tak niečo nové, keď je inšpirácia
musím priznať sims ma neobmedzuje v písaní naopak mi pomáha s nápadmi
Things are gettin' complicated(32.diel)
Celou cestou v taxíku sme neprehovorili ani slovo. Alex sa zdal nezvyčajne zamĺknutý a ja som nechcela hovoriť svoje nápady pred taxikárom. Možno boli trochu neprístupné pre môj vek a zaviezol by nás miesto parku na políciu.
Alex mu zaplatil, keď nás vysadil pri zle osvetlenom parku. Keď auto odišlo otočil sa na mňa.
„Tak čo je tvoj problém tentoraz?“ Spýtal sa podráždene. Jeho tmavé oči neprezradzovali nič, ako vždy.
„Potrebujem tvoju pomoc...“ Nechcela som stáť pri ceste, lebo by ma niekto mohol vidieť. Prešla som okolo neho a po chodníku som kráčala dnu.
„Pripomeň mi, prečo by som ti mal pomáhať.“
Vzdychla som si. Prečo musí byť taký tvrdý? Keby len chápal ako sa ja teraz cítim!
„Alex...“ Otočila som sa na neho a našťastie kráčal vedľa mňa. „Ak mi pomôžeš...“ Začala som pomaly aby som získala čas. Čo som mu mala sľúbiť? Musela som vymyslieť niečo, čoby ho lákalo a predsa mi ma to niečo nestálo.
Jeho obočie sa nadvihlo v otázke ako čakal kým dopoviem.
„...tak ti to už nikdy nebudem vyčítať, že je to tvoja chyba...“ Zámerne som Ellen a problémy spojené s ňou označovala ako
to. Netušila som, či to príjme a bude s tým súhlasiť, ale nič viac som nechcela ponúknuť. Aj toto ma bude stáť veľa.
Zastal pri lavičke a konečne na mňa pozrel. Nevedela som čítať v jeho tvári, ale niečo mi hovorilo, že nad tým naozaj rozmýšľa. Nemal výsmešný pohľad na tvári, čo ma celkom potešilo.
„Nikdy?“ Spýtal sa neveriacky.
„Nikdy.“ Zopakovala som mu a sadla si na lavičku.
„Fajn.“ Povedal a sadol si ku mne.
Prekvapil ma. Vlastne ma každý prekvapoval v poslednej dobe. Mala by som si na to zvyknúť.
„Tak s čím chceš pomôcť?“ Spýtal sa po chvíli čo sme obaja rozmýšľali.
Konečne som sa uvoľnila a pozrela na neho. „Bree mi poslala jednu fotku kde sa Ian s Nichole na seba lepia...“ Radšej som pozrela inde aby som nevidela jeho ironický pohľad, že -hovoril som ti to-. „Tak som v záchvate sa s Ianom rozišla, ale nakoniec mi povedal že to bola iba momentka a nič sa nestalo. No to sa už urazil že mu neverím a tak teda...“ Pozrela som si na ruky a snažila sa nemyslieť na to, ako to znelo a ako ma to stále bolí.
„Ty mu veríš?“ Spýtal sa z ničoho nič Alex.
„Samozrejme...“ Zdvihla som nahnevane hlavu. Prečo by mi Ian klamal?
„Niežeby toho Bree nebola schopná, ale..“
„Žiadne ale. Proste mu verím. A to nemá s tou tvojou pomocou nič spoločné.“ Skočila som mu do reči. Už mi raz Ian vyčítal, že som mu neverila. Nemohla som sa tej chyby znovu dopustiť.
„Tak mu pekne naivne ver ďalej...“ Prevrátil očami a nasadil znovu podráždený tón.
„Potrebujem pomôcť s pomstou proti Bree.“ Povedala som hlasnejšie a nahnevanejšie.
„Tak to sa mi páči...“ Usmial sa a oči mu zaiskrili. „Niečo na mysli?“
Pozerala som na jeho tvár a rozmýšľala, či by som sa ho mohla spýtať čo sa stalo medzi ním a Bree. Rozhodla som sa, že to spravím na neskôr.
„Celý deň som rozmýšľala, potom som ju našla v obývačke...“ Stíšila som hlas, vlastne to čo som šla povedať by som nikdy nepovedala dobrovoľne. „Keď som jej spomenula teba sa neskutočne rozzúrila.“
Alex sa uškrnul a pozrel mi do očí. Videla som, že myslí na to isté na čo ja. My dvaja. To bolo určite jediný úplne efektný spôsob, keď tak reagovala. Ja som sa však stále snažila samú seba presvedčiť, že je to správne a iba kvôli pomste. Vtedy ma však napadlo, žeby som mohla spraviť Iana žiarlivého a tak si ho získať späť.
„Tak?...“ Začal stále ma pozorujúc. Nemohol zakryť svoje potešenie z toho čo sa mu honilo hlavou.
„Len kvôli pomste...“ Zamračila som sa pri jeho výraze.
„Kvôli čomu inému?“ Nadvihol jedno obočie.
Nastalo ticho a chvíľu sme na seba zazerali.
„Ja neviem... Ty sa tváriš nejak nadšene...“ Uškrnula som sa.
„Nefandi si.“
„Nemusím, ty mi očividne fandíš...“ Spomenula som si na to, čo mi povedal Ian o mne a Alexovi. Hneď mi úsmev zmizol z tváre.
„Snívaj ďalej...“ Postavil sa Alex z lavičky. „Prídem po teba zajtra....ehm...zlatko“ Uškrnul sa.
„Zabijem ťa ak ma budeš tak volať.“ Zvolala som za ním ako odchádzal, ale potom som rýchlo pozrela z neho pred seba.
Rýchlo som uvažovala aké to bude. Bol to veľký risk. Na jednu stranu na Bree to bude fungovať určite. Ale keď sa aj Ian vyjadril, žeby som sa mala dať dokopy s Alexom, nebola som si istá či bude žiarliť. Ale keď ma ľúbi tak bude.
__
Matka nikdy neprišla na to, že som bola vonku. Keď som sa večer vrátila, nebola doma. Ellen našťastie spala tak ako som ju nechala. Niežeby som čakala od nej, žeby sa o Ellen postarala, ale keby sa niečo stalo bola pri nablízku. Ellen však bola v poriadku a tak som v pokoji si ľahla.
Ráno som zišla dole s Ellen a čakali ma raňajky na stole. V tom veľkom prekvapení, mi takmer vypadla z ruky. Druhý deň po sebe matka nachystala raňajky. A ba ani spálené neboli. Vďačne som si zjedla lievance a potom zašla do obývačky jej poďakovať. Padlo mi to veľmi vhod, že ich spravila.
Tam som na ďalšie prekvapenie zbadala Ianového otca. S matkou obaja na mňa pozreli.
„Chutilo ti? To spravil Peter...“ Usmiala sa žiarivo matka a jej ruka zablúdila na jeho stehno.
Zažmurkala som očami a pomaly prešla okolo nich. Chuť poďakovať zmizla.
„Prosím sadni si, potrebujeme ti niečo povedať...“ Povedala matka s veľkým úsmevom.
„Ahoj Lexie.“ Ozval sa Ianov otec a tak bolestivo mi pripomínal jeho syna. Jeho modré oči ma sledovali, cítila som ich ako skĺzli na Ellen v mojom náručí.
„Dobrý...“ Povedala som sucho a upravila Ellen deku v tvári. Tá pokojne na mňa hľadela. Bola by som radšej, keby plakala. Táto situácia mi prišla veľmi nepríjemná. Ba som mala chuť aj vyvracať tie raňajky. Prečo mi ich Ianov otec chystal?
Čo mi však chceli povedať? Srdce sa mi zrýchlilo. Vo filmoch to bývalo, že teraz dieťaťu rodičia oznámia že budú mať nového potomka, alebo sa sťahujú na koniec krajiny, či niečo hororového scenáru. Ani jednú možnosť by som však neprežila.
„Ja s Petrom, ti chceme navrhnúť...teda oznámiť...“
Otočila som hlavu od nich preč. V ušiach mi začalo hučať. Idú sa brať? Ian bude môj brat? Toto je koniec. Som mŕtvá...
„...že sa ideme všetci spolu presťahovať.“ Dopovedala matka s veľkým úsmevom. Obaja na mňa pozerali s očakávaním na reakciu.
Ja som pozorovala strop držiac Ellen v rukách. Snažila som sa absorbovať informáciu ktorú som práve dostala. Nebolo to až také zlé, ako svadba. Vlastne ako som nad tým uvažovala to nebolo vôbec zlé. Bola by som pri Ianovy každý deň, mohla by som mu ukázať že nám to spolu výjde a že sme si súdení!
„Lexie?“ Spýtala sa matka po chvíli.
„Očividne ste sa už rozhodli, ale ja... ja s tebou pôjdem všade, mamička.“ Usmiala som sa sladko a rýchlo som sa postavila, pred tým než by mi stihla vynadať. Vybehla som z obývačky.
Šťastne som uložila Ellen do postieľky. Nemohla som sa dočkať, kedy sa presťahujeme a budem pri Ianovy každý deň. Budem s ním raňajkovať, chodiť do školy, zo školy, na rodinné výlety atď... Pri tej predstave som sa pristihla ako sa šťastne škerím.
Vtedy som si však uvedomila, že som si nezistila, kedy vlastne sa sťahujeme. Rýchlo som zbehla dole do obývačky. Našťastie na sebe neboli nalepení, ale iba sa pokojne rozprávali.
„Lexie?“ Otočila sa matka, keď ma zbadala vo dverách.
„Zatiaľ v tomto dome bývam iba ja....“ Poznamenala som trochu urazene, že čakal niekoho iného. „Budú sa sťahovať sem?“ Napadlo ma zrazu a predstavila som si, žeby som ponúkla Ianovi aby spal so mnou v izbe. Hoci by sa mu nemuselo páčiť, keby Ellen začala revať uprostred noci.
„Nie, ideme spolu kúpiť veľký dom pre všetkých. Vlastne aj s ...tvojou dcérou je nás 6.“ Odpovedal pokojne Ianov otec.
„Kedy budete kupovať ten dom?“ Spýtala som sa a ignorovala som oslovenie Ellen ako mojej dcéry.
„Dnes sa tam ideme pozrieť...“ Zasmiala sa matka a vyzerala šťastne ako nikdy pred tým. Tak toto bola príčina jej nezvyčajného úsmevu v poslednej dobe.
„Kedy?“ Opýtala som sa znovu už trochu podráždene. Nemôžu mi povedať všetko v jednej vete?
„Vlastne za hodinu sa stretávame s Ianom a Bree, tak sa nachystaj a zavolaj opatrovateľku pre ..Ellen.“ Povedala matka a postavila sa držiac ruku Ianového otca.
Bez slova som sa otočila aby nevideli môj nadšený výraz, že uvidím Iana. Ako som šla späť do izby som si uvedomila, že tam bude aj Bree. Ale tentoraz ma to netrápilo.
__
Skepticky som pozerala na fotku v mojich rukách. Majiteľ nás nafotil hneď ako sme prišli bez varovania. Ako som si uvedomila vyzerala som, ako keby som bola od susedov. Všetci blond, moja matka síce odfarbená ale to určite aj Bree. Tá sa chovala ignorantsky, ale nemohla som sa dočkať kým zistí že „chodím“ s Alexom. Len v dobro Ellen som dúfala, že sa neprichýli k fyzickému násiliu.
A Ian.
Ach. Vlastne som od neho odtrhla oči iba raz a to keď mi ukazoval majiteľ domu moju izbu, inak som ho celý čas pozorovala zo všetkých uhlov. Nemohla som sa dočkať, kým začne žiarliť a potom.... Potom som mala divoké sny čo spraví keď budeme sami doma.
Uvedomila som si, že to presťahovanie zmení náš plán s Alexom. A žeby vlastne o tom mal vedieť, keď je môj „priateľ“. Preto som mu napísala SMS aby sa dostavil ku mne večer. Odpísal jednoducho ok, tak som dúfala, že nemyslí na nič iné. Nebola som si istá, pri jeho pohľadoch. A vlastne ma už raz znásilnil.
Zazvonil na zvončeku a rýchlo som zbehla schodmi dole, takmer som sa zabila. Nemohla som dopustiť, žeby ho matka videla. S veľkým úsmevom, ktorý som mala popri všetkých predstavách o mne a Ianovi som ho privítala.
„Dik, že si prišiel. Mám nejaké novinky.“ Usmiala som sa ešte viac a zbadala som, že matkine auto tu nie je.
„Taký úsmev máš iba keď sa to týka Iana.“ Povedal sucho a prevrátil očami. „Nezabúdaj, že teraz spolu chodíme my dvaja, zlatko...“
Zamračila som sa na neho. Kvôli osloveniu, ale aj kvôli tomu, že nevyzeral, žeby ho to zaujímalo. Vlastne naopak vyzeral akoby....žiarlil? Zasmiala som sa tej myšlienke a mračenie mi rázom zmizlo.
„Moja matka sa dala dokopy s Ianovým otcom a rozhodli sa kúpiť obrovský spoločný dom a tam sa sťahujeme...“
„A čo s tým mám ja?“
„Zlatko, ja som len na teba myslela, žeby si to chcel vedieť...“ Nadvihla som obočie a úsmev mi zmizol. Prečo mi kazí náladu? Prečo sa nemôže so mnou tešiť?
„Aha. Fajn, tak to už viem.“ Zdvihol kútiky úst akože v úsmeve.
„Mohol by si sa aspoň tváriť, že ťa to zaujíma...“ Odsekla som mu.
„Tak sorry, že s tebou nezdieľam radosť o tom ako budeš môcť sledovať Iana cez kľúčovú dierku keď sa bude prezliekať každé ráno a večer...“ Vyletelo z neho.
Prekvapene som otvorila ústa. Vôbec ma toto nenapadlo, ale ten Alex má super nápady. Len keby neznel tak.... Nechcela som použiť to slovo, predsa by nemohol Alex žiarliť. Či?
„Dobrú noc...“ Otvorila som si dvere keď ma zachytil za plece. „Čo chceš?“ Vytrhla som si ruku a zamračila sa.
„Pusu na dobrú noc, zlatko...“ Uškrnul sa a zrak mu skĺzol na moje pery.
Takmer som cítila ako mi vyschlo v ústach. Predstava bozku s Alexom mi skrútila žalúdok, ale nie v zlom zmysle. Vlastne by to mohlo byť zaujímavé a celkom som bola zvedavá aké by to bolo. Nehovoriac o tom, že som už raz o tom fantazírovala.
„Tak ďaleko sme ešte nedošli...miláčik...“ Usmiala som sa a pozrela na neho cez plece ako som vošla dnu. Zatvorila som dvere a rýchlo vybehla schodmi do svojej izby. Pozrela som si na fotky Iana pri posteli a znovu sa vrátila myšlienkami ku nemu ako som zaspávala.
)
Ian 
ale mám tušenie,že Alex bude vyzerať dobreeee 
Alex, vsak sleduj tmavu fotku 
Tie fotky som moc inak nekukala ved kazdy si ich predstavujeme inak cize ako nemozme ocakavat od Maggi ze ich da takých "dokonalích" 
Ale velmi sa mi paci napad s rodinnym domom! Mas tam vela prilezitosti na zapletky! 
