Príbeh Amandy Moorovej

Všetky uzavreté príbehy k The Sims 3 si môžete prečítať ešte raz v tomto archíve.

Moderátor: Totodile7625

Páči sa Vám Amandin príbeh?

Samozrejme! budem čítať
26
54%
No, celkom sa mi páči.. ale chýbajú mi obrázky
9
19%
Nejak ma to nezaujalo
10
21%
Nie, nepáči sa mi
3
6%
 
Celkom hlasov : 48

Re: Príbeh Amandy Moorovej

Poslaťod Silva » Štv 08 Okt 2009, 15:41

Jaj Jaini a dnes som to aj otvorila ze napisem par ciarok a.... nic! normalne mam chut nechat deiriana umret zakopat a vyhrat morsalys... pri aktualy nalad eby sa to tak kludne mohlo skoncit
First sin tastes the best...
Obrázok užívateľa
Silva
Starec
Starec
 
Príspevky: 2157
Registrovaný: Str 26 Mar 2008, 22:17
Bydlisko: Šedé mesto
Pohlavie: Simka

Re: Príbeh Amandy Moorovej

Poslaťod Silva » Pia 16 Okt 2009, 20:11

Úvod: Diel je kratší, je to len medzi zastávka ale veľmi dôležitá pred pripravovanou akciou :) príjemné čitanie.

(18.diel)
__ „Našli sme..“ ozval sa jemný šepot a ja som okamžite precitla. Nebola som si istá, či počujem slová, alebo len pomedzi staré stromy skuvíňal vietor. Obzrela som sa doľava, Verita stále tvrdo spala. Netušila som koľko času prešlo, než sme tu zastavili na odpočinok, ale pomedzi sivé stromy prenikalo oveľa viac svetla ako keď sme tu zastavili. Netušila som, či tak žiari mesiac, alebo už svitá.
__ „našli..“ znepokojene som sa strhla. Teraz som už nepochybovala, o tom, čo som počula. Niekto tu šepkal. Na tele mi naskočili zimomriavky.
__„Haló?“ zatiahla som neisto. Nechcela som budiť Veritu ale ak sa niekto
skrýval, za niektorým zo stromov, mala by to vedieť. Postavila som sa, pričom prikrývku som ešte stále držala v rukách. Pár krát som sa otočila na mieste, snažiac sa dovidieť čo najviac do čierneho priestoru pomedzi staré stromy.
__Za chrbtom sami ozvalo nespokojné zafrknutie. So srdcom takmer až niekde v hrdle som sa zvrtla. Burk šalel. Nechápala som, že som si to doteraz nevšimla. Kôň nespokojne hádzal hlavou, uši mal úplne skrútené dozadu. Nervózny hrabot kopýt na suchej, prašnej zemi vydával škrípavý zvuk, akoby niekto škrabal nechtami po tabuli. Oči mal vyvalené a podliate krvou, srsť úplne prepotenú.
__„Pšššt“ tíšivo som skúsila pristúpiť k Burkovi. S rukou vystretou pred sebou som po miniatúrnych krokoch pristupovala k zbesnenému koňovi. Verita sa znepokojene prevrátila v spánku.
__Uvedomila som si, že Burk vlastne nerobí až taký veľký hluk. Len v mŕtvom tichom lese aj zaprašťanie puknutej vetvičky znie ako výstrel z dela.
__Gevara stála, od Burka asi dva metre, úplne pokojne. Vôbec ju neznervózňoval. Ja som nebola až taká pokojná.
__„Verita?“ oslovila som ju a pomaly prešla k nej. Trochu som sa ju aj bála zobudiť, vedela som, že ľudia vtedy bývajú podráždení, hlavne zo skúsenosti s mojou mamou. Verita sa strhla až po jemnom štuchnutí do ramena. Ruka jej okamžite vystrelila k dýke za pásom a ja som uskočila takmer o meter dozadu.
__„šibe ti?!“ zhučala na mňa, rovnako nepríjemná ako vždy. „mohla som ťa prebodnúť.“ zavrčala a z jej tónu hlasu bolo jasné, že by jej to ani veľmi nebolo ľúto.
__„Burkovi niečo je..“ zamrmlala som. Ako inak som ju mala zobudiť, keď nereagovala na volanie?
__Verita okamžite vyskočila na nohy a zamierila k miestu kde stáli naše kone. Burk teraz nepokojne postával, ale už vôbec nepôsobil akoby mal prinajmenšom besnotu. Len sem tam strihol ušami a prešľapol z nohy na nohu. Šokovane som na ňho hľadela. Pred pár minútami to vyzeralo, že pretrhne lano ktorým bol pripevnený aj s Gevarou ku kmeňu starého stromu. Verita sa obrátila ku mne s nadvihnutým obočím.
__„ale.. veď.. on“ nechápavo som koktala pri pohľade na relatívne pokojného koňa. Na hlasy čo sa ozývali lesom som úplne zabudla. Verita prevrátila obočie a zamračene odišla, mrmlajúc čosi o idiotoch. Nechápavo som sa zahľadela na Burka a odišla naspať k stromu kde som pred tým spala. Ešte bolo skoro na cestu.

__Verita, nie práve jemne, do mňa štuchla špičkou topánky.
__"Vstávaj, musíme ísť“ zahundrala a odišla sedlať Burka Dolámane som sa postavila a prešla urobiť to isté k mojej Gevare. Nedôverčivo som sa zahľadela na koňa, na ktorom už sedela Verita. Teraz sa zdal dokonale pokojný. Už som chcela byť z toho odporného miesta preč. Pokračovali sme slimačím tempom, pomedzi husté stromy sa ani inak ísť nedalo.
__Luthiel mi visel na boku a ja som konečne mala chvíľu čas premýšľať. Ako zachránime Deiriana? Nemala som ani len tušenie, ako bude vyzerať Kyrr. Mala som očakávať malé mestečko ako Sebrae alebo.. Kto vie?
__Konečne som zbadala biele svetlo prerážajúce pomedzi čierne kmene mŕtvych stromov.
__Zreteľne som počula ako si Verita vydýchla, keď sme vyšli z tmavého lesa. Denné svetlo nás doslova oslepilo, keďže v lese bolo permanentné šero. Pred nami sa rozprestrelo široké otvorené priestranstvo sem tam narušené nejakým zeleným trávnatým kopcom. V pravo sa kľukatila cesta ktorá viedla dookola lesa a teraz sa strácala za neďalekým kopcom. My sme vyrazili konečne, rýchlejším tempom, opačným smerom. Verita sa zrejme zase snažila vyhnúť civilizácii.
__Počas nasledujúcej dvanásťhodinovej cesty sme zastavili len trikrát. Dvakrát aby sme nechali utýrané kone napiť sa sem tam, keď sme zbadali malý potôčik a raz aby sme utíšili naše žalúdky. Približne po ôsmich hodinách som zbadala na obzore črtať sa akési hory. Tie najvyššie mali ledva zasnežené vrcholky, inak boli sivé a skalnaté.
__Snáď Verita nechcela ísť cez ne. Z jednej i z druhej strany sa skaly strácali na obzore vytvárali kľukatú sivú linku na bledomodrom pozadí. Čím sme boli bližšie, tým sa mi zdali strmejšie a menej prívetivé. Podľa Veritiných slov sme už dávno mali doraziť do Kyrru. Zatiaľ som však okolo nás videla len skaly, ihličnaté stromy a neduživé rastlinky.
__Bola už tma keď sme zbadali svetlá obrovského mesta. Bolo postavené na akejsi svetlej skale. Budovy stali na nej, okolo nej, a pár svetielok svietilo dokonca aj na skale, čiže to pôsobilo akoby boli obydlia postavené priamo v nej. Rozhodne bolo rozľahlejšie a pôsobivejšie ako malé, prízemné Sebrae. Jasne svietilo medzi sivými skalami a tmavými borovicami. Budovy boli zväčša biele alebo jemne sivé, každopádne postavené z kameňa. Strechy boli rovné, nie špicaté a škridlové ako som bola doteraz zvyknutá.
__„ostaneme na noc tu“ oznámila nečakane.
__„prečo?“ nechápala som. Kyrr bol priamo pred nami a Deirian bol niekde v jeho útrobách. Verita sa celý čas hnala a teraz tesne pred cieľom váha? „Deiriana väznia, tak za hodinku môžeme byť v meste...“
__„ak pôjdeme teraz, budeme väzňami aj my“ zamrmlala a uvoľnila Burkovi sedlo. Zložila mu sedlové vaky aby ho neťažili aj v noci. „Kyrr je v noci oveľa viac chránený ako cez deň. Okrem toho, zatvárajú brány a preliezť opevnenie je takmer nemožné.. teda nemožné, nepozorovane. Pôjdeme ráno s prvými obchodníkmi.“

Záver: viem, že za čakanie by ste si zaslúžili čosi zaujímavejšie ale sľubujem že v nasledujúcom diely budete lapať po dychu, aj tak by som ale rada videla vaše komentáre pripomienky atd.
First sin tastes the best...
Obrázok užívateľa
Silva
Starec
Starec
 
Príspevky: 2157
Registrovaný: Str 26 Mar 2008, 22:17
Bydlisko: Šedé mesto
Pohlavie: Simka

Re: Príbeh Amandy Moorovej

Poslaťod Maggi » Pia 16 Okt 2009, 20:28

Začína to tak tajomne... :) dúfam, že to ešte spomenieš :twisted:
Inak kvalita textu u teba ako vždy skvelá :)
Obrázok užívateľa
Maggi
Starec
Starec
 
Príspevky: 5509
Registrovaný: Pon 24 Mar 2008, 20:41
Bydlisko: Slovakia
Pohlavie: Simka

Re: Príbeh Amandy Moorovej

Poslaťod lorinka » Pia 16 Okt 2009, 20:41

*z donútenia tetou silvi povie svoj názor aj nahlas :D (A)*

Super diel, zniesla by som aj dlhší, dobre sa to číta :)
Páčili sa mi tie tajomné veci v lese a určite by sa hodilo pritvrdiť :D
Obrázok užívateľa
lorinka
Batoľa
Batoľa
 
Príspevky: 132
Registrovaný: Str 05 Aug 2009, 18:32
Bydlisko: BB
Pohlavie: Simka

Re: Príbeh Amandy Moorovej

Poslaťod Coraline519 » Sob 17 Okt 2009, 12:24

super diel :D :goodpost: aké tajmné to ačína byť :wink:
:idea: pre niektorých na svete znamenám iba niekto, ale pre druhých znamenám celý svet :idea:
Obrázok užívateľa
Coraline519
Dospelý
Dospelý
 
Príspevky: 645
Registrovaný: Str 01 Júl 2009, 14:28
Bydlisko: Adelaide
Pohlavie: Simka

Re: Príbeh Amandy Moorovej

Poslaťod Silva » Pon 19 Okt 2009, 21:58

dakujem dievcence :) aj ked len vam trom ale aspon viem kto mi to tu pravidelne cita :)
First sin tastes the best...
Obrázok užívateľa
Silva
Starec
Starec
 
Príspevky: 2157
Registrovaný: Str 26 Mar 2008, 22:17
Bydlisko: Šedé mesto
Pohlavie: Simka

Re: Príbeh Amandy Moorovej

Poslaťod Jaina » Uto 20 Okt 2009, 13:56

Silvi, ja tiež čítam, neboj sa....Ale keď, niekedy proste dochádzajú slová :lol: Skvelý diel, len už by to chcelo trochu akcie :whistle: :D
"A jsme doma. Moc sídlí tam, kde lidé věří, že sídlí. O nic víc a o nic méně."
"Takže moc je jen fraškou?"
"Stínem na zdi. Jenomže stíny umějí zabíjet. A často se stává, že velmi malý člověk dokáže vrhat velmi velký stín."
Obrázok užívateľa
Jaina
Starec
Starec
 
Príspevky: 1536
Registrovaný: Štv 27 Nov 2008, 19:14
Bydlisko: Lesy a háje Revúckej vrchoviny
Pohlavie: Simka

Re: Príbeh Amandy Moorovej

Poslaťod hulahula » Str 21 Okt 2009, 20:58

úplne skvelí diel ako vždy, nemám slov len dúfam že nebudeme musieť dlho čakať na pokračko :D:D:D
hulahula
Novorodenec
Novorodenec
 
Príspevky: 29
Registrovaný: Str 30 Júl 2008, 09:05
Bydlisko: Partizánske
Pohlavie: Simka

Re: Príbeh Amandy Moorovej

Poslaťod Silva » Pia 27 Nov 2009, 06:09

Úvod: Nie tak nakoniec nekončím, tak ľahko sa ma nezbavíte :) Píšem rada avšak nie vždy mám chuť a čas preto pridávam diely tak nepravidelne. Dúfam že som Vás neznechutila až natoľko že ste stratili záujem dozvedieť sa, ako to bude s Amandou ďalej.

(19. diel)
Verita mlčala. Približne tri štvrťhodinu sme kráčali mlčky. Verita nás viedla čo najmenej frekventovanými uličkami, zosušené pery mala stisnuté ako vždy, keď sa na niečo sústredila.


__„Uvedomuješ si, že mi aj tak povieš, čo potrebujem vedieť, však?“ usmievalo sa malé asi desaťročné dievčatko na zúboženého muža pri kamennej stene. Nebolo potrebné aby ho zviazali, Nyxie ho držala vo väzení jeho vlastnej mysle. Drobnou rúčkou si odhrnula prameň tmavých hebkých vlasov z detskej tváričky. Jediné, čo prezrádzalo, že to dieťa je iné, boli jej ľadovo modré oči. V nich sa zračila krutosť a aj jej skutočný vek. Mala toľko rokov, že bežný človek by už len s pokorou čakal na zubatú v posteli, ona však mala šťastie, bola mimoriadne nadaná.
__„No tak.. Dobre vieš, že to už nemusíš prežívať znova..“ zvonivým hlasom zatrilkovala a zapichla do Deiriana chladný pohľad. Jeho telo sa stiahlo v kŕči. V mysli sa mu vynárali najdesivejšie výjavy no i tak zaryto mlčal.
__Nyxie od sústredenia prižmúrila oči. Kládol jej odpor, no aj tak udržala jeho telo paralyzované hrôzou. V skutočnosti ju už nudil. Naozaj sa bál len vecí ktoré jej pripadali úplne bezpredmetné. Ona však dostala príkaz dosiahnuť informácie a to aj robila. Možno by predsa mala poslať po Jeffrieho. Hrdosť jej to však nedovolila. Čo by mohol zvládnuť už len ten právnik? Nepotrebuje ho. Skúsi to zajtra, veď času má, koniec koncov dosť.
__Vyšla na chodbu a mávla strážnikovi nech za ňou zamkne dvere do cely. Ako náhle bola vonku, uvoľnila putá ktorými zväzovala Deirianovu myseľ. Pomaly vykročila pri ozbrojených strážnikoch. Zberba, len posluhovači, obyčajní ľudia. behalo jej mysľou keď bola už skoro von zo žalárov. Konečne vyšla na slnečné svetlo. Tmavé vlasy a biela pokožka na ňom krásne kontrastovali keď vykročila dole ulicou. Ľudia jej uhýbali z cesty.

__Krčila som sa za Veritou. Sledovali sme vchod do väzenia. Verita mala ešte stále podobu starej ženy preto nám trvalo dosť dlho kým sme prešli hlboko do centra mesta.
__„Och.. Nyxie, ešte, že vieme , že odchádza nie prichádza. To by bolo oveľa horšie.“ Zamrmlala Verita a vytiahla z tašky s bylinkami akýsi balíček.
__„Tu ma počkaj, ani sa len neopováž niekam ísť. Pri troche šťastia, budeme čoskoro utekať.“
__„Pri troche šťastia..?!“ sykla som na ňu. Tomu ona vraví úspešná akcia ak budeme musieť bežať pred... Boh vie čím?
__„Bez toho budeme radi ak nás zabijú rýchlo“ zamrmlala a vyšla z uličky. Prikrčila som sa za múr a sledovala ako Verita šuchtavo kráča smerom k strážam. O chvíľu sa ulicou rozľahol jakot starej ženy.
__„ako to myslíte, že ma nemôžete pustiť?! Povedala som vám, posiela ma pani Nyxie, mám vyšetriť toho väzňa aby ho mohla ďalej vypočúvať! Ak chcete zavolajte ju naspať ale nezaručujem vám, že sa potom dožijete zajtrajška. Pani Nyxie neznáša keď ju niekto vyrušuje!“ Na strážnikovej tvári bolo vidieť aký je zmätený. Nevedel či má starú bylinkárku pustiť k prísne stráženému väzňovi alebo overiť či tu naozaj má byť.
__„Tak dobre mladý muž!“ škriekala ďalej Verita. Ľudia na ulici sa už začínali obzerať“ Poviem pani Nyxie, že som nemohla ošetriť väzňa, on umrel a preto ona nedostala informácie! Ani ONA nebude nadšená.“ Dodala po tichšie. Strážnik už vyzeral celý nesvoj. Keď sa Verita znovu nadýchla aby urobila scénu konečne povolil.
__„tak choď dnu...choď.“ poháňal ju dnu a Verita okolo neho preplachtila s nosom zapichnutým do neba. Zviezla som sa popri kamennej stene na zem. Teraz mi neostalo nič iné len čakať. Bude Deirian v poriadku? Čo ak sa im nepodarí plán? Čo ak zajmú aj Veritu? Čo bude robiť sama? Nervózne špičkou čižmy rozrážala malé kamienky na kameňmi vykladanej dlažbe. Rozhodne to nebol hladký betón po akom chodila doma, skôr len vyhladené a vyšliapané kamene poukladané vedľa seba a zatlačené časom do zeme.
__Minúty plynuli a ja som bola čím ďalej tým nervóznejšia. Chytili ju? Čo ak sú už obaja väzňami alebo.. Ešte horšie? Spotenými rukami som uchopila puzdro Luthielu. Doteraz som ho mala schovaný pod plášťom ale teraz, keď mnou zmietala neistota, som sa proste potrebovala nejak zamestnať. Z pošvy trčala len zdobený rúčka. Zamyslene som prechádzala prstami po modrom kameni zasadenom na konci rukoväte.

__Odrazu som stála pri akomsi dome. Zelená tráva mi pod náporom jemného vánku šteklila bosé nohy. S úsmevom na perách som sa dotkla prívesku v tvare slzy ktorý mi visel na krku. Uvoľnene som vykročila smerom od domu k mužovi čo sedel v tráve pár metrov odo mňa. Jemné, dlhé biele vlasy za mnou povievali rovnako ako zelenkavé šaty z ľahkej látky. Bolo teplo, takmer stred leta. Meč som mala ako stále pripevnený na zdobenom opasku na bedrách.
__„Ešte stále nič?“ s ľahkosťou som pohladila po vlasoch Natyrna a klesla k nemu do trávy. „Tebe sa to raz podarí, dovtedy ju udržíme..“ ubezpečila som ho a oprela sa o jeho rameno. Od jagavej zbrane po mojej pravej ruke sa odrážali slnečné lúče. Po jeho tvári to bolo to najkrajšie čo som videla.
__„Luthiel, láska...stále si myslím, že by si nemala chodiť do prednej línie. V boji si skvelá ale..“ ustarostene zabuchol knihu ktorá mu ležala na kolenách a položil ju vedľa seba. Potom ma jednou rukou objal a nadýchol sa aby pokračoval v dohováraní.
__„Nie, ako si povedal, som dobrá a oni ma potrebujú. Nie som kvetinka, mňa len tak nepošliapu.. Nemaj strach.“ ubezpečila som ho a zahľadela sa do zapadajúceho slnka.
__„už vyše dvoch týždňov o nej ani len nebolo počuť. Stiahla sa do Kyrru, možno to sama vzdá a vojna ani tvoje kúzlo už viac nebudú potrebné..“ nadškrtla som s nádejou aj keď som tomu sama neverila. Morsalys sa nikdy nevzdá, nie kým ju podporuje tak veľká časť obyvateľov Moenie.
__„Dobre vieš, že to nie je pravda. Ak sa aj stiahla tak len preto aby sa vrátila s ešte väčšou silou. Ver mi, poznám ju.“ V poslednej vete mu zaznela trpkosť a i smútok.

__Západ slnka, zelená tráva i muž zmizli. Čo to bolo? Neovládala som svoje slová ani emócie, všetko sa zdalo byť také pokojné žiadna nervozita ani strach. Tie však v sivej uličke znovu prepukli naplno. Už som nemala strach len o Deirian a Veritu, ale aj o svoju myseľ. Zbláznila som sa? Vyskočila som na nohy keď som na konci ulice začula kroky. Doteraz cez tú úzku tmavú uličku nikto nešiel.
__„ ale, ale... Toto snáď ani nie je možné..“ vyhlásilo malé dievčatko ani nie 20 metrov odo mňa, v tieni tmavej uličky. Jej bledú pokožku som videla len raz a to pred nedávnom, preto som ju spoznala okamžite.
Obrázok
__Nyxie na mňa upierala chladné žiarivo-modré oči. Na perách sa jej pohrával jemnučký úsmev dieťaťa, ktoré pravé dostalo novú hračku no i tak z nej šiel strach. Ruku som mala ešte stále obtočenú okolo rukoväte Luthielu.
__„To, nemyslíš vážne maličká.. Luthiel? Och ak by ma pani už teraz nemilovala, po tom čo ťa jej privediem určite by začala. A to som si myslela, že dnešný deň je nanič“ posmešne sa zasmiala vysokým smiechom. Zúfalo som premýšľala. Nemohla som utekať. Rušná ulica za mnou bola plná nepriateľov, ktorí by ma chytili len čo by som stihla ubehnúť pár metrov. Predo mnou stála Nyxie. Nevedela som čo presne dokáže ale Verite bola vystrašená už len keď o nej rozprávala. Jediné čo mi ostávalo, bolo da5 možnosť Verite a Deirianovi na bezpečný útek a to tak, že zabaví Nyxie dostatočne dlho než vo väzení nastane rozruch. Nevedela som však, že nebudem mať šancu. Posledné čo som videla, bol belostný odlesk Nyxiných zubov vo víťazoslávnom smiechu. Potom my myseľ zaplavila tma a šialený strach.

Záver: ako stále, prosím komentáre a hlavne kritiku :) keď už ste sa toľko načakali....
First sin tastes the best...
Obrázok užívateľa
Silva
Starec
Starec
 
Príspevky: 2157
Registrovaný: Str 26 Mar 2008, 22:17
Bydlisko: Šedé mesto
Pohlavie: Simka

Re: Príbeh Amandy Moorovej

Poslaťod Jaina » Pia 27 Nov 2009, 16:42

Dlhé čakanie stálo za to :wink: Okrem pár gramatických chýb, kde je napr. namiesto písmena ť napísané 5, nemám čo zkritizovať. Neviem, či ťa to peteší :lol: Ale inak, riadne napínavé. Neviem sa dočkať ďalšej časti :roll:
"A jsme doma. Moc sídlí tam, kde lidé věří, že sídlí. O nic víc a o nic méně."
"Takže moc je jen fraškou?"
"Stínem na zdi. Jenomže stíny umějí zabíjet. A často se stává, že velmi malý člověk dokáže vrhat velmi velký stín."
Obrázok užívateľa
Jaina
Starec
Starec
 
Príspevky: 1536
Registrovaný: Štv 27 Nov 2008, 19:14
Bydlisko: Lesy a háje Revúckej vrchoviny
Pohlavie: Simka

Re: Príbeh Amandy Moorovej

Poslaťod Silva » Pia 27 Nov 2009, 17:22

Lol Jaini to bude tym ze som to pisala zase okolo tretej rano :D... btw to kde som dala 5 namiesto ť?
First sin tastes the best...
Obrázok užívateľa
Silva
Starec
Starec
 
Príspevky: 2157
Registrovaný: Str 26 Mar 2008, 22:17
Bydlisko: Šedé mesto
Pohlavie: Simka

Re: Príbeh Amandy Moorovej

Poslaťod Jaina » Pia 27 Nov 2009, 17:33

Tam pri konci :lol:

Silva píše: Predo mnou stála Nyxie. Nevedela som čo presne dokáže ale Verite bola vystrašená už len keď o nej rozprávala. Jediné čo mi ostávalo, bolo da5 možnosť Verite a Deirianovi na bezpečný útek a to tak, že zabaví Nyxie dostatočne dlho než vo väzení nastane rozruch. Nevedela som však, že nebudem mať šancu. Posledné čo som videla, bol belostný odlesk Nyxiných zubov vo víťazoslávnom smiechu. Potom my myseľ zaplavila tma a šialený strach.

Záver: ako stále, prosím komentáre a hlavne kritiku :) keď už ste sa toľko načakali....
"A jsme doma. Moc sídlí tam, kde lidé věří, že sídlí. O nic víc a o nic méně."
"Takže moc je jen fraškou?"
"Stínem na zdi. Jenomže stíny umějí zabíjet. A často se stává, že velmi malý člověk dokáže vrhat velmi velký stín."
Obrázok užívateľa
Jaina
Starec
Starec
 
Príspevky: 1536
Registrovaný: Štv 27 Nov 2008, 19:14
Bydlisko: Lesy a háje Revúckej vrchoviny
Pohlavie: Simka

Re: Príbeh Amandy Moorovej

Poslaťod Silva » Pia 27 Nov 2009, 17:39

ah ano nao xDDD to som už skoro spala ale zúfaslo som chcela doísať myšlienku kým som ju mala v hlave :D

mimochdom anketa: chcete aby niekto v najbližšom diely umrel? :oops: lebo mám jednu postavu dosť na háčku a rozmýšľam že sa jej zbavím :D čiže ak chcete drama, môže ist prec
First sin tastes the best...
Obrázok užívateľa
Silva
Starec
Starec
 
Príspevky: 2157
Registrovaný: Str 26 Mar 2008, 22:17
Bydlisko: Šedé mesto
Pohlavie: Simka

Re: Príbeh Amandy Moorovej

Poslaťod Jaina » Pia 27 Nov 2009, 18:01

myslím, že ťa poteší, keď poviem áno :lol:
"A jsme doma. Moc sídlí tam, kde lidé věří, že sídlí. O nic víc a o nic méně."
"Takže moc je jen fraškou?"
"Stínem na zdi. Jenomže stíny umějí zabíjet. A často se stává, že velmi malý člověk dokáže vrhat velmi velký stín."
Obrázok užívateľa
Jaina
Starec
Starec
 
Príspevky: 1536
Registrovaný: Štv 27 Nov 2008, 19:14
Bydlisko: Lesy a háje Revúckej vrchoviny
Pohlavie: Simka

Re: Príbeh Amandy Moorovej

Poslaťod fluky » Pia 27 Nov 2009, 18:42

pekne, pekne ;) zacina sa to rozbiehat velmi dobrym smerom. tesim sa na dalsie casti :D

a sice neviem koho, ale niekoho nechaj umriet :D bude aspon pestry dej :P
Her name was New York. She poisoned his sweet mind...
I turn to the left when the train turn right.
I knew that you are cool. But I didn't know you could even freeze my heart.
We're made from dust. You from anger, I from lust.
There's a cripple...and there's a starfish.
I miss you so much....
Obrázok užívateľa
fluky
Batoľa
Batoľa
 
Príspevky: 147
Registrovaný: Ned 16 Aug 2009, 16:33
Pohlavie: Sim

PredchádzajúciĎalší

Späť na TS3 Príbehy

Kto je on-line

Užívatelia prezerajúci fórum: Marinasve a 4 hostia