halucinácie ideálnej dievčiny a teraz nočné mory. Je to vôbec možné sa otočiť o 180° behom jediného dňa? Tak tu máte dôrazný príklad. Počas toho ako som nemohol zaspať mi doplo, že som zabudol ísť nakúpiť.
Už len som čakal kedy bude šesť hodín. Vtedy totižto otvárajú tunajšie potraviny. Obliekol som sa a rozhodol, že pôjdem počkať taxík pred dom.
„Prosím, kiež sa aspoň dnes na mňa nelepí smola...“ Opakoval som si asi tisíc krát dokola pred panelákom. Dlho som nečakal a už tu bol taxík.

Odišiel som do najlacnejších potravín v meste. Zobral som si so sebou aj nejaké potrebné predmety „pre zelenáčov vo veľkomeste“. To boli hodinky a nejaký lacný mobil. Keďže veľa ľudí tam nebolo, “nákupný proces“ netrval dlho. Bolo leto a dosť ukrutná horúčava, takže som sa rozhodol “prchnúť“ domov. Odkladal som košík s nákupom, keď niekto zaklopal.

Prichádzal som k dverám s nejakým zvláštnym tušením.
„Ahoj synček!“ Ostal som stáť ako zabetónovaný, keď som uvidel mojich rodičov pred mojimi dverami s ich kuframi. Dlhé sekundy trápneho ticha som prerušil až ja.
„Vypadnite odtiaľ! Tá minulosť mi zničila život! A to všetko pre vás! Mne je jedno, ak nemáte kam ísť! Zničili ste mi život! Nechcem vás už ani v sne vidieť!“ treskol som s dverami a snažil sa neoľutovať to, čo som práve urobil. Dosť dlho mi vkuse zvonil zvonček. Kašľal som na neho. Najradšej by som zabil toho, čo tam za tými dverami je. Už ma to prestávalo baviť.
„Už choďte preč! Hovoril som, že vás už nechcem vidieť!“ Kričal som na tých za dverami.

„Pane, tu je pracovník firmy Sťahujeme jedna radosť s.r.o. a máme vám ešte dnes zabaviť byt.“ Hovoril ten pracovník. „Tak dúfame, že máte miesto na vyspanie sa, pretože sa zabavuje kompletne.“ To slovo “kompletne“ zvýraznil tak ako keby som bol jeho nepriateľ.
„Tak počkať. To bude pravdepodobne nejaké nedorozumenie.“
„Žiadne nedorozumenie. Máme tu doklad o nezaplatení dvojmesačných účtov a nájomného. To je 2700 §. Ak hodnota nábytku bude menšia ako hodnota nezaplatená, budete musieť doplácať. A teraz už otvorte, inak budeme musieť použiť násilie.“
„Počkajte, chcem si najprv pozrieť ten doklad.“
„Aha, no nevidím tam, bohužiaľ, nič zle. Počkať! Donesiem vám vyplatený šek.“ Pobral som sa rýchlym krokom smerom do kuchynskej linky, tam mám odložené dôležité “papieriky“.

„Áno, je to vyplatený šek za nájomné minulého mesiaca. A to ešte máte nejaký. To je za tento mesiac. Tak to bude asi omyl. Prepáčte.“ Ospravedlňoval sa. „Prajem pekný deň“
„Zbohom!“ Už ma naštvali dnes dosť.
Zabudol som kúpiť cukor! Pôjdem si nejaký požičať od Marky. Idem otvoriť dvere, ale v tom sa zasekne kľučka. Nešlo sa to otvoriť.
„Pomóc! Pomôžte mi niekto!“ Kričal som o pomoc. Počul som kroky. Chcel som sa nazrieť cez kukátko. Nevidel som kto tam je. Priblížil sa k dverám a začal šprtať do zámky. Mal dve možnosti. Buď ma išiel vykradnúť alebo vyslobodiť.
„Kto ste?“ Nikto sa neozýval. Po dlhom čakaní zazvonil telefón.
„Ča Matt. Tu je An y. Hava lo li dlo. So zra ý. Za laj p oc.“ To bol pravdepodobne Andy. Bol nejaký vystrašený.

„Andy? Stalo sa niečo?“
„Havarovalo lietadlo! Nemám signál.“ Povedal už na smrť vystrašený Andy. Bál som sa.

Fíha, no.. dosť dobre premyslené ale nejako som nepochopila. To tí rodičia boli pred dverami a odrazu tam bol nejaký iný chlap... Nevysvetlil si, či sa mu to o rodičoch zdalo alebo tam boli naozaj...

Uff, som zmatena tolko sa toho stalo naraz ale to posledne bolo hrozne...dufam ze sa Andymu nic nestalo, no ale o tom vystahovani no tak joj dufam ze ho nevystahuju

klei- to bolo naschvál vysvetlí sa to v 2/2
eva-

Majo358 píše:6. diel – Ako to vlastne bolo? 1/2 ...

Ako to vlastne bolo?

No to sa pýtam aj ja, takže rodičia budú záhada alebo...

...alebo sa to dozviete v 2/2

jej to je super diel len si to nemusel rozdeľovať do dvoch častí,dlhšie by to bolo lepšie