Škandál zažehnaný- Posledný diel!

Všetky uzavreté príbehy k The Sims 3 si môžete prečítať ešte raz v tomto archíve.

Moderátor: Totodile7625

Re: Škandál zažehnaný

Poslaťod Maggi » Sob 26 Nov 2011, 11:46

5.diel
Celú cestu autom som mlčala, hoci inokedy sami nevedia ústa zastaviť. Zrejme to bolo kvôli napätiu medzi otcom a nami. Tomáš aj ja sme obaja vedeli, že sme si to u neho dosť pokazili. Najskôr nám nabudúce zavolá opatrovateľku, alebo susedku.

Pozrela som opatrne na otca a videla som ako sa už tretí krát počas cesty pokúsil niečo povedať, ale vždy to skončilo iba otvorením úst a potom záporným pokrútením hlavy. Nevedela som, či to bol dobrý znak alebo nie. Ale asi nie. Určite nám nechcel povedať o tom ako nám dovolí ísť v piatok von, alebo ako nám dá vreckové.

A Tomáš tiež sedel vedľa mňa ako nemé vrece. Zamyslene sa hral s prstami a párkrát pozrel na mobil, kde však nesvietilo nič nové.

„...Chcem aby ste vedeli, že ste ma veľmi sklamali. Obaja.“ Ozval sa konečne otec parkujúc pred našou bytovkou.

Pozrela som na Tomáša, ale ten iba prevrátil očami. Obaja sme vedeli, že otca každé nahnevanie postupne prejde. Lenže tentoraz som si nebola istá ako dlho to bude trvať.

„Prepáč oci.“ Ozvala som sa ako prvá. Vedela som, že to otec chcel počuť a bude potom kľudnejší.

„Budeme o tom hovoriť zajtra,...“ Povedal už miernejším tónom, nevypínajúc motor. „Teraz choďte do bytu, priamo bez žiadnych odbočiek.“ Povedal prísne. Aspoň sa tak snažil vyzerať.

Vyskočila som von z auta, mávla som na neho a šla ku tmavým dverám. Svetlo sa rozsvietilo keď senzor zachytil môj pohyb a čipom som otvorila dvere. Za mnou šiel pomaly Tomáš.

„Vieš, že som na teba nič nepovedala, len kvôli tomu že si môj brat a povieš mi, čo si videl, však?“ Otočila som sa na neho už v bezpečí štyroch stien výťahu, kde nás nikto nemohol počuť.

„Povedal som, daj mi s tým teraz pokoj...“ Odvetil nepríjemným hlasom.

„Dávam ti noc, potom ráno mi to povieš.“ Usmiala som sa naširoko a odpísala na pár SMS.

__

Keď som však vstala, Tomáš už bol dávno preč aj najedený. Čo som zistila podľa špinavho riadu v kuchyni. Otec už spal v posteli a tak bol celý byt prázdny. Najradšej by som si pustila iPod do reproduktorov na oživenie, ale znovu, otec spal. Neskoro ako vždy som vyšla von kráčajúc teplým jesenným ránom.

Hlavou mi prebiehala včerajšia noc a zrazu som všetko videla inak. Stále som sa pri spomienke ako ma Ján ponížil, hanbila za seba, ale na druhej strane hovorenie polícií o ňom ako o vrahovi, bolo až trochu kruté. Predsa to nemusel byť on.

„Blbá...“ Povedala som si sama pre seba. Prečo som ho len obraňovala? Cítila som sa ako malé slabé dievča. Ja som predsa silná, múdra a hlavne krásna žena! Hrdo som sa usmiala na svoj obraz v zrkadlách auta, pyšne hľadiac na svoj krásny červený kabát. Hoci bol len začiatok jesene, nemohla som chodiť ako v lete. Móda dbá na obdobie, nie na teploty!

__

Do školy som prišla pár minút pred zvonením. Miesto vedľa mňa bolo prázdne, Ján nikde. Rýchlo som sa usadila akoby nič. Mávla som kamarátkam, ale vlastne všetkým. Som predsa veľmi obľúbená!

Viacero ľudí vyzeralo dosť rozbito a pritom som ich nestihla vôbec zaregistrovať na včerajšej party. Triedou sa šíril šepot a zachytila som slová ako Ján,Valéria, smrť, vrah, krv... Vytiahla som mobil a poslala krátku správu Paule nech mi zhrnie situáciu.

Viacero ľudí prisahá, že videlo Jána ako to spravil. Ale nie sú veľmi dôveryhodní.

„Anabela!“ Zvolal niekto zozadu a otočila som sa s veľkým úsmevom.

„Čo si praješ?“

„Prinútila si svojho frajera aby zabil svoju ex? Trošku žiarliš?“ Zasmial sa Tibor a s ním ďalších pár ľudí.

Nadvihla som obočie a mávla rukou. „To nebol vrchol mojej žiarlivosti.“ Pozrela som sa späť pred seba. Rýchlo som vytiahla zrkadielko aby som si skontrolovala svoju tvár. Make-up mi dokonale zakryl všetku červeň, ktorá mi vyšla do líc.

Pri oslovení, žeby Ján mohol byť môj frajer sa mi v žalúdku zatrepali motýle. Rýchlo som vyhodila tú myšlienku z hlavy a snažila sa sústrediť na vyučovanie.

Neprekvapovalo ma, že nikto za Valériou neplakal. Nebola vôbec obľúbená.

___

Počas piatej hodiny niekto vyrušil vyučovanie, zaklopaním. Do triedy vošiel Ján s taškou cez jedno plece a po zatvorení dverí, podišiel ku katedre.

„Prosím ospravedlňte ma, doteraz ma držali na polícií.“ Potom si šiel sadnúť na voľné miesto, ku mne.

Triedou sa rozniesol šum, ale učiteľ ho rýchlo upokojil, pokračujúc v nudnej látke o prvej svetovej vojne.

Ján vedľa mňa si bez slova otvoril zošit. „Na ktorej strane?“ Otočil sa ku mne otvárajúc si učebnicu.

„53.“ Pozrela som na neho nahnevane špúliac pery. „Bolo voľné miesto aj tam“ Pozrela som krátko na prázdne miesto po Valérií. Pozrela som späť na neho s nadvihnutým obočím.

„Mne sa viac páči tu.“ Povedal potichu listujúc starú učebnicu.

Pozrela som ku učiteľovi a periférnym videním som videla, ako ma sledovalo pár spolužiakov. Usmiala som sa pre seba, rozmýšľajúc ako vyzerám z profilu. Určite dobre.

„...Takže sme na začiatku 20teho storočia. Všetky štáty Európypodvedome vedia, že vojna bude. Sú pripravené. Už stačilo len zámienku. Vie niekto, čo sa stalo?“ Učiteľ sa pozrel do triedy plnej unudených študentov, ktorí buď spali, alebo si kreslili.

„Áno, Ján?“ Vyvolal učiteľ Jána, ktorý sa na všetkých prekvapenie hlásil. Ušiteľ vyzeral neskutočne šťastný.

„Sarajevský atentát 28. Júla.“ Povedal pokojne. „Spáchaný na Františka d'Esté, Rakúsko-Uhorského následníka trónu.“

„Výborne!“ Učiteľ zajasal. „Áno bolo to tak,atentát sa konal v Sarajeve...“ Znovu svoj tón zmenil na svoj nudný a monotónny.

Otočila som sa prekvapene ku Jánovi. „Kto by to do teba povedal“ Uškrnula som sa.

„O tom, že ľudia sa nemajú súdiť podľa výzoru, by som asi hovoril zlej osobe.“ Ján sa usmial jedným kútikom. „Niektorí sa zdajú celkom fajn, ale pod ich povrchom je jedna vypočítavá osoba, ktorá dbá iba na seba a pre svoje komplexy je schopná zničiť život iných.“

Urazene som na neho pozrela. Takéto chovanie si ku mne ešte nikdy nikto nedovolil. Zohla som sa ku svojej taške a vytiahla termosku s kávou. Otvorila som ju, vediac že ma sleduje. Tvárila som sa, že sa nič nedeje, keď z ničoho nič som sa ku nemu natiahla a poliala som mu zošiť kávou a potom som mu naliala do rozkroku. Dúfala som, že tá káva bola ešte trochu teplá.

„Hups.“ Rýchlo som zavrela termosku, schovala ju do tašky a pozrela pred seba.

Našťastie si učiteľ nikoho nevšimol, ani tichým nadávkam, ktoré Ján adresoval mne vytierajúc si vreckovkami zošiť a nohavice.

Tak mu treba.

Keď konečne zazvonilo a učiteľ odišiel, okolo lavice sa začali zbiehať ľudia.

„S dovolením.“ Postavila som si, berúc si svoje veci, dávajúc všetkým krásny pohľad na Jána.

„An!“ Chytila ma za lakeť Paula a ťahala preč. „Ja som to videla!“ Uškrnula sa.

„No a? Mal blbé poznámky, nech vie kto je tu pán.“ Usmiala som sa žiarovo.

„Ale ty ho nepoznáš. Čo ak ti spraví niečo ako Val?“

„Na mňa si nedovolí.“ Povedala som sebavedomo prehadzujúc blond vlasy za chrbát.

„Baby!“ Iveta sa dohrnula pred nás. „Čo si myslíte? Prečo ho pustili? To znamená,že je nevinný, že?“ Vychŕlila.

„Alebo nemajú dostatočné dôkazy...“ Povedala som tajomne a zachytila som Tomášov pohľad. Dnešný deň bol nejak ticho celý čas. Mala som zlý pocit, že niečo podstatné tají.

„Ale to čo jej spravil pred rokmi, by malo byť dostačujúce na to aby ho nepustili na slobodu. Však nás ohrozuje!“ Vykríkla Iveta až sa pár ľudí otočilo.

Spozornela som pri jej slovách. „Vlastne si mi celkom zabudla dopovedať, čo vlastne spravil a prečo odišiel!“ Povedala som rýchlo a potiahla ju do kúta. Paula sa niekam vyparila.

„Takže...“ Iveta stíšila hlas. „Fám hovorí, že všetky svoje peniaze minul na trávu alkohol. Rodičia mu zrušili vreckové a tak jednu noc, keď šiel podnapitý mestom. Zablúdil ku svojej, vtedajšej frajerke... Valérií. Ona povedala, že ukradol šperky jej matky, peňaženku jej otca a keď sa ho ona pokúšala zastaviť, udrel ju až odpadla do bezvedomia. Ešte v tú noc ho chytili ale všetko sa rýchlo utlmilo. Odišiel preč na súkromnú školu až doteraz ho nikto nevidel.“ Dokončila jedným dychom Iveta.

Pozerala som na ňu rozčarovane. To bol ako príbeh z nejakej detektívky. Jednoznačne to dávalo zmysel, ale na druhej strane tam bolo veľa prázdnych miest. Jedno najhlavnejšie bola Valéria. Kto jej len kedy veril?

Otočila som sa, keď som vtedy zbadala Jána za sebou. Nedala som na sebe znať ako som sa preľakla. Počul Ivetu? Počul niečo? Alebo len teraz prišiel?

„Zničila si moje nohavice.“ Precedil cez zuby.

Skĺzla som očami medzi jeho nohy a na tvári sa mi rozlial spokojný úškrn.

„Nie je mi to ľúto.“

„Bude.“ Otočil sa na mieste a odišiel preč.

Odfrkla som si a pozrela na Ivetu. „Debil...“ Mykla som plecom a môj pohľad padol na Lea, ktorý sedel na stole len pár metrov odomňa. Na moje prekvapenie ma sledoval úzkymi očami. Pozrela som inam s úsmevom. Len nech pozerá. Však má na čo!

___


Nech sa páči! fotky budú pri ďalšom diely, sľubujem! :) Dúfam, že sa vám páči.
Konečne som si spravila outline až do konca a vyzerá to, že tu bude skôr ako by sa niekto nazdal. Nechcem to zbytočne naťahovať, keď sa (takmer) všetko vyjasní, bude koniec.
Ďalší diel nechcem sľubovať, ale keďže už mám naplanované čo sa stane, povedzme že to záleží aj od vás (lebo komentáre sú poháňacia sila!) a tak dúfam, že do dvoch-troch dní. :)
Ďakujem, za čítanie! :)
Obrázok užívateľa
Maggi
Starec
Starec
 
Príspevky: 5509
Registrovaný: Pon 24 Mar 2008, 20:41
Bydlisko: Slovakia
Pohlavie: Simka

Re: Škandál zažehnaný

Poslaťod myrielka118 » Sob 26 Nov 2011, 14:34

Supeeer, zacina to byt skutocne napiiinavee :) velmi sa tesim na dalsi diel :))
Hidden somewhere there where nobody could care, nobody could help... Hidden in my dreams. Maybe safe... nobody can really hurt you in your dreams. But it's NOT real. Should I really want it?
Obrázok užívateľa
myrielka118
Batoľa
Batoľa
 
Príspevky: 110
Registrovaný: Štv 26 Aug 2010, 23:52
Bydlisko: Twinbrook :)
Pohlavie: Simka

Re: Škandál zažehnaný

Poslaťod Mimi » Sob 26 Nov 2011, 14:53

Supeeeer :") tesim co bude dalej! ;)
Neplač,že zapadlo slnko,lebo slzy ti nedovolia uvidieť mesiac.

Každý člověk má v podstatě jen tři velké zážitky: narození,život a umírání. Neví o tom, že se narodil, trpí, když umírá a zapomíná že žije... Štěstí je jako ze skla.
Jak se leskne, tak se i
láme.
Obrázok užívateľa
Mimi
Teenager
Teenager
 
Príspevky: 420
Registrovaný: Štv 27 Mar 2008, 08:52
Bydlisko: V Vesmíre v inej Galaxii
Pohlavie: Simka

Re: Škandál zažehnaný

Poslaťod Lincey » Sob 26 Nov 2011, 17:30

veľmi zaujímavé, som zvedavá, čo Tomáš tají. Určite vie viac ako povedal.
Teším sa na pokračovanie
"Attingere caelum diagito"

Skvelé RPG
Obrázok užívateľa
Lincey
Starec
Starec
 
Príspevky: 1428
Registrovaný: Sob 22 Mar 2008, 16:03
Pohlavie: Simka

Re: Škandál zažehnaný

Poslaťod pipa » Ned 27 Nov 2011, 12:43

Včera som si povedala, že by som mohla nazrieť do príbehov a tento ma zaujal od prvej kapitoly. :)
Páči sa mi to spojenie obyčajného školského života s tajnosťami okolo Jána. Dúfam, že to zostane reálne až do konca, lebo fantasy a podobné ma moc nebaví.
Len mi počas čítania do očí udrelo pár vecí. Po prvé chovajú sa zvieratá, ale ľudia sa správajú. :whistle: Niekoľko krát som tam niečo také zazrela.
A ešte druhá vec, že drb je po česky. Po slovensky je klebeta a klebetiť. Aj keď mne osobne sa tiež viac páči slovo drb :lol:

Ale to len tak pomimo. Teším sa na ďalší diel :D
It's a good thing to be strange, normalness leads to sadness.
-Phil Lester
Obrázok užívateľa
pipa
Starec
Starec
 
Príspevky: 2717
Registrovaný: Sob 22 Mar 2008, 12:44
Bydlisko: Topoľčany
Pohlavie: Simka

Re: Škandál zažehnaný

Poslaťod Maggi » Pia 02 Dec 2011, 09:25

Ďakujem vám krásne všetkým, ktorí ste si našli čas na napísanie! :heart: ďakujem, pipa za upresnenie mojich záhoráckych chýb :oops:
Fotky ešte stále nie sú, nebol čas. Napriek tomu dúfam, že sa vám bude následujúci diel páčiť :whistle:

6.diel

Celý týždeň sa mi úspešne Tomáš vyhýbal až do piatkového rána. Zrejme si zabudol nastaviť budík. Len čo som vyšla z kúpelne a zbadala ho opretého o stenu oproti kúpeľni, obaja sme vedeli, čo nasleduje.

„Takže...“ Postavila som sa medzi dvere aby som mu bránila vstupu. „Nepustím ťa dnu, ak mi to nepovieš. Mne sa nikto tak dlho vyhýbať nebudeš...“ Usmiala som sa nepríjemne.

Tomáš si povzdychol vidiac, že nemá šancu. „Tak po tom, čo som šiel od teba za ňou do garáže... No nevedel som najprv kde to bolo...“ Odmlčal sa. „Tak som šiel dnu pýtajúc sa kde to je. Niekto ma poslal tam...“

Pozrela som na neho uprene, nech sa konečne dostane ku pointe.

„...vošiel som dnu, zbadal som ju zozadu ako sa s niekým bavila...“

V tom momente sa otvorili dvere z otcovej spálne a vyzrela jeho strapatá hlava. „Buďte ticho! Mal som nočnú a chcem spať!“ Vyšiel von a vošiel do kúpelne.

Tomáš sa medzi tým stihol otočiť na päte a odísť. Znovu som ostala bez mojej odpovede. A to akurát vtedy, keď sa konečne začalo niečo vysvetľovať!

Kým som si spravila kávu, skontrolovala svoj vzhľad miliónty krát, Tomáš bol už preč. Vedela som však, že to už bolo na dobrej ceste a keď už raz začala, raz mi to dopovie.

__

„Ahoj.“ Pozdravila som s úsmevom Paulu pri skrinkách. Mali sme spoločnú skrinku, tak mi otvorila zámok, kým som sa vyzula.

„Čau....“ Usmiala sa tiež. „Tak čo? Pripravená na ďalší deň? To som zvedavá čo mu tentokrát spravíš...“

„Ach, prosím ťa. Daj mi s ním pokoj už od rána!“ Vzdychla som si, hoci som na Jána myslela aj bez toho.

Paula sa iba pre seba uškrnula, videla som to. Mala som síce možnosť zabrániť šíreniu sa klebiet už od zdroja, ale nejak sa mi do toho nechcelo. Nepriznala som si to, ale páčilo sa mi to.

„Pripravená na písomku z Dejepisu?“ Ozvala sa po chvíli ako som si úhľadne skladala farebný fál do skrinky.

Zabuchla som ju a pozrela na ňu. „To iste.“ Zasmiala som sa a zbadala som ako na mňa hľadí Leo, opretý o pár skriniek ďalej. Pozrela som na Paulu. „Tvoj priateľ ťa čaká...“ Obišla som ju, nechávajúc im priestor a vybrala som sa do triedy.

Leo bol Jánov kamarát. Rozmýšľala som akoby som z neho mohla vytiahnuť niečo proti Jánovi. Za tých pár, jeho prvých, dní ma stihol vytočiť ako nikto iný. Už len jeho tvár a nechutný úškrn, aj keď nebol venovaný mne, ma iritoval.

A na všetku zlosť musel stále sedieť vedľa mňa! Len čo som vošla do triedy, zbadala som ho. Znovu mal rozložené veci takmer po celej lavici a tam kde nemal, tam mal svoj zadok.

Stisla som pery a nasadila úsmev. Pozdravila som spolužiakov a až pri lavici som na neho hodila vražedný pohľad.

„Ahoj Anabela.“ Usmial sa naširoko hrajúc sa so spodkom svojho trička odhaľujúc svoju pokožku.

Nasilu som od toho miesta odtrhla oči a pozrela na jeho veci. „S dovolením. Zbaľ si svoje veci z môjho stola.“ Sadla som si na stoličku ukladajúc si béžovú kabelku k nohám.

„Tvojho?“ Zopakoval posmešne. Ani sa nepohol, ani so svojimi vecami. Jeho úsmev zmizol aj ako jeho podlízavý tón.

Zdvihla som ku nemu zrak zachytávajúc ten jeho tmavý. Chvíľu sme sa na seba len tak pozerali. Po chvíli som nadvihla obočie a odvrátila od neho hlavu. Bol to len jeden úbožiak. Prečo ma však tak veľmi rušil z môjho stereotypu?

__

„Polarita je, keď viacero stupňov citov. Napríklad niekoho môžete milovať, niekoho nenávidieť ale niekoho môžete mať trochu rád, alebo iba trochu nemusieť... Nemusíte všetkých iba milovať alebo nenávidieť...“ Profesorka rozprávala monotónnym hlasom.

Zdalo sa iba ako ja som jediná dávala pozor. Vtedy som zacítila Jánov pohľad na sebe. Otočila som sa na neho. Myslela som si, že spal.

„Čo?“ Nadvihla som obočie so šeptom.

„....A ambivalencia je jav, pri ktorom dokážeme cítiť viac protikladných emócií voči jednej veci, či človeku, súčasne...“

Zúžila som oči a usmiala som sa. To presne vystihovalo môj stav. Voči Jánovi som jedno značne cítila odpor a nenávisť, ale na druhej strane som musela priznať, že ma priťahoval. Ani som si neuvedomila, že na neho celý čas pozerám. A on tiež na mňa.

__

„Neprídu ti všetci nejakí divní v poslednej dobe?“ Rozhorčovala sa Paula, držiac si tašku s oblečením na telesnú výchovu. Dokázala pri tom kráčať, rozprávať a ešte aj mávať na ľudí, ktorých spoznávala po ceste. A Aby som nezabudla, počuť všetko naokolo.

„Neviem na čo konkrétny, ty narážaš... Máme nového spolužiaka, Valéria je mŕtva...“ Pozrela som na ňu. Vedela som, že myslí niečo iné.

„Hej hej... aj to. Ale napríklad Leo dnes ráno. Bol celkom zvláštny, akoby myšlienkami niekde inde. So mnou má byť predsa myšlienkami na mňa! Nie?“ Otočila sa na mňa aby som jej prikývla.

„Počuj... keď sme pri ňom...“ Začala som, ale uvedomila som si, žeby som vyzerala ako posadnutá. Keby som zmenila tému po dvoch minútach znovu na Jána. Ja predsa na neho nemyslím celý čas!

„Áno?“

„Už nič...“ Vošla som do šatne a sadla si na lavičku, pozorujúc prezliekajúce sa spolužiačky. Dnes som necvičila, lebo sa mi nechcelo. Aj tak som si musela spraviť úlohu na nadchádzajúcu hodinu. Stačilo povedať telocvikárovi, že úbor mám v práčke.

__

Usilovne a krasopisne, písajúc si úlohu do ružového zošita, som sedela na žinenke v náraďovni. Tam väčšinou poslal telocvikár necvičiacich žiakov, aby nezavadzali v telocvični.

„...a ona proste, že nie. Nechápem ju. Nevidí, že je to pre mňa dôležité?“

„Hovorím ti, že to s ňou skonči. Nevidíš, že ťa iba využíva? Keď niečo ty chceš už zrazu ona nemôže...“

Neveriacky som sa stala zatiaľ nespozorovaným poslucháčom rozhovoru Jána a Lea. Mala som nepekný pocit, že hovoria o Paule. Prestala som písať, ale oči som mala stále sklonené ku zošitu. Bola som pomimo dverí, tak ma pri zbežnom pozretí po miestnosti, nemohli vidieť.

„No... neviem. A čo ty?“

„Ja?“ Ján sa krátko zasmial a počula som jeho kroky, bližšie ku mne.

„Čo sa vlastne všetko dialo kým si bol preč?“

„Tak vieš... súkromná škola na prevýchovu.“

„Dievčatá?“

Nechcene som spozornela, ak sa to viac ešte dalo.

„Čisto chlapčenská škola...“ Povedal ironicky.

„To teda nezávidím....“ Zasmial sa Leo. „To boli časy keď ty a Valéria...“

„Ts... Ani nehovor..“

Obaja prestali hovoriť a tak som zdvihla zrak aby som zistila prečo. Natrafila som na nahnevaný Jánov pohľad.

„Že ma to prekvapuje, že načúvaš...“ Odfrkol si, uprene na mňa pozerajúc.

„S dovolením, pán slepý.“ Postavila som si, zatvárajúc si zošit. „Bola som tu prvá.“

„Idem si sadnúť...“ Prehodil Leo a keď sa ku nemu Ján ani neotočil, mykol plecom a šiel pomimo.

„To je tvoj zmysel života, však? Načúvať a potom prekrúcať pravdu aby ti ľudia vôbec venovali pozornosť.“

Zamračila som sa vystierajúc si nohy, z dlhého sedenia. Zošit som nechala na žienke pri kabelke.

„Jediný, kto tu má problém si ty. Rieš si ho, alebo sa vráť do osobitky.“ Umelo som sa usmiala.

„Ty si taká hlúpa!“

„Neopovažuj sa.“ Odsekla som mu prehadzujúc si blond vlasy cez plece. Podišla som ku nemu bližšie aby som nemusela kričať, aby nás niekto nepočul. „Už si na veľmi dobrej ceste aby si strávil väčšinu svojej mladosti za väzením. Keď sa dozviem, čo sa tam stalo, neboj sa, polícia sa všetko dozvie...“

„Pozrime sa, kto ani argumentovať nevie bez toho aby vyťahoval vyhrážacie karty.“ Nechutne sa uškrnul.

„Kedy to pochopíš, že s tebou nič nechcem? Ani argumentovať, ani hrať hry ani len slovo prehodiť?“ Zdôraznila som mu každé slovo samostatne, čo ho očividne vytáčalo.

„Možno keď zmizneš z tohto mesta. Veľmi ti to odporúčam, všetci by si vydýchli. Hneď by sa lepšie žilo.“

„Tvoj príchod všetko pokazil. Zmizni skade si prišiel.“ Netušila som, čo to do mňa vošlo. Takáto som nebývala nikdy. Musel zo mňa vyťahovať stránku seba, ktorú som ani ja sama nepoznala.

„Až po tebe, zlatko.“ Ukázal poza mňa, mimovoľne si obtierajúc svoju ruku o moje rameno.

Prekvapene som na neho pozrela ako ma to práve oslovil. „Čo si mi to povedal?“

„Ešte aj hluchá si!“ Oči mal tmavé ako noc, ani zreničky mu nebolo vidno. Očividne bol poriadne nahnevaný.

„Ja nikdy nebudem tvoje zlatko!“ Uvedomila som si, že som pri ňom až príliš blízko, porovnávajúc k odporu, ktorý vo mne vyvolával. Oboma rukami som sa ho snažila od seba odtlačiť. Odsotiť. Chyba bola, že som ich položila na jeho hruď. Nechcene som tak zacítila jeho prudký tep, horúcu pokožku a vypracované svaly.

Ruky mi ochabli, stále položené na jeho hrudi. Jeho bledomodrá košeľa sa pod nimi krčila a pod pravou rukou som cítila ako jeho srdce bije ešte rýchlejšie. Zdvihla som ku nemu zrak, len aby som zachytila jeho pohľad. Mala som pocit akoby videl všetko čo som si myslela. Že čítal všetky moje túžby, vzrušenie ohľadne jeho ako z otvorenej knihy.

Vtedy z ničoho nič rukou, ktorou ukazoval poza mňa, ma chytil za bok a pritiahol k sebe. Ani neviem ako jeho pery našli moje, v prudkom a agresívnom bozku. Jedine moje ruky stále bránili v tom aby som cítila jeho celé telo na mojom.

Ten pocit sa nedal opísať, bolo to ako hovoril profesor na NOSke. Ambivalencia. Dva protikladné city voči tej istej osobe v jeden okamih. Bolo to ako spojenie čokolády s horkou chuťou. Mala som pocit akoby to trvalo večne a pritom strašne krátko. Akoby šlo o výbuchy ohňostrojov alebo aj obliatie studenou vodou. Nie nadarmo sa hovorí, že hranica medzi láskou a nenávisťou je veľmi tenká.

Len čo som pomaly sa uvoľnila z prvotného ustrnutia a moje ruky už netlačili tak silno, na moju aj jeho hruď, vtedy ma pustil. Otvorila som oči, lapajúc vzduch, ktorý som celkom v prechádzajúcej chvíli zabudla prijímať. Ruky mi klesli ku telu.

Odvážila som sa na neho pozrieť až po krátkej chvíli. Pred tým som na to nenabrala odvahu. Nenávidela som ho, za to, že ma tak zbavuje mojej sebavedomosti.

„Ja....“ Začal celkom iným hlasom ako pred tým. Pozrela som na neho v očakávaní čo len povie. Mňa nič nenapadalo, nič normálne.

„...musím ísť za Leom.“ Otočil sa na päte a rýchlo prešiel pomedzi kopy žineniek, lavičiek, kôz, na druhú stranu miestnosti.

Sadla som si ku svojej kabelke a cítila som ako sa mi roztriasli nohy. Na perách som ešte stále cítila tie jeho, jeho jazyk ako chutil. Stisla som ich pevne dokopy. Zavrela som oči, snažiac sa nemyslieť znovu a znovu na ten pocit, keď ma držal vo svojom náručí. A už vôbec nie, čo to len mohlo pre neho znamenať.

Nie som predsa ako iné! Ja som tá, ktorá takého okamihy prekrúca ako najviac sa dajú. Nie tá čo robí takéto chyby. Otvorila som oči a vydýchla som, keď som nedovidela na Lea. Dúfala som, že nás nevidel. Tým pádom, tu nebol žiaden svedok. Nikto sa o tom nešiel dozvedieť.

__

„Ešte jedna hodina, An!“ Zasmiala sa Iveta.

„Čo?“ Pozrela som na ňu nesústredene.

„Vôbec ma nevnímaš...“ Pozrela na mňa veselo, ale jej úsmev nahradil, vážny výraz.

„Čo si hovorila? Prepáč, moja hlava už má víkend...“ Usmiala som sa snažiac sa počúvať ju.

„Len...“ Otočila sa ku mne a zastavila ma. „Čo by si povedala na to, keby ti poviem, že mám priami prístup k informáciam, čo sa stalo Val?“

Prekvapene som vypleštila oči. „A...Ako to?“

Oblizla si pery a ešte viac stíšila hlas. „Viem, kde schovávala svoje denníky. A stále mám náhradný kľúč od jej domu. Raz mi ho dala... Nikdy som jej ho nevrátila...“

Na tvári sa mi formoval veľký úsmev. Konečne som myslela na niečo iné ako na Jána. „Tak na čo čakáš?“

„Ja tam sama nepôjdem. Vlastne, najradšej by som tam nešla vôbec.“Priznala vyzerajúc naozaj veľmi nepohodlne pri tej predstave.

„Daj mi kľúč, povedz kde čo je a ja to vybavím.“ Usmiala som sa odhodlane. Aj tak som potrebovala nejaký adrenalín aby som sa odpútala mysľou.

„Fakt? Super!“ Potešila sa a z tváre jej odpadlo veľké napätie. Z tašky vytiahla kľúčenku s jedným kľúčom.

Rýchlo som si to zabalila do kabelky a vybrala som sa s ňou späť do triedy. V hlave som rozmýšľala ako si naplánujem poobede. Musela som toho stihnúť veľa.
1. Nemyslieť na Jána
2. Vypáčiť z Tomáša, čo videl
3. Vlámať sa ku Valérií a ukradnúť jej osobné denníky

Usmiala som sa nad svojimi poznámkami, keď som si to zapísala dole. Prvý riadok som pár krát podčiarkla a potom sa sústredila iba na Angličtinu. Môj obľúbený predmet.
Obrázok užívateľa
Maggi
Starec
Starec
 
Príspevky: 5509
Registrovaný: Pon 24 Mar 2008, 20:41
Bydlisko: Slovakia
Pohlavie: Simka

Re: Škandál zažehnaný

Poslaťod Mimi » Pia 02 Dec 2011, 14:41

Jedine co ma tak prekvapilo bolo ze sa pobozkaju :D a lubi sa mi ako opisujes pocity ;)
Neplač,že zapadlo slnko,lebo slzy ti nedovolia uvidieť mesiac.

Každý člověk má v podstatě jen tři velké zážitky: narození,život a umírání. Neví o tom, že se narodil, trpí, když umírá a zapomíná že žije... Štěstí je jako ze skla.
Jak se leskne, tak se i
láme.
Obrázok užívateľa
Mimi
Teenager
Teenager
 
Príspevky: 420
Registrovaný: Štv 27 Mar 2008, 08:52
Bydlisko: V Vesmíre v inej Galaxii
Pohlavie: Simka

Re: Škandál zažehnaný

Poslaťod Maggi » Pon 05 Dec 2011, 09:24

Ďakujem! :)
Obrázok užívateľa
Maggi
Starec
Starec
 
Príspevky: 5509
Registrovaný: Pon 24 Mar 2008, 20:41
Bydlisko: Slovakia
Pohlavie: Simka

Re: Škandál zažehnaný

Poslaťod myrielka118 » Pon 05 Dec 2011, 19:08

Nádhera. :) Aj keď som nečakala, že sa tak skoro pobozkajú. :lol: Ale perfektne si to tam zakomponovala. :D Super, som zvedavá na pokračovanie. :) A s tou Váleriou už dosť dlho napínaš! :( Ale myslím, že už to čoskoro objasníš. :) Aspoň o trošku viac. :D
Hidden somewhere there where nobody could care, nobody could help... Hidden in my dreams. Maybe safe... nobody can really hurt you in your dreams. But it's NOT real. Should I really want it?
Obrázok užívateľa
myrielka118
Batoľa
Batoľa
 
Príspevky: 110
Registrovaný: Štv 26 Aug 2010, 23:52
Bydlisko: Twinbrook :)
Pohlavie: Simka

Re: Škandál zažehnaný

Poslaťod Maggi » Štv 08 Dec 2011, 09:03

7.diel

Ján
Všetko na mňa doľahlo. Minulosť s ktorou som bojoval tak úporne posledné štyri roky, sa neoblomne vrátila do môjho života. Prehodila ho navrch a narobila ešte viac šarapaty ako pred tým. Nie nadarmo sa hovorí, že svojmu životu neujdeš.

Znovu začať. To bolo jediné, čo som chcel. Po čom som túžil celé roky medzi tými stenami odpornej súkromnej školy. Túžil som potom ako sa vrátim do mesta, nikto si nič nebude pamätať. Teda aspoň tí, čo niečo vedeli. A ostatní ma netrápili. Ale len čo som vkročil do mesta, všetko sa začalo na seba nabaľovať a nie nanovo. Ale na to staré, čo malo byť už dávno preč.

Človek by mal dostať aspoň jednu ďalšiu šancu. Jedna jediná by mi stačila. Ale už je po všetkom. Polícia ma má ako hlavného podozrivého, vďaka výpovedi, tej Anabely. Akoby nestačilo, že do všetkého rýpe ten svoj nos.

Len spomienka na ňu ma privádza do zúrivosti. Ako sa opovažuje si myslieť, že má právo všetko vedieť? Prečo všade kam idem vidím jej kamošky, alebo ešte horšie, ju? Celá škola je ňou nasiaknutá a každý by sa najradšej udusil správami o iných. A pri tom je to všetko o ničom. Ako celý život.

Viem však, že chýba iba málo kým na to Anabela príde. Len čo sa jej bratríček preriekne, alebo si to zistí inak. Musí tu byť cesta ako ju zastaviť, posunúť z cesty, alebo aspoň zmanipulovať, aby to nepovedala všetkým.


„..Mister Jan?“ Hlas zopakoval druhý krát, kým som ho zaregistroval. Ospravedlňujúco som sa usmial na učiteľa.

„Yes, sir? (Áno, pane?)“

„Can you tell your class what were you thinking about?“ (Môžeš triede povedať o čom si rozmýšľal?) Očividne ho moje oslovenie potešilo.

Nadýchol som sa a rozhliadol po triede. Väčšina na mňa unudene hľadela, ale jeden pár očí v napätí očakával čo poviem. Anabela.

„I was thinking about what happened to me earlier today.“ (Rozmýšľal som o tom, čo sa mi stalo dnes pre nie tak dlhou chvíľou) Začal som zachytávajúc jej pohľad. Zbadal som jemnú červeň na líci. Ach tá bola ale naivná, ak si myslela, že som myslel na ten náš bozk.

„What was it?“ (Čo to bolo?) Učiteľ sa nedal odradiť.

„I cannot tell you, you know the rumors are faster than the light in this school.“ (Nemôžem vám povedať, klebety sú rýchlejšie ako svetlo v tejto škole) Uškrnul som sa a pozrel na Anabelu. Vedel som, že to stačí aby si ľudia začali domýšľať. A jej pohľad stál za to. Očividne sa to nechystala prezradiť, tak skoro.

„Thank you mister Ján, your Enslish is very good.“ (Ďakujem vám pán Ján, vaša Angličtina je veľmi dobrá) Našťastie sa otočil niečo si hovoriac po anglicky.

Vtedy mi to doplo. Bol tu jeden spôsob ako zabrániť Anabele aby sa všetko dozvedela. Znovu som pozrel jej smerom. Tvárila sa, že sleduje učiteľa. Uškrnul som sa pre seba, istý si svojim plánom


Paula
Nedokázala som sa sústrediť na hodinách. Stále mi bežal v hlave rozhovor s Leom, ktorým som mala pred vyučovaním. Bol taký zvláštny, chladný a odmeraný. Ako nikdy pred tým. Čo som len spravila? Vyzerala som stále rovnako. Elegantne, upravene a pekne. Predsa mi hovoril, že sa mu taká páčim. A správanie som tiež nezmenila. Čo mu len začalo vadiť? Zdal sa mi taký zvláštny,už odkedy sa vrátil Ján. Boli kedysi naj kamaráti, ale to predsa neznamená, že mu Leo bude teraz venovať všetku svoju pozornosť.

Alebo to malo niečo spoločné s Valériou? Možno Leo bol jediný človek, zdrtený z jej smrti. Ale to teda určite nie! Však s ňou nič nemal!

Povzdychla som si zachytávajúc nejaké anglické bľabotiny, čo hovoril Ján. Po anglicky som nevedela ani -Ahoj- povedať. Vtedy som však zachytila jeho pohľad, čo si vymenili s Anabelou. A ako po nej aj potom pozeral. Ostala som v šoku.

Kedysi sa na mňa tak díval Leo. Uvedomila som si žiarlivo a sklamane. Vedela som však, že toto nebudem môcť roztrúbiť len tak. Anabela mi to musí najprv povoliť. Alebo to roztrúbim tak tajne, aby sa nevedelo, že to ide odo mňa.

Usmiala som sa nad svojim plánom, ktorý plnil svoj účel. Aby som sa netrápila Leom.


Leo
Hovorí sa, že dve zlé nerobia dobré. Ale jedno zlé dokáže zahnať vinu z toho druhého zlého. A napokon, je vraj človek celý zlý. Koho to zaujíma? Každého aj tak zaujíma iba ten jeho drobný, nevýznamný život.

Nemohol som sa dočkať, kedy prídem domov a dám si cigaretku, či dve, na zahnanie pocitu viny. Najprv som však musel spraviť tú činnosť, ktorá tú vinu vo mne vyvolá. S privrtými očami som pozrel na Paulin chrbát.

Prinútil som sa na to nemyslieť. Predsa to nie je až také zlé. Prežije to, vyplače sa, alebo prežije to. A čo je horšie ako vražda?

Zazvonilo na koniec hodiny, teda aj vyučovania. Zachytil som jej pohľad. Vedela, že niečo nie je v poriadku. Poznala ma. A práve to bol jeden z dôvodov, prečo som to musel ukončiť, raz a navždy. Postavil som sa, hádzajúc veci do tašky. V ústach som už cítil chuť nikotínu, akoby som už bol doma.

„Leo...“ Objavila sa pri mojej lavici.

„Potrebujeme spolu hovoriť.“ Povedal som pomaly, prehadzujúc tašku cez plece.

„To teda áno..“ Povedala po chvíli, mierne zarazená.

„Počkajme v hale, kým všetci odídu.“ Navrhol som, teda skôr prikázal a hneď sa otočil aby som vyšiel z triedy na chodbu.

Vyzerala ešte viac prekvapená. „Si si istý? Prečo nejdeme ku tebe?“ Nasledovala ma poslušne.

Neodpovedal som jej. Nemal som to za potrebu. Ruky som si viac žmolil v očakávaní a túžbou za cigaretami, ako v napätí čo jej idem povedať.

Netrvalo, či skôr trvalo dlho, kým všetci odišli.

„Počuj Paula.“ Pozrel som na ňu. „Je koniec.“ Povedal som priamo.

„Čože?“ Oči sa jej naplnili slzami, ale potom som sa už nepozeral.

Nepotreboval som to vidieť. Nebolo pre mňa ľahké, boli sme spolu dosť dlho aby som k nej cítil viac ako sexuálnu príťažlivosť. Ale čo treba spraviť, treba spraviť, hneď.

„Prečo? Leo?“ Hlas sa jej zlomil. „Čokoľvek je ako dôvod, sa dá napraviť!“ Úpenlivo volala až sa mi jej hlas odrážal v ušných bubienkoch.

„Stačí!“ Prekrížil som si ruky pred sebou, zatvárajúc oči. Už som to viac nechcel počúvať.

Obrázok

Ostala ticho, iba vzlykajúc. Po chvíli sa otočila, berúc si tašku a vybehujúc z triedy.

Ostal som na chodbe celkom sám. Teda, to som si na chvíľu myslel.

„Ehm...“ Niekto zakašlal za mojim chrbtom.

Otočil som sa s takmer zavretými očami. Nemal som chuť na rozhovor. Nemal som chuť už na nič. Okrem cigariet.

Stál tam Tomáš. Zamračil som sa ešte viac. Ten debil sa mi mal vyhýbať, predsa.

„Čo chceš?“

„Pomstu. Za ňu.“ Povedal tvrdo, zízajúc do mojich očí. Akoby ma to malo zastrašiť.

„Prepáč, nemám čas. Ozvi sa inokedy.“ Otočil som sa na mieste, smerujúc von.

Vtedy som pocítil veľkú ranu do chrbta, ako sa na mňa Tomáš hodil. Stisol mi ramená, snažiac sa ma zhodiť na zem.

Obrázok

Prudko som sa začal brániť, v rámci možností mojej únavy. Snažil som sa mu kopnúť medzi nohy, alebo aspoň do holene. Bol však ako posadnutý a podarilo sa mu nás oboch zhodiť na podlahu. Udrel som mu lakťom do brucha, snažiac sa prevrátiť na neho a dať mu poriadnu aby prestal.

On však sa chcel biť ako posadnutý. Pár krát mi vrazil do tváre, ľavačkou, teda nič silné ale otravné.

Kopol som ho do nohy, čím trochu povolil zovretie. Využil som tú šancu a kopol ho ešte viac. Trafil som sa do brucha, čo mu vyrazilo dych a ja som znovu bol na vrch. Konečne som sa mu otočil tvárou, pripravený mu dať poriadne do tváre.

„OKAMŽITE PRESTAŇTE!“ Zvreskol ženský hlas pri nás.

Ustrnul som takisto ako Tomáš. Rýchlo som siahol päsť a postavil som sa. Zbadal som upratovačku a za ňou ako k nám dobieha zástupca riaditeľa.

„Čo to má znamenať?“ Pozrel na nás oboch.

Obaja sme zaťato mlčali. Potom spustil prednášku, ale keďže bolo po vyučovaní, nedal nám žiaden trest. Iba, že sa to dozvedia rodičia. Tomáš zdrhol ako víchor a ja som sa konečne pobral domov.

Anabela
V ruke som si prevracala kľúčik, ktorý mi dala Iveta. Na konci vyučovania mi vysvetlila, kde mám čo hľadať. Dúfala som, že má pravdu. Predsa sa s Valériou nebavila tak dlho.

Zdvihla som zrak z kľúču ku zrkadlu. Videla som sa tam celá, sediaca na stoličke. Spokojne som si obzrela, každú časť seba. Nebolo nič, čo by som chcela na sebe zmeniť. Dokonalosť bolo to slovo. A každého, kto tvrdil, že som namyslená, som ignorovala.

Bytom sa rozliahol zvuk zvončeka. Otrávene som prevrátila očami. Tomáš si znovu zabudol kľúče. Aspoň prišiel domov. Keď som ho nevidela ísť domov, myslela som si, že sa i znovu vyhýba.

Kľúč som si strčila do vrecka a zdvihla sluchátko.

„Áno?“ Spýtala som sa tváriac sa, že neviem, že je to on.

„Hej...čau tu je Ján. Môžem hore?“

Sluchátko mi takmer vypadlo z ruky. To bol teda šok!

„Okej...“ Povedala som akoby nič, potlačila otvorenie dverí a rýchlo zložila. Nervózne som začala chodiť hore dole sledujúc byt, či nie je neuprataný. Čo tu len Ján chcel? Prečo len prišiel?

Zdalo sa to ako hodiny a predsa ako pár sekúnd, keď zaklopal na dvere. Nadýchla som sa a otvorila ich.

„Ahoj.“ Usmieval sa od ucha k uchu a celú si ma prezrel.

„Čo tu chceš?“ Ani som ho nepozdravila, vôbec sa mi nepáčila tá zmena. Prečo je taký milý?

„Porozprávať sa s tebou, vlastne. Ale naozaj som prišiel za tvojou mamou.“ Pokúsil sa o žart.

„Ona je mŕtva.“ Odpovedala som sucho a ustúpila mu z dverí.

Sledovala som ako jeho úsmev hneď zmizol.

„Sorry, to som fakt nevedel.“ Vošiel dnu. „Pekný byt.“ Snažil sa rýchlo zmeniť tému.

S povzdychom som zavrela dvere. „Tak mi povedz naozaj prečo si tu.“

„Prišiel som za tebou.“ Otočil sa na mňa. „Fakt...odvtedy... čo...sme sa.... No myslím na teba, stále.“

Prekvapene som na neho pozerala. Tak som nebola jediná?

„A?“ Spýtala som sa nespúšťajúc z neho zrak.

„Ja len...“ Zasmial sa krátko. „Prepáč, že som ku tebe bol hnusný...“ Mykol plecom a prekročil na mieste.

Usmiala som sa konečne. Nemohla som tomu uveriť. Tu som ho mala, takmer na kolenách ospravedlňujúceho sa.

„Čo robíš dnes večer?“ Spýtal sa zrazu.

Vytrhlo ma to zo zamyslenia nad tým ako si dokážem už úplne každého nakoniec podmaniť.

„Dám si dlhú vaňu a potom idem von.“ Usmiala som sa prechádzajúc ku gauču.

„Môžem sa pripojiť?“ Navrhol idúc za mnou.

„Do vane?“ Otočila som sa ku nemu s veľkým úškrnom.

„Aj tam...“ Nadvihol jedno obočie, až sa mi skrútil žalúdok od náhleho pocitu vzrušenia.

Zasmiala som sa. „Snívaj ďalej.“

„Tak von, kam ideš? S kým?“ Nedal pokoj a sadol si na sedačku.

„Vlastne idem sama. Tajná misia.“ Sadla som si od neho trochu ďalej. Srdce mi bilo o život. Čo sa to len so mnou deje? Ja predsa neznášam chalanov!

„Budem ti kryť chrbát.“ Oblizol si pery uprene na mňa pozerajúc.

„No...“ Rýchlo som rozmýšľala. Nebol to najlepší nápad ísť s ním ku Valérií, ale mohol by byť užitočný. Mohol by strážiť dvere aby som vedela, keby niekto šiel.

„Tak kedy?“ Usmial sa ešte viac odhaľujúc svoje biele zuby.

„O pol piatej pred mojim domom.“ Vypadlo zo mňa narýchlo a postavila som sa. „Ale nikomu ani muk.“

„Však neviem kam ideme...“ Uškrnul sa.

„Ehm... Teraz ide tá vaňa, tak by bolo vhodné ak by si odišiel.“ Prekrížila som si ruky pod prsia.

S úškrnom sa postavil. Poznámku si radšej nechal pre seba. Spokojne odišiel.

Len čo sa za ním zavreli dvere, klesla som na gauč. Vo vzduchu bola jeho vôňa. Nemohla som tomu uveriť, zdalo sa to všetko ako jeden bláznivý sen.

__

56, 58,....

Sledovala som čísla na domoch. Po chvíli som konečne zbadala dom číslo 60. Šla som veľmi rýchlym krokom, ale Ján vedľa mňa stíhal celkom v pohode.

Zastala som pred domom a pozrela na neho. „Tu je to...“ Zastala som pri jeho výraze. Očividne to tu poznal. Veľmi dobre. Spomenula som si na to, čo hovorila Iveta a Paula o ňom a Valérií.

„Čo tu presne chceš robiť?“ Spýtal sa po chvíli zmätene.

„To nie je tvoja starosť, len stráž dvere.“ Vytiahla som kľúč a podišla ku nim. Keď sa dal strčiť dnu, vydýchla som si. Jedna prekážka za nami. Otočila som ním a dvere sa pootvorili. Vošla som dnu a Ján za mnou.

Všade bolo ticho. Prenikavé ticho, ani len parkety nevŕzgali. Začal mnou prechádzať adrenalín. Práve som sa niekomu vlúpala do domu!

„Počkaj tu!“ Pozrela som na Jána, ktorý akurát zatvoril dvere. Nevyzeral, že chce súhlasiť, ale ostal stáť.

Rýchlo som našla schody a podľa Ivetiných inštrukcií, som po nich vybehla hore na poschodie. Otvorila som dvere, ktoré mali viesť do Valérinej izby. Vtedy som vošla do jednej z najneporiadnejší izieb v mojom živote. Všade boli veci, špinavý koberec, na ktorom sa váľala nedojedená čokoláda. Len posteľ bola uhladená. Vôbec sa to nezdalo, že jej majiteľka je mŕtva.

Môj zrak skončil na stole, vtedy som zbadala denník. Určite to musel byť ten najaktuálnejší. Akurát som sa ku nemu šla vybrať, keď som začula ako niekto vošiel do izby.

Obrázok

„Našla si, čo si chcela?“ Spýtal sa Ján a srdce sa mi trochu upokojilo.

Bála som sa, že to bol niekto z Valériných rodičov. Ani som sa ku nemu neotočila.

„Povedala som ti aby si ostal dole, vráť sa tam.“

„Nie. Chce vedieť, čo máš za ľubom.“

„A čo keď prídu jej rodičia?“

„Už nežijú...“

Prekvapene som zablikala očami. „Prečo si to nepovedal hneď?“

„Nepovedala si kam ideš.“

Pozrela som na denník. Nemohla som ho zobrať pred ním. Stále tu bola otázka, či je on zapletený do vraždy Valérie. Ak hej, tak by som bola v ohrození života.

Obrázok

Otočila som sa ku nemu.

„Nie, nenašla.“ Zaklamala som. Keď som teraz vedela, že jej rodičia nežijú, mohla som sem kedykoľvek inokedy prísť.

„Možno si nehľadala príliš dobre.“ Usmial sa.

„Hľadala som dôkladne.“ Opravila som ho s úsmevom. Bolo oveľa lepšie keď sa usmieval, ako keď sa na mňa mračil.

„Môžem ti pomôcť hľadať..“ Mykol plecom nadvihujúc obočie.

„Netreba...“ Podišla som ku nemu. Už viac som sa nedokázala držať, keď na mňa tak pozeral. Chytila som ho za pás a pobozkala na pery. Našťastie neprotestoval. Naopak, objal ma tiež.

Stáli sme tam dlho bozkávajúc sa. A ja som konečne mala ozajstného chalana. Nikomu som to nepovedala, ale doteraz boli všetci iba vymyslení. Nemohla som vyzerať ako suchárka, ale chalani ma doteraz vôbec nepriťahovali. A predsa ozajstný bozk cítil tak skvelo. Neverila som sama sebe, že som toto doteraz zavrhovala.
Obrázok


___

Dlhší diel, s fotkami, z pohľadu viacerých postáv..., dúfam, že to zaujme viac ľudí :unknown:
Obrázok užívateľa
Maggi
Starec
Starec
 
Príspevky: 5509
Registrovaný: Pon 24 Mar 2008, 20:41
Bydlisko: Slovakia
Pohlavie: Simka

Re: Škandál zažehnaný

Poslaťod Lincey » Štv 08 Dec 2011, 22:23

Perfektný diel :) Z pohľadu viacerých postáv by si mala písať častejšie, je to tak oveľa zaujímavejšie a je super, že ich takýmto spôsobom môžeme spoznať bližšie.
"Attingere caelum diagito"

Skvelé RPG
Obrázok užívateľa
Lincey
Starec
Starec
 
Príspevky: 1428
Registrovaný: Sob 22 Mar 2008, 16:03
Pohlavie: Simka

Re: Škandál zažehnaný

Poslaťod Mimi » Pia 09 Dec 2011, 14:52

Suhlasim s Lincey :) Hlavne pis dalej! :!: :lol:
Neplač,že zapadlo slnko,lebo slzy ti nedovolia uvidieť mesiac.

Každý člověk má v podstatě jen tři velké zážitky: narození,život a umírání. Neví o tom, že se narodil, trpí, když umírá a zapomíná že žije... Štěstí je jako ze skla.
Jak se leskne, tak se i
láme.
Obrázok užívateľa
Mimi
Teenager
Teenager
 
Príspevky: 420
Registrovaný: Štv 27 Mar 2008, 08:52
Bydlisko: V Vesmíre v inej Galaxii
Pohlavie: Simka

Re: Škandál zažehnaný

Poslaťod Totodile7625 » Pia 09 Dec 2011, 20:31

Zaujímavé čítanie. Občasne nepochopiteľný slovosled ale ignorujem, kedže sa to číta naozaj dobre. A myslím si, že to rozprávanie z pohľadu viacerých postáv je aj lepšie v tom, že to konečne nie je skrz Anabelu, takže to nie je taký ... babinec. Good Job. :)
food is my religion and pizza is my god
amen
Obrázok užívateľa
Totodile7625
Moderátor
Moderátor
 
Príspevky: 4106
Registrovaný: Uto 19 Okt 2010, 10:51
Bydlisko: Mimo Vašu modrú planétu ...
Pohlavie: Sim

Re: Škandál zažehnaný

Poslaťod Maggi » Štv 15 Dec 2011, 16:00

Jéj, som rada že sa vám páčilo. :D Prepáčte teraz musím dopísať SOČku (termín 20.12) a potom sa bude naplno venovať písaniu tohto tu :D
Obrázok užívateľa
Maggi
Starec
Starec
 
Príspevky: 5509
Registrovaný: Pon 24 Mar 2008, 20:41
Bydlisko: Slovakia
Pohlavie: Simka

Re: Škandál zažehnaný

Poslaťod Maggi » Ned 25 Dec 2011, 22:55

Nový diel je už na ceste, bude nakoniec posledný lebo som pomenila nejaké dejové línie (dosť radikálne :D ). Ešte ho dnes nafotím :)
Obrázok užívateľa
Maggi
Starec
Starec
 
Príspevky: 5509
Registrovaný: Pon 24 Mar 2008, 20:41
Bydlisko: Slovakia
Pohlavie: Simka

PredchádzajúciĎalší

Späť na TS3 Príbehy

Kto je on-line

Užívatelia prezerajúci fórum: Žiadny registrovaný užívateľ nie je prítomný a 1 hosť