Osídla lásky

Miesto pre vaše príbehy vytvorené rukou spisovateľa alebo režiséra.

Moderátor: Sašena

páči sa vám príbeh?

a) áno je fajn
5
50%
b) dá sa
1
10%
c) treba na tom popracovať
0
Nehlasovalo
d) nič moc teda
4
40%
 
Celkom hlasov : 10

Osídla lásky

Poslaťod BoBeC » Uto 26 Okt 2010, 23:18

Úvod
Marianna Holsenová je mladá 24 ročná učiteľka na základnej škole, ktorá už vo svojom živote zažila veľa zlého. Býva v rodinnom domčeku u svojich veľmi dobrých priateľov manželov Evi a Sashu Angelovcov spolu s ich malým synčekom Markom. Po nevšednom zoznámení so sympatických Sashovým kolegom Michaelom to vyzerá že sa aj na Marianu usmialo šťastie. Katastrofy však na seba nenechajú dlho čakať a zdá sa že Mariane šťastie nie je súdené...


1.diel

Zababušená až po uši vnímam mäkkosť perín a viem, že čoskoro sa slnečné svetlo prederie roletami na oknách mojej izby. Prenikajú do nej zvuky, ktoré naznačujú že za dverami už prebieha život. Počuť ospalé šomranie Sashu, ktorého Eva aj dnes rovnako ako každé ráno budí do práce, aj veselý hlások malého Marka. Iste sa už premáva po byte ako by mu za to platili. Dvere sa otvorili, niekto zo mňa stiahol perinu. „Ešte chvíľku...“ zamrnčala som a pretočila sa na druhý bok. „Vstávaj ospalec. Ideme do mesta. Dúfam že si na to nezabudla.“ vítala ma Eva opäť dobre naladená. „Je to beznádejné, pri Eve sa mi už zaspať nepodarí.“ pomyslela som si. A hoci vonku sa ešte mesto len prebúdzalo do sviežeho rána Eva mala už poobedie. Večne pripravená, dobre naladená, taká optimistická až je to nákazlivé. Nechápem ako to pri nej Sasha môže vydržať. Taký lenivec pri žene s toľkým elánom. „Čo ideme kupovať?“ zakričala som smerom ku kuchyni, Eva sa už stihla premiestniť. Ako vždy, ticho mi bolo odpoveďou. Zaručený spôsob ako ma dostať z postele – neodpovie pokým si pre odpoveď neprídem...
Obrázok
Vyhrabala som sa spod teplých perín, nazula papuče a presunula sa do tej časti domu, kde to žilo životom. Ešte nekoordinovanými pohybmi som zaujala svoje miesto pri stole, chopila sa šálky s horúcou rannou kávou a zopakovala svoju otázku: „Tak čo ideme kupovať?“ „Čokoládku“ okamžite sa do debaty zapojil malý Marko. Zasmiala som sa. Naozaj úžasné dieťa. Už od narodenia bol živý až hrôza, na Evinu radosť a Sashovu smolu. Ten sa totiž živému dieťatku veľmi nepotešil a veľmi rýchlo pochopil že mať dieťa neznamená len utierať pokakaný zadoček a vymieňať pocikané plienky. „Áno, aj čokoládku.“ „No výborne, začínala som mať dojem že pôjdeme k ušnému“ podpichla som.
Obrázok

Keď sme o hodinu neskôr vyšli z útulného domu do chladného počasia bolo mi už celkom jasné že to len obyčajná prechádzka po meste nebude. Áno, moja drahá kamarátka Eva si totiž vzala do hlavy, že ma zoznámi z nejakým milým mladým mužom a žiadne moje protesty nebrala do úvahy. „No tak pohni lebo prídeš neskoro.“ súrila ma. Nohy ma vo vysokých podpätkoch nevýslovne boleli. „Vôbec nechápem, ako som sa na toto mohla nechať nahovoriť“ vyčítala som si v duchu. „Mohlo mi to byť podozrivé už keď ma navliekala do týchto príšerných šiat“

„Fajn sme tu, a ešte máme pár minút k dobru“ zastavili sme pred malou ošumelou kaviarňou. Nikdy predtým som tu nebola a zrejme sem už nikdy viac ani neprídem. Kaviareň pôsobila dosť ošarpane, no keď sme vošli do vnútra ovanulo ma teplo a príjemná vôňa. „Tamto je. Tak príjemnú zábavu. Keď skončíte, ozvi sa mi. Skočíme na nákup.“ usmiala sa Eva nad svojim triumfálnym zakončením. „Zbláznila si sa? Nemôžeš ma tu s tým chlapom nechať samu. Veď ho vôbec nepoznám, o čom sa s ním asi budem baviť?“ zasipela som dávajúc si pozor aby sa moje slová nedoniesli až k môjmu dnešnému spoločníkovi.
Obrázok
„No. Vyzerá ako učiteľ, takže si určite budete mať čo povedať. Maj sa“ „Vyzerá ako učiteľ?“ v hlave sa mi rojili otázniky. No odpoveď som nedostala lebo Eva sa už otočila a odkráčala z kaviarne. Stála som tam ako prikovaná a zízala na jej siluetu za oknom. Sníva sa mi. Toto snáď nemôže byť pravda. Moja najlepšia kamarátka ma tu takto nechala. Začala som zvažovať svoje možnosti. Ak by som odtiaľto strmhlav utiekla určite by som Eve narobila problémy. Ale ona teraz narobila problémy mne, a ja sa z nich musím vyhrabať sama. Zrejme mi neostávalo nič iné len si prisadnúť k tomu mladému mužovi a vypiť si s ním šálku kávy. No čo, veď potom sa môžem vyhovoriť že už niečo mám. Spokojná so svojim plánom som sa teda otočila a rozhodne vykročila k stolu oproti. Sadla som si na stoličku vedľa môjho spoločníka a pokúsila sa o ten najočarujúcejší úsmev. Akosi mi to však nevyšlo a sánka mi stvrdla v čudnom úškrne. Keď mladík iba prevrátil očami nechápavo na mňa zazerajúc nemohla som sa prinútiť povedať tie dve prosté slová ktoré mi uviazli v krku. „Som Mariana“ vyjachtala som napokon hoci v hlave mi to znelo oveľa lepšie. Pripadala som si ako totálna krava. Pri stole nastalo čudesné ticho a ja som rozmýšľala, čo som asi zase pobabrala. Sieť mojich myšlienok však prerušil akýsi hlas.
Obrázok
„Nemáte v sebe ani kúska hanbi?“ osopilo sa na mňa mladé dievča s kučeravými vlasmi a ostrým pohľadom. Keď však videlo že zo seba nevydám ani hláska obrátilo svoj hnev na chlapca. „Myslela som, že si ma sem volal aby sme si to vyriešili a ujasnili a ty ju privedieš priamo sem? Mal si dojem že to bude vtipné?“ jačala ako zmyslov zbavené. „Zmyslom pre humor si nikdy neprekypoval prečo asi? Vieš čo? Nevolaj mi už. Nechcem ťa už nikdy vidieť.“ V tvári už bola celá červená, chvíľami som myslela že od toľkého chrlenia nadávok jej aj zabehne. Ukončila to však šmahom ruky. Plesk. Rana ako z dela a dievčina sa otočila na odchod.
Obrázok
Na tvári môjho spoločníka sa objavil veľký červený fľak. „Veľmi pekne ďakujem“ vrhol na mňa nenávistný pohľad a vybehol za tou mladou dievčinou. Bolo mi do plaču. Eva čo si mi to zase urobila? Rozbila som niekomu vzťah. Celá zahanbená a v tvári zrejme červenšia než tá mladá slečna som vstala od stola a pobrala som sa na odchod vyhýbajúc sa pohoršeným pohľadom ostatných návštevníkov kaviarne. Až vonku som mala pocit že sa konečne môžem nadýchnuť. „Hlavná 40“ zašomrala som keď som nasadla do najbližšieho taxíka a modlila som sa nech ma čo najrýchlejšie vezme domov. Takýto trapas som v živote nezažila.

O pár dní neskôr:
Tichou izbou sa ozývalo klopanie. Bolo to už štvrtý krát v ten deň čo sa pokúšala o zmierenie. A to nerátam tie dni predtým. „Opravujem písomky“ zakričala som, no aj tak som vedela že ju to neodradí. Pootvorila dvere, najprv nazrela dnu a až potom vošla úplne. „Volal ti otec. Vyzerá to lepšie“ Mama prekonala infarkt a odvtedy mi otec poslušne hlásil čo je nové. Zalovila som v kabelke a pozerala na displej telefónu. Tri zmeškané hovory. Logické že keď som nezdvíhala, zavolal na pevnú. No Eva to teraz využila ako dôvod aby mohla za mnou. „Ešte sa hneváš?“ nahodila psie očká. Typické. Hotové neviniatko. Robieva to vždy keď niečo vyvedie a väčšinou jej to prejde, lenže teraz nie, ja nie som Sasha. Na neho to možno platí, no na mňa nie. Bola som takáto tvrdá už dobrých pár dní. Vlastne celkom 5. Dosť času aby sa stihla poučiť a pochopila, že známosti si budem hľadať sama. „No tak Ria. Kto mohol vedieť že tam príde jeho dievča? Nenechala by som ťa tam keby som to vedela.“ „Tušiť si to mohla. Povedala si, že ho poznáš“ opakovala som snáď už po stý krát. „Prepáč“ sklopila zrak. „Ešte nikdy si sa takto dlho nehnevala.“ „Ešte nikdy si to takto neprehnala.“ z môjho pohľadu išiel strach, no sama som dobre vedela že sa už nehnevám tak ako v ten deň. Vlastne mi to už prišlo celkom smiešne. Len dúfam že sa tí dvaja uzmierili, lebo inak bude na svete ďalší človek ktorý má dôvod ma nenávidieť. Nečakane som sa zasmiala. Eva na mňa chvíľu neveriacky pozerala, potom to pochopila ako znak zmieru a opäť nahodila veselý úškrn. Hm, hneď mi bolo jasné že to len predstiera aby som ju už zbavila trápenia. Keď sa nemá s kým rozprávať je ako chorá. „Mám pre teba prekvapenie.“ zatrilkovala.
Obrázok
„Aké?“ zdá sa mi to, alebo sa v mojom hlase myhla zvedavosť? Nezdá. Prekvapenia som odjakživa milovala. „Ideme do mesta“ „Dúfam že nie do nejakej kaviarne“ zatvárila som sa na oko neprístupne. „Nie. Ideme ti kúpiť nejaké pekné šaty na večer.“ „Čo má byť večer?“ nechápavo som na ňu hľadela. „No večer k nám príde jeden Sashov kolega a ja by som chcela aby si pred ním čo najlepšie zapôsobila.“ oznámila mi len tak akoby mimochodom. Zase? Zaznelo mi v hlave. „Nie Eva so mnou nerátaj. Zase ma chceš zatiahnuť do nejakej šlamastiky.“ vybuchla som nečakane. Už som mala tých jej výstrelkov akurát tak dosť. „Prosím prosím“ áno správne zase tie psie oči. Neverili by ste aká vie byť presvedčivá keď chce. A tak vlastne ani neviem akým zázrakom o hodinu som stála pred skúšacou kabínou, ovešaná šatami ako vianočný stromček. Skúšala som jedny šaty za druhými, skúsenému oku Evi však neunikli žiadne drobnosti.
Obrázok
V jedných som mala široké boky, druhé boli zas príliš krátke a ďalšie boli na spodku rozpárané. „Vieš, chcem aby si na Michaela zapôsobila a nie ho nalákala do postele.“ zhodnotila keď som sa pri nej točila už hádam v trinástich šatách, ktoré mali pre zmenu neprimeraný výstrih.
Obrázok
Po dvoch hodinách som to vzdala a zobrala do ruky prvé ktoré ma zaujali. Zaplatila som a už sme sa rútili autom k domu. Snažila som sa nevnímať Evine poznámky. „Tie levanduľové boli krajšie. Mala si zobrať tie.“ „Eva pozor červená.“ skríkla som. V sekunde šliapla na brzdu. Stihli sme to len tak tak. Zvyšok cesty sme už strávili v tichu no aj tak som prišla domov rozčúlená. Človek nevie čo mu má na Eve viac vadiť. Keď rozpráva a každého častuje svojimi komentármi (Eva vždy hovorí čo si myslí, nehľadiac na to či to niekoho zraní alebo nie) alebo keď je ticho a tvári sa akoby jej niekto zjedol večeru. Zacapla som dvere na izbe aby jej bolo jasné že nemám záujem o konverzáciu a sadla som si k zrkadlu. Keď už ma na to nahovorila, musím to dotiahnuť dokonca. Make – up, ceruzka, špirála, rúž a ešte vlasy. Aby mi čas rýchlejšie ubiehal pohmkávala som si.
Obrázok
Začula som zvonček na dverách, ten ich slávny Michael už zrejme dorazil. „Vyzerám v celku dobre“ skonštatovala som si len tak sama pre seba, keď som bola hotová s prípravou zovňajšku. Práve keď som sa chystala vyjsť z izby a ukázať sa všetkým v plnej paráde zazvonil mi mobil. Vylovila som ho z kabelky. Na displeji svietilo „OCKO“ . Sekunda v ktorej som pochopila...
„A golfista na to...“ pointa Sashovho vtipu zanikla, keď som vstúpila do obývačky.
Obrázok
Po lícach mi tiekli horúce slzy, nestačila som ich utierať. Celá moja hodinová príprava bola v kýbli, vyzerala som ako strašidlo, no bolo mi to jedno. Potrebovala som len aby ma niekto silno objal. Eva bola v okamihu pri mne. „Čo sa stalo?“ spýtala sa. „Mama.“ povedala som a klesla na zem....
Naposledy upravil BoBeC dňa Pon 08 Nov 2010, 21:57, celkovo upravené 1
Nikto učení z neba nespadol, zato debilov ako keby zhadzovali
Radšej včela v ruke ako ovad v oku
Peniaze neznamenajú všetko, ale radšej plakať vo vile ako niekde na lavičke

Osídla lásky - viewtopic.php?f=14&t=1118&start=0&view=viewpoll
Obrázok užívateľa
BoBeC
Dieťa
Dieťa
 
Príspevky: 229
Registrovaný: Pia 22 Okt 2010, 21:06
Bydlisko: Privátna 8, Belin záliv
Pohlavie: Simka

Re: Osídla lásky

Poslaťod Lincey » Str 27 Okt 2010, 17:13

Veľmi dobre napísané, skús viac zaostriť fotky, lebo sú strašne rozmazané a bude to super.
"Attingere caelum diagito"

Skvelé RPG
Obrázok užívateľa
Lincey
Starec
Starec
 
Príspevky: 1428
Registrovaný: Sob 22 Mar 2008, 16:03
Pohlavie: Simka

Re: Osídla lásky

Poslaťod BoBeC » Str 27 Okt 2010, 21:05

ďakujem ono ja som mala v hre nastavene fotky na najvacsiu velkost a najvacsiu kvalitu nechapem preco mi spravilo niektore mensie a potom ked som ich zvacsovala sa to odrazilo na kvalite ale budem sa snazit aby to buduce bolo lepsie
Nikto učení z neba nespadol, zato debilov ako keby zhadzovali
Radšej včela v ruke ako ovad v oku
Peniaze neznamenajú všetko, ale radšej plakať vo vile ako niekde na lavičke

Osídla lásky - viewtopic.php?f=14&t=1118&start=0&view=viewpoll
Obrázok užívateľa
BoBeC
Dieťa
Dieťa
 
Príspevky: 229
Registrovaný: Pia 22 Okt 2010, 21:06
Bydlisko: Privátna 8, Belin záliv
Pohlavie: Simka

Re: Osídla lásky

Poslaťod BoBeC » Str 27 Okt 2010, 22:23

2. Diel

„A golfista na to...“ pointa Sashovho vtipu zanikla, keď som vstúpila do obývačky. Po lícach mi tiekli horúce slzy, nestačila som ich utierať. Celá moja hodinová príprava bola v kýbli, vyzerala som ako strašidlo, no bolo mi to jedno. Potrebovala som len aby ma niekto silno objal. Eva bola v okamihu pri mne. „Čo sa stalo?“ spýtala sa. „Mama.“ povedala som a klesla na zem.

„Musím do nemocnice“ opakovala som ako pokazené rádio, v snahe prekričať hluk ktorý pri mne nastal. Sasha sa rozhodol že uvarí ukľudňujúci čaj a Eva tá ma zovrela v náručí a donekonečna mi šepkala „Pst. To bude dobré, uvidíš že to bude dobré“ no znelo to akoby o tom chcela presvedčiť nielen mňa, ale aj seba. O chvíľu sme už plakali dve. Aby nie, veď Eva mala moju mamu rada. S obľubou jej hovorievala mama a keď sme boli malé vždy sme sa hrávali na to že sme sestry. Sasha sa len chytal za hlavu. „Fajn. Ideme do nemocnice“ vyhlásil asi po desiatich minútach od môjho príchodu do obývačky. Ani presne neviem ako sme sa všetci narvali do auta. Odrazu sme len zaparkovali pred starou známou budovou s nápisom HOSPITAL. Strávila som tu pekných pár dní, keď ma operovali na slepé črevo. Na tie chvíle som ale radšej nechcela myslieť, veď teraz išlo o moju mamu. Slovných vybavovačiek sa ako prvý chopil Sasha za čo som mu bola nesmierne vďačná, lebo v mojom psychickom rozpoložení by som zrejme vybuchla aj na tu mladú dámu za pultíkom na recepcii ktorá ma rozčuľovala už len tým že sa tak veselo usmievala.
Obrázok
Vedela som že je to jej práca, no hovoriť som s ňou radšej nechcela. Práve keď sa Sasha chystal otvoriť ústa že sa mladej slečny spýta kam máme ísť sa z výťahu pred nami vynoril otec. V tvári bol bledý a strhaný, mal ju fľakatú, poznačenú slzami. No v tejto chvíli už neplakal. Odrážal sa na ňom iba nekonečný smútok. Nikdy som nevedela čítať z očí, ale keď sa môj a ockov pohľad stretli viac slov nebolo treba. Mama odišla. Nie na pár dní do práce ako to robila keď som bola malá, nie do mesta na nákup. Odišla už navždy, zomrela. Srdce mi búšilo ako zvon. „Nie. Nie“ zúfalo som sa snažila odporovať realite. Príval nových sĺz mi zaplavil tvár. „To nie je možné“ rozprávala som ako v tranze. No bolo to tak. S konečnou platnosťou mi to došlo až keď som ju videla na vlastné oči.
Obrázok
Vyzerala ako by len spala. No prístroj vedľa nej naznačoval že život z nej už vyprchal. Nestihla som sa s ňou ani rozlúčiť. Povedať jej ako veľmi ju ľúbim a aká som jej vďačná za všetko čo pre mňa spravila. Nič z toho som už nemohla. Len zízať na jej tvár ktorú už nikdy nerozžiari úsmev. Keď som vyšla z maminej izby stál mi oproti Michael. Na nič sa nepýtal, nič mi nehovoril, len podišiel ku mne a objal ma. Bolo to prvý krát odkedy bol u nás, čo som si jeho prítomnosť vôbec všimla. „Aké zvláštne zoznámenie“ pomyslela som si. Zaborila som si tvár do jeho pleca a opäť sa tíško rozplakala.
Obrázok

Pohreb sa mal konať o dva dni neskôr. Čakala som, že tam budeme len ja Eva Sasha a otec, no na moje počudovanie prišiel aj Michael.
Obrázok
„Chcel som ti vyjadriť úprimnú sústrasť.“ prehovoril keď sme pred maminým hrobom nachvíľu osameli. Za tie dva dni sa mi stal veľkou oporou. V ten večer keď mama zomrela u nás ostal spať a dlho do noci sme sa rozprávali. Keby niet jeho, trápila by som sa výčitkami a myšlienkami na to, či som mohla niečo z toho zmeniť. Tento človek mi bol v podstate cudzí a vplyvom udalostí sa mi stal blízkym. Až takým blízkym že som chcela aby bol pri mne už večne. „Stále nemôžem uveriť tomu, že je preč.“ povedala som smerom k Michaelovi dúfajúc že mi opäť pomôže zmierniť tú bolesť. „Zvykneš si. Časom. Tiež mi trvalo dlho kým som sa s tým zmieril.“ „Tebe tiež zomrela mama?“ dvaja ľudia, dva podobné osudy. V mojom srdci sa čosi pohlo. „Mama aj otec.“ odpovedal sklesnuto. Pochopila som že o tom asi nechce hovoriť a tak som sa nepýtala. Vyjadrila som mu len úprimnú sústrasť ako on mne, hoci v hlave mi to vírilo. Čím všetkým si tento človek asi musel prejsť? Chcela som sa to dozvedieť ale bála som sa opýtať.
Obrázok
Chvíľu sme nemo hľadeli na mamino meno na studenom náhrobku a potom sme sa pobrali ku nám domov. Odvtedy som s Michaelom trávila veľa času. Rozprávali sme sa o mne o mojom detstve kamarátoch aj o ňom jeho práci ale vždy keď som tému skrútila na rodinu záhadne zmĺkol. Možno sa bál hovoriť o tom ale trápilo ma to. Veď sme sa už poznali dostatočne na to aby sa mi otvoril. Jedného dňa, presne rok po tom čo mama zomrela mi zavolal. „Dnes je presne rok nášho výročia“ zaštebotal do telefónu.
Obrázok
„Nášho výročia?“ nechápala som, no na ústach sa mi aj napriek tomu roztiahol úsmev, v poslednej dobe akosi často keď mi volal. „Dnes je presne rok čo sa poznáme“ zasmial sa nad mojou nechápavosťou. „Chcel by som ťa vziať na večeru.“ pokračoval, keď som na predchádzajúcu poznámku nereagovala. „Hm? Fajn. Kedy?“ bože prečo mi tak búši srdce? Veď ide len o večeru. „O ôsmej som u teba.“ Chcelo sa mi kričať. Veľmi hlasno kričať. Hneď som začala zhľadúvať v skrini čo by sa na takú príležitosť hodilo.
Obrázok
Do oka mi padli šaty, ktoré stáli v skrini už istý čas. Naposledy som ich mala na pomaturitnom bále. Nebola som si istá či ich ešte oblečiem ale za pokus to stálo. O chvíľu som sa už prezerala v zrkadle z každého uhla.
Obrázok
Nakoniec som sa rozhodla že zavolám Evu, tá mi určite povie či v nich môžem ísť alebo nie. „Fíha, kde sa ide?“ hvízdla Eva hneď ako ma zbadala. „Ideme s Michaelom na večeru a pri tejto príležitosti by som chcela vyzerať pôvabne.“ priznala som. „Pôvabne?“ zasmiala sa Eva. „Ak pôjdeš v tomto, stavím sa že prídeš domov s prstienkom na prste.“ „Nepreháňaj. Zas až také vážne to nie je. Veď spolu ani nechodíme.“ zaháňala som Evine úvahy, hoci takýto vývin udalostí by sa mi vcelku rátal. S Michealom sme mali veľa spoločného. „To preto, lebo sa nevieš rozhýbať“ podpichla ma Eva. „Ženy by sa mali nechať dobíjať.“ namietla som horlivo si stojac za svojim názorom, pripravená ho brániť.
Obrázok
„Ria... Kde žiješ? Dnes sa to tak už neberie. Čo neskúsiš, to nemáš.“ oponovala mi a potom s palcom vystrčeným do hora odišla z mojej izby.
Blížila sa ôsma hodina a ja som už len nervózne prešľapovala z nohy na nohu v mojej izbe. Dohodla som sa s Evou že keď Michael príde, ona ma ohlási. Rozhodne som nechcela čakať v obývačke vyzeralo by to príliš horlivo. Nervózne som nazrela do zrkadla za poslednú hodinu už šiesty krát. Čo ak mám niečo nakrivo? alebo som rozmazaná? potom som si uvedomila že Michael ma už ako strašiaka videl takže dnes môžem len získať. Môj odraz v zrkadle mi to iba potvrdil. Naozaj som vyzerala pekne. Asi po piatich minútach takéhoto deprimujúceho čakania som konečne počula klopkanie na dvere a hneď na to sa v nich zjavila Evina tvár. „Hej popoluška.. Tvoj princ už čaká“ uškrnula sa a odišla k chlapcom do obývačky. Mávla som rukou a nasledovala ju.
Obrázok
Michael sedel na sedačke so Sashom. Predebatovávali zrejme niečo veľmi dôležité, no keď zbadali mňa, obaja stíchli. „Páni“ zmohol sa ako prvý na slovo Sasha. Michael ku mne pristúpil a zašepkal mi do ucha: “Si krásna“ „Ďakujem“ usmiala som sa. „Ideme?“
Auto zaparkovalo pri jednej zo špičkových reštaurácii. Keď sa narodil Marko boli sme to tu osláviť poriadnou večerou a dnes som tu stála opäť. Pred vstupom do reštaurácie som si všimla že kráčame po červenom koberci. „Cítim sa ako kráľovná“ oznámila som Michaelovi. „Veď ty ňou aj si“ odpovedal mi a ja som cítila že sa červenám. V reštaurácii bolo naozaj pekne. Na spestrenie hrala príjemná pomalá hudba, niektorý návštevníci dokonca vstali aby si zatancovali. Dlho som si prezerala jedálny lístok.
Obrázok
Také zložite názvy som ešte nikde nevidela. Netušila som čo ktoré jedlo znamená, no nechcela som pred Michaelom vyzerať ako idiot a tak som len predstierala že si nemôžem vybrať. Michael však zrejme pochopil o čo ide a tak s nenútenou eleganciou poznamenal „Je tu toho veľa ale dovoľ aby som ti poradil.“ a ponúkol mi hneď tri špecialitky aj s odborným opisom toho čo obsahujú. Nakoniec som to nechala na špecialitu šéfkuchára a sama som sa nestačila čudovať čo mi to na tom tanieri priniesli.
Obrázok
Čašníci boli veľmi milý, každú chvíľu sa chodili pýtať či si ešte niečo nedáme, no ja som už bola plná na prasknutie, ledva som do seba dostala dezert. Vyzeralo to však že večer ani zďaleka nekončí. Biele vínko mi príjemne stúpalo do hlavy, nechala som sa unášať krasou tohto večera. Keď Michael zdvihol pohár na znak prípitku zatajila som dych.
Obrázok
„Na nás“ zvolal štrngol mi svojim pohárom o ten môj a z vrecka bundy vytiahol malú úzku škatuľku. Položil ju predomňa.
Obrázok
"Mám to otvoriť? Nemám?" pýtala som sa sama seba. Srdce sa mi rozbúšilo a hlavou mi vírili myšlienky čo v tej krabičke asi je. Nakoniec som sa rozhodla otvoriť ju. Vytiahla som malý prstienok s kamienkom na vrchu, myslela som že omdliem.
Obrázok
„Ariana Holsenová. Vydáš sa za mňa?“ vyslovil tu krásnu vetu, ktorú som už toľko krát počula v televízii, no tentoraz mi znela úplne inak. Slzy sa mi tlačili do očí. Vstala som a objala Michaela, teda teraz už svojho snúbenca. „Áno“ prostá odpoveď no predsa krásna.
„Bol to pekný večer“ skonštatovala som, keď som už sedela s Michaelom v aute na ceste domov. „To bol.“ Michael súhlasne zamrmlal a ďalej sa sústredil na cestu. Zaparkovali sme pred našim domom. Náhle sa ku mne pritúlil a sladko ma pobozkal.
Obrázok
„Zajtra som tu ako na koni. Spinkaj sladko láska moja.“ otvoril mi dvere na aute. „A čo keby si išiel so mnou?“ táto veta ma stála toľko odvahy, no keď som zbadala tie iskričky v jeho očiach, náhle som si vydýchla... Sme zasnúbený nemusím sa hanbiť niečo mu navrhovať. Chvíľu som lovila v kabelke kým sa mi podarilo nahmatať kľúče a keď sme vošli do tichého bytu, dýchlo na nás teplo a bezpečie. Namierili sme si to rovno do mojej izby.
Obrázok
Iste viete ako sa asi táto noc skončila a ja vás nebudem presviedčať o opaku. Koniec koncov klamať sa nepatrí.
Obrázok
Neskoro v noci keď vedľa mňa spokojne odfukoval môj budúci manžel som sa náhle tíško rozosmiala. „Eva mala pravdu. Naozaj som sa vrátila s prstienkom na prste...
Obrázok
Nikto učení z neba nespadol, zato debilov ako keby zhadzovali
Radšej včela v ruke ako ovad v oku
Peniaze neznamenajú všetko, ale radšej plakať vo vile ako niekde na lavičke

Osídla lásky - viewtopic.php?f=14&t=1118&start=0&view=viewpoll
Obrázok užívateľa
BoBeC
Dieťa
Dieťa
 
Príspevky: 229
Registrovaný: Pia 22 Okt 2010, 21:06
Bydlisko: Privátna 8, Belin záliv
Pohlavie: Simka

Re: Osídla lásky

Poslaťod Silvik » Štv 28 Okt 2010, 16:44

je to super, som zvedava, co bude dalej :wink:
Usmievaj sa- ľudí tým zmetieš!
(¨`·.·´¨)
.`·.¸.·´
Veď žijeme len raz!
Obrázok užívateľa
Silvik
Novorodenec
Novorodenec
 
Príspevky: 53
Registrovaný: Pon 25 Okt 2010, 21:40
Pohlavie: Simka

Re: Osídla lásky

Poslaťod BoBeC » Štv 28 Okt 2010, 18:17

dakujem velmi pekne uz mam teda 2 citatelky :oops:
Nikto učení z neba nespadol, zato debilov ako keby zhadzovali
Radšej včela v ruke ako ovad v oku
Peniaze neznamenajú všetko, ale radšej plakať vo vile ako niekde na lavičke

Osídla lásky - viewtopic.php?f=14&t=1118&start=0&view=viewpoll
Obrázok užívateľa
BoBeC
Dieťa
Dieťa
 
Príspevky: 229
Registrovaný: Pia 22 Okt 2010, 21:06
Bydlisko: Privátna 8, Belin záliv
Pohlavie: Simka

Re: Osídla lásky

Poslaťod nancy » Sob 30 Okt 2010, 12:24

už máš 3 :lol: veľmi podarené :good:
I can´t sleep but i sure can dream. ;*
Obrázok užívateľa
nancy
Teenager
Teenager
 
Príspevky: 353
Registrovaný: Str 28 Júl 2010, 20:02
Bydlisko: Wonderland ;).
Pohlavie: Simka

Re: Osídla lásky

Poslaťod BoBeC » Ned 31 Okt 2010, 15:18

ouvej :D juchuuu :) to aby som cim skor pridala novy dielik
Nikto učení z neba nespadol, zato debilov ako keby zhadzovali
Radšej včela v ruke ako ovad v oku
Peniaze neznamenajú všetko, ale radšej plakať vo vile ako niekde na lavičke

Osídla lásky - viewtopic.php?f=14&t=1118&start=0&view=viewpoll
Obrázok užívateľa
BoBeC
Dieťa
Dieťa
 
Príspevky: 229
Registrovaný: Pia 22 Okt 2010, 21:06
Bydlisko: Privátna 8, Belin záliv
Pohlavie: Simka

Re: Osídla lásky

Poslaťod 24mino10 » Ned 31 Okt 2010, 15:57

Skvelé, mne sa to veľmi páči :)
24mino10
Novorodenec
Novorodenec
 
Príspevky: 15
Registrovaný: Ned 21 Sep 2008, 15:44
Pohlavie: Sim

Re: Osídla lásky

Poslaťod 24mino10 » Ned 31 Okt 2010, 15:58

Ešte aby som nezabudol. Tie vlasy mám aj ja v simsovi :D Môžem sa ťa spýtať, ako si spravil tú lesklú podlahu? :)
24mino10
Novorodenec
Novorodenec
 
Príspevky: 15
Registrovaný: Ned 21 Sep 2008, 15:44
Pohlavie: Sim

Re: Osídla lásky

Poslaťod BoBeC » Ned 31 Okt 2010, 21:40

Tento diel je trošičku krátky ale dúfam že aj tak zožne úspech :) No a nový diel bude niekedy koncom budúceho týždňa lebo zatiaľ ešte nie je kompletný.

3.diel
Život mi ubiehal závratnou rýchlosťou v prípravách na svadbu. Ani som sa nenazdala a už boli za nami 2 mesiace od nášho zasnúbenia. Keď sme konečne mali prípravy za sebou mohla som sa už sústrediť len na ten dlho očakávaný deň D. S Michaelom sme sa dohodli, že svadbu nebudeme veľmi nafukovať a tak sa mal obrad konať u nás na záhrade pokrytej kvetmi, v spoločnosti farára, našich svedkov teda Evi a Sashu, malého Marka a môjho otca. Osláviť sme to chceli v neďalekej reštaurácií, ale po návšteve dekoratérky, ktorá záhradu mierne pozmenila k sviatočnejšiemu sme sa zhodli na tom, že to oslávime priamo na tomto netradičnom mieste.
Obrázok
Jeden večer presne týždeň pred mojou svadbou zaklopala na dvere Eva. Po krátkom „áno?“ vošla do izby a so šibalským úškrnom na tvári sa ku mne priblížila. „Sasha a Marko sú u babičky, všetko je v najlepšom poriadku, môžeme to roztočiť.“ „Roztočiť? čo ako?“ opýtala som sa. „Ježiš Ria. Budúci týždeň sa vydávaš. To vážne nemáš chuť rozlúčiť sa so slobodou?“ zazrela na mňa ako keby som jej práve povedala niečo nenormálne. „Pravdupovediac ani nie.“ priznala som. „Tak si tú náladu rýchlo sprav, lebo za pol hodinku je tu“ mädlila si Eva ruky. „Kto je tu?“ naozaj som nechápala. „No predsa moje prekvapenie“
Obrázok
Už zase. Áno, je pravda, že prekvapenia milujem, ale v Evinej podobe sú to zväčša katastrofy. Je síce pravda, že jedno také prekvapenie ma priviedlo k Michaelovi ale aj tak, Evou si nikdy nikto nemôže byť istý. „Čo si zase vyviedla?“ zhrozila som sa. „Objednala som ti darček.“ keď som však na ňu stále nechápavo zazerala začala hovoriť konečne zrozumiteľne. „Nahovorila som jedného kamaráta aby dneska prišiel k nám.“ zbadajúc môj výraz náhle podotkla. „Neboj sa je to hasič, bude mať všetko pod kontrolou.“ „Čo všetko bude mať pod kontrolou? A čo znamená že je môj darček? Eva hádam si len nemyslíš že sa týždeň pred svadbou vyspím s nejakým neznámym hasičom“ vyhŕkla som zúfalo, táto najlepšia kamarátka ma vážne začínala štvať... „Bože keď sa toto dozvie Michael“ zalamentovala som a rukou som si zakryla ústa.
Obrázok
„Nikto sa to nedozvie. Teda ak si nepustíš ústa na prechádzku. Okrem toho myslíš si že Michael sa so slobodou nelúči? Ria od budúcej soboty už nikdy sami. Vždy len s ním. Tak si to prosím so mnou dneska uži. Ja som rozlúčku nemala a do dnes to ľutujem preto tebe nedovolím aby si spravila rovnakú chybu ako ja. A nečakám že s ním budeš spať.“ uzavrela týmto Eva debatu. To čo však s tým požiarnikom robiť mám akosi zabudla spomenúť. „Prečo som večná stresmenka?“ pýtala som sa sama seba keď som sedela na gauči v obývačke a v duchu som sa karhala prečo som sa na toto nechala nahovoriť. Keď zazvonil zvonček na dverách priam som až nadskočila a o chvíľu som už hľadela do očí krásnemu požiarnikovi.
Obrázok
Zrazu z nevysvetliteľných príčin sa ma chytila úzkosť z toho, že všetky podobné úlety budúcou sobotou skončia, no po chvíli ma úzkosť prešla keď som pomyslela na kopec zážitkov ktoré ma čakajú po boku Michaela. Dotyčný požiarnik, dajme mu meno Leo zapol hudbu a pustil sa do tancovania priamo pred mojimi očami. Zviezla som sa na sedačku a nemo sa prizerala na ten zázrak. Keď si stiahol vestu takmer som vykríkla. Netrvalo dlho a Leo bol oblečený už iba v úzkych slipoch s leopardím motívom, zrejme pre efekt.
Obrázok
Vôkol nás sa povaľovali kusy jeho odevu a predo mnou sa vynímali kontúry jeho pevného zadku. Ani som nechcela myslieť na to čo by sa stalo keby sa sem v túto chvíľu náhodou vybral Michael ktorý si dal nedávno spraviť kľúč od domu. Neviem či som bola natoľko zahĺbená do myšlienok alebo len unesená z výjavu pred sebou ale pristihla som sa pritom, že už nesedím na mäkkej pohovke ale tancujem pri Leovi a rukami pevne obopínam jeho telo. Eva nám pri tom zanietene tlieskala.
Obrázok
Bola som ako vo vytržení a po pár pohárikoch, ktoré sme si po striptíze spolu s Leom vypili sa mi ani nechcelo veriť že táto noc je už pri konci. No ako rýchlo Leo prišiel tak aj odišiel a v dome po ňom ostala iba pekná vôňa a CD-čko ktoré si v tom zhone zrejme zabudol. Eva mu ho určite doručí. Ráno prišlo znova to prebudenie do reality a krásna rozprávka s Leom bola za mnou. A hoci spočiatku som preklínala Evu za to, čo zase vymyslela, teraz som bohu ďakovala za to, že ma takou strelenou kamarátkou vôbec obdaril...

Týždeň prešiel ako voda. Ráno, v deň mojej svadby už bolo všetko pripravené no ja som aj tak vstávala nevyspatá, nervózna, s veľkou gučou v krku. Eva už bola samozrejme hore a vítala ma svojim úsmevom a optimizmom keď som vošla do kuchyne posilniť sa každorannou šálkou kávy.
Obrázok
Mala na mňa zázračné účinky a odbúravala stres. No keď som do seba vliala aj posledný dúšok sklamane som zhodnotila, že dneska nepomôže zrejme ani tá káva. Pobrala som sa teda do izby a začala som s prípravou. Bolo síce len niečo po šiestej, no ja som nechcela nič nechať náhode. Farár mal doraziť o jednej, Michael o pol druhej. „S trochou šťastia to už o tretej budeme mať za sebou.“ hútala som v duchu. Rozhodne som sa dnes cítila ako kráľovná a v duchu som uvažovala čo všetko musím urobiť aby som svoje pocity vyjadrila v reálnej podobe môjho zovňajšku. Začala som teda uvoľňujúcim kúpeľom s množstvom mandľovej peny.
Obrázok
Až keď som prstami vybrhlila každý svoj vlások na hlave som bola spokojná. Vyliezla som z vane a vyutierala sa bielym froté uterákom. Iba v spodnom prádle som sa posadila k zrkadlu s cieľom dokonale pomeniť svoju tvár. Najprv hydratačný krém, tekutý make-up, púder. So špirálou som sa trápila trošku dlhšie, oči sa rozhodli neposlúchať ma a pri každom zásahu jemnou štetinkou nepríjemne zaslzili. Nakoniec sa mi ale podarilo získať požadovaný efekt a tak som si na viečka už iba naniesla slabú vrstvu bledučkého očného tieňu.
Obrázok
Ústa som si iba mierne pretrela, príliš vyzývavé pery by mohli celý vzhľad pokaziť. Celá táto procedúra aj s kúpeľom trvala necelé dve hodiny, no na rad prišla tá horšia časť prípravy na svadbu, úprava vlasov. Po dlhom uvažovaní som zastala názor, že nechám všetko čo sa týka vlasov tak ako je. O pol dvanástej som už stála pred zrkadlom v plnej paráde.
Obrázok
Eva mi však večne niečo upravovala, no nakoniec mi predsa len zložila pochvalu.“Si krásna“ zašepkala a objala ma. „Ďakujem. Škoda, že sa tohto nedožila mama“ posmutnela som. „Určite by bola na teba pyšná.“ snažila sa ma Eva rozveseliť. V tento deň predsa nesmiem byť smutná. Zvyšok obeda som už počúvala samé chváli, najprv od malého Sashu, potom od otca a nakoniec aj od malého Marka.
Obrázok
Michael bol jediný, kto ma zatiaľ nevidel, no Eva bola strašne poverčivá a tak sa mu naskytla príležitosť až keď som vyšla do záhrady.
Obrázok
Takmer odpadol keď ma zbadal no a keď som sa postavila pri neho bál sa vydať aj hláska, len sa na mňa povzbudzujúco usmial a potom sme sa už obaja otočili k farárovi, ktorý začal tradične: „Zišli sme sa tu v tento slávnostný deň aby sme spojili životy dvoch ľudí, Mariany Holsenovej a Michaela Downa...“ znelo mi v ušiach.
Obrázok
O chvíľu nás farár vyzval aby sme si slávnostne prisahali pred bohom lásku a vernosť v zdraví aj v chorobe, v bohatstve i v chudobe, až kým nás smrť nerozdelí.
Obrázok
Pokračovali sme výmenou svadobných prstienkov (špeciálne ich pre nás zaobstaral Sasha)
Obrázok
Obrázok
a ukončili sme to sladkým bozkom za hurónskeho potlesku a pokriku mojich najbližších.
Obrázok
Človek by ani nepovedal, že traja dospelý ľudia a jedno batoľaa dokážu narobiť toľko hluku. Týmto sa však dnešný deň ani zďaleka nekončil, prišli na rad gratulácie a svadobné dary. Od otca sme dostali súpravu hrncov, od Sashu som dostala kuchársku knihu, škrabku na zemiaky :D a varešky a od Evi malý biely balíček previazaný červenou stužkou.
Obrázok
Keď som ho otvárala, horela som zvedavosťou. Vo vnútri boli malé bielo-ružové dupačky s vyšitým medvedíkom na brušku a pri nich bol lístok s nápisom: „Veľa šťastia do nového života sestrička“ Cítila som, že po lícach mi tečú slzy. Neplakala som pri obrade, ani keď mi Michael vyznával lásku, ale toto už bolo fakt veľa. Objala som svoju najlepšiu kamarátku a zašepkala som „Ďakujem.“ Nasledovali prípitky.
Obrázok
Pripíjalo sa na mňa, na Michaela, na šťastných novomanželov a na skoré narodenie prvého potomka. Zábava bola v plnom prúde a oslavovalo sa až dlho do noci. S príchodom večera sme sa ale presunuli do pohodlia a tepla rodinného domu. „Myslím si, že dnes večer na niečom popracujeme.“ zašepkal mi Michael do ucha niečo pred polnocou keď sme spolu tancovali na moju obľúbenú pesničku.
Obrázok
Do postele sme sa ale dostali až nad ránom a obaja sme boli taký unavený, že sme sa k sebe len na chvíľu pritúlili a potom sme zaspali...
Obrázok
Nikto učení z neba nespadol, zato debilov ako keby zhadzovali
Radšej včela v ruke ako ovad v oku
Peniaze neznamenajú všetko, ale radšej plakať vo vile ako niekde na lavičke

Osídla lásky - viewtopic.php?f=14&t=1118&start=0&view=viewpoll
Obrázok užívateľa
BoBeC
Dieťa
Dieťa
 
Príspevky: 229
Registrovaný: Pia 22 Okt 2010, 21:06
Bydlisko: Privátna 8, Belin záliv
Pohlavie: Simka

Re: Osídla lásky

Poslaťod Lincey » Ned 31 Okt 2010, 22:33

Skutočne veľmi dobré, teším sa na prvé zápletky.
"Attingere caelum diagito"

Skvelé RPG
Obrázok užívateľa
Lincey
Starec
Starec
 
Príspevky: 1428
Registrovaný: Sob 22 Mar 2008, 16:03
Pohlavie: Simka

Re: Osídla lásky

Poslaťod Totodile7625 » Štv 04 Nov 2010, 19:51

Skvelý Príbeh ;)
food is my religion and pizza is my god
amen
Obrázok užívateľa
Totodile7625
Moderátor
Moderátor
 
Príspevky: 4106
Registrovaný: Uto 19 Okt 2010, 10:51
Bydlisko: Mimo Vašu modrú planétu ...
Pohlavie: Sim

Re: Osídla lásky

Poslaťod BoBeC » Sob 06 Nov 2010, 08:50

dakujem pekne novy dielik vsak bude trosku neskor nez som predpokladala, akosi som si to casovo nerozplanovala a velmi som nemala cas na hranie takze snad nevadi ak sa o dva tri dni opozdim :oops:
Nikto učení z neba nespadol, zato debilov ako keby zhadzovali
Radšej včela v ruke ako ovad v oku
Peniaze neznamenajú všetko, ale radšej plakať vo vile ako niekde na lavičke

Osídla lásky - viewtopic.php?f=14&t=1118&start=0&view=viewpoll
Obrázok užívateľa
BoBeC
Dieťa
Dieťa
 
Príspevky: 229
Registrovaný: Pia 22 Okt 2010, 21:06
Bydlisko: Privátna 8, Belin záliv
Pohlavie: Simka

Re: Osídla lásky

Poslaťod Silvik » Sob 06 Nov 2010, 20:23

velmi pekny diel :)
Usmievaj sa- ľudí tým zmetieš!
(¨`·.·´¨)
.`·.¸.·´
Veď žijeme len raz!
Obrázok užívateľa
Silvik
Novorodenec
Novorodenec
 
Príspevky: 53
Registrovaný: Pon 25 Okt 2010, 21:40
Pohlavie: Simka

Ďalší

Späť na Príbehy

Kto je on-line

Užívatelia prezerajúci fórum: Žiadny registrovaný užívateľ nie je prítomný a 6 hostia