Ďakujem za komenty
Prázdniny na Havaji - posledný diel
Moderátor: Totodile7625
Vďaka za upútavku, teraz som fakt zvedavá. 
od eva » Uto 12 Aug 2008, 16:19
5. deň 1/2
Ava
Sam sa vznešene prechádzala po móle.
Uprostred závesov som sa zjavila ja aj s jogurtom v ruke.
„Cŕŕŕn“ zazvonil budík. Bolo 5:15.
„Samantha Paterrová!!“ vykríkla som ešte so zavretými očami, lebo som vedela, že neznáša, keď ju tak volám.
„Stalo sa niečo?“ pribehla moja milá sestra od kozmetického stolíka.
„Budeš, prosím ťa, taká dobrá a vypneš ten BUDÍK?“ pričom slovo budík som dosť zvýraznila.
„V pohode“ klepla pokojne Sam rukou po rinčiacom budíku
„Môžeš mi vysvetliť, prečo mi nastavuješ budík na štvrť na šesť?“ v žilách mi vrela krv. Pozajtra odchádzame a mne tu každé ráno o piatej zvoní budík!!
„Blázniš?! Musíme ísť na generálku.“ Odpovedala stojaca Sam, pri mojej posteli s úplnou samozrejmosťou. Bola už oblečená, učesaná a správne „nastylovaná“
„Sam! Všetkému tomu divadlu je koniec! Čo si nepamätáš? Mama s ockom si včera zmysleli, že spolu pôjdeme na obed!“ vykríkla som a úplne zabudla, že rodičia ešte spia.
„Pppšššššttt, vymyslela som plán.“
No zbohom.
Sam vymyslela plán, ak ste to nevedeli.
Ešte stále spím?
Nie. Bohužiaľ, nie.
Napäto som čakala, akú blbosť máme dnes na poriadku.
„Môžeme byť na obidvoch miestach naraz. Chápeš, najprv pôjdeme na generálku, potom rýchlo domov, potom opäť do budovy a neskôr zase do reštiky. Presvedčím mamu, aby sme išli do tej ´Bananas restaurant, ktorá je len pár metrov od agentúry. Prejdeme zadným vchodom a je to!“ sypala sestra, „A ešte niečo! Dáme si rovnaké oblečenie, účes aj mejkap. Mama a otec nás síce spoznajú ale v agentúre nie!“ doslova som na ňu čumela.
Sestra sa zbláznila. Hovorím to nerada, ale: NEMÁM NA VÝBER!
Zbláznila som sa.
Zbláznila som sa ja a moja sestra.
Vošli sme do agentúry. V rovnakom oblečení, s rovnakým účesom aj mejkapom.
„Zbláznila si sa“ zopakovala som jej asi po stý krát.
„Dočerta, Ava, buď už ticho!“ vyhrešila ma za to sestra. Potom slabulinko tri krát zaklopala a následne otvorila dvere.
„No konečne ste tu!“ povedala nejaká žena so založenými rukami. Okolo nej boli zvyšné tri modelky, vrátane Jenny.
„Meškáte tri minúty,“ povedala s vážnym tónom a vo svojom mudrovaní aj pokračovala, „ak by ste takto veľa meškali aj zajtra... no... poďme už na to“ prehlásila a mne padol kameň zo srdca. O 2 hodiny musíme byť doma.
„Ty si...??“ podišla ku mne žena
„Ava, Ava Paterrová“
„Aha, to si ty, tá s krivými nohami“ ulahodila si na mne pani. Sam vyprskla od smiechu spolu s Jennou. Ostatné dve dievčatá boli v pohode. Nahnevaným pohľadom si premeriavali ženu. Tiež z nej neboli asi veľmi nadšené. Nemohla som sa nechať. Tá žena bola ako slizký had.
„Prepáčte, ale vyprosujem si, aby ste sa ku mne takto...“
„Ále... aká mladá a aké veľké ústa už má.
Neboj sa, dieťa moje, tie nohy dorovnáme.“ Žmurkla na mňa a aj som jej mala chuť jednu prisoliť. No nanešťastie, mala vo svojich, dlhými nechtami ozdobených, rukách moju budúcnosť. Výšku. Tak som tú ženskú len potichu nasledovala.
***
„Prosím ťa dvíhaj tie nohy poriadne!!“ Vrieskala po mňa žena neustále, už asi hodinu , „kvôli tebe sa ani nepohneme ďalej!“
„Dobrý, ako to ide?“ otvorili sa zrazu dvere a v nich stál muž, riaditeľ celej šou, s ktorým som sa včera rozprávala.
„Dobrý deň, pán Fusson,“ nahodila milý úsmev žena, mimochodom som ešte stále nepoznala jej meno, „no... máme tu jeden maličký problém s jednou z dievčat,“ hovorila o mne? „ale to hneď napravíme, nemajte starosť...“ áno, hovorila o mne.
„Aký problém?“ Nedal jej dohovoriť Fusson, „slečna Paterrová,“ ozval sa ku mne a žena (pravdepodobne jeho podriadená) odstúpila. „Prepáčte, naozaj, teraz som v pomykove. Ava alebo...“
„Ava“ prikývla som, bol to sympatický muž
„S čim máte problém?“ osopil sa na ženu
„No... viete, chôdza tejto slečny je absolútne...“ Fusson jej zase nedal dohovoriť.
„Ava, prejdi sa po móle.“ Prikázal a spolu so ženou odstúpili. Všetky dievčatá (rátam aj sestru a Jennu) sa na mňa pozerali a čakali. Ja som nevedela, čo mám robiť. Prejsť sa po móle alebo ďalej civieť.
„Ava...“ zobudil ma Fusson
„Ehm... ja?“ totálne som sa pred ním strápnila. Viac sa už nedalo a tak som prešla normálne pár metrov a otočila som sa.
Zazrela som Sam, ktorá sa až potila a päste mala zovreté.
Nebolo východiska. Zavrela som oči a urobila prvý krok. Ďalej to už išlo samo, prešla som, ako najlepšie som vedela. Zastavila som sa a čakala na Fussonovu reakciu. Ten začal tlieskať, cítila som sa hrozne trápne. Potom sa k nemu ale pridali aj ostatné dievčatá (okrem Jenny) a tiež začali tlieskať. Vtedy som vedela, že je to v pohode. Tá žena, ktorá ma celý čas buzerovala ušla z miestnosti, čo jej nohy stačili a nezávidela som jej.
„Skvelé, Ava!“ vykríkol Fusson, „dievčatá máte prestávku!“ vyhlásil a my sme sa pobrali rýchlo domov.
***
„Ava, Sam! Kde ste boli?!“ vykríkla mama, hneď, ako nás zazrela prichádzať.
„Oou“ Sam sa tľapla po líci a vrhla na mňa prosebný pohľad.
„Mami, boli sme sa len poprechádzať po pláži. Vieš, obidve sme vstali veľmi skoro a tak...“
„Viete ako som sa o vás bála? A prečo ste oblečené v rovnakom oblečení. Neznášate, keď má tá druhá, vôbec ten istý lak.“
„Mami, mne sa páčila tá sukňa, čo má Ava a...“
„No, nemysli si, že ti to zhltnem.“ Usmiala sa na Sam mama ironicky
„No dobre, mami. Odhalila si nás!“ Bože, musela to Sam urobiť? Teraz už naozaj všetko skončilo. Keď sa to dozvie mama bude s nami amen. Už som sa chystala ísť dnu, bola som presvedčená, že to už nemá význam.
„Vieš na tomto výlete...“ začula som ešte a spomalila aby som lepšie počula
„sme sa s Avou zblížili ešte viac ako za posledných 15 rokov. Teraz sme veľmi dobré kamarátky, priam až najlepšie a...“ Sam ani nedopovedala a mama sa jej vrhla okolo krku. Super, skočila na to!
„Ava, poď sme, moja,“ zavolala ma mama a ja som s radosťou k nej pribehla „dievčatká moje krásne.“ Stískala nás a mne pricvikla vlasy, auu
„Dievčatá!“ Ozval sa zrazu spoza maminho chrbta ockov hlas „Super, že ste už tu. Mali by sme ísť, nie?“ dnes bol ocko celkom milý. Doktori nie sú vždy prívetiví.
„Ocko, ocko, ale... čo keby sme išli do tej reštaurácie Bananas...“
„Samozrejme, kam len bude rodinka chcieť.“ Usmial sa ocko a vyzeral ako nafetovaný.
Vyrazili sme ku „Bananas restaurant“.
O 15 minút sme mali byť na generálke. Rozhodli sme so Sam, že tam pošleme ju. Bude hrať seba a aj mňa. Potom bude musieť prejsť zadným vchodom, následne 20 metrov a ďalej spokojne jesť.
8: 16
„Sadnite si, ja objednám nejakú špecialitu.“ Povedal ocko a už vyberal z kapsy peňaženku.
My sme si s mamou sadli blízko bufetu a samozrejme aj tak, aby mala moja drahá sestrička prístup k (akože) Wc.
Zakrátko k nám prišiel ocko aj s nejakým upečeným ananásom obloženým jahodami.
Ocko porozdával každému tanierik a spokojne si vedľa nás sadol.
„Tak... ako sa vám páči táto dovolenka? Kvôli nej som musel siahnuť hlbšie do vrecka ako obvykle.“ No zbohom, bolo to tu zas – ockove prednášky.
„Je... je tu veľmi príjemne. Čo p-povieš, Ava?“ spýtala sa Sam trasľavo.
„Áno, ocko, je to najlepšia dovolenka.“ Zaklamala som, lebo tá vo Francúzsku, pred troma rokmi sa mi páčila viac. Táto bola len samá naháňačka.
„To som rád, že sa vám tu páči.“ ...zase vyzeral ako nafetovaný...
„Predstav si, Tom. Naše dievčatá sa rovnako obliekli.
Táto dovolenka ich dala úplne dohromady.“ Prehovorila mamka a pri tom sa na nás pozerala ako na ocka, na prvom rande.
„No... prepáčte, musím si odbehnúť na wc.“ Postavila sa sestra. Bolo to tu. Šou sa začína.
Ja som mala teraz za úlohu ich nejako zabaviť.
„Mami, čo povieš, ak by sme tu zostali o nejaký ten deň dlhšie?“ vychádzali zo mňa nezmysly a aj keď som vedela, že povie nie, som na rodičov vrhla prosebný pohľad.
„Nie, nie, Ava, moja zlatá. Nemôžme si to dovoliť. Máme už predsa kúpené letenky.“ Och, ako rada som toto počula.
8: 29
„Prečo je tam tá Sam tak dlho? Čo sa utopila?“ spýtala sa mama
„Mami, tak ma napadá. Čo keby sme si doma kúpili mačiatko?“
„To by sa tu musela zjaviť tvoja sestra.“ Odbila ma mama
8: 34
„ ...a opička je na strome už tretí banán.“ Smiala som sa na svojom vtipe asi už len sama.
„Dosť! Ava, choď sa tam pozrieť.“ Vyhlásil ocko, ktorému už asi došla trpezlivosť. Krotko som vstala od stola. Rodičia sledovali každý môj krok. Nevedela som, čo mám robiť.
Sam predsa nebola na záchode! Otvorila som dvere s nápisom „WC – ženy“ a nepokojne vošla dnu. No aspoň som už necítila ich zraky na svojom chrbte.
8: 37
Bola som v koncoch. Išla som sa priznať.
Prišla mi esemeska.
„S.O.S“ poslala mi ju Sam, ktorá mala asi rovnaký problém.
Stačilo. Išla som sa priznať.
Išla by som sa priznať, keby mi v tej chvíli nezačal zvoniť mobil.
„Ava! Musíš tu okamžite a rýchlosťou blesku prísť!“ vykríkol na mňa Samin hlas z telefónu, len čo som stlačila zelené tlačidlo.
„Ja?!“ zhrozene som sa spýtala, „ty sem musíš prísť! Mama s otcom sa pýtajú, kde si!!“
„No... tak podobný problém tu mám aj ja!“ vyhŕklo z nej. Bol to náš koniec!
Pokračovanie nabudúce...
Ava
Sam sa vznešene prechádzala po móle.
Uprostred závesov som sa zjavila ja aj s jogurtom v ruke.
„Cŕŕŕn“ zazvonil budík. Bolo 5:15.
„Samantha Paterrová!!“ vykríkla som ešte so zavretými očami, lebo som vedela, že neznáša, keď ju tak volám.
„Stalo sa niečo?“ pribehla moja milá sestra od kozmetického stolíka.
„Budeš, prosím ťa, taká dobrá a vypneš ten BUDÍK?“ pričom slovo budík som dosť zvýraznila.
„V pohode“ klepla pokojne Sam rukou po rinčiacom budíku
„Môžeš mi vysvetliť, prečo mi nastavuješ budík na štvrť na šesť?“ v žilách mi vrela krv. Pozajtra odchádzame a mne tu každé ráno o piatej zvoní budík!!
„Blázniš?! Musíme ísť na generálku.“ Odpovedala stojaca Sam, pri mojej posteli s úplnou samozrejmosťou. Bola už oblečená, učesaná a správne „nastylovaná“
„Sam! Všetkému tomu divadlu je koniec! Čo si nepamätáš? Mama s ockom si včera zmysleli, že spolu pôjdeme na obed!“ vykríkla som a úplne zabudla, že rodičia ešte spia.
„Pppšššššttt, vymyslela som plán.“
No zbohom.
Sam vymyslela plán, ak ste to nevedeli.
Ešte stále spím?
Nie. Bohužiaľ, nie.
Napäto som čakala, akú blbosť máme dnes na poriadku.
„Môžeme byť na obidvoch miestach naraz. Chápeš, najprv pôjdeme na generálku, potom rýchlo domov, potom opäť do budovy a neskôr zase do reštiky. Presvedčím mamu, aby sme išli do tej ´Bananas restaurant, ktorá je len pár metrov od agentúry. Prejdeme zadným vchodom a je to!“ sypala sestra, „A ešte niečo! Dáme si rovnaké oblečenie, účes aj mejkap. Mama a otec nás síce spoznajú ale v agentúre nie!“ doslova som na ňu čumela.
Sestra sa zbláznila. Hovorím to nerada, ale: NEMÁM NA VÝBER!
Zbláznila som sa.
Zbláznila som sa ja a moja sestra.
Vošli sme do agentúry. V rovnakom oblečení, s rovnakým účesom aj mejkapom.
„Zbláznila si sa“ zopakovala som jej asi po stý krát.
„Dočerta, Ava, buď už ticho!“ vyhrešila ma za to sestra. Potom slabulinko tri krát zaklopala a následne otvorila dvere.
„No konečne ste tu!“ povedala nejaká žena so založenými rukami. Okolo nej boli zvyšné tri modelky, vrátane Jenny.
„Meškáte tri minúty,“ povedala s vážnym tónom a vo svojom mudrovaní aj pokračovala, „ak by ste takto veľa meškali aj zajtra... no... poďme už na to“ prehlásila a mne padol kameň zo srdca. O 2 hodiny musíme byť doma.
„Ty si...??“ podišla ku mne žena
„Ava, Ava Paterrová“
„Aha, to si ty, tá s krivými nohami“ ulahodila si na mne pani. Sam vyprskla od smiechu spolu s Jennou. Ostatné dve dievčatá boli v pohode. Nahnevaným pohľadom si premeriavali ženu. Tiež z nej neboli asi veľmi nadšené. Nemohla som sa nechať. Tá žena bola ako slizký had.
„Prepáčte, ale vyprosujem si, aby ste sa ku mne takto...“
„Ále... aká mladá a aké veľké ústa už má.
Neboj sa, dieťa moje, tie nohy dorovnáme.“ Žmurkla na mňa a aj som jej mala chuť jednu prisoliť. No nanešťastie, mala vo svojich, dlhými nechtami ozdobených, rukách moju budúcnosť. Výšku. Tak som tú ženskú len potichu nasledovala.
***
„Prosím ťa dvíhaj tie nohy poriadne!!“ Vrieskala po mňa žena neustále, už asi hodinu , „kvôli tebe sa ani nepohneme ďalej!“
„Dobrý, ako to ide?“ otvorili sa zrazu dvere a v nich stál muž, riaditeľ celej šou, s ktorým som sa včera rozprávala.
„Dobrý deň, pán Fusson,“ nahodila milý úsmev žena, mimochodom som ešte stále nepoznala jej meno, „no... máme tu jeden maličký problém s jednou z dievčat,“ hovorila o mne? „ale to hneď napravíme, nemajte starosť...“ áno, hovorila o mne.
„Aký problém?“ Nedal jej dohovoriť Fusson, „slečna Paterrová,“ ozval sa ku mne a žena (pravdepodobne jeho podriadená) odstúpila. „Prepáčte, naozaj, teraz som v pomykove. Ava alebo...“
„Ava“ prikývla som, bol to sympatický muž
„S čim máte problém?“ osopil sa na ženu
„No... viete, chôdza tejto slečny je absolútne...“ Fusson jej zase nedal dohovoriť.
„Ava, prejdi sa po móle.“ Prikázal a spolu so ženou odstúpili. Všetky dievčatá (rátam aj sestru a Jennu) sa na mňa pozerali a čakali. Ja som nevedela, čo mám robiť. Prejsť sa po móle alebo ďalej civieť.
„Ava...“ zobudil ma Fusson
„Ehm... ja?“ totálne som sa pred ním strápnila. Viac sa už nedalo a tak som prešla normálne pár metrov a otočila som sa.
Zazrela som Sam, ktorá sa až potila a päste mala zovreté.
Nebolo východiska. Zavrela som oči a urobila prvý krok. Ďalej to už išlo samo, prešla som, ako najlepšie som vedela. Zastavila som sa a čakala na Fussonovu reakciu. Ten začal tlieskať, cítila som sa hrozne trápne. Potom sa k nemu ale pridali aj ostatné dievčatá (okrem Jenny) a tiež začali tlieskať. Vtedy som vedela, že je to v pohode. Tá žena, ktorá ma celý čas buzerovala ušla z miestnosti, čo jej nohy stačili a nezávidela som jej.
„Skvelé, Ava!“ vykríkol Fusson, „dievčatá máte prestávku!“ vyhlásil a my sme sa pobrali rýchlo domov.
***
„Ava, Sam! Kde ste boli?!“ vykríkla mama, hneď, ako nás zazrela prichádzať.
„Oou“ Sam sa tľapla po líci a vrhla na mňa prosebný pohľad.
„Mami, boli sme sa len poprechádzať po pláži. Vieš, obidve sme vstali veľmi skoro a tak...“
„Viete ako som sa o vás bála? A prečo ste oblečené v rovnakom oblečení. Neznášate, keď má tá druhá, vôbec ten istý lak.“
„Mami, mne sa páčila tá sukňa, čo má Ava a...“
„No, nemysli si, že ti to zhltnem.“ Usmiala sa na Sam mama ironicky
„No dobre, mami. Odhalila si nás!“ Bože, musela to Sam urobiť? Teraz už naozaj všetko skončilo. Keď sa to dozvie mama bude s nami amen. Už som sa chystala ísť dnu, bola som presvedčená, že to už nemá význam.
„Vieš na tomto výlete...“ začula som ešte a spomalila aby som lepšie počula
„sme sa s Avou zblížili ešte viac ako za posledných 15 rokov. Teraz sme veľmi dobré kamarátky, priam až najlepšie a...“ Sam ani nedopovedala a mama sa jej vrhla okolo krku. Super, skočila na to!
„Ava, poď sme, moja,“ zavolala ma mama a ja som s radosťou k nej pribehla „dievčatká moje krásne.“ Stískala nás a mne pricvikla vlasy, auu
„Dievčatá!“ Ozval sa zrazu spoza maminho chrbta ockov hlas „Super, že ste už tu. Mali by sme ísť, nie?“ dnes bol ocko celkom milý. Doktori nie sú vždy prívetiví.
„Ocko, ocko, ale... čo keby sme išli do tej reštaurácie Bananas...“
„Samozrejme, kam len bude rodinka chcieť.“ Usmial sa ocko a vyzeral ako nafetovaný.
Vyrazili sme ku „Bananas restaurant“.
O 15 minút sme mali byť na generálke. Rozhodli sme so Sam, že tam pošleme ju. Bude hrať seba a aj mňa. Potom bude musieť prejsť zadným vchodom, následne 20 metrov a ďalej spokojne jesť.
8: 16
„Sadnite si, ja objednám nejakú špecialitu.“ Povedal ocko a už vyberal z kapsy peňaženku.
My sme si s mamou sadli blízko bufetu a samozrejme aj tak, aby mala moja drahá sestrička prístup k (akože) Wc.
Zakrátko k nám prišiel ocko aj s nejakým upečeným ananásom obloženým jahodami.
Ocko porozdával každému tanierik a spokojne si vedľa nás sadol.
„Tak... ako sa vám páči táto dovolenka? Kvôli nej som musel siahnuť hlbšie do vrecka ako obvykle.“ No zbohom, bolo to tu zas – ockove prednášky.
„Je... je tu veľmi príjemne. Čo p-povieš, Ava?“ spýtala sa Sam trasľavo.
„Áno, ocko, je to najlepšia dovolenka.“ Zaklamala som, lebo tá vo Francúzsku, pred troma rokmi sa mi páčila viac. Táto bola len samá naháňačka.
„To som rád, že sa vám tu páči.“ ...zase vyzeral ako nafetovaný...
„Predstav si, Tom. Naše dievčatá sa rovnako obliekli.
Táto dovolenka ich dala úplne dohromady.“ Prehovorila mamka a pri tom sa na nás pozerala ako na ocka, na prvom rande.
„No... prepáčte, musím si odbehnúť na wc.“ Postavila sa sestra. Bolo to tu. Šou sa začína.
Ja som mala teraz za úlohu ich nejako zabaviť.
„Mami, čo povieš, ak by sme tu zostali o nejaký ten deň dlhšie?“ vychádzali zo mňa nezmysly a aj keď som vedela, že povie nie, som na rodičov vrhla prosebný pohľad.
„Nie, nie, Ava, moja zlatá. Nemôžme si to dovoliť. Máme už predsa kúpené letenky.“ Och, ako rada som toto počula.
8: 29
„Prečo je tam tá Sam tak dlho? Čo sa utopila?“ spýtala sa mama
„Mami, tak ma napadá. Čo keby sme si doma kúpili mačiatko?“
„To by sa tu musela zjaviť tvoja sestra.“ Odbila ma mama
8: 34
„ ...a opička je na strome už tretí banán.“ Smiala som sa na svojom vtipe asi už len sama.
„Dosť! Ava, choď sa tam pozrieť.“ Vyhlásil ocko, ktorému už asi došla trpezlivosť. Krotko som vstala od stola. Rodičia sledovali každý môj krok. Nevedela som, čo mám robiť.
Sam predsa nebola na záchode! Otvorila som dvere s nápisom „WC – ženy“ a nepokojne vošla dnu. No aspoň som už necítila ich zraky na svojom chrbte.
8: 37
Bola som v koncoch. Išla som sa priznať.
Prišla mi esemeska.
„S.O.S“ poslala mi ju Sam, ktorá mala asi rovnaký problém.
Stačilo. Išla som sa priznať.
Išla by som sa priznať, keby mi v tej chvíli nezačal zvoniť mobil.
„Ava! Musíš tu okamžite a rýchlosťou blesku prísť!“ vykríkol na mňa Samin hlas z telefónu, len čo som stlačila zelené tlačidlo.
„Ja?!“ zhrozene som sa spýtala, „ty sem musíš prísť! Mama s otcom sa pýtajú, kde si!!“
„No... tak podobný problém tu mám aj ja!“ vyhŕklo z nej. Bol to náš koniec!
Pokračovanie nabudúce...
-
eva - Starec
- Príspevky: 2094
- Registrovaný: Str 26 Mar 2008, 17:07
- Pohlavie: Simka
od Invisible » Uto 12 Aug 2008, 17:16
Takže v hlasovaní som dala prvú možnosť. Určite by som bola mooc rada, keby si pokračovala aj po skončení dovolenky. 
No a k dnešnému dielu... Bol dobrý. To s tým snom, aj s plánom.
Opäť aj teraz, som zvedavá ako dopadne ďalší diel. 
No a k dnešnému dielu... Bol dobrý. To s tým snom, aj s plánom.
Opäť aj teraz, som zvedavá ako dopadne ďalší diel. Our love would be forever and if we die, we die together. ©
-
Invisible - Starec
- Príspevky: 1697
- Registrovaný: Sob 22 Mar 2008, 18:02
- Bydlisko: Zombieland
- Pohlavie: Simka
od katty » Uto 12 Aug 2008, 18:32
Boze ja to tak prezivam 
Boze je to hrozne napinave
no a hlasovanie prva moznost bez vahania
Boze je to hrozne napinave
no a hlasovanie prva moznost bez vahania
Láska je ako príklad z matematiky... počítaš... zmýliš sa... chceš sa opraviť ale už je neskoro... zvoní
○ Deviant ○
○ Deviant ○
-
katty - Starec
- Príspevky: 2814
- Registrovaný: Pon 24 Mar 2008, 23:39
- Bydlisko: Ehm...
- Pohlavie: Simka
Kto je on-line
Užívatelia prezerajúci fórum: Žiadny registrovaný užívateľ nie je prítomný a 2 hostia