Všetko raz skončí a teraz sa končí tento príbeh.THE ENDJe to sen? Som už v nebi? Ležala som v teple a na mäkkom. Vo vzduchu som cítila môjho Filipa. Musí to byť sen. To je jediné vysvetlenie. Nie je to možné... Nechcela som sa zobudiť, chcela som tento sen snívať navždy. Otvorila som oči do osvetlenej obývačky.
„Prečo tu je?“ Začula som naliehavý ženský hlas z kuchyne. Určite je to sen. Ako inak by som mohla počuť hlas svojej dcéry? Keď je to už sen, nech si ho užijem. Posadila som sa a odhrnula si z nôh deku. Vlasy som mala strapaté. Koľko som spala? Pretierajúc oči som sa rozhliadla okolo.
Veľmi pekne zariadená obývačka, no bilo do očí, že ju navrhol architekt. Krásny sen. Chvíľu som len sedela a snažila sa niečo začuť z hovoru, no bol tlmený a ba ani útržky slov ku mne nedoliehali. Postavila som sa, že tam pôjdem. Upravila som si pokrčené tričko a prešla do jedálne. Hlasy náhle ustali. Karin na mňa hodila zničujúci pohľad. Čo som jej spravila? Filip sa otočil a usmial sa. Myslela som si že zamriem od radosti. Srdce sa mi divoko rozbúchalo.
„Sen...“ Zašepkala som.
„Čože?“
Neuvedomila som si že som to povedala nahlas. Karin náhle vstala a nebezpečne podišla ku mne.
„Karin...“ Pokúsi sa ju zastaviť Filip naliehavo, no nepočúvala ho.
„Ty...“ Prst sa jej triasol. „Ako sa opovažuješ sem opäť prísť? Jeden krát ti to nestačilo?“ Jej jasný hlas mala plný hnevu. Na mňa? Prečo? Toto nie je pekný sen... Nezmohla som sa ani na slovo. Čo tu robím, ak to nie je sen? Prečo na mňa moja dcéra kričí? Čo ma nespoznáva? Za ňou som sa zbadala v zrkadle. Nie! Všimla si môj pohľad poza jej chrbát a zamračila sa. Teda ona, oni poznajú Mary. Ako? Prečo? Uvedomila som si že ten Filipov úsmev nepatril mne... Patril Mary! Karin vykoľajilo, že som nič neodpovedala, zrejme sa chcela hádať. Možno Mary by sa s ňou pohádala. Možno by jej dala facku... Možno... Nie! Náhle som zdvihla oči k nej.
„Ja nie som kto si myslíš že som...“ Pohŕdavo si odfrkla.
„Jasné a ja som Bill Gates.“
„Nie, počúvaj ma Karin Sadovská!“ Pri svojom mene ju trhlo., pevne stisla pery.
„Prečo by som mala?“ Lebo som tvoja matka! Lebo mi na tebe záleží! Chcem ti všetko povedať...
„Lebo...“ Nevedela som dobrý argument, vzhliadla som ku Filipovi ktorého môj pohľad ´Pomôž mi´ dosť prekvapil. Bola som tak blízko ľudí ktorých som nadovšetko milovala a...
„Neobťažuj sa.“ Prevrátila Karin očami a otočila sa na podpätku pohľadom vyjadrujúc svoje znechutenie.
„Ja si myslím, že by sme ju mali vypočuť...“ Povedal do ticha Filip. Obe sme na neho naraz prekvapene pozreli. Karin mykla plecom.
„Aj tak nemám na práci nič dôležitejšie, zatiaľ....“ Sadla si za vrch stola a hádzala po mne nahnevané pohľady.
„No dobre...“ Zamrmlala som ja a ostala stáť. Moje vnútro malo ťažký boj. Mám im to povedať? Všetko? Uveria mi? Alebo radšej nie? Vysmejú ma? Čo im poviem? Bola som na pokraji zúfalstva....
[MÁ IM TATIANA POVEDAŤ PRAVDU?]
ÁNO NIE ___________________________________
ÁNOMala som ťažký boj, no rozhodla som sa pre áno. Zhlboka som sa nadýchla. Bolo to veľmi ťažké.
„Ja som Tatiana.“ Podľa ich pohľadov to bolo posedné čo odo mňa čakali.
„To určite!“ Vykríkla Karin a vyzerala fakt nahnevane. „Netuším skade si sa dozvedela o mojej matke, ale ty ňou nie si!“ Vyzerala nebezpečne. Pozrela som na Filipa, vyzeral akoby ho niekto buchol pálkou po hlave.
„Ako vám to mám dokázať, že som Tatiana Sadovská rodená Cisrová ?“
Filip stále nič nehovoril a Karin vyzerala ešte nahnevanejšie.
„...Vyštudovala som Vysokú školu umenia, odbor maľovania. Na nej som sa zoznámila s tebou“ Ukázala som na Filipa a pokračovala „Pamätáš si na Zuzu? Potom na našu svadobnú cestu, pri ktorej sme havarovali ledva si ma zachránil od smrti. Z bermúd sme šli s tou Vicky do Londýna, kde sme stretli Karin a mali možnosť obedovať s kráľovnou.“ Filip a už aj Karin na mňa pozerali omráčene a mne to dodalo iba sebadôveru a neohrozene som pokračovala. „ Cestou z Londýna uniesli naše lietadlo mafiáni, všetkých okrem nás postrieľali... Bol to smutný, zničujúci pohľad... Potom sme bývali u Emanuela. Uniesli nám Karin. Ledva sme ju stihli zachrániť.“ Pozrela som na nich, no nikto ma neprerušoval. „Keď sme sa konečne vrátili na Slovensko, som si založila obchod, no odišli sme do Ameriky, kvôli tvojej ponuke na lepšiu prácu a potom som zomrela...“ Skončila som svoju najdlhšiu reč od čias gymnázia a rečníckych prejavov.
„Zomrela...“ Zopakoval ticho Filip a oči sa mu zaligotali. Videla som že mi uveril.
„Zomrela.“ Po chvíli sarkasticky sa ozvala Karin. „To by si tu nebola. Moja mama je mŕtva.“Dodala potichu.
„Áno je mŕtva, moje telo...Neviem prečo sa to stalo, ani ako... Ale zrazu som sa zobudila ako táto.“ Pohodila som rukou smerom na moje nové telo. Karin nehovorila nič.
„Nedáva to vôbec zmysel...“
„Ale je to pravda!“ Vykríkol Filip a vstal. Srdce mi splašene bilo. Pozrel na mňa a chvíľu sa mu chveli pery než to vyslovil... „Milujem ťa Tatiana.“
A pokračovanie? Keďže som právne nebola tá istá osoba, museli sme sa opäť vziať. Spravili sme si krásnu svadobnú cestu a všetko dobre dopadlo. A moje vidiny? Gregora som udala na základe mojich vidín, čo som samozrejme polícií nepovedala. Povedala som, že som mala len podozrenie a našťastie sa ma viac nepýtali. On pod tlakom polície sa priznal k tomuto trestnému činu a tú ženu našli v tom dome pri jazierku. No konečne to mám za sebou a pred sebou krásny život so svojou rodinkou.
___________________________________
NIENie nemôžem im povedať pravdu! Neuverili by mi a bola by som za hlupáka čo si vymýšľa. Najskôr by povedali, že som si to zistila na internete. Nemôžem. Ale čo poviem? Chcela som zistiť, skade poznajú Mary.
„Ja...ja som havarovala a odvtedy si nič nepamätám...“ Povedala som, čo podľa lekárov aj bola pravda. No pocit viny, že som im klamala som mala stále.
„Áno počul som o tej brutálnej nehode, dokonca som počul že všetci boli na mieste mŕtvy...“ Poznamenal Filip zamyslene. „Nevedel som že si tam bola ty a že si prežila... Skutočne zaujímavé!“ Chcela som im povedať pravdu, no nedokázala som.
„Aké dojemné! A čo teraz?“ Zdvihla obočie Karin.
„Ja...kamarátka....mi povedala že som sa s vami poznala, tak som chcela spoznať svoju minulosť“ Vychrlila som zo seba ďalšie klamstvá. Filip uhol pohľadom, ale Karin sa znovu rozčertila.
„Tak ja ti to poviem!“ Postavila sa prudko až stolička, na ktorej sedela padla. „Pobláznila si môjho otca vyspala si sa s ním a potom zdrhla povedať to novinárom.“
„Nie!“ Vyletelo mi z úst. Mary s mojim manželom...Nie. Nedokázala som dýchať. Filip pozeral von oknom, zrejme sa hanbil pohľadu na mňa. Mala som chuť skočiť z útesu. Žiaľ celom ovládol môj mozog. Nechala som ich tam a vybehla von.
Z vrchu som videla útes hneď za ich domom, tak tam som chcela ísť. No pred domom ma niekto zastavil cez slzy som ani nevidela.
„Kam, kam kuriatko?“ Chytil ma za plece Gregor a zmocnil sa ma taký veľký strach že som ani nedýchala. Nedokázala som sa mu pozrieť do očí.
„Nechaj ma....“ Zašepkala som bezmocne. Na moje veľké prekvapenie ma pustil.
„Terezka ťa zháňa, bojí sa o teba...“
„Ja sa tam už nevrátim“ Roztrasene som mu pozrela do očí, stále som sa bála bol blízko pri mne a ja som bola slabá.
„Môžeš ísť ku mne.“ V jeho očiach som zbadala záblesk žiadostivosti.
„Ja neviem...“ Musím ujsť! Hneď! Nadvihol jedno obočie a pozrel na mňa pohľadom ktorý hovoril za všetko. Vedela som že keby sa rozbehnem dobehne ma. Len nemôžem na sebe znať, že viem o ňom! „Radšej pôjdem späť k Tereze.“
„Ale ale ....ale aj vy máte príjemnú kúpeľňu.“ Povedal dvojzmyselne a ja som sa čoraz viac bála. „Minule sa ti to páčilo, či nie?“
„Ja som unavená, bola som na prechádzke okolo jazierka a cez kopce, vyčerpalo ma to.“ Jeho tvár pri slove jazierko stuhla a mal divný výraz na tvári, no snáď iba dve sekundy.
„Tak zajtra.“ Usmial sa a odhrnul mi vlasy z tváre. Pri jeho dotyku som sa bála čoraz viac. Netušila som či to vidí. Pobozkal ma. Bolo to tvrdé, nasilu a vôbec nie také príjemné ako s Filipom... Len čo som si na neho spomenula do očí sa mi nahrnuli slzy. Gregor si ma pritisol k sebe a jeho ruka zablúdila na môj zadok. Nedokázala som sa brániť, bol moc veľký silný. Zrazu sa odtrhol.
„Zajtra...“ Zmizol v tme.
A môj príbeh neskončil. Utiekla som preč z mesta, postupne si našla prácu a snažila sa na všetko zabudnúť. Nedokázala som to Filipovi odpustiť a tak som sa stále viac a viac ponárala do práce. Stala sa zo mňa archeologička, no pri jednom výskume som sa nakazila tunajšou chorobou, ktorá ma pripravila o nohy. Odumreli mi. Svoj život som dožila na vozíčku. Skončila som ako starena zdeptaná zo života a bez nôh. Na môj pohreb prišlo málo ľudí, kňaz a nejaké starenky z dediny, čo chodia na všetky pohreby plakať. Neostal mi nikto koho by som mohla mať rada. Skončilo sa všetko aj môj život. Navždy som všetko stratila...
––––––––––––––––––––––––––––––––
Tento diel venujem svojim čitateľom, ktorý pri mne stáli od začiatku, ale aj tí čo sa pripojili neskôr. Dúfam, že sa Vám môj príbeh páčil a radi si ho prečítate aj neskôr.
Celý príbeh venujem svojej rodine, ktorá ma neskutočne podporovala v ťažkých chvíľach, keď som to s príbehom chcela vzdať. Mojej milovanej mame, ktorá s láskou opravovala štylistické aj pravopisné chyby v dieloch. Môjmu otcovi, ktorý mi dával inšpirácie na charaktery postáv. Mojej sestre, ktorá mi usilovne pomáhala pri fotení, prvá čítala diely a hodnotila. Môjmu bratovi, ktorý hoci je malý vyjadroval svoj názor na simíkov.
Ďalej chcem poďakovať Katty, ktorá mi úžasne pomáhala pri fotení dielov, keď som nemala možnosť fotiť ich sama. Eve, ktorá asi najviac kritizovala moje diely a preto som si jej komentáre, vždy najviac vážila. A že ona asi jediná komentovala každý diel a nevzdala to s ním. Ďalej klei6, tomox13, Renatka.605,Sarlatan,majaja,Silvia, Miranda, Biusa, Max, Mimi, savi3, Natalia, stresska, prasiatko, klaudia-daraz, The.Simka, tamuska, Karmen, Twixka, 5ka, qwerty, cloe95, noemi, XCHERRYX, simsáčka, Barbiika2, emma1, Rikúšik, fanynka83, Coraline519, Lincey, America, sewaneva, zuzinatko a všetkým ktorých som zabudla, za úžasnú podporu svojimi komentármi. A v neposlednej rade všetkým anonymným čitateľom, ktorý nevyjadrili svoj názor, ale každé ich prečítanie sa zapísalo v štatistike sledovania témy. Tomto fóru za poskytnutie miesta na vytvorenie môjho prvého príbehu, ktorý mal takúto úspešnosť. Potom WORDu a openoffice WORDU za automatické opravovanie chýb. Vývojárom hry The Sims2 a The Sims3, že mi poskytli hru na tento príbeh. Ďalej všetkým tvorcom downloadov, za ich krásne výtvory.
ĎAKUJEM!Tak toto bol
My StorybyMAGGI