“Oh, dobrý deň, Della, stalo sa niečo?” začala konverzáciu June zatiaľ čo udychčaná sestrička lapala po dychu.
“Niečo s Audrey?”Zmohla som sa slova aj ja, po par sekundovom stope.
“Audrey je v úplnom poriadku” Povedala, ale ja som vedela,že všetko v poriadku nebude. Nie možno s Audrey, ale s…
” S Jamesom je to troche horšie.” Pozrela s úprimným smútkom v očiach najprv do zeme, potom na mňa. Nevedela som, čo si o tom myslieť, preto som radšej držala jazyk za zubami a počúvala ďalej. Zimomriavky rástli.
“James potrebuje podporu, Allison, pôjde do umelého spánku a chce ťa ešte vidieť. Nemusí to totiž prežiť a ešte…môže sa zobudiť dosť neskoro.” Dokončila odkaz a pozrela na June. Tá len vzdychla a drgla do mňa.
“Choď, rýchlo utekaj, potom choď ku Dr. Alonsovej!” Zakričala na mňa. Popravde, moc som nepočúvala. Sústredila som sa byť hlavne kľudná, nechcem aby sa Jamesovi ešte prihoršilo…
Prišla som do tej bielej miestnosti s pocitom ‘Nevzdávaj a ži s úsmevom.’ Teda, aspoň som tak vyzerať chcela. Vo vnútri som mala velikánsku dieru s uplakaným srdcom.
James ležal v posteli, okolo neho už aj Faye Snellova, Allisonina mama, spolu aj s Allison.
Ah, ako sa Allison zmenila. Nie je to tá fiflena čo predtým…
Dokonca zmyla blondavu farbu...
Keď som prišla pri Jamesovu posteľ, zatvoril oči. V okolí sa ozval mohutný nárek, ja som sa len pozerala. Žiadne slzy...žiaden smútok. Iba odhodlanie žiť ďalej. Plač teraz nič neurýchli, ani v ničom nepomôže.
A možno tá kóma je aj lepšia. Teraz by James asi pravdepodobne musel ísť do decáku , lebo nemá rodičov. Nemyslím že má aspoň nejakú vzdialenú rodinu.
A slečna Snellova? Áno, slečna. Žiadne ‘Pani’ pred jej orientálnym menom. Svadbu by za žiadnych okolností nestihli.
Kým si niekto všimol, že som tam a uvažujem nad úplne inými vecami, vecami, ktoré teraz boli tým plačúcim ukradnuté, som zabuchla dvere, a odišla do kancelárie Darly Alonsovej.
Darla
Dokončila som rozhovor s Doris Marsh, veľkou dámou tejto nemocnice, našou ‘ohromnou’ dílerkou.
Ako ju ja nenávidím..
Allison. Také záhadné dievča. Prežíva najhoršie obdobie svojho života. A Lola, dúfam že sa skamarátia, lebo inak pôjde Allison preč, a to ja nechcem. Chcem ju mat tu v bezpečí…
Z myšlienok ma vytrhlo krátke, trojnásobné zaklopanie na dvere. Do miestnosti vstúpila Allison.
Allison
Tmavý nábytok, hypnotizujúca ženská. Čo ľudí ukľudňuje na tomto mieste?
“Ahoj Allison, si v poriadku?” Pozrela na mňa s pohľadom, na ktorom bolo vidno, že je ako v mixéri.
“Dobrý deň.” Pozdravila som s najväčším kľudom, aký som zo seba mohla dostať a sadla si naproti nej.
“Naozaj si v poriadku?” Opýtala sa ma túto otázku znova.
“Naozaj.” Odpovedala som a usmiala sa.
“Povedali by ste mi už konečne prečo som tu?” Povedala som, usadila sa do kresla pohodlnejšie a čakala na určite zaujímavú odpoveď. Teda aspoň pre mňa zaujímavú.
“Allison, poznáš Lolu Blume, dievča s tebou na izbe?
“Áno.”Reflexne som na ňu hodila tieto tri písmenka.
Pokračovanie nabudúce
Diakritika:Alison22
Pomoc:Lincey
Dakujem obom
![Smile :)](./images/smilies/icon_smile.gif)