Voľba Alexis Stillovej 12.Diel
Napísal: Sob 20 Mar 2010, 19:12
Rozhodla som sa, že napíšem nový príbeh. Dúfam, že vás zaujme viac ako ten predtým..Je to zatiaľ len taký úvod. Postavy nie sú nejako extra opísané ale budete ich viac spoznávať v nasledujúcich dieloch. Takže zatiaľ toľko:)
Úvod
Alexis Still
Vonku bola už tma. Ako krava som sa musela trepať cez celé mesto sama. Blúdila som tmavými uličkami. Stále som mala pocit, že ma niekto sleduje. Každý tieň, každý pohyb začala som sa naozaj báť. Srdce mi začalo rýchlejšie biť. Zrýchlila som v kroku. Všade bolo ticho. Bolo počuť iba klopkanie mojich topánok a občasné zafúkanie vetra.
„Do kelu! Zlomila som si podpätok. Nie moje obľúbené topánky.“ V ruke mi ostal len podpätok. Keby ma teraz niekto videl ako zábavne chodím tak by sa určite na mne dobre pobavil.
V tej tme som nevedela vôbec trafiť domov. Benjamín. Môj nevlastný brat. Najradšej by som ho zaškrtila! Mal po mňa po polnoci prísť. Určite si zasa niekde užíva a na mňa úplne zabudol. Samozrejme stále nepochopil princíp mobilu. Ani ten nezdvihne. Sláva konečne som uvidela známe domy a tak som sa dostala aj k tomu nášmu. Cez okno bolo vidieť, že sa ešte v obývačke svieti. Určite mama. Prehnane starostlivá, stále dobre vyzerajúca prekvapivo na svoj vek. To bude teraz šou. Potichu som otvorila dvere chcela som sa nejako preklznuť. Vyšla som na schody ked v tej najnevhodnejšej chvíli zavrzgali.
„Alexis!“
„Do riti!“ Povedala som pošepky.
„Vieš mi vysvetliť kde si bola tak dho?“
„Joj ved s kamoškami v klube.“
„Mohla si aspoň zavolať, že prídeš neskôr.“
Niečo som zahundrala a odišla. Vošla som do izby, zobula si topánky s 10 centimetrovým podpätkom teda už iba jednu topánku s podpätkom a prezliekla sa do pyžama. Ani za svet sa mi nechcelo si ísť umyť zuby. Ľahla som do postele a hned som zaspala.
Zobudila som sa až nad ránom ked som počula buchnúť dvere. Určite prišiel domov Benjamín. Vôbec sa mi nechcelo vstať s vyhriatej postieľky. Našťastie je dnes sobota a netreba ísť do školy to by som už naozaj nezvládla. Ale napokon som vstala a rozhodla som sa, že mu to poriadne vytmavím.
„Ty si normálny? Nechal si ma trepať sa cez celé mesto domov. A ešte tými tmavými uličkami úplne samú. Mohli tam byť všeliaký úchyli!“
„Alexis, prepáč, ale naozaj som nemohol po teba prísť. Mal som dôležite stretnutie.“
„Že dôležité stretnutie? Zase si sa niekde olizoval s nejakou štetkou? To pokladáš za dôležité? A necháš ma trepať cez celé mesto a ešte som si aj kvôli tebe zlomila podpätok.“
„Moja milá stretol som sa s Mikom Collinom a máš s ním vybavené stretnutie. Ale vždy sa to dá ešte zrušiť, keby..“
„Nezabudni to stretnutie, je už zajtra.“ Povedal Benjamín a odišiel preč..
Úvod
Alexis Still
Vonku bola už tma. Ako krava som sa musela trepať cez celé mesto sama. Blúdila som tmavými uličkami. Stále som mala pocit, že ma niekto sleduje. Každý tieň, každý pohyb začala som sa naozaj báť. Srdce mi začalo rýchlejšie biť. Zrýchlila som v kroku. Všade bolo ticho. Bolo počuť iba klopkanie mojich topánok a občasné zafúkanie vetra.
„Do kelu! Zlomila som si podpätok. Nie moje obľúbené topánky.“ V ruke mi ostal len podpätok. Keby ma teraz niekto videl ako zábavne chodím tak by sa určite na mne dobre pobavil.
V tej tme som nevedela vôbec trafiť domov. Benjamín. Môj nevlastný brat. Najradšej by som ho zaškrtila! Mal po mňa po polnoci prísť. Určite si zasa niekde užíva a na mňa úplne zabudol. Samozrejme stále nepochopil princíp mobilu. Ani ten nezdvihne. Sláva konečne som uvidela známe domy a tak som sa dostala aj k tomu nášmu. Cez okno bolo vidieť, že sa ešte v obývačke svieti. Určite mama. Prehnane starostlivá, stále dobre vyzerajúca prekvapivo na svoj vek. To bude teraz šou. Potichu som otvorila dvere chcela som sa nejako preklznuť. Vyšla som na schody ked v tej najnevhodnejšej chvíli zavrzgali.
„Alexis!“
„Do riti!“ Povedala som pošepky.
„Vieš mi vysvetliť kde si bola tak dho?“
„Joj ved s kamoškami v klube.“
„Mohla si aspoň zavolať, že prídeš neskôr.“
Niečo som zahundrala a odišla. Vošla som do izby, zobula si topánky s 10 centimetrovým podpätkom teda už iba jednu topánku s podpätkom a prezliekla sa do pyžama. Ani za svet sa mi nechcelo si ísť umyť zuby. Ľahla som do postele a hned som zaspala.
Zobudila som sa až nad ránom ked som počula buchnúť dvere. Určite prišiel domov Benjamín. Vôbec sa mi nechcelo vstať s vyhriatej postieľky. Našťastie je dnes sobota a netreba ísť do školy to by som už naozaj nezvládla. Ale napokon som vstala a rozhodla som sa, že mu to poriadne vytmavím.
„Ty si normálny? Nechal si ma trepať sa cez celé mesto domov. A ešte tými tmavými uličkami úplne samú. Mohli tam byť všeliaký úchyli!“
„Alexis, prepáč, ale naozaj som nemohol po teba prísť. Mal som dôležite stretnutie.“
„Že dôležité stretnutie? Zase si sa niekde olizoval s nejakou štetkou? To pokladáš za dôležité? A necháš ma trepať cez celé mesto a ešte som si aj kvôli tebe zlomila podpätok.“
„Moja milá stretol som sa s Mikom Collinom a máš s ním vybavené stretnutie. Ale vždy sa to dá ešte zrušiť, keby..“
„Nezabudni to stretnutie, je už zajtra.“ Povedal Benjamín a odišiel preč..