Please Leave A Message After The Tone- posledný diel

[Maggi]

ninulka preto pisem v prvom dakujem, ze si pochopila diel ako som ho planovala

[myrielka118]

Ok, k dielu číslo 29... Takže Ian predsa niečo skrýval? Alebo to bolo narafičené? Ale inak super, páči sa mi vývoj deja. A k tomu poslednému to, že si písala z pohľadu Alexa bolo super. Pár vecí som si o ňom utvrdila. A mne sa Alex práveže pozdáva. Ian až tak nie. Teším sa na pokračovanie a dúfam, že bude z pohľadu Lexie. Nie žeby sa mi to z pohľadu Alexa nepáčilo, ale dosť si tam zamlčala. (Čo nie je zlé, len trpím nedostatkom informácií. )

[Maggi]

myrielka118 buduci diel bude z Lexineho pohladu nie je to o zamlcani ale skor o tom ako kazda postava vnima to co sa deje pritom to moze byt totalne ine z druhej strany dakujem

[myrielka118]

Ako ja to chápem, len sa cítim ukrátená. Ale mne vyhovuje, že tam bol aj Alexov pohľad. Len ten bol trošku, neviem, niečo také som čakala. Skôr by ma zaujímal Ian.

[Maggi]

Ospravedlnujem sa, ze tu nie je novy diel...Ale toto je moj posledny tyzden v USA zajtra odlietam ozvem sa ked bude napisany a opraveny dakujem za trpezlivost

[Mimi]

Ja už tomu vobec nechapem Kto je ským? Ian je? On nevie čo ma robit že? A Bree sa chce asi pomstit?!?? Ci?

[l o r e l a y]

Tákže, konečne som si našla čas napísať tu. Maggi, tvoje príbehy som mala vždy rada a musím povedať, že sa len zlepšuješ. Každý diel tohto príbehu som pozorne čítala, miestami som ani nedýchala. Čo by som mala povedať na tento diel? Asi iba to, že som si myslela, že Alex do toho pôjde. Popravde ma na začiatku nenapadlo, že ho Lexie využíva. Keď som začala čítať prvé diely, hneď som si myslela, že to dieťa bude Alexovo. Proste to sa z toho textu dalo vyčítať. Každopádne sa teším na ďalší diel.

Počuj, a to s tým listom, bude to ešte riešené? Či už to bolo, a ja som to prešvihla?

[Maggi]

Mimi Máš pravdu, Ian trochu nevie čo má robiť a je zmätený A Bree sa chce pomstiť, uvidíme ako

l o r e l a y ďakujem S tým listom to ostalo otvorené, lebo Alex povedal, že ho nenapísal on a tak je tu možnosť, žeby to bol úplne iný černoch a možno otec dieťaťa. Ale Lexie trápi iba Ian, iné veci nie. Zatiaľ...


včera som ich vytvorila v Simse, neviem či ma to nebude obmedzovať ale začnem pridávať fotky. Predsa to má byť sims príbeh.

[eva]

Waaaaaaaaaaaaaaaaaaauw, ja sa tesim na fotky, ked budu A samozrejme zase tu chodim kazdy den pozerat len na to, ci je tu nova cast

[l o r e l a y]

Tak som zvedavá, ako to teda bude s tým listom. A teším sa na fotky, som zvedavá, ako postavy budú vyzerať, pretože doteraz sme ich mali každý iba vo svojej hlave.

[Maggi]

Mna asi porazi, tak uz mam vsetko aj diel aj fotky nachystane ale samozrejme ze si zabudnem USB doma (doma nejde aktualne internet do noveho mesiaca, minuty limit ) uz som ho chcela dnes pridat, ale tak hadam sa dostanem este do mesta na vecer, alebo to tu teda zajtra bude...uz sa citim zle ze su to uz dva tyzdne

[l o r e l a y]

Maggi, to je v pohode, nemusíš sa nervovať, veď mi si počkáme, aj keby to bol mesiac!

[Maggi]

You cannot change your fate (31.diel)
Sedela som znovu na svojej posteli. Prečo som len do kelu šla za Alexom? Bol síce posledný človek za ktorým by som šla v tejto situácií, ale nemal byť vôbec možnosť. Iba som všetko skomplikovala. A ak sa len slovkom zmieni čo som chcela s ním spraviť pred Ianom, môžem si ísť kopať hrob. Ak by sa Ian dozvedel, že som ho chcela podviesť, dobrovoľne, ma nikdy nepríjme späť.


Zrak mi padol na spiacu Ellen v postieľke oproti mojej posteli. Ona bola taká kľudná, ona nemala žiadne problémy. A pritom to bola ona, kto prevrátil môj život naruby.

Pomaly som prešla ku oknu pozorujúc tmu na domoch a ako pomaly ľudia zhasínali svetlá, televízie. Tento deň bol úplne nanič. Možno najhorší v mojom živote. Ako som si ho prehrala v hlave, nemohla som uveriť, že som naozaj povedala Ianovi že je koniec.


Automaticky som vytiahla mobil kontrolujúc, či mi nenapísal. Sklamane som pozrela na prázdnu obrazovku a strčila ho späť do vrecka. Zrazu mi nikto nepísal. Doteraz som niektoré SMS ani len nechcela, ale bol to dobrý pocit, že si niekto nájde čas mi napísať. A teraz nič. Ani dobrú noc od Iana, ani klebeta od Bree ani... Môj život sa oficiálne blíži ku koncu.

__

Ráno som sa zobudila na kroky v mojej izbe. Chvíľu som si myslela, že sa mi to sníva. Potom som však naozaj zbadala moju matku ako sa skláňa ku Ellen. Tá ju nechytila odkedy som sa vrátila z nemocnice. Prešiel mnou divný pocit a rýchlo som sa posadila.


„Čo sa stalo?“ Spýtala som sa trochu rozospato. Nemohla mi ju brať! Ellen je posledný človek ktorý ma počúva.

„Mám voľno spravíme si rodinný deň, určite nám to prospeje.“ Povedala matka a trochu sa jej triasli ruky ako zdvihla moje dieťa z postieľky a potom sa otočila na mňa so širokým úsmevom.

„Kto vymyslel tento chytrý nápad?“ Spýtala som sa zamračene. Pochybovala som, že na to prišla sama. Ani bez Ellen sme spolu netrávili čas, mimo jedla.

„P...Ja sama.“ Ellen sa jej v rukách túliť a ona zdesene vypúlila oči. „Zober si ju.“ Podišla ku mne a strčila mi dieťa do rúk. A tak skončila ich najintímnejšia chvíľka, čo Ellen od svojej babky dostala.

Prezrela som si ju. Tak skoro ráno, keď nemala prácu, už bola oblečená. Určite za tým nebola predstava času stráveného so mnou a jej čiernym vnúčaťom.

„Zájdi dole na raňajky keď sa prezlečieš...“ Povedala už svojim normálnejším tónom, hoci ten úsmev bol stále nezvyčajný. Našťastie jej dlho netrvalo a bola preč.

Pozrela som na Ellen, ktorá na mňa zvedavo pozerala.

„To bolo divné, čo povieš? Určite má niečo za lubom. Alebo jej niekto za to sľúbil peniaze, či zvýšenie reputácie.... To bude ono! Určite sa teraz chce premávať po meste s nami dvoma, škeriť sa a tváriť sa aká je super matka a babka. Ellen, niečo si zapamätaj. Tvoja rodina...“ Spomenula som si na Alexa a na chvíľu som stíchla. Hneď na to som si spomenula na Iana a takmer sa mi pustili slzy do očí. Včera som však preplakala veľa hodín, nechcela som aj dnes. A nakoniec plač robí oči menšie a to som nepotrebovala.

„Tak mama sa ide nachystať, ty sa chvíľu hraj a...“ Vydala nejaký zvuk a usmiala sa. Prekvapene som zažmurkala. To bolo prvý krát, čo také niečo spravila. Zároveň mi zmizol úsmev, chcela som sa s niekým podeliť o túto radosť.

Uložila som ju do postieľky a začala sa chystať na dnešný deň.

__

„Už si hotová? Trvá ti to...“ Začula som matku medzi dverami.


Prevracajúc očami som sa na ňu otočila s Ellen na rukách. „Prečo netráviš voľný deň s Petrom?“

„Petrom?“ Netrpezlivý výraz jej zmizol z tváre a vystriedal ho, šokovaný. „Ako sa to so mnou rozprávaš?“ Odsekla mi hneď nato.

„Netvár sa, že tak veľmi túžiš po dni so mnou. Alebo ťa on už nezaujíma po tom, čo mi neprispieva na Ellen?“ Práve toto som nechcela, aby som si vybila zlosť na niekom, kto má nado mňou väčšiu moc.

„Ako sa opovažuješ?“ Lapala nahnevane po dychu.

Rýchlo som okolo nej prešla držiac Ellen a šla preč. Nechcela som pokračovať v hádke, ani dostať žiadny zákaz.

„Máš zákaz chodenia von dokým sa nenaučíš slušne rozprávať!“ Zvolala za mnou s nahnevaným a jasným hlasom.


Super. Tento deň vyzeral, že sa nemôže stať o nič horším aký už bol. Po raňajkách som uložila Ellen do postieľky a matkine plány takisto ako aj ona sa zázračne vyparili.

Ako som pozerala telku, prehadzujúc kanály, niekto zazvonil. Už som nedúfala, žeby to bol niekto pre alebo po mňa. Všetci, celý svet na mňa zabudol.

„Ahoj.“ Medzi dverami stál Ian. Srdce mi vynechalo jeden úder.

„Čo tu robíš?“ Vyšla som von za ním, nechcela som ho pustiť dnu. Zavrela som dvere a dávala si čas. Čas aby som získala späť svoj dych, tep a svoju myseľ. Snažila som sa sama seba presviedčať, že to zvládnem.

„Prišiel som za tebou, Alex...“ Začal niečo hovoriť a pozeral mi do očí. Alexovo meno ma však vytrhlo zo zamyslenia, aké má krásne oči.

„Hovoriť o Alexovi?“ Nadvihla som obočie, tváriac sa chladno. Mala som chuť sa mu hodiť okolo krku.

„Povedal mi, že si šla domov. Zháňal som po tebe včera, Lexie!“ Vyzeral naozaj, že sa staral. Keby to len bola pravda.


„Kedy? Po tom, čo Nichole odišla?“ Odsekla som mu a rýchlo som zavrela oči aby nevidel moje slzy. Bola som silná a nechcela som aby ma videl plakať. Tie jeho reči však búrali moju obrannú stenu.

„To som sa ťa chcel tiež spýtať. Včera si hovorila niečo o nej a vôbec som ti nerozumel...“

„Lebo si bol s ňou!“ Vyhŕkla som a utrela si rýchlo prvé slzy, stále mu nepozerajúc do očí. Keď som si ich vysušila zazrela som na neho.

„Ona prišla za Bree...“

„Ja...ja som dostala fotku vás dvoch...“ Povedala som zničene, ale zároveň sa mi uľavilo.

„Pozerali sme telku, však vedľa nej sedela Bree...“ Povedal zmätene ale vyzeral, že mu to začínalo dopínať. „Ty si myslíš, že som ťa podviedol?“

„Nie, Ian...“ Namietla som rýchlo, striaslo ma pri jeho výraze. Na tvári sa mi aj zjavil úsmev. Tak to nakoniec nebolo, ako to vyzeralo. Strachovala som sa pre nič. Ian ma nepodviedol. Neskôr vymyslím, čo spravím Bree.

„Ale ty si si to myslela. Neverila si mi.“ Zmizol mu úsmev ba aj lesk z jeho očí.

„Ian!“ Zvolala som vystrašene, taký výraz som u neho ešte nikdy nevidela. „Zabudnime na to, aj na to čo som povedala...“ O rozchode.

„Nie. Na to som tu aj tak neprišiel. Teraz však vidím niečo nové....“

„Začneme od znovu?“ Spýtala som sa nádejne, hľadajúc niečo v jeho očiach, čoho by som sa zachytila. Nemal tam nič.

„Mala by si dať šancu Alexovi, vy dvaja si sami seba zaslúžite.“ Povedal tvrdo, ako to jeho hlas dovolil a otočil sa na odchode.


Šokovane som pozerala pred seba. Utrela som si neexistujúce slzy. Nemala som vôľu za ním utekať. Nebola som predsa jedna z tých. On príde za mnou! On má! Musí! Po chvíli som zbadala ako odišiel s autom preč.

Jedno som vedela na istotu. Zabijem Bree.

__

Celé doobedie som bola v izbe snažiac sa prísť na to, čo by zničilo Bree. Nikdy som to však nerobila sama a tak mi to veľmi nešlo. Ale aj tak to bol jediný spôsob ako neprepadnúť depresiám, z faktu, že mi naozaj dal Ian kopačky.


Ako som si spravila prestávku a vošla do obývačky zbadala som ju. Keď sa hovorí o vlkovi, ten je vždy nablízku. Celkom pokojne sa rozprávala s mojou matkou, tvárili sa ako najlepšie kamarátky. Pri pohľade na Bree mi zovrela krv v žilách.

„Tak tu je!“ Zasmiala sa zvonivo matka a ukázala na mňa.

Nadvihla som jedno obočie pri Breeinom falošnom úsmeve, že ma akože rada vidí. Matka odišla usmievajúc sa. Celý svet je divný.

„Ahoj.“ Zasmiala sa Bree otočená ku mne. Chcela sa hrať na kamarátky? Smola.

„Čo chceš? … Aha, počkaj! Mňa to nezaujíma.“ Pozrela som na dvere. „Tam sú dvere, ich otvoríš a vyjdeš von. V najlepšom sa nikdy nevrátiš.“

„Čo sa stalo Lexie?“ Zatvárila sa zmätene a jeden by jej to aj uveril.


„Ále...Nič.“ Usmiala som sa zrazu uvedomujúc si, že som doteraz nehrala dobre. Nechala som sa unášať emóciami a to som práve nechcela. Musím sa jej však nejak zbaviť, kým ma napadne ako budem hrať.

„Môžem tu na chvíľu ostať, porozprávať sa s mojou naj kamoškou čo je nové?“

Po tejto vete som si bola na 100% istá, že vie o mne a Ianovi. Ten jej to určite všetko povedal. To bola jedná vec, ktorú som nechápala. Ako sa ona stala jeho dôverníčkou. Ja som našťastie nikdy nemala žiadneho súrodenca, ktorý by sa mi staral do života.

„Nie, prepáč.“ Zatvárila som sa sklamane. „Akurát má moja dcéra rande s jej ockom, musím ju tam odviesť...“

Ani neviem ako ma to napadlo, ale zapôsobilo to hneď. Úsmev jej spadol na sekundu a vyzerala, že ma pôjde zaškrtiť.

„Tak inokedy.“ Nasadila úsmev a zmizla vo dverách ani som nestihla žmurknúť.

Vtedy ma to však napadlo. Alex! Je síce príčinou problému, ale môže mi pomôcť v pomste proti Bree. On bol väčšinou môj spoločník v pomstách. Prečo som si na neho nespomenula hneď?

__

A tak som skončila s ním v taxíku v noci, napriek zákazu chodenia von. Vedela som, že to budem ľutovať a že je to veľká chyba. Teraz to však bola moja posledná nádej.



_________

konečne

[l o r e l a y]

Tento diel bol úžasný! :* Síce som si postavy vo svojej mysli predstavovala inak. Som zvedavá, čo to bude za pomsta. Každopádne

[Maggi]

Ďakujem l o r e l a y ja som si ich tiez predstavovala inak, ale sims ma nejake obmedzenia a chudak Ian bol vytvoreny este bez downloadov