Please Leave A Message After The Tone- posledný diel

Všetky uzavreté príbehy k The Sims 3 si môžete prečítať ešte raz v tomto archíve.

Moderátor: Totodile7625

Please Leave A Message After The Tone- posledný diel

Poslaťod Maggi » Uto 15 Mar 2011, 04:16

Truth or Dare?(1.diel)
„Lexie!“ Na svoje meno som strhla hlavu asi až príliš prudko doprava.

„No?“ Pozrela som na Nichole, ktorá z ničoho nič povedala moje meno.

„Pravda alebo odvaha?“ Usmiala sa umelo a popritom škodoradostne. Zrejme ma chcela spovedať a dozvedieť sa všetko. To som však nemala v pláne jej umožniť.

„Odvaha“ Odpovedala som jej s podobným úsmevom a pozrela som na Bree sediacou vedľa nej. Moja najlepšia kamarátka vedela všetko. Vedela prečo to nechcem nikomu hovoriť. Kto by sa chcel chváliť tým, že stratil panenstvo a ani si to nepamätá?

„Zavolaj Ianovi a povedz mu....“ Moje starostlivo vytrhané obočie sa nadvihovalo pri každom ďalšom slove. „...že musí hneď kúpiť tehotenský test a prísť.“

Dievčatá sa začali uškŕňať. Zachytila som Breein pohľad, ktorý ma však nijak nepodporoval iba na mňa hľadela či som toho schopná. Žeby mi neverí? Z vrecka úzkych džínsov som vybrala mobil a na sekundu zaváhala pri mene môjho priateľa. Však čo, on to pochopí, keď príde mu nejak poviem že je to stávka. Hádam dovtedy nezinfarktuje alebo niekde nenabúra autom.

Hoci bol stred noci, po dvoch zazvoneniach mi to zdvihol. Je už zvykom, že mobil je neodmysliteľná súčasť bytia.

„Áno zlato?“ Ozval sa rozospatým hlasom a na tvári sa mi zjavil úsmev. Na jeho hlas sa nedalo neusmiať. Všetky pohľady však na mňa civeli s nedočkavým výrazom.

„Ian, ja mám zlé podozrenie...Môžeš prosím prísť?“ Prevrátila som očami. Dúfala som, že nie je až taký rozospatý a pochopí môj tón hlasu, že to naozaj nie je nič vážne.

„Čo sa stalo?“ Jeho hlas už bol jasnejší, zrejme ho to prebralo.

„Ja....“Hľadala som slová aby som ho upokojila ale naopak aby som nevyšla z úlohy. „Prosím príď ku mne a cestou kúp ….tehotenský test“ Baby sa začali uškŕňať. V telefóne bolo chvíľu ticho.

„Čo si to povedala?“ Ozval sa po chvíli celkom vydesený hlas. Cítila som sa trochu zle, že som ho takto trápila. Predsa nespravil nič zlé až na to, že bol môj chalan. Keby však nebol tak by mu pri predchádzajúcich odvahách najskôr viacero báb volalo žiadajúc ho o sex cez telefón. Vyzeral a znel až príliš dobre na to aby sa dal ignorovať, ale bol môj a tak bol mimo zoznamu.

„Prosím príď.“ Zopakovala som s povzdychom a zložila. Baby vybuchli do smiechu.

„Už spal?“ Spýtala sa Nichole smejúc sa. Mne vôbec do smiechu nebolo. Iba som prikývla a skontrolovala pri priečinok so správami. Nič nové.

„Nemusel by sa vôbec prezliecť a dojsť sem tak...V čom spí?“ Smiala sa ďalej, ale keď zbadala Breein chladný výraz smiech jej okamžite zmizol. Vďačne som jej kývla a znovu prešla myšlienkami preč.

„Je rad na tebe, Lexie!“ Vyrušila ma hlas až som sa zamračila. Zastala som zrakom na červenovlasej Hayley.

„Pravda alebo...“
„Pravda!“ Prerušila sa a prešla rukou cez krátke bordové vlasy. Cez jej úsmev sa zaligotal strojček v tlmenom svetle. Chvíľu som rozmýšľala čo sa jej spýtam. Tá sa najskôr chcela znovu o sebe rozrozprávať a hovoriť svoje nekonečné príbehy. Nikto už jej neveril ani jeden z nich. Vedela som však jej najobľúbenejší a ten by ju zabavil aj na hodiny.

„Je to pravda, že má matikár na teba slabosť?“ Spýtala som sa akoby so záujmom a jej oči sa rozžiarili. A začala rozprávať... Znovu som zachytila Breein pohľad, tá určite vedela prečo som sa jej to spýtala. V duchu som tŕpla, že sa Ianovi niečo stalo.

Dlho netrvalo a počula som parkujúce auto na našej príjazdovej ceste. Hneď som vyskočila zo sedu a hra sa prerušila. Napriek tomu, že som dole za ním šla sama, vedela som si predstaviť že vyzerajú z okna. Ani som neprišla ku dverám, keď sa prudko roztvorili a dnu vbehol Ian.

„Lex's zlato...“ Odhrnul si plavé vlasy padajúce mu do čela. Napriek tomu, že sa zrejme do zrkadla ani nepozrel, bol mimoriadne sexi. Jeho modré oči boli roztvorené a vydesené. V ruke držal pár testov. „Moja matka mala nejaké v kúpeľni ani nechcem radšej vedieť prečo...“ Podišiel ku mne. Privítala som ho bozkom. Otvorila som ústa že mu poviem, že je to len stávka keď som začula buchot na schodoch. Dole sa rútili baby.

„No tak Lexie! Choď do kúpelne nech vieme výsledok čím skôr!“ Nichole povedala nespúšťajúc oči z Iana. Netušila som či to povedala aby mi prerušila prezradenie stávky, alebo aby ma odpratala z miestnosti kde bol Ian. Ten na mňa pozrel znepokojene a strčil mi do ruky jeden test.

„Som si istý, že som použil....“

„Ja viem.“ Prikývla som a znovu som ho pobozkala. Tak mi ho bolo ľúto, ten jeho výraz vydeseného dieťaťa však nebol na zahodenie. Prešla som ku bielym dverám kúpeľne varovne zazrela na Nichole a zamkla sa vnútri.

Pozrela som na test v ruke. Mohla som počkať pár minút a potom vyjsť von, že bol negatívny ale ostatní a hlavne Ian by najskôr chceli vidieť dôkaz.

S povzdychom som si ho spravila a potom pozorujúc hodinky čakala. Vonku za dverami som počula hovor, ale nechcelo sa mi vyjsť medzi ostatných. No čas plynul pomaly, tak som test nechala na poličke a vyšla von. Všetci na mňa nedočkavo pozreli.

„Ešte dve minúty.“ Vysvetlila som im a prešla ku Ianovi, bol celý bledý. Zrejme mu nikto zatiaľ nepovedal, že to nie je pravda. Povzbudivo som ho chytila za ruku. Baby sa uškŕňali a on iba netrpezlivo pozoroval sekundovú ručičku.

„Už choď.“ Povedal mi v sekunde keď ubehli dve minúty. Jeho hlas znel tak napäto a vydesená zároveň.

Pustila som jeho ruku a vošla do kúpeľne. Ukážem im všetkým test, pustím nejaký horor a potom by sme už mohli ísť spať.

Zdvihla som test zo skrinky a pozrela naň. Dve paličky. Takmer som prevrátila očami. Nemôžu to spraviť modernejšie s nápisom tehotná VS. nie tehotná? Všetko bolo zmodernizované prečo nemohli aj toto? Bez záujmu som pozrela na vysvetlivky vedľa. Odpoveď som vedela dopredu, to že by som bola tehotná nebola ani len reálna možnosť. Dve paličky-tehotná.

Ruka mi letela smerom ku záchodu a o chvíľu sa ozvalo spláchnutie. Moja reakcia by mi inokedy vyvolala úškrn, ale tentoraz som bola rada že mi srdce normálne bilo. Nemala som to spláchnuť, mala som sa pozrieť lepšie. Dve paličky určite znamenalo, že nie som tehotná. Nemohla som byť. Nie som tehotná!

„Lexie? Ako to dopadlo?“ Ozvala sa posmešne Nichole a postavila sa medzi dvere. Snažila som sa nahodiť neutrálny výraz.

„Lexie?“ Ešte viac znepokojene sa za ňu postavil Ian a Nichole vyzerala akoby zabudla dýchať.

„Prepáčte, pošmykla sa mi ruka a padlo mi to do záchodu.“ Nakoniec to nebola až taká veľká lož. „Nevidela som výsledky...“ Toto už bolo klamstvo.

„Ian ich má viac.“ Otočila sa Nichole ku nemu s veľkým úsmevom. Ten ju však na moje potešenie ignoroval a prešiel za mnou do kúpeľne podávajúc mi ďalší test.

„Musím to vedieť presne, prosím...“ Pozrel na mňa pohľadom, ktorému sa nedalo odolať. Lenže tentoraz už nebol jediný, kto to musel vedieť na 100%. Zrak mi padol ku záchodu, kde na hladine plával test.

___________
Viem, že ste sa veľa z prvého dielu nedozvedeli, ale druhý bude v krátkej dobe a dlhší :D . Nemienim predstavovať postavy, skôr mám radšej ich objavovanie za "pochodu". :)

Budem rada ak zanecháte komentár čo si úprimne myslíte, váš názor.

Ďakujem

Maggi (áno zase ja :D )
Naposledy upravil Maggi dňa Pon 15 Aug 2011, 08:39, celkovo upravené 2
Obrázok užívateľa
Maggi
Starec
Starec
 
Príspevky: 5509
Registrovaný: Pon 24 Mar 2008, 20:41
Bydlisko: Slovakia
Pohlavie: Simka

Re: Please Leave A Message After The Tone

Poslaťod Lincey » Uto 15 Mar 2011, 12:51

waw ani nevieš aká som rada, že opäť píšeš. Začalo to fakt zaujímavo, takže ťa prosím pridaj pokračovanie čo najskôr, lebo som strašne zvedavá.
"Attingere caelum diagito"

Skvelé RPG
Obrázok užívateľa
Lincey
Starec
Starec
 
Príspevky: 1428
Registrovaný: Sob 22 Mar 2008, 16:03
Pohlavie: Simka

Re: Please Leave A Message After The Tone

Poslaťod Mimi » Uto 15 Mar 2011, 14:41

Som velice rada že si napisala nový príbeh... Velmi zaujímavý nápad :D Myslím, že budem čítat pravidelne :) Tešim sa na ďaľší diel :P
Neplač,že zapadlo slnko,lebo slzy ti nedovolia uvidieť mesiac.

Každý člověk má v podstatě jen tři velké zážitky: narození,život a umírání. Neví o tom, že se narodil, trpí, když umírá a zapomíná že žije... Štěstí je jako ze skla.
Jak se leskne, tak se i
láme.
Obrázok užívateľa
Mimi
Teenager
Teenager
 
Príspevky: 420
Registrovaný: Štv 27 Mar 2008, 08:52
Bydlisko: V Vesmíre v inej Galaxii
Pohlavie: Simka

Re: Please Leave A Message After The Tone

Poslaťod Kikuša » Uto 15 Mar 2011, 16:43

Tiež som rada že si znovu začala písať. Aj keď predošlím príbehom ktoré si napísala som nevenovala veľkú pozornosť, tento budem rozhodne pravidelne čítať :)
Priateľ je ten, pred ktorým môžem myslieť nahlas...:heart:
Obrázok užívateľa
Kikuša
Zrelý
Zrelý
 
Príspevky: 1170
Registrovaný: Pia 27 Jún 2008, 17:52
Pohlavie: Simka

Re: Please Leave A Message After The Tone

Poslaťod myrielka118 » Uto 15 Mar 2011, 19:47

Teraz si pripadám veľmi hlúpo. :D :oops: Keďže som nedávno napísala, že dúfam, že začneš s novým príbehom a pritom si už začala. :D No, čo. Tak najprv čítam "staré" príbehy, až potom si všímam nové. :oops: Každopádne názov ma zaujal hneď, ako som ho zobrala na vedomie. :good: Chúďatko Lexie, že si to nepamätá. Mám spolužiačku, ktorej sa to stalo. Len ona bola na nejakej diskotéke a... to je jedno. Som zvedavá, ako to dopadne s tým tehotenstvom. :roll: Veľa šťastia a inšpirácie pri písaní! :wink:
Hidden somewhere there where nobody could care, nobody could help... Hidden in my dreams. Maybe safe... nobody can really hurt you in your dreams. But it's NOT real. Should I really want it?
Obrázok užívateľa
myrielka118
Batoľa
Batoľa
 
Príspevky: 110
Registrovaný: Štv 26 Aug 2010, 23:52
Bydlisko: Twinbrook :)
Pohlavie: Simka

Re: Please Leave A Message After The Tone

Poslaťod ninulka » Str 16 Mar 2011, 21:19

Maggi!!! Ty si začala nový príbeh!!! Ako áno, čakala som, že začneš s niečím novým, ale určite som si nemyslela, že už tak skoro... Máš za to u mňa veeeľké PLUS! :lol:

Tak ale ku príbehu. Vyzerá to veľmi zaujímavo a určite to bude veľmi pútavé... Keďže píšeš (začínaš písať) o dievčatách, ktoré sú v "našom" veku, hneď prvý diel som hltala ako blbá... :give_rose::

Verím, že tento príbeh bude úžasný. Dúfam však, že bude reálny. Teda, že už tam nebudú ľudia s prachom v krvi alebo s divnými očami... Všetky tvoje príbehy boli super (áno, prečítala som ich všetky, teda okrem Katkinho denníka), ale teraz sa mi žiada vidieť, ako si poradíš s niečím zo života. Dobre, aj My story, bolo reálne (ak sa ešte poriadne pamätám), ale... Ani neviem. Jednoducho chcem čítať niečo "naozaj" (to však neznamená, že ak to bude niečo fantazijné, tak to nebudem čítať. Prečítať, si to prečítam určite). :oops:
In books is the life, how it should be... But in reality? The life´s different there... And why? Cause nobody would write about the life as it realy is, aweryone write´s about that, what they want to live through...
Obrázok užívateľa
ninulka
Teenager
Teenager
 
Príspevky: 414
Registrovaný: Sob 05 Jún 2010, 22:45
Bydlisko: BA
Pohlavie: Simka

Re: Please Leave A Message After The Tone

Poslaťod Small999 » Štv 17 Mar 2011, 22:15

Hlásim sa k pravidelným čitateľom. Aj krvavý prach som dočítala úspešne do konca. :D
Zaujal ma prvý diel a nápad je naozaj skvelý. Píš ďalej a rýchlo sem nahoď ďalší diel, neviem sa totiž dočkať. :good:
Jednou z príčin, prečo sa mnoho ľudí nikdy nepokúsi o nič nového, je strach zo zlyhania.

čiernobiely blog
Obrázok užívateľa
Small999
Batoľa
Batoľa
 
Príspevky: 78
Registrovaný: Sob 07 Feb 2009, 17:00
Bydlisko: zapadákov na východe SR
Pohlavie: Simka

Re: Please Leave A Message After The Tone

Poslaťod Maggi » Pia 18 Mar 2011, 04:04

Ďakujem vám všetkým :) Dúfam, že vás druhý diel nesklame a budete pokračovať v čítaní. Sľúbila som skôr, ale v utorok večer som s dramatickým nasadením čítala sama sebe svoju reč v zrkadle a bola som veľmi vystresovaná :lol: . Normálne som na tú hodinu takmer ani neprišla, z neznámych príčin som si myslela že máme dlhšiu hodinu a mám zameškanú hodinu. :roll: Stihla som dobehnúť predniesť a dopadlo to ako dopadlo :lol: Včera večer som mala migrénu (áno dnes už prší) a tak som sa k tomu dostala až dnes. :D

ninulka aj My Story bolo pri konci !mierne! fantasy ale hádam sa mi to podarí udržať v rámci reality, taký je môj plán :D


Enjoy :heart:
Two means Two
Ian zachytil môj pohľad. Pozrel smerom ku záchodu a podišiel ku nemu.

„Nie!“ Zvreskla som, ba som ho celkom odsotila od záchodu. „Hádam si sa nechcel špárať záchode?“ To čo ma zrazu pochytilo prekvapilo jeho, ale aj mňa. Pred tým som taká násilná nebola.

„Problém?“ Zašvitorila Nichole medzi dverami a takmer som ju tiež sotila keď som vyšla von.

„Čo sa to tu deje?“ Ako keby tam chýbala ku všetkému sa na chodbe objavila moja matka. Jej úsmev jej pohasol keď zbadala úsmev. Ani sa nesnažila byť potichu. „Drahá, hovorila si mi že je to dievčenská párty!“

„To je, ale...“

„Čo tu potom robí Ian?“ Stisla pery a zazrela na mňa. Potom nasadila umelý úsmev smerom ku nemu. „Dobrý večer.“

Vzdychla som si, zo všetkého najviac som si chcela sadnúť a premyslieť si všetko. Osamote.

„Prepáč matka, len s ním potrebujem niečo predebatovať...“ Nechcela som jej vešať na nos moje možné tehotenstvo. Tá odpoveď ju očividne neuspokojila, ale zrejme si chcela zachovať imidž modernej mamičky pred mojimi kamarátkami.

„Však vieš drahá, že ti nechcem kaziť zábavu. Ale tento večer si sa chcela venovať iba svojim kamarátkam. Nekaz si večer..“ Usmiala sa na baby a na Iana ani nepozrela, pred tým než odišla schodmi preč.

„Ian, ostaneš tu s nami?“ Podliezavo podišla ku nemu Nichole, ako keby som tam nestála. Zrejme využívala moju únavu. To ma však dostatočne vytočilo.

„Nichole?“ Ozvala som sa s predstieraným úsmevom, skôr než jej Ian stihol odpovedať. Otočila sa na mňa podráždene.

„Áno...drahá?“ Napodobnila moju matku, ale nedovolila som hnevu ovládať môj hlas.

„Zbaľ si veci a vypadni z môjho domu.“ Povedala som jej sladko hľadiac jej do očí.

„Čo...čo si to povedala?“ Jej tvár aj hlas nabrali šokovaný výraz.

„V tvojom blond mozgu ti to nedošlo?“ Ukázala som na dvere a úsmev mi pomaly mizol z tváre. Všetci naokolo boli ticho, ako keby čakali že sa pobijeme. Jej výraz sa zmenil. Stisla kabelku, čo celý čas zvierala v ruke bližšie ku sebe.

„To oľutuješ...“ Precedila cez stisnuté pery a pri pohľadoch všetkých sa vybrala k dverám.

„Budeš to ty, kto príde k dverám prosiac aby som ťa pustila dnu.“ Odsekla som jej pozorujúc ju ako za sebou zatresla dvere. Na chvíľu ostalo ticho. Všetci čakali na jeho prelomenie a ja som po chvíli odtrhla zrak od dverí a pozrela sa na Iana s úsmevom, ako keby sa nič nestalo.

„Nechaj mi tu jeden a dám ti vedieť, vyzeráš unavene...“ Pohladila som ho po líci, hoci sa mi ruka triasla. „Pracuješ zajtra?“

Nemo prikývol a strčil mi do ruky krabičku. „Kedy si mala...“

„Dám ti vedieť.“ Zopakovala som už s menej príjemnejším hlasom a okamžite zmĺkol. Neviem, čo to do mňa vošlo. Vzápätí som ho pobozkala a odišiel.

„Mohla si mu povedať, že to bola iba stávka...“ Ozvala sa Hayley po chvíli a konečne sa všetci uvoľnili z napätia po Nicholinom odchode.

„Chcem vidieť jeho uľahčenú tvár...“ Tak veľmi som sa snažila aby moja tvár vyzerala prirodzene. Znovu som zachytila Breein pohľad a rýchlo som dodala. „Ideme na ten film?“

„Hej, jasné. Aký to bude?“

„Zrkadlá... Pozrieš sa do zrkadla a tvoj obraz sa nehýbe ako ty, ale zabije ťa...“ Pokúsila som sa o smiech, ale radšej som prestala lebo znel príliš silene. Kráčajúc schodmi hore do mojej spálne ma test v ruke pálil a pred očami som mala dve paličky.

__

Zobudil ma prenikavý zvuk budíka. V tom momente som mala pocit, že mi chce prestreliť ušné bubienky. Nezvyčajne unavená, čo som rána nebývala som sa pozviechala z postele a vypla ho.

„Už si hore?“ Skríkol na mňa hlas mojej mamy, ktorá stála medzi dverami. Od ľaku som nadskočila.

„Vieš čo sa hovorí? Kto sa bojí...“

„...nemá čisté svedomie, viem matka.“ Doplnila som ju podráždene. No už ma zrejme nepočula, lebo keď som sa obrátila k dverám, nikto tam už nestál. Po odhrnutí záclon mi do izby nepreniklo žiadne svetlo. Predsa len bolo šesť ráno. Len aby som stihla všetko nachystať.

V kúpeľni mi padol zrak na test. Od pyžamovej party prešla nedeľa a stále som si ho nespravila. Ian mi raz volal, ale zrušila som ho. Nechcela som si ho spraviť v strachu čo ak znovu vyjde pozitívny. To by bol môj koniec, aj keď je samozrejmé,že pozitívny vyjsť nemôže!

Prichytila som sa zamyslená pozerajúc na tehotenský test. Čo mi už naozaj šibe? Nie som tehotná, nemám sa čoho báť! Takmer som ho strhla z poličky a spravila. Popri čakaní som sa stihla osprchovať. Vlastne som sa neho celkom zabudla a vyberala som si oblečenie do školy.

Teplomer ukazoval cez 70F (21C,pozn. autora), na októbrové počasie celkom príjemná teplota. Štýl bol pre mňa všetko. Kvôli nemu som mala jednu z najlepších pozícií v škole, kvôli nemu som získala prácu v módnom obchode, kvôli nemu som mala najkrajšieho chalana v škole, štýl je moje.

Po pár desiatkach minútach som sa konečne rozhodla. Hotová som sa vrátila do kúpeľne si natočiť vlasy keď som zbadala test. Celkom nevinne ležal na poličke a kvôli jednej z množstva lámp som nevidela výsledok od dverí. Srdce mi na chvíľu vynechalo úder. Nemám sa však čoho báť! Ja sa nebojím ničoho ani nikoho! Ľudia sa boja mňa!

Na chvíľu som rozmýšľala, že ho zahodím, nepozriem na neho, budem ho ignorovať dokým nezapadne prachom, že na neho neuvidím, ale pri každej možnosti by som najskôr prišla o svoju manikúru. A tú som si nemohla zničiť!

„No tak!“ Povedala som si sama sebe nahlas a prešla pár krokov ku celkom nevinne vyzerajúcemu kúsku plastu. Zavrela som oči a natiahla ruku. Zovrela som v nej test a priblížila si ho bližšie. Pomaly som otvorila oči a chvíľu tupo hľadela na ten kúsok medzi mojimi prstami. Dve paličky.

„NIEEEEEEEEEEEEEEE!“ Zvreskla som zdesene a šokovane naraz. Môj jasný hlas mi preskakoval do výšok, ani som nepočula pribehujúcu mamu. Keď som ju zbadala cez okno, test mi padol k nohám a opätkom som ho rozpučila o dlážku.

„Čo sa deje drahá?“ Spýtala sa ma mama vydesene. Dúfala som, že si nevšimla tú hroznú vec čo som rozpučila o dlážku.

„Ja...nemôžem ísť dnes do školy.“ Z očí sa mi začali rinúť slzy. Toto nemôže buď pravda, nie to nie je pravda! Ja nie som tehotná! Donútim samú seba aby som nebola! Klesla som na dlážku a z očí mi tiekli slzy.

„Nie si chorá, takže nemáš žiaden dôvod neísť!“ Pozrela som na ňu cez slzy. Toto mala byť rodičovská podpora? Ale čo, že som MOŽNO tehotná som jej nemohla ani za svet povedať. Jej predstava o jej dokonalej nevinnej dcérke by sa rozpadla na celkom márne kúsky.

„Prepáč, máš pravdu.“ Utrela som si slzy ďakujúc sama sebe, že som si ešte nenaniesla make-up. Postavila som sa a zachytila som jej podozrievavý pohľad.

„Počula som, že antikoncepcia upravuje výkyvy nálad... Keby tam len neboli tie vedľajšie účinky a samozrejme ty ju ešte nepotrebuješ.“ Kývla rukou, ako keby som pred chvíľou sa nezrútila. „Za polhodinu ti ide autobus, buď pripravená.“ Prebehla kritickým pohľadom po mojom oblečení a zmizla.

Trasúc sa, som zahodila kúsky z testu a dochystala svoj image. Ani ma nenapadlo zavolať Ianovi, aj to ho stretnem pri svojej skrinke ako každé ráno. Hádam to zo seba dostanem, ak si to už nedomyslel, keď som mu nevolala.

Toto je najhorší deň v mojom živote.
Naposledy upravil Maggi dňa Sob 19 Mar 2011, 05:51, celkovo upravené 1
Obrázok užívateľa
Maggi
Starec
Starec
 
Príspevky: 5509
Registrovaný: Pon 24 Mar 2008, 20:41
Bydlisko: Slovakia
Pohlavie: Simka

Re: Please Leave A Message After The Tone

Poslaťod ninulka » Pia 18 Mar 2011, 18:05

Kokos... Fakt super...

Prepáč, viac nemôžem povedať. Musím sa baliť a už len tým, že som nevydržala a proste si musela prečítať tento diel som stratila dosť dlho času... :mrgreen:

Ale jednoducho super!!!
In books is the life, how it should be... But in reality? The life´s different there... And why? Cause nobody would write about the life as it realy is, aweryone write´s about that, what they want to live through...
Obrázok užívateľa
ninulka
Teenager
Teenager
 
Príspevky: 414
Registrovaný: Sob 05 Jún 2010, 22:45
Bydlisko: BA
Pohlavie: Simka

Re: Please Leave A Message After The Tone

Poslaťod Maji456 » Pia 18 Mar 2011, 21:25

Waaaaau
to je jednoducho úžasné.......veľmi sa mi tento príbeh páči ,už sa teším na ďalší diel :)
Maji456
Novorodenec
Novorodenec
 
Príspevky: 29
Registrovaný: Sob 19 Sep 2009, 19:38
Bydlisko: Humenne
Pohlavie: Simka

Re: Please Leave A Message After The Tone

Poslaťod eva » Sob 19 Mar 2011, 13:40

Hiii, to uz je tu stvrty den a ja som si to nevsimla, prepac Maggi. :)
Ale toto je uuuzasne, valmi lahko sa to cita. A uplne si sa trafila, ja mam strasne rada pribehy z takeho tinedzerskeho prostredia. Tento navyse ani nevyzera, ze je taky tuctovy, kde je hlavna hrdinka neoblubena a nestastna. Mna si velmi velmi potesila. Neviem, kedy naposledy som bola tak zvedava na pokracovanie :)
Pis! :thx:
Obrázok užívateľa
eva
Starec
Starec
 
Príspevky: 2094
Registrovaný: Str 26 Mar 2008, 17:07
Pohlavie: Simka

Re: Please Leave A Message After The Tone

Poslaťod Mimi » Sob 19 Mar 2011, 16:05

Super diel!!! :D velmi dobre pises :P len tak dalej snad ho neskonics tak skoro ako ten predtým :D :D len tak dalej :)
Neplač,že zapadlo slnko,lebo slzy ti nedovolia uvidieť mesiac.

Každý člověk má v podstatě jen tři velké zážitky: narození,život a umírání. Neví o tom, že se narodil, trpí, když umírá a zapomíná že žije... Štěstí je jako ze skla.
Jak se leskne, tak se i
láme.
Obrázok užívateľa
Mimi
Teenager
Teenager
 
Príspevky: 420
Registrovaný: Štv 27 Mar 2008, 08:52
Bydlisko: V Vesmíre v inej Galaxii
Pohlavie: Simka

Re: Please Leave A Message After The Tone

Poslaťod myrielka118 » Sob 19 Mar 2011, 19:00

Tým, ako jej (Lexie) veľmi záleží na image a tak, mi chvíľu pripomínala Alex (Tajomstvo Ispwichu, Lorinka & Silva). Každopádne Alex sa k matke správa inak. :lol: Takže tento príbeh má byť "reálny"? Hm, som zvedavá, ako sa Ti to podarí. :oops: Tiež píšem fantasy a keď som skúšala napísať niečo "reálne" alebo ako to nazvať... proste sa to zatiaľ vždy zvrtlo. :oops: Neviem, čo ešte dodať... Držím palce. Zatiaľ sa mi to veľmi páči. :heart: :clap:
Hidden somewhere there where nobody could care, nobody could help... Hidden in my dreams. Maybe safe... nobody can really hurt you in your dreams. But it's NOT real. Should I really want it?
Obrázok užívateľa
myrielka118
Batoľa
Batoľa
 
Príspevky: 110
Registrovaný: Štv 26 Aug 2010, 23:52
Bydlisko: Twinbrook :)
Pohlavie: Simka

Re: Please Leave A Message After The Tone

Poslaťod Maggi » Ned 20 Mar 2011, 05:43

ninulka
Ďakujem :D Uži si výlet, či kam to ideš :wink: :)

Maji456
Ďakujem za komentár :)

eva
To som veeľmi rada :D Ja tiež nemám rada americké príbehy ako neobľúbená, ale pritom dokonalá, so srdcom, priebojná a odvážna dievčica sa stane hrdinkou, získa srdce najkrajšieho chalana, ktorý nie je len pekný ale aj inteligentný a so srdcom! A pomedzi tým sa stane najboľúbenejšou babou v škole :roll: Taktiež som nechcela opakovať podľa príbehov ako najobľúbenejšie dievča je naozaj celkom normálne, osamelé na svoje problémy. :D Ďakujem :)

Mimi
Tento skončí ešte skôr :roll: ale nie :D ja dúfam tiež, :lol: 8) Ďakujem :P

myrielka118
Niektorí ľudia majú radi oblečenie a pre Lexie je to extra dôležité, to sa ešte dozvieme v budúcich dieloch :) Drž mi palce pri udržaní reálnosti príbehu na uzde, pretože ja mám ten istý problém. Potom si poviem, že nikto mi nemôže dokázať že to nie je reálne a je po reálnom príbehu :evil: :lol: Každopádne ďakujem :D
Obrázok užívateľa
Maggi
Starec
Starec
 
Príspevky: 5509
Registrovaný: Pon 24 Mar 2008, 20:41
Bydlisko: Slovakia
Pohlavie: Simka

Re: Please Leave A Message After The Tone

Poslaťod Maggi » Ned 20 Mar 2011, 06:55

Did you hear the bell? (3.diel)
Poznáte ten pocit, keď idete autobusom a všetci si vás premeriavajú a kým si stihnete sadnúť sa autobus aj pohne a vás hodí dozadu? Ja nie. Jednoducho som jedna z tých, ktorí si pokladajú tašky na prázdne miesto vedľa seba aby si tam náhodou niekto nesadol. Ja som jedna z tých, kde vodič počká kým si sadnem. Možno aj preto, že by som sa najskôr pri pohnutí autobusom bez stabilnej polohy, na lodičkách zabila.

Matky som sa ani pýtať ohľadne auta nemusela, určite by mi ho nepožičala. Najskôr má pocit, žeby moja modrá sukňa nejak pretlačila farbu na jej biele kožené sedačky. Ale nakoniec chodenie školským autobusom nebolo až tak zlé. Cestou som si stihla vypočuť klebety, poobjímať sa v rámci pravidiel s Ianom a písať SMS s kamarátkami. Keby som šla autom, nemala by som čas na tie aktivity.

„Dobré ráno!“ Kývol na mňa šofér poza volantu, ale ja som si viac dávala pozor na schody ako na jeho zarastenú tvár. Prešla som uličkou, nenechávajúc deckám zo základky v predných sedadlách, ani jeden pohľad.

V autobuse je celkom stanovená hierarchia. Základkári majú prdnú časť a stredoškoláci zadnú. V prvých sedadlách druhej polky sedia prváci a tí čo sa bavia s deviatačkami. Potom sú najlepšie sedačky ale okrem poslednej rady, tam sedia bifľoši.

Lenže dnešok sa zrejme rozhodol byť iný. Na mojom mieste niekto sedel. Zrýchlila som krok a zbadala som Nichole. Zrejme sa rozhodla provokovať. Hodila na mňa úsmev a položila vedľa seba tašku, že si nemôžem sadnúť.

Obrátila som zrak na poslednú voľnú dvoj-sedačku vzadu a potom znovu na Nichole.

„Chudera.“ Zamrmlala som jej potichšie a sadla si dozadu. V duchu som už vytvorila plán ako sa jej pomstím. Teraz som však nemala čas to s niekým rozoberať. Autobus sa pohol a ďalšia zastávka bol Ian. Čo mu len poviem?

Zrazu mi zazvonil mobil.

Vystúp z busu, odveziem ťa.
-I


Usmiala som sa pre seba a zaklapla mobil. Nichole najskôr pukne od závisti. Tak jej treba.

Keď autobus zastavil pred Ianovým domom, postavila som sa a šla uličkou ku dverám. Nemohla som si odpustiť pohľad cez rameno na Nichole. Jej pohľad bol precízny a stal za to. Šoférovi som vysvetlila, že ma musí pustiť a dlho neprotirečil.

„Lexie!“ Zvolal na mňa Ian opretý o auto. V jesennom vetry sa mu vlasy mierne rozstrapatili a vyzeral neskutočne príťažlivo. Na chvíľu som zabudla na svoj problém s veľkým P a podišla ku nemu rýchlejšie, aby kým Nichole mala scénku kým stihol autobus odísť.

Naše pery sa na chvíľu spojili, ale keď som sa od neho odtiahla ani jeden sme sa už neusmievali.

„Volal som ti.“ Povedal potichu. Autobus už bol dávno preč a naokolo nebol žiaden zvuk.

„Ja viem. Ja len....“ Zahryzla som si do pery a stisla jeho ruku, ktorá ma zraz držala. Čo ak teraz odíde? Čo ak ma teraz zradí? Čo ak ma nechá s našim dieťaťom samú? Čo...? V hlave som mala milión otázok, ktoré spochybňovali moju dôveru voči nemu.

„Spravila si si ho?“ Spýtal sa ma na rovinu a nepúšťal moju ruku, aby mi dokázal, že je pri mne. Iba som nemo prikývla.

„Je pozitívny?“ Spýtal sa ďalšiu otázku sledujúc moju tvár modrými očami, ktoré vyzerali veľmi...zmätene. Chvíľu mi trvalo kým som znovu prikývla.

Jeho stisk na chvíľu ochabol, srdce sa mi rozbúchalo, že ma chce pustiť, ale našťastie mi ju znovu stisol.

„Ale radšej pôjdem k doktorovi, test môže stále klamať....Ktovie ako dlho ich mala tvoja mama odložené, možno su po záruke...“ Myslím, že som si viac tieto slová adresovala sebe ako jemu.

„Poďme do školy.“ Povedal jediné a pustil moju ruku. Prehltla som a zastavila ho.

„Na čo práve myslíš, Ian?“ Spýtala som sa ho jasným hlasom, ani raz sa mi nezatriasol napriek tomu ako som sa vnútri celá triasla.

„Ja...“ Pozrel znovu na mňa, ale v jeho očiach som už nenašla to teplo ako vždy. „Ja som určite použil kondóm. Tak ma to privádza k myšlienkam, či ...“Odmlčal sa na chvíľu znovu.

„Či čo? Ian?“ Podišla som ku nemu a mala chuť s ním zatriasť.

„Či je moje...“ V tom momente som mu vlepila silnú facku a do očí mi vybehli slzy.

„Takže, toto je ako to ty vidíš? Mňa? Ako nejakú štetku?“ Zadržiavala som slzy ostošesť, make up som si nemohla pokaziť. „Myslíš si, že pre mňa je to nič? Že som tehotná každý mesiac?“ Ani som si neuvedomila, že po ňom ziapem. To ho však očividne prebralo a chytil ma okolo pliec.

„Prepáč Lexie. Ja som spanikáril, no tak...“ Jeho výraz sa zmenil na rozpačitý, vlastne ma nikdy nevidel v takomto stave. Nemohla som mu to brať za zlé.

„Poďme do školy.“ Odtrhla som sa od neho a obišla auto ku dverám spolujazdca. V tmavých sklách som si skontrolovala svoje brucho. Stále rovnaké. Ktovie v koľkom mesiaci som. Ak som vôbec tehotná.

Celú cestu sa mi ospravedlňoval, ale to nebolo čo som potrebovala. Stačilo by mi jedno dlhé horúce objatie. Začínam byť mäkká.
__
Do školy sme prišli akurát keď zazvonilo na prvú hodinu. Ian sa rozbehol do triedy, ale ja som nemala to šťastie a zachytil ma riaditeľ.

„Slečna Jansen, prišli ste neskoro do školy. Máte ospravedlnenie?“ Usmial sa na mňa popod fúzy a nastavil ruku. Žiadne som však nemala.

„Nie, pane.“

„Tak to bude prvá hodina strávená v riaditeľni.“ Otvoril mi dvere a vošla som dnu. Ako som hovorila, najhorší deň v mojom živote. Akurát vtedy zapraskal reproduktor.

„Prosím vstaňte pre odprisahanie vernosti.“ Otočila som sa ku veľkej Americkej vlajke na stene. Pravá ruka mi šla ku srdcu ako všetkým ostatným v miestnosti. Prisahali sme vernosť od škôlky každé ráno o ôsmej. Teraz na strednej bol však rozdiel, že to už nikto nehovoril nahlas.

„Prisahám vernosť vlajke Spojených štátov Amerických a republike, ktorou predstavuje: jeden nerozdeliteľný štát, pre Bohom, v slobode a spravodlivosti pre všetkých... Dnes na obed máme hot-dog!“ Reproduktor znovu zapraskal a stíchol. Riaditeľ vedľa mňa ešte zamilovane hľadel na vlajku držiac si ruku pri srdci.

„Sadni si tam a nebav sa!“ Otočil sa odrazu a ukázal mi na žltú nechutnú sedačku v rohu. Nemohla som však protestovať bez toho aby som dostala detention (po škole, pozn. Autora) a tak som si sadla a prekrížila nohy cez seba.

„Ale ale, Jansen!“ Ozval sa hlas pri mne a až po otočení ku nemu som si všimla kto tam sedí. Alex. Obočie som nadvihla vyššie.

„Čo si vyviedol, že si tu od rána?“ Spýtala som sa ho šeptom, riaditeľ bol ešte v miestnosti.

„To nie je zaujímavé, ale čo tu robíš ty?“ Usmial sa naširoko a podoprel si hlavu o ruku pozerajúc na mňa. Cez jeho čierne oči som nedokázala nič vyčítať.

„Prišla som neskoro...“ Zrazu mi začal vibrovať telefón o život. So strachom som pozrela k riaditeľovi, ale ten telefonoval a odišiel do druhej miestnosti.

„Čo tam máš vibrá...“

„Sklapni!“ Zastavila som ho a vybrala vibrujúci mobil. Zvuky som musela nejak stihnúť vypnúť po ceste autom. Keby ho bolo počuť, ho najskôr neuvidím do konca mesiaca ak nie do konca roka.

Si OK?
-I


Usmiala som sa pre seba a odpísala mu, že som v kancelárií. Vedľa mňa bolo podozrivé ticho od Alexa. Keď som sa otočila, tiež pozeral do mobilu.

„Ty si tehotná?“ Obrátil sa na mňa šokovane.
Obrázok užívateľa
Maggi
Starec
Starec
 
Príspevky: 5509
Registrovaný: Pon 24 Mar 2008, 20:41
Bydlisko: Slovakia
Pohlavie: Simka

Ďalší

Späť na TS3 Príbehy

Kto je on-line

Užívatelia prezerajúci fórum: Žiadny registrovaný užívateľ nie je prítomný a 4 hostia