O nich

[pumukli]

Kapitola 2. Sladké chvíle alebo ticho pred búrkou

Klemi sama doma a príchod Josefa a príchod Ling

Ráno potom, čo vyrazili Patrícia s Ling do Simcity, každá pekne do svojej práce, ostala Klementýna doma sama. Užívala si totiž svoje nevyužité dovolenkové dni pred koncom roka. Vianoce boli za dverami a po nich ostávalo už len pár dní do roku 2008. Vonku od rána neutíchajúco snežilo.


Trochu sa nudila a tak jej zrazu skrsol v hlave nápad poobede zavolať Josefovi Ulumanovi (26). Ten práve nemal nič na práci (alebo sa aspoň tak vyjadril v telefóne) a za nedlhú chvíľu už stepoval pred Klementýniným domom. Zazvonil, no nik mu neotváral.
- Snáď si zo mňa len nevystrelila.- bola jeho prvá myšlienka – no možno sa jej niečo stalo, Bože, no to snáď nie. Dúfam, že sa jej nič nestalo. – trochu znervóznel a už si predstavoval , ako rozbíja predné okno a zachraňuje Klementýnu z rúk nebezpečného násilníka. Netušil, že Klementýna ho sleduje za rohom a ticho sa na ňom zabáva.
- Je vážne smiešny, ale zároveň úplne rozkošný...- pomyslela si.
Rozhodla sa ho prekvapiť zozadu studenou paľbou.



- Tu máš votrelec!! – zakričala Klemi, hodila po Josefovi snehovú guľu a začala sa na ňom neutíchajúco smiať.
- Ty potvora, takto sa vítajú u vás hostia?? – skríkol jej späť prekvapený Josef a paľbu jej opätoval. Najskôr ho trochu zarazilo Klementínine netradičné správanie, rozhodne bolo iné ako bol zvyknutý u tunajších dievčat, avšak jej bezprostrednosť a výstrednosť ho bavila a Klementýna bola kočka akú v živote nezažil. Veľmi sa mu páčila od prvého momentu, aj keď ho jeho dedinskí kamaráti varovali, že baby ako ona rozhodne niesú pre neho, že mu môže akurát tak len zlomiť srdce. Nepočúval ich, pretože bol iného názoru a on Josef Uluman sa riadil predovšetým vlastnými názormi. Rozhodne nepatril k mužom, ktorí by trpeli nízkym sebavedomím, mal ho celkom zdravé a správne vytušil, že sa Klementýne páči aj keď by mu to asi ťažko niekto uveril.



Počasie sa trochu ukľudnilo a Josef si všimol, že Klem si začala stavať snehuliaka.
- Tak čo dokončíme toho tučného snehového pána, ktorého si si tu rozrobila? – usmial sa na Klemi Josef.
- Nedbám, poďme na to, – odpovedala mu Klem a spravila gesto, že si vyhŕňa rukávy.
Ako vždy jej bolo s Josefom veľmi fajn. A teraz, keď tak blízko seba stavali snehuliaka, nemohla nevnímať to zvláštne napätie, ktoré bolo medzi nimi. Zrazu sa pristihla, že sa podvedome stále viac a viac nakláňa na jeho stranu.
Ani Josef nebol chladný. Byť s Klementýnou malo pre neho zvláštne čaro a tak si vychutnával každú jednu chvíľku strávenú v jej blízkosti.



Klemntýna rýchlo zbehla na povalu a priniesla staré haraburdy aby mali čím dovŕšiť ich spoločné snehové dielo. A podarilo sa.
- Je skvelý !! Ešte s nikým sa mi nepodarilo postaviť takého krásneho pána snehuliaka !!– vykríkla Klemi a od radosti spontánne objala Josefa. Akonáhle to však urobila, prešlo ňou od hlavy po päty čosi zvláštne a obaja tak chvíľu zostali stáť.
- Wau – pomyslela si – chcem ho takto ostať držať do rána.
Začali sa objímať tuhšie a bolo zjavné, že si to obaja užívajú.



Josef bol muž činu a vedel, že teraz je ten správny čas konečne pobozkať ženu, ktorá ho tak zaujala ako zatiaľ žiadna iná v jeho živote. A tak sa to stalo.
-Dokelu dokelu dokelu, čo to robím??? Práve sa bozkávam s farmárom Ulumanom????? Hrozné. Klemnetýna prestaň, prestaaaaaaaaň............ – panikárila Klem vo svojej hlave, avšak zároveň ňou prechádzal taký príjemný pocit aký možno ešte nikdy nezažila. Naposledy snáď na strednej, keď ju jej veľká platonická láska Peter Plicka pohladil po vlasoch. To však už bolo dávno, odvtedy chodila s mnohými zaujímavými, v okolí obľúbenými chlapcami a neskôr s mužmi, ale toto... bolo vážne úplne nečakané, iné a zároveň úplne skvelé.



V tom začula brziť auto a okamžite sa od Josefa odtrhla akoby dostala elektrický šok. To pricestovala z práce domov práve Ling.
- Dokelu dúfam, že nás nevidela. – pomyslela si Klementýna a tvárila sa akoby nič. Všimla si, že z toho ostal Josef trochu zarazený a tak sa nasilu zasmiala, aby nejako uvoľnila napätie.
- Čo sa jej stalo? – rozmýšľal Josef.
V tom Klem zbadala, že sa Ling blíži smerom k nim a začala panikáriť- myslím, že by si mal ísť, ja..... ja ......... ja mám ešte povinnosti a...tak,...mám povinnosti, tak sa maj čau.
- Ani nás nezoznámi? - Pomyslela si Ling, prechádzajúca okolo a tváriaca sa pritom veľmi záhadne. Samozrejme, že si stihla všimnúť všetko. Auto totiž prichádzalo zo strany, kde mala Ling fantastický výhľad na všetko to, čo sa tu dialo pred chvíľkou.
- Čau Klemi. Aj ja si sem idem teraz postaviť takéhoto krásneho snehuliaka. – povedala Ling bez toho, aby venovala Josefovi jediný pohľad.
- Jasné pomôžem ti, Josef je už aj tak na odchode. – ozvala sa Klem a tvárila sa, že pre ňu Josef nieje nik dôležitý.
Toho sa to mierne dotklo a bol prekvapený, keď zrazu videl Klementýnu takto sa správať. Bolo to pre neho niečo nové a celkom to nechápal, avšak nepokazil Klemi jej hru a bez slova sa pobral domov.


Vo vnútri


Medzitým dorazila i o ničom nevediaca Patrícia a oddychovala na gauči.
Zmrznuté slečny sa pobrali ihneď k rozpálenému krbu, aby sa tošku zohriali. Od Josefovho odchodu ho vôbec neriešili. Klementýna sa tvárila, že nič a Ling sa schválne nevypytovala. Nechala to na Klem.



Po tom, čo sa zohriali pri krbe nasledovala ešte rituálna šálka horúcej čokolády. Zatiaľ čo sa Ling dostala do rozprávacieho tranzu a bez prestávky nadšene točila o svojich ,,uletených“ zážitkoch z výšky, Klementýna ju absolútne nepočúvala. Neustále jej totiž behal po rozume poobedný zážitok s Josefom a pritom ju opakovane zaplavoval zaujímavý pocit, ktorý začínal niekde v žalúdku a následne sa príjemne rozlieval do celého tela.


Gábin na návšteve


Ešte v ten večer čakal dom Klemntýny Šikibuovej jednu návštevu. Návštevu Gábina Mikeša. Patrícia vzala na vedomie Kleminu radu a rozhodla sa tentokrát byť hostiteľkou ona. Pripravila bolongské špagety a použila štipku svojho obľúbeného parfému. Všetko prebiehalo ako má.
Lng si akurát prišla vziať niečo zo svojich výtvarných pomôcok odložených v kuchini, keď rozpoznala novú tvár. Patrícia ich okamžite zoznámila.
- Teší ma som Gábin Mikeš – potriasol rukou Gábin Ling.......
Ptrícia bola nadmieru spokojná a potichu obdivovala Gábinovo kultivované správanie



Po večeri sa spolu ešte dlho rozprávali a keď Patrícia pustila potichu rádio, akurát hrali pomalú pieseň.
- smiem prosiť? – zašepkal Gábin
- Iste – odvetila Patrícia
Obaja na seba zamilovane hľadeli a užívali si tieto čarovné okamihy, bez toho aby k niečomu ďalšiemu došlo. Gábin síce premýšľal, že Patríciu konečne pobozká, túžil po tom, avšak jeho opatrnosť mu to nedovoľovala,.... mal strach.


koniec druhej kapitoly

[prasiatko]

jejko mile a prkne super diel

[pumukli]

tak táto kap. je trochu taka viac zalubena, tak som zvedava ako vas zaujme ci nezaujme
som aj rozmyslala, ci ju sem dat, ale som si nakoniec povedala, ze dam

a by som vas aj velmi pekne poprosila, keby ste mi obcas odklikli vas nazor aj hore v hlasovani, aby som vedela ci sa mi oplati pokracovat, tak zatial vas je az o dvoch viac , komu sa paci, tak zatial pokracujeme no

[pumukli]

Tak tiez som mala nejaké tie skolské povinnosti, takze trosku neskôr, ako som plánovala, ale tak zasa som sa snazila v rámci normy

Kapitola 3. Búrka

Za nejaký čas sa v domácnosti troch priateliek upokojila atmosféra. Patrícia si začala zvykať na Ling a všetko vyzeralo, že ide tak, ako má.

Pár dní pred Vianocami sa Patrícia rozhodla urobiť zvláštne gesto a pozvala v jeden víkendový večer na návštevu Mikešových . U Gábina to nebolo nič nové, avšak pre Júliu to mala byť celkom nová skúsenosť. A nielen pre ňu, nevedela, že Patrícia sa rozhodla spriateliť sa s ňou, zakopať vojnovú sekeru a dať jej tak najavo, že v podstate proti nej nič nemá.

Dohodnutí boli na siedmu hodinu večer. Júlia prichádzala akurát z návštevy u kamarátky, s otcom sa mala stretnúť pred Šikibuovej domom. Gábin trochu meškal a tak Júlii neostávalo nič iné len ho počkať napriek mrazu, ktorý jej pomaly prenikal pod vetrovku a teplé nohavice. Bola naozajstná zima. No radšej bude vyčkávať vonku ako by mala zazvoniť a zložiť sa v teple, myslela si. To posledné totiž, po čom túžila bolo stretnutie sa s Patríciou osamote. ....A čo nechcela, stalo sa....
Patrícia sa akurát vracala spoza rohu, kde triedila haraburdy vo dvore.

- No nazdar- pomyslela si Júlia a pozrela sa rýchlo inam, akoby tým mohla nejako odvrátiť nečakané stretnutie- ....no darmo, už to nezachrániš....- myslela si ďalej a zaujala postoj a la ,, netrápiš ma“
Nielen ju zarazilo ich stretnutie - ...Jéj.... Júlia...ahoj..... a otec je kde? – začala Patrícia opatrne a hneď jej došlo, že to bol veľmi zlý začiatok
-Ha! - vyštekla Júlia a prevrátila pritom oči - No jasné! Zasa len môj otec. Dobre ja viem o čo vám ide. Je to hra na neho, že aký vy ste starostlivý typ! celá táto smiešna fraška s návštevou............ale zapamätajte si, ja matku nepotrebujem a keby aj, rozhodne by to nebol typ ženy, ako ste vy.- spustila na úbohú Patríciu a pritom si ju premeriavala ako by bola to najodpornejšie čo dnes videla.
- Ach nie Júlia, ty sa hrozne mýliš, tak to predsa nieje. Ja sa na nič nehrám..... – začala sa brániť Patrícia, avšak dokončiť vetu nestihla, pretože jej Júlia okamžite skočila do reči – Kľudne si tieto kecy nechajte, pretože mňa sa vám oblbnúť nepodarí.- zasyčala, pozrela sa jej priamo do očí. Potom sa jej otočila chrbtom tváriac sa, že už ju viac netrápi. Vtom dorazil Gábin a obe sa tvárili, že sa nič nestalo. Patrícia však mala zvýšený tep a všimla si, že sa jej trochu trasú ruky.



Klementýna v ten večer doma nebola, ostala v nahrávacom štúdiu, vraj mala po svojej dovolenke kopec toho čo dorábať ešte pred uzavretím roka, tak Patrícia zoznámila Júliu len s Ling. Tá Júlii vlastne ani moc nevadila, málokto jej vadil tak ako chuderka Patrícia.
Obe pozerali futbal a každá nadŕžala inému družstvu. Júlia teda na chvíľu zabudla, na všetky svoje problémy i na to, u koho doma sa to práve nachádza.
- Sakra, ....to čo robíš?? Však rob niečo!!.....- kričala Júlia na nemožného hráča v televízii.
- Góóóóóóól !!!!! – vykríkla šťastná Ling a obe sa ďalej sústredili na napínavú hru.



Patrícia ponúkla s jedlom i Júliu a Ling, avšak Ling bola už navečeraná a Júlia údajne jedla u svojej kamarátky na návšteve. Skutočný dôvod však bol ten, že si dala sama sebe doma záväzok, že od tej ženskej nikdy nič.
Potom čo Patrícia dojedla obľúbené Gábinovo jedlo- bolongnské špagety sa zamilovane zahľadela na Gábina a tešila sa, že mu jej jedlo chutí.
– Som šťastná, keď vyzeráš tak spokojne ako teraz – potichu sa ozvala a celkom spontánne natiahla svoju ruku k jeho. Aj ona sa upokojila z nepríjemného rozhovoru s Júliou a na chvíľu celkom zabudla, že i ona je dnes prítomná.
Gábin zabudol aj jesť, tak ho Patríciine gesto prekvapilo a okrem toho mu jej dotyk prišiel viac ako veľmi príjemný.
Netušili, že za Patríciiným chrbtom si ich intímnu chvíľku niekto všimol a že mu ich spoločná spokojnosť vadí.



Ling sa po skončení športového programu pobrala hore do svojej izby . Na prízemí teda ostali už len Mikešovci a Patrícia.
- Wauu. Tak zdá sa, že variť už viete. Teraz si už len rýchlo zohnať rodinu. Možno by bolo pre vás vhodné tehotenstvo. Nákupy plienok, dupačiek topánočiek..... Rola maminy. To by sa vám páčilo, že? ..hahaha - zasmiala sa Júlia ironicky
- To snáď nie, tá drzá pubertiačka sa mi hádam posmieva – pomyslela si Patrícia
- Alebo by možno stačilo len to tehotenstvo bez zbytočných nákupov. To by ste si konečne aspoň môjho otca pripútali nadobro.- ešte uštipačne dodala Júlia, akoby tých odporných poznámok už nebolo dosť.



- Nemám ti k tomu Júlia čo povedať, snáď len,...... že nie.- odpovedala Patrícia a zaplavil ju obrovský hnev – asi to fakt nevydržím a jednu jej konečne vrazím – soptila v mysli a neuvedomila si, že s Júliou niesú sami a že Gábin všetko vidí, počuje a hodnotí.



- Júlia, to by stačilo.- oboril sa otec na svoju dcéru a tá sa otočila a pobrala hore smerom na WC . Gábin sa potom obrátil na Patríciu a pomaly začal. – Paťka všimol som si, že Júliu nemáš rada. Ty nechceš deti?
- No Gábin, ja ťa mám vážne rada, to predsa vieš, ale iste si si všimol, že Júlia ma v poslednej dobe naozaj nešetrí a mňa to iste nenecháva úplne chladnou. Ona ma uráža.- odpovedala nervózne Patrícia na časť Gábinovej otázky, druhú ani poriadne nezaregistrovala.
- Ááále Paťa, no tááák, uráža?? Teraz preháňaš. – pokojne jej oponoval Gábin s úsmevom.



- A čo bolo podľa teba toto?? Je doslova hnusná !! – neovládla sa Patrícia . –ako môže byť taký kľudný??- prebleslo jej mysľou a podráždene pokračovala– Možno by si s tým mal začať niečo robiť, mal by si jej dohovoriť, si predsa jej otec.
- Ale ale. Hnusná? Pozor Paťa na reči, je to moja dcéra.
- No tak sa konečne začni chovať ako jej rodič! Myslím, že jej príliš veľa toleruješ. Ty nevidíš, že sa snaží nás rozdeliť!!?? – začala Patrícia s vecami, ktoré zatiaľ neboli vypovedané nahlas. Možno boli do seba zaľúbení, avšak reč o vzťahu medzi nimi nikdy nebola. Navyše zvýšila tón hlasu a to Gábina zmrazilo. Na chvíľu sa obaja odmlčali.



- Patrícia ja ťa takto nepoznávam. Ty sa normálne neovládaš. To prečo som si ťa vždy vážil je zrazu preč. Myslel som si, že si dospelejšia. Na svoj vek si sa mi vždy javila rozumnejšia ako je u žien tvojho ročníka normálne. – hovoril pokojne Gábin, ako keby ho nič netrápilo. Na tvári sa mu zračil zvláštny smutný úsmev, akoby bol prekvapený a zároveň aj nie, pretože akoby to niekde vo svojich najhlbších obavách všetko takto očakával a teraz prežíval zvláštnu smutnú rozkoš z toho, že to správne vytušil.........jeho ilúzia o pokojnom harmonickom spolunažívaní bola zrazu fuč.
- Paťka, začínam mať taký pocit, že by nám to v trojici neklapalo. – potichu dodal a vtedy to Patrícii došlo – on so mnou chcel začať žiť – zalial ju studený pot a zovrel ju zvláštny pocit v žalúdku. V miestnosti sa na malú chvíľu rozhostilo ticho, prebleslo jej mysľou, ako málinko stačilo, aby sa dali konečne dokopy a teraz sa to takto pokazilo, všetko v jednom okamihu a všetko kôli Gábinovej neprajnej dcére.........................a v tom do nej vošiel hnev – Tak fajn!.. Tak neklapalo! Som príliš mladá, hlúpa a prchká???!! Tak si bež!! Vráť sa do svojho smutného osamelého života!!! nemyslím, že by sme sa mali ďalej stretávať!!..... A vezmi so sebou i svoju nemožnú dcéru!!!!!- vyhŕkla zo seba a v tom momente to oľutovala.



Ticho pokračovalo a bolo ešte mocnejšie ako pred chvíľkou. Gábin na Patríciu hľadel so zvláštnym výrazom v tvári a zrazu sa cítil celkom prázdny. Patrícia sa odvrátila tak, aby ho už nevidela a aby sa nemusela pozerať na jeho reakciu po jej výbuchu. Na akékoľvek reči ospravedlňovania sa bolo teraz neskoro. Spiatočku už nebolo možné dať.
- Keď zíde moja dcéra dolu z WC, pošli ju prosím za mnou, budem ju čakať pred vaším domom. – celkom kľudne povedal Gábin, vzal si svoju bundu zo stoličky, pohol sa smerom k dverám a do ticha sa hlasno ozvalo zavretie dverí. A len čo bolo počuť cvak, Patrícii sa po lícach pustili prúdom slzy.



Vtedy sa ozvali rýchle kroky na schodoch. Bola to Júlia, ktorá si celý výstup vypočula na vrchných troch schodoch
- Čo sa stalo? Je tu ticho jak v márnici.- prehodila sucho, drzo schmatla Klementýninu gitaru a zabrnkala zopár nesúrodých tónov. Bola náramne zvedavá ako sa teraz zachová Patrícia..



Na Patríciu toho bolo dosť. – To snáď nieje ani možné, čo to tu na mňa tá malá mrcha hrá???? – prebleslo jej mysľou a v tom momente sa prudko otočila a spustila – Okamžite vypadni ty malá hnusoba! Dosiahla si čo si chcela, tak vypadni!! Nech ťa už viac nevidím! – vyletelo z nej, tentokrát však svoj výbuch neľutovala, konečne si uľavila.
- Histerka – ešte zavrčala potichu Júlia pri odchode.



Keď Júlia zavrela za sebou dvere, Patrícia sa pustila v kuchini do usedavého plaču. Keď sa trochu ukľudnila, vyšla hore schodmi a zadívala sa z okna , či náhodou ešte nezahliadne Gábina na odchode.



Gábin i s Júliu však už boli dávno preč. Vonku začalo snežiť a susedia si práve rozsvietili vianočnú výzdobu ich domu................



koniec tretej kapitoly

[Maggi]

super diel

[prasiatko]

KRASNE

[pumukli]

dakujem maggi, dakujem prasiatko

a keby sa chcel este niekto vyjadrit kludne moze

ale vazne, vidim, ze tu bolo viacej ludi na navsteve, tak ja som naozaj zvedava na vase nazory, kludne komentujte mili simsfanusikovia

[Lincey]

súhlasím s babami, veľmi pekné. Teším sa na ďalší diel.

[Rikušík]

Fíha prekvapila si ma(milo:)). Zo začiatku sa mi to zdalo také divné nezaujímavé ale čím ďalej som čítala tým viac sa mi to začalo páčiť. Veľmi zaujímavé je to len je toho trošku veľa-toho textu. Ale je to veľmi pekne napísané teším sa na ďalší diel. Super

[pumukli]

dakujem vam za povzbudenia, dalsi diel vsak dam najskorej koncom tohto tyzdna, bo ho nemam este hotovy, a mam toho dost co robit aj do skoly, takzetak

a rikusik, dobre, budem sa snazit davat menej textu, aj ked neviem ci sa mi to podari

[pumukli]

inak musim sa na zaciatok obhajit ohladne mena LING, ze ja som toto meno neokopirovala z pribehu Slnko vzdy znovu vyjde, myslim, ze tam sa vyskytuje hlavna hrdinka s menom LING, toto som zistila tak mozno minuly tyzden a bola som dost zhrozena, ze aky trapas som si urobila . Ja som mala Ling v hre uz davno, nez vysiel tuna ten pribeh od Elli myslim. keby som to skorej vedela, tak aj napriek tomu, ze mam v hre LING, tu by som jej teda vymyslela ine vietnamske meno. Ale uz je neskoro, tak tu budete mat dve Ling. Dufam, ze mi to Elli odpusti. Dakujem.

takze a teraz novy diel


Kapitola 4. Spúšť a nové vyhliadky


Na druhý deň bola sobota



Klementýna dorazila z práce neskoro v noci, keď už baby spali. Preto sa ešte nestihla s Patríciou porozprávať ako celá jej veľká návšteva, ktorej sa tak obávala vlastne dopadla.
Keď vošla do jej izby a videla ako sa Patrícia vážne tvári s hlavou zaborenou do knihy , bez toho aby sa na Klem čo i len pozrela pochopila, že to pravdepodobne včera nedopadlo všetko tak, ako malo.
- Fíha – myslela si Klemi – vyzerá to všelijako, len nie dobre......


Bez slova podišla k jej posteli a pochopila, že teraz musí jednať opatrne.


Vyhupla sa hore a chvíľu ticho vedľa Pate sedela . Tá bez slova zabuchla knihu a jedným prudkým pohybom ju šuchla pod vankúš.
Klementýna pomaly začala – Tak Pati čo sa deje? Porozprávaš mi ako dopadlo včerajšie rande?


- Rande, rande!! Načo ti to bude?? Staraj sa viac o svoje veci ako o moje !! nájdi si konečne nejakého frajera aj ty, aby si ma nemusela neustále otravovať!! - vyhŕkla neuvážene Patrícia, v tom momente sa prudko zvrtla, zoskočila z postele a nervóznym krokom sa prešla po izbe.
Klemi na chvíľu napadlo, že by sa teraz vlastne mohla aj uraziť, ale rýchlo pochopila, že Patrícia nehovorí vážne a to ju zároveň znepokojilo. Poznala totiž Paťu natoľko aby vedela, že sa neovláda naozaj len málokedy. Bol to znak toho, že sa cíti vínimočne mizerne.


Patrícia sa otočila tak, aby jej Klementýna nevidela do tváre a v tom momente jej z očí vytryskli slzy. Opäť. Už mala celkom opuchnuté oči. Celú noc sa prehadzovala v polospánku v posteli a keď sa náhodou prebrala nemohla sa ubrániť plaču.
- Prepáč . Ja som to tak nemyslela.....- prehovorila Patrícia potichu, hlas sa jej triasol a bolo v ňom počuť plač.
Klemi sa postavila a súcitne na ňu hľadela. Rozmýšľala, že by teraz asi mala niečo urobiť, ale vedela, že v takýchto situáciach si treba uvážiť každý krok.


Klemi však nemusela dlho premýšľať, pretože Patrícia sa zrazu nečakane zvrtla a jedným dychom zo seba vyhŕkla - Ja už nemôžem!!! Tak málo chýbalo, len tak málo a tá potvora Júlia nám to celé pokazila!! Odporne ma urážala a Gábin sa ma vôbec nezastal! Chápeš to?? Chápeš?? Namiesto toho, sme sa rozišli! –pustila sa do ešte väčšieho plaču a tentoraz sa už vôbec nedokázala zastaviť.


Klem ticho stála, bolo jej Pati veľmi ľúto. Kúsok k nej podišla a súcitne ju objala
- Pššššt, to bude dobré.......pšššt – ticho ju chlácholila
Patrícia sa však potrebovala vyplakať o to viac o čo ju viac niekto ľutoval. Klementýne premočila celý rukáv.


Keď sa trochu ukľudnila, Klementýna odstúpila, zaujala pozíciu veľkej ochrankyne a veľmi sugestívne začala.
- Ok, takže dosť! Keď sa ťa ten hlupák nevedel zastať, nech si ide kam chce! Nezaslúži si ťa. Rozumieš?
-Keď ja ti neviem Klemi. myslíš?? – vzlykala ešte stále Patrícia. Avšak sa konečne začala upokojovať a Klementýnina podpora ju trochu povzbudila.
- Samozrejme! Musíš byť teraz silná a nedať sa! Bude iný muž v tvojom živote. Lepší, uvidíš. Zabudni na neho!
Patrícia sledovala Klementýnu. Dobre počúvala každé jej slovo a dôkladne sledovala každé jej gesto, všetkými silami sa snažila nasať rozhodnosť akou Klemi oplývala. Doslova sa nechávala hypnotizovať a snažila sa pritom nemyslieť na ten fakt, že s Gábinom je pravdepodobne definitívny koniec.


Ling akurát zozbieravala svoje špinavé prádlo, keď zistila, že nato aby zaplnila práčku potrebuje ešte aspoň zo dva tri kusy, šla sa teda spýtať svojich spolubývajúcich, či by sa niečo u nich nenašlo. Vošla do Patríciinej izby a naskytol sa jej zvláštny pohľad. Patrícia sedela zúbožene na zemi a Klementýna jej v drepe niečo oživot hustila . Keď ju Klemi zazrela, okamžite vyskočila a spustila na prekvapenú Ling – Ling, Ling! Počuj musíš nám pomôcť. Pati to včerajšie rande moc nevyšlo, s Gábinom sa rozišli a teraz jej treba niečo vymyslieť aby na neho čo najskôr zabudla.
Ling najskôr nechápavo hľadela na Klementýnu, potom jej pohľad spočinul na Patríciu, ktorá svoju bezútešnú pozíciu na zemi neopustila a ani sa neobrátila na pozdrav. Hneď jej došlo, že je to vážne a ihneď pochopila, že namiesto zbytočných otázok je oveľa dôležitejšie rozohnať chmúrnu náladu nejakým kreatívnym nápadom.


Na chvíľku sa zamyslela a v tom jej to napadlo. Spomenula si, ako Patrícia jeden večer spomýnala, že ju jej nový atraktívny kolega pozval po práci na pohárik, aj na to, ako to Patrícii lichotilo, ako vravela, že ju balil, a ako mu ona nakoniec musela povedať, že nemá šancu, pretože je zamilovaná do niekoho úplne iného
- Mám to! Už viem čo spraviť. Poznáte to, klin sa klinom vybíja., myslím, že by mohlo byť celkom zaujímavé dnes Pati pripraviť nové rande s niekým iným samozrejme.- prehodila podozrivo sa uškŕňajúca Ling.
- A s kým?? Starala sa okamžite Klementýna, akoby to bola celé jej vlastná záležitosť.
Medzitým spozornela i Patrícia a podišla k priateľkám.


Bez toho, aby Ling musela pripomenúť o koho ide, Klementýne to zrazu zaplo –Jasnéééé ! Hahaha.... – zasmiala sa –.... to je nápad, Ling si génius! – V tom momente sa prudko zvrtla k Patrícii a vyhlásila – priprav sa, dnes máš rande s vaším novým kontrolórom údajov. Teraz mu zavoláš a pozveš ho k nám. My s Ling sa postaráme o jedlo.
- Vy ste sa asi zbláznili. – prehodila Patrícia, avšak na svojej námietke príliš netrvala. Vedela, že Klementýna s Ling sa už rozhodli a na akýkoľvek väčší odpor by dnes asi aj tak nenazbierala dosť síl.


Daniel


Podvečer okolo pol piatej pred domom zabrzdilo malé modré športové auto a niekto zazvonil. Klementýna bola najbližšie, tak utekala otvoriť. Vo dverách stál mladý zaujímavý chlapík menom Daniel Dávides (25).
- Ty budeš isto Daniel, Patríciin nový kolega. Nebude ti dúfam vadiť, keď si potykáme. – prihovorila sa milo Klementýna – Ja som Klemi, s Paťou sa poznáme odmalička. – prehodila ešte a z Daniela nespúšťala oči.
- Teší ma Klemi. Samozrejme, že mi to nebude vadiť. Kľudne ma volaj Dany. – odpovedal a sympaticky sa na Klementýnu usmial







- Poď za mnou. – prehodila Klemnetýna a Daniel sa pohol smerom k hlúčiku maldých žien postávajúcich pri rozpálenom krbe. Od dverí okamžite rozoznal Patríciu, nechápal síce úplne prečo ho vlastne pozvala, naposledy sa jasne vyjadrila, že nemá šancu, avšak bol veľmi rád, že sa nakoniec rozhodla inak.



Dany podišiel k Patrícii a nemohol si nevšimnúť, že dnes evidentne nieje vo svojej koži.
– Ahoj Daniel. Ťa rada vidím.... – prehodila Patrícia neúprimne, bolo jej úplne jedno, či ho vidí, alebo nie, bol jej absolútne ukradnutý a keby to záviselo od nej nikdy by tu teraz takto blbo nestál a nečakal, že bude dnes dobrou spoločníčkou – ...toto je Ling, naša nová spolubývajúca, ju som ti tuším ešte nespomýnla. – dodala zo zdvorilosti Paťa a vystrúhala nasilu grimasu primomínajúcu niečo ako úsmev, ktorý ju stál veškeré jej dnešné úsile. Klemi na ňu z kresla hľadela a začínala pochybovať, či to bol dobrý nápad, dnes pozývať jej sympatického kolegu.


Hneď na to Patrícia rýchlo zmizla pod zámienkou prestierania stola a nechala ostatných ostatnými.


Ling sa narozdiel od Patrície Daniela nemohla dočkať. Najmä, keď sa dozvedela, že býva už nejaký čas v Simcity, vycítila v tom príležitosť pre seba, dúfala totiž, že by sa cez neho mohla dostať k nejakým informáciám týkajúcich sa slušného bývania v hlavnom meste. A keď Daniela uvidela, rýchlo zabudla aj na to, že je tu dnes hlavne kvôli Patrícii.
- Fíha. Vyzerá výborne, je to presne môj typ. – pomyslela si, ystrúhala svoj najoslňujúcejší úsmev akého bola práve schopná a okamžite sa s Danielom pustila do rozhovoru o tom aký je svet zvláštny a malý, a že či sa náhodou už niekde niekedy nevideli, že jej jeho tvár niekoho veľmi pripomýna, len už presne nevie koho.


Pri stole sa začala trochu ovládať a nechala priestor aj chuderke Patrícii. S tou sa neustále snažil Daniel nadviazať rozhovor, no neúspešne. Patrícia mu stále len niečo stroho odsekla a uhýbala pritom pohľadom všetkými stranami, len aby sa mu nemusela príliš dlho pozerať do očí. – je úplne iný ako Gábin, vyzerá inak chová sa inak, nemôžem ho ani vidieť, - myslela si pritom a snažila sa čo najrýchlejšie dojesť svoju porciu palaciniek.
Klementýna všetko pozorne sledovala a pochopila, že pre Paťu asi naozaj nebude také ľahké rýchlo na Gábina zabudnúť tak, ako si to s Ling mysleli.


Po chvíľke Paťa naozaj od stola ušla a Ling mala konečne zasa priestor pre seba.
Pri stole sa spustila ohromná debata začínajúca o vianočných nákupoch a končiaca pri obľúbených filmoch s vianočnou tematikou a morbídnou zápletkou. Ling si s Danielom naozaj dobre rozumeli a Klemntýna potom, čo konečne zaregistrovala, ako sa Ling uhrančivo na Danyho pozerá a akým smerom sa uberá Patríciine dnešné rande, začala byť pomaly ale isto zúfalá.


Patrícia bola mysľou úplne mimo. Bez slova hľadela do krbu a smútila. Túžila byť teraz sama a mať absolútny pokoj, aby si utriedila myšlienky a rozhodla sa čo ďalej bez takého dôležitého elementu pre jej život, akým bol Gábin.


Po chvíľke sa trochu spamätala a posadila sa na gauč, že sa bude tváriť ako pozerá telku. Dúfala, že jej tak dá každý pokoj a nechá ju v pokoji sa sústrediť na stupídny program. Nestalo sa tak, pretože si čochvíľa prisadol Daniel a začal komentovať moderátora za pultom známej televíznej simshow ,,Hádaj a vyhraj milión.“
- V skutočnosti len ťahajú peniaze. Pretože tam dosadia seriózne vyzerajúceho chlapíka, ľudia tomu uveria. Nepamätám si, žeby tam niekedy niekto niečo vyhral.....- spustil spontánne Daniel, avšak Patrícia bola opäť duchom mimo. V polovici jeho vety ho prestala vnímať, začal jej poriadne liezť na nervy a tak sa konečne rýchlo vyhovorila, že ju bolí hlava a musí ísť spať.


Zato Ling motajúca sa okolo zdieľala Danielov názor na hlúpu show a pustila sa s ním do ďaľšej dlhej debaty. Vtedy si daniel poprvý krát uvedomil, že sa mu vlastne Ling páči. Celkom zrazu zabudol na Patríciu a jej divné správanie a svoju pozornosť napevno upriamil na Ling.


Ani Ling ani Daniel si nevšimli, že Patrícia a Klemntýna už niesú v dohľade a venovali sa len jeden druhému.
- Vážne si vyštudovala na Le Tour ? Kočka, tak to je paráda! – žasol Daniel, potom čo sa Ling pochválila so svojím úspešne ukončeným štúdiom.


Postupne prišla téma konečne na Simcity.
- Vážne hľadáš bývanie? Tak to máš šťastie, pretože v baráku, kde bývam ja je práve niekoľko voľných bytov. Je to celkom nový poschodový dom hneď pri radnici. Ja som tam v podnájme, pretože na vlastnú kúpu bytu zatiaľ nemám, a tak isto sa tam do jedného z bytov môžeš nasťahovať i ty. No fakt. Prídi sa niekdy mrknúť. Je to Radničná 30. – vyšlo z uškŕňajúceho sa Daniela a Ling mala pocit, že sa jej práve sníva..............


koniec 4. kapitoly

ufufuf

[Maggi]

dobrý diel

[pumukli]

dakujem maggi, trosku dlhý, ale som rada, ze sa uz stihol niekomu zapacit , pripadne odporúcam inym si ho dat trebars na etapy

[prasiatko]

KRASNE WOWKO TESIM SA NA DALSI DIEL

[pumukli]

ok, dakujem mojim milim citatelom za povzbudenie

ale inak ak mi niekto odklepne hore nejaky nazor, bolo by dost fajn, keby mi mozno aj napisal co mu vadi ak by sa mu chcelo prave pisat , ked sa mam teda zlepsit, nech viem v com

a ked sa lubi, tiez by ma mozno zaujimalo co konkretne, ale tak necham to na vas no