GAMESIMS Fórum - Najväčšia SK komunita hier The Sims

pekná fotka, tie tiene nemaju chybu len závidim lebo moj počítač to nezvládne k príbehu ešte uvidíme čo sa sa stane lebo zatial nevieme asi o čom to bude takže veľa štastia

ťažko sa vyjadriť k príbehu, keďže je to ešte len začiatok, ale občas mi vadili niektoré vety. Uvidíme ako sa príbeh rozvinie, budem určite sledovať.

dakujem pekne

jop, taktiež sa pridávam som zvedavá, čo sa z toho vyvinie

Aj ja sa pridávam ku čitateľom

tesim sa vsetkym citatelom
dalsi diel pridam dnes alebo zajtra

neviem sa este vyjadrit k pribehu, ale niektore vety na konci mi vadili, ale urcite budem citat aj nadalej

dakujem a velmi ma mrzí,že som nedodržala slub,ale mam už nafotený a udoploadnutý ale mama nachce ma pustit na net rrrrrrrr

Zápis dňa 8.8.2228
Dnešný deň sa nelíšil od odstatných,ale je tu výnimka...Prišlo nové dievča menom Lola a je stará ako ja,správa sa akoby sem nepatrila a okrem toho tvrdí,že patrí ki nesmrteľníkom. Ja osobne jej neverím. Ale každý má svoj názor a ja ich akceptujem,pretože patrím k luďom,ktorý môžu vyjadriť svoj názor,ale s bezpečným odstupom aby neurazili nesmtreľníkov.
Zasekla som sa v písaní,pretože počujem šuchot papúč. "Alebo si mi to len zdá ?" pomyslím si,pretože otrazu to prestane. Postavím sa a skryjem si deník do skrýše medzi ostatnými knihami.Knižnica v ktorej teraz som nemá okná a má jedny dvere a je to niemalá miestnosť plná knižníc s knihami. Ale raz som náhodou našla skrýšu. V poslednej poličke v 2.knižnici je malý poklop,ktorý sa dá otvoriť a dať tam niečo malé.

Rýchlo som denník tam schovala a vybehla som z knižnice. Moje bosé nohy nevydávali takmer žiaden zvuk a tak takmer nehlučne prídem do svojej izby a schúlim sa pod perinou.Moja izba je malá ako komora na metly, ale pôvodne to bola komora,ale nie na metly ale na zaváraniny.
Takúto výhodu majú vynikajúci a užitoční žiaci, ktorí sa veľmi dobre učia, ako napríklad ja. V izbe mám len postel a umývadle inak je prázdna.
Zatvorila som oči a chvílku premýšlala nad dnešným dňom. "Anna,...spíš?" ozve sa dlhý ťahavý ston,pardon vlastne hlas pani Lukovej, ktorá je jedná z tých čo majú na starosti deti aby spali.

"Pokiaľ to decko nespí,..."zašomre si popod nos a stále stojí v dverách viem,že sa nesmiem ani len nadýchnuť. Zrazu niekde buchnú dvere.
"Ktoré decko ešte nespí ?!" od zúrivosti jej prskajú sliny do vzdialenosti 2 m, teda na mňa. Už si nepamätám čo sa ďalej stalo, pretože som zaspala.

Je to také zvláštne celé... až ma to núti čakať na ďalší diel... len do toho som zvedavááá

dakujem

Ja čakám na ďalší diel

zrejme sa pytate preco nedavam tak casto novy diel a vzdy ked uz dam tak dam kratky...ale vobec nestiham a myslim ze to vsetci poznate ale dalsi diel dam co najskor mam nafotene ale prepisane este nie ale budem sa snazit aspon do 1-2tyzdnov dalsi...dufam ze sa nehnevate...

3.diel
Zápis dňa 12.8.2228
Bola som adoptovaná do rodiny. Bolo to tak nečakané. Práve som obedovala keď prišiel ku mne malý chlapec a povedal mi,že mám hneď prísť ku pani Sanchez.
Nervózne som sa postavila a cestou do jej kancelárie som rozmýšľala prečo ma asi volá,bola som u nej len 2 krát a to keď som prišla a keď mi povedala,že môžem mať vlastnú izbu a teraz ? Kto vie ?
Potichúčky som zaklopala a vošla dnu. Malý drevený stôl,ktorý vyzeral akoby ho niekto 2 roky neupratoval.
"Dobrý deň,prajete si ?" opýtala som sa slušne. "Anna volala som ťa pretože ti chcem oznámiť dobrú správu,sadni si" prikázala mi a keď som si sadla spustila. "Dostala som správu,že rodina Shallová chce smrteľníčku do domácnosti a ako som niekoho hľadala si mi práve ty prišla najvhodnejšia. Upratovanie na 1, varenie,šitie,pranie a domáce prácie taktiež. Takže za 2 hodinky prídu,bež sa prichystať a rozlúčiť sa s kamarátkami." povedala mi a jemne ma vystrčila z dverí.
Celou cestou do izby som sa šťastne usmievala až som vyzerala ako klaun. A všetci po mne pozerali a za chrbtom sa mi smiali ale prvý krát mi to bolo všetko jedno.
"Vrzg,vrzg,..."zavŕzgali dvere a vošla som dnu,slada si na posteľ a rozmýšľala či mi to tu bude chýbať,ako som rozmýšľala som si s hrôzou spomenula na denník."Musím si poňho ísť" zašepkala som a vybrala som sa do knižnice a hneď ako som otvorila dvere som vzala denník a za 10s vošla pani Luková za mnou,pochopila som,že je zle.
"Anna Takowolová! Čo tu prosím ťa robíš ? Máš byť na vyučovaní..."zamračila sa a ja na ňu tiež až uskočila. "Ja odchádzam..."povedala som a vyšla som von a ešte som počula ako si bezradne vzdychla. Pozrela som sa na hodinky a prekvapene som zistila,že už mám byť u pani Sanchez tak som sa rozbehla a tesne pri kancelárií so zastala a vydýchala sa aby nezistila,že som bežala. Zaklopala som a s povelom som vošla dnu. "Dobrý deň!" pozdravila som slušne a pozrela sa na rodinu,ktorá už na mňa čakala.
"Anna,meškáš!" zamračila sa pani Sanchez a ja som sa len previnilo usmiala a sklopila zrak. "Tak toto je rodina Shallových." usmiala sa na nich keď sa postavila žena. "ja som pani Shallová,tuto je môj manžel" ukázala na muža sediaceho vedľa nej. "A náš milovaný synček Matúš" pohladkala chalana po hlave a on sa len striasol a zúfalo na mňa pozrel a ja som sa len uškŕňala. "Ako vidím už ste sa spoznali a tak prejdeme ku hlavnej veci, potrebujem od vás podpisy" povedala a podstrčila papier pod pani a pána Shallových a keď si to prečítali,podpísali sa tam sa postavili a pozreli na mňa a naznačili hlavou aby som už išla. "Tak všetko dohodnuté, musím niečo vybaviť chodte už!" povedala a vytlačila nás von z dverí.
Keď sme prešli cez vrátnicu a cez kontrolu prešlo dosť času ale svetlo bolo stále a tak som takmer onemela od tej krásy.
Nasadli sme do auta,ja a Matúš dozadu,dospelý dopredu a odišli sme preč. Dosť dlho sme išli asi 2 hodiny a celú cestu ma dožieralo,že Matúš na mňa stále vyvaľoval tie jeho oči ale snažila som sa tváriť,že mi to nevadí,ale keby tu neboli dospelý tak by som ho možno vyfackovala. Zrazu auto zastalo a ja som sa pozrela von a uvidela najkrajší dom aký som kedy videla.
Vošli sme dnu, a mne sa zazdalo divné prečo je tu taký poriadok a načo ma potrebujú,ale keď som vošla do kuchyne ovial ma nechutný zápach,ktorý prichádzal od chladničky, v drese sa hromadila pol metrová kopa riadu a sporák si tiež žiadal aspoň pol hodinové umývanie,zhlboka som sa nadýchla a pustila sa do toho.
Medzi tým v obývačke prebiehala rodinná porada. "Tak čo si o nej myslíte ?" opýtala sa Gabriella Shallová svojej malej rodiny a Matúš len pokýval hlavou,nebol nemý, ale rozmýšľal nad Annou ale, Klaris Shall sa usmial " Mne príde veľmi pracovitá,akú tu práve teraz potrebujeme a tiež mi príde priateľská a tebe Gabriella ? Tebe príde aká ?" opýta sa nežne svojej manželky a pobozká ju na pery. "Tu nie...."povie Gabriella a odtisne ho " Mne príde taká ako si povedal" usmeje sa na svojho syna,ktorý za tento dlhý večer nič nepovedal. " A tebe..." nedopovie pretože vojde dnu Anna s čajom na tácke. "Podáva sa čaj." zahlásim,porozdávam poháre a každému nalejem horúci čaj.
"Matúš,mohol by si ukázať Anne izbu ?" povie pani Shallová a milo sa usmeje na mňa a pohľadom mi naznačí,že nič nemám hovoriť.
Matúš vyšiel von z obývačky a ja som ho nasledovala na poschodie,odomkol posledné dvere ne tej chodbe. "Dlho v nej nikto nebol,takže nieje práve najčistejšia..." povie,ale ani sa na mňa nepozrel,podal mi kľúče a vošiel do dverí vedľa asi o minútku vošiel do mojej izby a položil mi na stôl obliečky a odídišie. "Ďakujem pekne"usmiala som sa na neho a začala som si obliekať periny a vankúše, otvorila som okno pri posteli a cez izbu prebehol teplý letný vietor.
O 22:00 prišla pani Shallová do mojej izby. "Anna krásne si si to tu spravila" usmiala sa na mňa a ja som sa poobzerala po izbe,naozaj to tu vyzeralo lepšie ako predtým a už tu nebol taký stuchnutý zápach pretože bolo okno otvorené hodinu,ale pomohlo to. "Zajtra vstávame o 7:00,budík máš nastavený,obedujeme okolo 12:00 a večeriame okolo 19:00 a večierka je o 22:00. Takže do postele!" prikázala mi pani Shallová a odišla z izby,prezliekla som sa do pyžama a ľahla si spať.




PS:Fotky mi nejdú stiahnuť a tak je bez fotiek hádam nevadí