2.diel!Čo sa stalo?....Bol teplý, letný deň...V Nestwille vládol pokoj. Alebo???
V ich dome vládol ruch. Mladý Daniel ide na vysokú! Elise bola šťastná, že za skvelé známky získal štipendium na takú váženú školu. Keď však Dan odcházal, rozplakala sa. Posledné objatie...
-Mami, dúfam, že to bezo mňa zmáknete. Keby dačo volaj, ok? Ale nie stále, to by bolo trápne.-
-Neboj.Všetko bude v pohode zlatíčko-
-Nehovor mi zlatíčko mamuška! Som už veľký!-
-Dobre, dobre, tak už bež...-
-Neplač maminka. idem. PaAAA-
-Dávaj pozor!-
***
-Tak Rori, a sme sami dve gazdinky. Všetko je teraz na nás-
-je mi za ním smutno.. kto mi bude vyjedať moje čokoládové keksiky?
-achh...poď ku mne...-
...................................................
1.nocRori sedela na posteli, nemohla spať. Okolo seba cítila nepríjemnú tieseň a bolelo ju srdce. Nemohla sa nadychnuť. BIM-BIm BIm, srdce jej začalo prdko biť. Začula zvuk. Zavrela oči. Chcela zaspať.. ŠSSSŠsˇ. Zachytila niečo, akoby sa vysypali ceruzky,no nechcela otvoriť viečka.
-Hihihiiiiiii, haaahhaaaaa....-
Čo to je? prudko si sadla na posteľ a neverila vlastným očiam.
Bolo to malé dievča, asi tak staré ako Rori. Zostala paralizovaná, nedokázala kričať, ani len sa pohnúť.Dievča jej bolo chrbtom. zrazu sa otočila, pozrela na ňu zvláštnymi očami a zmizla...
- Maaamíííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííí-
-áno?? Čo sa stalo? - vbehla elise do izby
-mami bol, bol, bol tu duch!!-
- to sa ti snívalo..-
- mamii, ver mi!!!-
-ale, dobre vieš, že duchovia, ani prízraky sú neni!-
-mami, ja sa jej ale nebojím.. Bola pekná, mala kkráááásneee šaty, ako mávajú princezné, dlhé vlasy a tak..-
-miláčik, máš moc bujnú fantaziu. poď ku mne..dnes spíš so mnou.-
***********
2.noc.....
-Kde siiiii??-volala Rori večer.-ja viem, že prídeš!-
-ty sa ma nebojíš?-
-no, keď sa z ničoho nič ziavíš, tak hej!-
-som rada, že ma vídiš. Ja ti neublížim.-
-ako sa voláš? ja som rori.-
-ja sa nevolám niako.--
-tak budeš lili a budeš moja kamarátka.. ja tu nikoho nemám. Nikto sa so mnou nechce baviť.-
- aj ja som taká sama-
-ozaj Lili a prečo si tu?-
- lebo.. toto bol náš dom...už veľmi dávno...po mojej smrti som tu ostala zakliesnená. Ani peklo a muky, ani nebo,a spása...-
-a ako si umrela?-
-Blížila sa vojna.. aby som netrpela, mama ma zadusila vankúšom, a potom zabila seba....-
-Božee.... Ach, ja plačem...............-
-Si dobré dievčatko Rori, a máš veľmi dobrú mamičku. ako sa cítiš?-
-zvláštne bojím sa, aj nie...-
-niečo ti ukážem..aha-
Lilien vyťiahla zvláštny predmet, akoby bublifuk, a zrazu..
pred nimi stála izba, staršia, ale krajšia..Rori hneď napadlo, že je to asi Lilina izba.
-Čo vraviš na moju posteľ? a hračky? poďme sa hrať!-
**********
Ďaľší deň
Elise ráno skoro spadla zo stoličky po rozprávaní svojej dcéry. KeĎ odišla do školy, tvrdiac, že ide aj Lili a že nechápe to, že ju nevidí, veď predsa stojí vedľa nej, bežala elise hneď k telefonu.
-Sam, ahoj to som ja, nemáš na mňa čas?-
-ahoj eli, jasné už som tam... PAAAA-
-ahojček moja!-
-som rada, že si prišla, poď dnu, spravím ti kafčo.-
-tak čo ti leží na srdci?-
- Vieš čo rori je niaká iná- začala a porozprávala jej všetko, čo vedela.
-Podľa mňa si len moc vymýšla..dostala by po riti a hneď by prestala.-
-ach...nechcem ju biť.-
-počúvaj teraz to nerieš, dobre? oooo, bože pozri koľko je hodín, šéf ma asi zabije.. -
-músíš letieť, čo?-
-hej, hej.. a k tomu= Možno si vytvára nové kamarátky, lebo je sama, nemá sa s kým hrať.-
.aha...dobre, potom to doriešime, ok?-
-díki za kávu,moja, ppaapaaa-
-nemaš zač, ja ďakujem, škoda, že sa nemôžme o tom dorozprávať. nabudúce, jasné?-
-platí-
**********
Noc
tú noc mala elise zvláštne sny. bežala, bežala, no cieľa nikde. prebrala sa na zlý pocit, vyletela z iby a rovno do rorinej.keď rozsvietila, zistila, že maličká v posteli nieje!
-roorrrrrrrrríííííííííííííííííííííííííííííííííí, zlatko, kde sííííííííííí???-
vybehla von,a zbadala niečo strašné! auto v plnej rychlosti letelo na RORI!!!!!