GAMESIMS Fórum - Najväčšia SK komunita hier The Sims

jejo nadherna moc sa mi to paci tesim sa na pokracovanie

Dakujem , budem fotit v blizkom case

krásny diel teším sa na dalsí

velmi sa mi paci tvoj pribeh ale to uz asi vies je uplne vyborny fotky aj text cpo kedisy nebol bez diakrityki ale to mi az tak neprekazalo tato cast bola tiez velmi zaujimava ale tiez velmi kratka ale to nevadi

Budem ta musiet klei sklamat, lebo dalsia cast o moc dlhsia nebude, ak voobec bude dlhsia...
Mozem vsak povedat, ze sa tam vyriesi problem 'vysoka skola' ale nastane dalsi, kazdopadne, skonci to napinavo
Dnes budem fotit, tak zajtra uz diel asi aj bude na fore
A dakujem vsetkym komu sa moj pribeh paci

no vlastne mne ani tak nevadi ze je kratky ale uz velmi tesim na napinavu cast

Tes, tes
Ale to je len kusok napinavosti! Len teraz to skonci tak 'samovrazedne' potom sa to zmeni, a nebudu problemy...
Nece sa mi uz prezradzat viac

tak to sa teším, som zvedavá ako to rozvinieš

Ja som povedala ze nebudu problemy?
Ja klamarka!
Dakujem Maggi

aha, tak to sa teším ešte viac

“Takto pôjdeš za Slečnou riaditeľkou??” Vygúlila oči matka a oco len kukal.
“Tak to teda nie! Choď sa prezliecť, a to okamžite!”Zasiahol po čumení na jej oblečenie.
“Ach bože, to som sa ani nemusela toľko maľovať…” Povedala Alicia keď odchádzala
“A áno, aj make-up daj slabší!”Zakričala po nej mama a hodila po mne úsmev.
Posilnila sa sústom makarónov na jej vidličke a pokračovala v debate okolo Alicie, mňa a môjho budúceho života…

“Takže, rozhodni sa, ešte sa Alice opýtam že či chce túto cestu uskutočniť, lebo vážne by som chcela aby sa vzdelávala na dobrej a slušnej univerzite po tvojom boku. Poznám ťa od narodenia Allison, viem že si zodpovedná a vedela by si sa o ňu postarať.”
Po vete si dala ďalšiu vidličku a nasadila pohľad smutného psa.
“Idem a je mi jedno ako!” Počuli sme Aliciin hlas z jej izby-asi si pripravovala reč s mamou, keď sem vstúpi.

“Ahojte, môžem ísť takto dúfam…”Prišla za nami v kratučkých šatoch. Divím sa, že jej vôbec niečo zakryli.”
Tatovi zabehli makaróny a znova vypúlil oči.
“Tatinov názor už poznáš, môj po tomto tone tiež…”Povedala mama tónom, aký už všetci poznáme. Tónom, ktorý používajú len vtedy keď sú také naštvaté, že nemajú slov.
“Idem,” povedala a bleskovým skokom zaliezla do izby.
“No, mami, ja neviem, predstavovala som si svoj život na vysokej škole inak.“

Zase ma Alicinka vyrušila, ktorá svojim ladným tónom prerušila moje slova. Prišla v nádhernom outfite, ktorý som si chcela dať na rozlúčkovú párty v škole.
“To nie, ved to bolo moje!!!”
Vykríkla som.Chcela som už vstať, ale Alicia sa bránila. Uviedla postoj juda,zatvárila sa ako najtvrdší boxer, zagánila na mňa a s krikom zabuchla dvere. Ja som len vzdychla.
“Kašli na rozlúčkovú párty, rozoberáme inú vec teraz,”snažila sa mama nadviazať na predošlú tému,tvoju a Aliciinu buducnost! "
Chcela som pokračovať, ale mama ma prerušila: ”Myslím,že je na to nezrelá.”
Povedala so smútkom v očiach a skleslo pozrela na svoje dno taniera.
“Mami, ale ona by asi ani nechcela.”

“Ja viem, idem do izby, pôjdem do potravín.”
Povedala a odišla od stola.
Oco zatvoril pusu, odsunul tanier, a povedal: ”Idem za ňou.”
Ukázala som mu nech ide, ja som si položila hlavu na stôl a pomyslela si-,Koľko trápení ma ešte čaká?´
Skoro najbežnejšia otázka ľudí…
Mamina si ju kladie asi zrovna teraz.Možno aj teraz,zároveň so mnou a hovorí - ,Prečo je ten život tak tažký?´
Na to odpovede nie sú. Môžete sa to pýtať dokola, aj tak vám to nepomôže…

Na to odpovede nie sú. Môžete sa to pýtať dokola, aj tak vám to nepomôže…
Zo snívania ma vyrušil telefón.
Pomalým krokom som išla k nemu, zdvihla sa a podvihlo sa mi jedno, druhé obočie, potom sa mi zvraštil a neskôr rozjasnil ksicht. Áno, bol to James. Mám zmiešané pocity už len keď poviem jeho meno.
“Ahoj, Allison, poviem ti strašnú správu…Nielen o Vysokej Skole ale aj o mne a mojom živote…” Pri týchto slovách som zbledla a začínali sa mi vynárať hrôzostrašné predstavy čo sa stalo, čo sa stane.

“Panebože, James čo ti je?” Bola som tak vystrašená, že čo sa stalo, že som si neuvedomila že kričím.
"Strácam chuť do života. Poď ,prosím ťa, do parku. Vysvetlím ti to. "
Pokračovanie nabudúce.
Diakritika:Alison22, Dakujem moc
Ok, neni to az take dramaticke, ale ved co odo mna cakat
Tak preto mi s tym pomohla Maggi, ako vidite dole.
No...dokoncila dramatiku

veľmi pekné len si to mohla viac rozvinúť

“Ahoj, Allison, poviem ti strašnú správu…Nielen o Vysokej Skole ale aj o mne a mojom živote…”

“Panebože, James čo ti je?” Kričala som panicky.
"Strácam chuť do života. Poď ,prosím ťa, do parku. Vysvetlím ti to. "

tento úsek mal byť pravdepodobne dramatický, že
mohla si ho rozvinúť:
napr. “Ahoj, Allison, poviem ti strašnú správu…Nielen o Vysokej Skole ale aj o mne a mojom živote…” Pri týchto slovách som zbledla a začínali sa mi vynárať hrôzostrašné predstavy čo sa stalo, čo sa stane.
“Panebože, James čo ti je?” Bola som tak vystrašená, že čo sa stalo, že som si neuvedomila že kričím.
"Strácam chuť do života. Poď ,prosím ťa, do parku. Vysvetlím ti to. "

Vlozim to do pribehu, a poviem ze si mi s tym pomohla
Ja neviem pisat dramaticky, ale dalsi diel som rozmyslala ci nebude nejaky taky

takú poctu si ani nezaslúžim
joj ja sa červenám

Tak sa necervenaj, lebo vybuchnes
Ja neviem pisat dramaticky, preto sa mi kazda rada zide