Inglaterra, la escuela inglesa-Posledný diel

[Maggi]

hej, opakovalo sa to ale nie len tak ale preto ze je to dolezite =)

[Randa]

Aha

[Maggi]

Chcem sa vám všetkým mojim čitateľom ospravedlniť, ale nový diel nevidím zatiaľ v dohľade... Mám to hrozne moc do školy a musím si známky vylepšiť, kvôli môjmu odchodu potom absolvujem z hudobnej teórie a nástroja čo je plný zošit skladateľov z každého obdobia +min. 20 skladieb čo napísal a ešte naučiť sa etudy a prednesy z huslí....aby toho nebolo málo tak za dva týždne mám skúšky z autoškoly na vodičák z motorky, a jazdy a učenie mi zaberá ďalší voľný čas... Navyše mám deprešsiu že nič nestíham, takže vôbec nemám chuť písať príbeh ale dúfam, že ak si známky zlepším tieto nasledujúce týždne, spravím si vodičák tak napíšem nový diel...

[Maggi]

finally nie som síce spokojná, chcela som niečo lepšie, ale ukazuje sa na lepšie časy aj s mojim časom ktorý môžem venovať príbehu tak vám to určite vynahradím

4.diel

“Môžem si prosím vás zavolať?” Trochu ostýchavo som zašla za vrátničkou, lebo u nej jedinej som videla telefón. Keď som sa jej to spýtala, ani na mňa nepozrela.
“Meno?”
“Eee.... Alica...Alica Márová..”
“Fajn, ty môžeš!” Takmer zúrivo mi vystrčila telefón, ktorý pôsobí dojmom že ho našli niekde archeológovia pri vykopávkach. Netušila som ani vytočiť číslo, na hentom koliesku. Po chvíli sa mi to podarilo,ale sprevádzali ma znechutené vzdychy vrátničky nado mnou. No všetko bolo pre mňa nepodstatné v tej chvíli, volala som domov prvý krát odkedy som prišla. Môj mobil z nepochopiteľných dôvodov nezachytil žiadnu sieť, keď som si ho tu zapla. Žiadnu, ani španielsku, nič. V telefóne sa ozývalo zvonenie, ale nikto nezdvíhal. Skúsila som to ešte 5krát, čo ešte viac znechutilo vrátničku. Sklamane som jej podala telefón s tichým zamrmlaním že ďakujem a šla som hore po schodoch.
Bola som tu odvčera, ale pri večeri, raňajkách a obede som stihla vidieť všetkých obyvateľov školy, samozrejme okrem riaditeľky. Školský rok ešte nezačal, ostával týždeň.
A Andrej? Ehm...našťastie som ho zahliadla iba pri jedle. Dúfala som, že to ostane takto celý rok a nebudeme sa vídať.
Kým som šla do klubovne, som sa zastavila v knižnici. Bol víkend, z toho zadného kúta sa ozývali podivné zvuky tak som sa koncu knižnice vyhýbala. Vybrala som si knihu o Španielsku, to my vždy bavilo čítať a dozvedať sa niečo nové. Sadla som si k stolu a pustila sa do čítania. Zachviľu ma niečo vytrhlo z deja. Hlasy, ktoré sa pomaly blížili z rohu knižnice. Zdvihla som hlavu od knižky, v ktorej som aj tak polku nerozumela.
“Ahoj Alice!” Veselo zvolala Bella držiac sa za ruku s... Andrejom! Pery mala napuchnuté a dvakrát mi netrvalo kým som si domyslela o čo ide. Uvedomila som si že na nich civím s otvorenými ústami, tak som ich rýchlo zatvorila. Andrej po mne hodil smrteľný pohľad, ktorým by ma najskôr usmažil. Jeho bledomodré oči akoby stratili farbu. Ovládla som sa a usmiala sa na neho. Našťastie Bella mala oči iba pre naho a zmizli čím skôr z knižnice. Odložila som knihu na svoje miesto a šla von. Do dverí sa mi postavila Tracy.
“Takých ako on, oni chcú. Čo to využijú hneď na zlé, vo svoj prospech... Takých čo to nemajú, vyhodia, zabijú...” Nevedela som čo myslela “to”, ale kým som sa stihla spýtať zmizla aj ona. Znepokojene som sa vrátila do spální. Sadla som si na postel a pozrela na všetky tie postele okolo seba, už neboli tak úhľadne upravené ako keď som prišla. Na niektorých sedeli dievčatá, ktoré vždy keď sa nám pohľady stretli sa usmiali. Všetky vyzerali tak priateľsky. Keďže bolo po obede, ako som ležala na posteli som zadriemala.
Krásna modrá, modrá ktorá ma pohlcovala, prekrásna modrá...Milovala som tú modrú... Celú si ma podmanila... A zrazu sa tu objavili dvere, dvere za ktorými je niečo zlé...
A zrazu tu bol úplne iný obraz. Ja sediac na stoličke v miestnosti, predo mnou niekto, nevidela som mu do tváre. Pýtal sa ma mnoho otázok a ja som mu musela odpovedať aj keď som nechcela...Zrazu záblesk zelených očí a potom tma.
Zobudila som sa na svojej posteli. Akoby neprešla ani minúta, všetko bolo ako pred tým. Ruky som mala studené a srdce mi divoko bilo. Pohľad sa mi stretol s Katrinou, počernejším dievčaťom z Talianska. Akoby sme obe v tej chvíli mysleli na to isté.
“Alica Márová do kancelárie poradcu!” Ozvalo sa z reproduktora až som nadskočila. Všetky oči sa upreli na mňa. Spravila som niečo zlé? Vystrašene som zbehla do klubovne a von dverami na chodbu. Netušila som kde je tá kancelária. Ja blbá som sa mohla spýtať niekoho, ale tak ma vystrašili tie ich pohľady že som radšej zdrhala preč. Na druhom pochodí som našla ceduľku, ktorú som chcela a potichu zaklopala. Nestihla som sa ani nadýchnuť a už mi otvoril nejaký muž. Postarší, sem tam šediny na starostlivo upravovaných vlasoch, bez brady, bez fúzov a so zelenými očami.
“Sadni si” Zatvoril za mnou dvere a obišiel stôl. Opatrne som si sadla do stoličky oproti nemu a cítila sa ako na výsluchu.
“Takže, Alica isteže vieš prečo si tu” Povzbudivo sa na mňa usmial a tie zelené oči sami zdali tak povedomé. Pokrútila som záporne hlavou.
“Ale však predsa aby si si zvolila predmety na školský rok” Odhalil rad rovných bielych zubov. Odľahlo mi. Už som sa zľakla, že som nejaké pravidlá porušila.
“Ach, samozrejme” Usmiala som sa aj ja a nevedela odtrhnúť zrak od jeho očí.
“Ale najprv mi niečo povedz Alica.” Uprene sa na mňa zadíval “Stalo sa niečo v poslednej dobe, s čím by si sa mi chcela zdôveriť? Niečo neobyčajné?” Cítila som ako keby ma pohľadom videl celú celučičkú. Tie jeho zelené oči mi tak boli povedomé, že ma to až rozčuľovalo že si neviem spomenúť, kde som ich videla.
“Ja...Ne...”Nestihla som dopovedať že neviem, keď sa mi vynoril obraz zo sna. Boli to tie isté oči. Odpovedala som na otázky aj keď som nechcela....
“Áno?” Nedokázala som sa nedívať do jeho očí.
“Mne sa snívalo...” Čo to hovorím? Vychádzalo mi to z úst samo. “O tomto stretnutí, nie úplne presne, ale....” Nevedela som sa vykoktať, lebo som sa bránila neúspešne tomu aby sa stalo to čo vo sne. Nešlo to, neustále som sa mu pozerala do očí akoby si ma pripútal.
“Výborne” Usmial sa a neprestal sa na mňa dívať. “Našla si svoj dar, ostávaš na škole...” Vyriekol a spečatil môj osud.

[Lincey]

až na niektoré vety, ktoré boli trocha divné, super. Fakt som zvedavá čo sa z toho vykľuje. Dúfam, že čas sa nájde a ty budeš čoskoro pokračovať.

[Maggi]

Ďakujem, Lincey diel bol napísaný do polky pred 3 týždňami a včera som to dopísala, tak asi aj preto je to také divné dúfam,že nabudúce sa mi vydarí ako chcem

[Mimi]

:-* skvelé to je !!

[Maggi]

dakujem aj tebe Mimi

[Barush]

Takže celkovo, pekný dojem Je pravda, že niektoré veci tam nedávajú zmyseľ, ale myslím že tak to má byť a časom sa to vyjasní, dúfam ! No gramatické chyby, čo už Nikto nie je bezchybný, teda sa ti tam niekde opakujú slová v jednej vete, ale však omyl no Páči sa mi celková forma a teším sa hlavne na zápletky A fotky ! Inak zatiaľ chválim

[Maggi]

Barush
Tie gramatické chyby, sú tam preto lebo ja moc rýchlo rozmýšľam a pomaly píšem a potom nestíham to je aj tak s rozprávaním, však sama dobre vieš že rozprávam rýchlo a niekedy sa mi pletie jazyk lebo nestíham

fotky...fotky...ale budú keď vidím že mám dokopy 3 čitateľov za to že nie sú fotky

ďakujem <3

[Silva]

ja ti dam troch citatelov! ja vsetko poctivo citam maggi! a inak mne nejak fotky netreba.. skor ma rozculuju ako pomahaju.. ja len tak

[Barush]

Ja len aby si si nemyslela Maggi. Ani mne tie fotky nejako nechýbajú, ale keďže poznám aspoň trochu inšpiráciu osôb, tak predsa len ma tie fotky zaujímajú

[Maggi]

rozmýšľam ako spravím, že budú dve verzie s fotkami a bez no cez tento BBCcod to asi nepôjde

[Jaina]

však to už rovno s fotkami, či?

[Maggi]

ak budú tak asi hej