Please Leave A Message After The Tone- posledný diel

[Jaina]

ale to nie je o tom, že sa mi nepáčia napríklad Lexie je pekná... len sú všetci proste... iní ... mimo moje predstavy to som len poznamenala ale čítam aj ten text

[myrielka118]

Mne sa tie fotky veľmi páčia. Až na prvú verziu Iana. Aj príbeh je super. Zaujímavo sa to vyvíja. A ďakujem simsu za nápad so sťahovaním - veľmi dobrý nápad. Keď mne s tými downloadami nejde hra. Resp. strašne pomaly ide. Teším sa na pokračovanie. A už mi je tiež jedno, či Ian, či Alex. Ale stále som viac za Alexa.

[Maggi]

myrielka118 druha sa ti paci? dakujem

takze k novemu dielu potrebujem ten ich dom, ale akoze som sa spoliehala ze najdem na internete vytvor nejakych sikovnych stavitelov, lebo moje domy su hrozne atd... ale nenasla som nic takze vecer ocividne stravim pri simse stavanim aby to bolo ku mojim predstavam diel by som mohla napisat zajtra a tak by to tu aj bolo

[ninulka]

Druhá verzia je podľa mňacelkom v pohode, ale ALEX!? To čo si s ním porobila? Teda možno by vyzeral dobre, keby nemal emo/punk štýl vlasov a keby bol inak oblečený...

Ale stále vravím, že fotky pre mňa nie sú veľmi podstatné

[Randa]

z tých fotiek,kde je Alex v tme sa veľa vyčítať nedá

[myrielka118]

Ako ani tá prvá verzia Iana nebola nejaká strašná vyslovene. Alebo som si už zvykla. Na tej spoločnej fotke má Bree nejaký čudný výraz. Ale ako mne sa páčia všetci. (Čiže áno druhá verzia Iana sa mi páči. ) Btw Alex má ofinu? Lebo jeho moc nevidím. A veľa šťastia pri stavaní.

[ninulka]

Tak ako, nedá sa veľa. Ja nevravím na to, ako vyzerá v tvári, ale aké má vlasy a oblečenie. (Síce na tej druhej fotke má lepšie oblečenie)...

Ale z toho, čo som vyčítala z príbehu by sa mi viac na Alexa hodili dlhé "neupravené" vlasy a nie nejaký takýto účes.

[Maggi]

ospravedlnujem sa ze to nebolo skor, ale internet mam iba na kopci a dnes som ani tam nemohla ist na motorke lebo lialo, kazdopadne prajem prijemne citanie

Revenge (33.diel)
Nastal deň sťahovania, všade po dome behali neznámi ľudia a balili veci. Ešteže boli za to platení a mohla som im kedykoľvek vynadať, že krčia moje drahé oblečenia. Ellen som väčšinu času mala pri sebe a tá iba pokojne so zvedavými očkami pozorovala robotníkov a upratovačov.

Matka s Ianovým otcom, alebo Petrom ako ho mám volať, stále niekam odbiehali a vybavovali veci. Mala som chuť niekam vypadnúť, ale nemala som kam. Ian s Bree určite balili tiež a ku nejakým mojim takzvaným priateľkám sa mi ísť nechcelo. Vlastne ani Ela sa mi neozvala s tým dokonalým rande pre mňa a Iana. Zrejme ju od toho odlákal môj zmenený stav na FaceBooku.

V dome som viac zavadzala ako pomáhala, dosvedčilo mi to aj šomranie personálu. Preto som sa rozhodla ísť na prechádzku. Pešo. Znelo to aj v duchu ako bláznivý nápad, ba som ani pre Ellen nemala kočík. Však načo? Aj tak sme nikam nechodili a keby aj tak autom.

Nevedela som však ako dlho vydržia moje ruky niesť to dieťa, ktoré každým dňom priberalo z mlieka. Normálne som začala uvažovať, že by som jej mala dávať menej. Ale chcela som sa s niekým skúsenejším poradiť, čo mám robiť.

Ako som vyšla z domu, tá prechádzka ma bavila asi tri kroky. Potom som sa hneď vrátila domov a sedela na pohovke. Toto vyzeralo na veľmi nudný deň.

__

Na večer som sa konečne dostala do domu. Musela som uznať, že to vyzeralo oveľa lepšie s nábytkom ako iba holé steny. Vlastne ten dom bol obrovský. Podzemie s bazénom, prízemie, poschodie a druhé poschodie bolo o polovicu menšie ale celé bolo moje a Ellenine! Bree takmer pukla od zlosti keď nám to matka s Petrom oznámili. Mňa trochu strachovalo schádzanie toľkými schodmi s Ellen na podpätkoch.

Do domu som došla sama, nevedela som či tam už niekto je, alebo nie. Ešte okolo chodili upratovačky, ale aspoň prízemie vyzeralo obývatelne.

„Lexie!“ Zvolal na mňa hlas od dverí a rýchlo som sa tam otočila. Nemohla som premeškať svoj prvý rozhovor, v tento deň.

„Áno?“ Spýtala som sa Petra s úsmevom.

„Chceš ísť von jesť, alebo budeme mať večeru tu?“ Videla som na ňom ako sa snaží vyhnúť očnému kontaktu s Ellen.



„Vy...myslím Ty vieš variť?“ Opravila som sa. Matka mohla predstierať veľa vecí, ale varenie by dopadlo zle pre všetkých.

„Máme kuchárku...“ Povedal pokojne.

„P-prosím?“ Vykoktala som sa a pozrela na neho. Čo bývame v paláci? Síce, ten dom bol taký obrovský ale aj tak!

„Aj upratovačky a záhradníka.“ Doplnil pokojne a na chvíľu pozrel na moje ruky, keď sa Ellen pohla.

„Tak...ostaňme doma, však oslavujeme dom nie reštauráciu...“ Ruky mi začínali vypovedať službu, keďže Ellenina postieľka bola zbalená. Nechcelo sa mi ju niesť do reštaurácie.

„To isté povedala Lynn, vidno že ste rodina...“ Zasmial sa a zmizol vo svojej pracovni, či ak som si dobre pamätala to bola tá miestnosť.

Prevrátila som očami. Kompliment to teda nebol, že moja matka rozmýšľa ako ja. Pomaly som sa vybrala schodmi hore.

Na prvom poschodí som zastala a pozrela som smerom ku Ianovej izbe. Keď je tu Peter, možno aj on je už doma. Mohla by som ho ísť pozdraviť. Ale čo mu poviem? Vitaj, sme spolu bývajúci? Musela som byť lepšia ako to. A predsa teraz „chodím“ s Alexom. Vlastne to by som tiež mala čoskoro použiť a potom čo najrýchlejšie zrušiť.

Vyšla som ešte jedny schody do môjho podkrovia. Chcela som si pozrieť svoju izbu, ale radšej som rýchlo zahla do Elleninej aby som ju uložila spať.



Položila som ju do postieľky a pomasírovala si ruky. To bola taká úľava ju tam nemať. Ona našťastie pokračovala v spaní tak som sa rozhliadla okolo jej izby. Nespravili zlú prácu. Nad postieľkou visela kamera.

Otočila som sa a rýchlo prešla cez chodbu, nedočkavo do mojej izby. Napriek tomu, že som všetko vybrala ja, som pochválila okolo idúcu slúžku, ktorá zrejme vybaľovala moje veci. Neviem či to vôbec bola jej práca, ale teraz ma to nezaujímalo. Mala som obrovskú izbu iba pre seba!

Vedľa postele som našla monitor na sledovanie Ellen, ktorý bol prenosný. Rýchlo som ho strčila do vrecka a s obrovským úsmevom prešla do kúpeľne. Tam som od radosti poskočila.

Z mojej radosti ma vyrušila SMS. Netušila som stále kto by mi písal, tak som neváhala ani chvíľu aby som si ju prečítala.

Slečna Alexandria, prišiel Váš navštíviť Alex. Je v salóne.

Bez slova som civela na SMS prežívajúc viacero šokov. My máme vrátničku? Vrátnika? Ktorý mi posiela SMS, keď niekto príde? Prisvedčila som mu však, že je lepšie akoby volal a vyrušil ma pri niečom ako...napríklad uspávanie Ellen. Ale netušila som prečo tu je Alex. Žeby čítal moje myšlienky a vedel, že to chce urýchliť?

Rýchlo som zbehla schodmi, musela som sa pridŕžať zábradlia aby som nespadla. Bolo to naozaj veľa schodov!

„Alex?“ Spýtala som sa keď som zbadala niekoho stáť v obývačke. Bol to on? Nespoznávala som ho zozadu s krátkymi vlasmi.

„Ahoj.“ Otočil sa na mňa s veľkým úsmevom a takmer som spadla na zadok keď som mu uvidela kvety v ruke. Očividne vie, že odteraz bude môj dom s najvyšším rizikom stretnúť Bree. Prečo by inak niesol kvety?

„Ehm... Čo ťa to napadlo sem prísť?“ Podišla som ku nemu bližšie aby nikto nevidel môj zmätený výraz. Mala som sa tváriť zamilovane, nie? Nech ma radšej nikto nevidí.

„Prišiel som pozrieť moje dve najobľúbenejšie dievčatá na svete...“ Povedal sladko a prišlo mi to strašne nezvyčajné.

„Dve?“ Dvihla som obočie. Tie kvety sú moje nie Breeine!

„Prišiel som aj za Ellen.“ Tvárou mu niečo prešlo, ale neprestal sa usmievať.

„Už máme povolené návštevy?“ Ozval sa nechutný hlas za mnou a ani som as nemusela otáčať aby som vedela, že to je Bree.

Pozrela som na Alexa, nech mi pomôže čo mám teraz spraviť. Ten však na mňa mlčky hľadel.

„Ty si ich mala zakázané?“ Otočila som sa mu chrbtom a jej tvárou.

„Môj otec teraz stanuje pravidlá, tak zabezpečím aby boli pre teba...“ Usmiala sa sladko, ale z očí jej šľahali blesky.

„Tá je aj tak spomalená, kým to zabezpečí si môžeme niečo užiť v tvojej izbe, Lexie...“ Alex sa ozval za mnou a jeho dych som cítila na svojom krku.

„Ja nie som spomalená, vybral si si zle Alex. Lexie by najradšej bola stále panna, keby bolo po nej... To je ona kto je spomalený...“

Zlosť vo mne vrela a mala som ju chuť zaškrtiť. Lenže taká reakcia by bola akú očakávala. A nechcela som jej to potvrdiť.

Otočila som sa ku Alexovi. Tvárila som sa akoby mi to bolo všetko jedno, hoci nebolo. „Ďakujem za kvety, zlato.“ Chytila som ho za ruku, do druhej zobrala kvety a potiahla ho k schodom.

„Tak môžete prestať s tým sladkým divadielkom...“ Ozvala sa Bree, ktorá tam očividne stále stála.

„Divadielkom?“ Otočila som sa ku nej a ruka ktorá držala Alexovu ma pálila.

„Každému je jasné, žeby si Iana nevymenila za Alexa...“ Nadvihla obočie... „A Alex, nie toto nie je spôsob ako si ma získaš späť...“

„Ty si myslíš že je to kvôli tebe?“ Alex sa ozval nahnevane a stisol mi ruku. „Predstav si, že sa svet netočí okolo teba.“

Stíchla som, toto sa vôbec nevyvíjalo ako som chcela. Bree mala zúriť a potom byť zničená, že som jej prebrala Alexa.

„Považuješ sa za svet?“ Odsekla mu Bree. „A keď to nie je kvôli mne, kvôli komu to je? Kvôli nej?“ Fľochla mojim smerom. „Nahovoril si jej ako veľmi ju ľúbiš a keď ju dostaneš do postele ju odhodíš?“



Vtedy som si uvedomila, že je to presne to čo som chcela. Toto bol jej žiarlivý výlev, len to bolo veľmi nepríjemné.

„Bree. My už spolu máme dieťa...“ Pustila som Alexovú ruku, lebo mi ju už stískal pevnejšie ako som chcela. Nemohla som si dovoliť to prestať hrať, tak po nadýchnutí som mu ňou prešla na zadok. Cítila som ako mu stuhol. Celý čas som sa však cítila, ako by som podvádzala Iana.

„Nenahováraj mi, že je to nejaké dieťa lásky či čo...“ Odvrkla mi a videla som ako jej oči sledovali moju ruku. „Alex, len pre tvoje upozornenie toto je najviac kam sa s ňou dostaneš. Ba ani s Ianom sa nedostala ďalej a to ho strašne miluje.“

„Tak očividne, ale tvoja taktika otvárania nôh pre každého u Alexa neplatila.“ Zasmiala som sa jej do tváre. „Pretože ťa podviedol čo ste spolu chodili...“ Nikdy som jej to na oči nechcela vyhodiť, ale vo vojne a láske nie sú žiadne pravidlá.

„Ako sa opovažuješ...“ Spravila pár krokov ku nám a začínala som sa báť, že sa ide uchýliť ku fyzickému násiliu. Očividne som trafila jej bolestivé miesto.

„Nejdeme hore? Tu je to aj tak nuda...“ Otočila som sa na Alexa, ktorý už bol ticho. Na tvári mal divný výraz, ale v periférnom videní som videla približujúcu sa Bree. Srdce sa mi zrýchlilo. Prečo Alex nič nespraví? Čo sa mu stalo? Kde zmizol jeho drzý jazyk?

Z ničoho nič ma chytil za bok a pritisol k sebe. Telo mi stuhlo a ostala som sa na neho dívať. Vedela som čo ide spraviť, ale nebola som na to vôbec pripravená. V sekunde pred tým než by sa naše pery spojili som uhla tvárou a tak ma pobozkal na krk. Na koži mi vyšli zimomriavky. Určite to bolo kvôli tomu, že ma dlho nikto nepobozkal a krk som mala citlivý. Oči som zavrela. Napriek tomu, že som to nechcela bol to veľmi príjemný pocit. Tak som si nechala pár sekúnd a užívala si to.

„VYPADNI OD NEJ!“ Zvreskla pri mne Bree

„Čo sa tu deje?“ Začula som ďalší hlas. Ianov. Ten ma prinútil otvoriť oči a takmer som od seba Alexa odhodila. Prešiel mnou strašný pocit viny a takmer som sa rozplakala. Rýchlo som pozrela do zeme aby nikto ten pocit nespoznal.

[eva]

Uch! Cely cas cakam na to, ako bude vyzerat Ian teraz a ty z neho ukazes len vlasy! Nabuduce poprosim detailny zaber na jeho tvar
A k dielu. Taka hadava cast to bola, ale dala si do toho aj trochu srandy. Pacilo sa mi to A straaaasne sa tesim na dalsi diel

[ninulka]

WOW! Tak tento diel bol fakt super.
Neviem, ako som si predstavovala to "divadielko" medzi Alexom a Lexie, ale toto som nečakala. Bóóže Alex mi príde teraz strašne zlatý... Prosím, prosím, urob, aby sa nakoniec dali dokopy

[myrielka118]

Súhlasím s ninulkou, Alex mi príde strašne zlatý. (ale mne už dlhšie ) A chcem pokračovanie. Ja viem, že sa nás snažíš napínať a preto to nechávaš v najlepšom. Ale ja sa idem roztrhnúť. Myslím to vážne. Ale inak super dielik, tá hádka bola super. Páčila sa mi Breeina odpoveď na tú Alexovú otázka, či si myslí, že sa svet točí okolo nej. Btw to tričko, čo má Bree... Nemala ho minule Lexie len v modrej farbe? (Som len zvedavá. )

[ninulka]

Tak mne príde Alex zlatý už od začiatku príbehu, ale v tomto diely sa naozaj prekonal.

[Maggi]

eva presne taky detail planujem, sims proste neukazuje pekne jeho tvar s telom ďakujem

ninulka Alex no... však on niečo skrýva ďakujem

myrielka118 áno to tričko je to, míňaju sa mi downloady a nemôžu mať to isté na sebe dva dni dielik sa mi hádam zajtra podarí napísať možno aj pridať len mám sims problém nejde mi klikať na simíkov aby so sebou mali akciu ďakujem

[Maggi]

You know it's all about me(34.diel)
Pomaly som Alexa pustila a znovu zdvihla oči ku Ianovi. Ten na mňa hľadel a na tvári mal zmiešaný výraz. Nevedela som vyčítať, či sa hnevá, či žiarli alebo či mu je to jedno.

„Pekný dom.“ Ozval sa Alex a nasadil úškrn.

„Lexie, môžem s tebou hovoriť?“ Spýtal sa pomaly Ian a jeho hlas taktiež nič neprezrádzal.

V duchu som jasala, že chce so mnou hovoriť. Prebiehali mi všetky možné možnosti, čo by mi len chcel povedať. Lenže som si zároveň uvedomovala, že sa nemôžem tváriť veľmi súhlasne, predsa ma on odkopol.

„Teraz nemám čas, večeriame doma potom mi to môžeš povedať...“ Sladko som sa usmiala a pozrela na Alexa.

„Toto oľutuješ...“ Postavila sa Bree vedľa Iana akoby v ňom hľadala oporu, alebo podporu.

„Hovorila si mi, že to stojí za to... Tak to ľutovať nebudem.“ Povedala som dvojzmyselne a spokojne sledovala ich tváre ako im to dochádzalo.

Ian sa otočil na päte a šiel preč. Možno sa nakoniec môjmu plánu darí a žiarli! Ba dokonca možno už plánuje ako ma dostať späť.

Bree si niečo odfrkla, zrejme niečo vulgárne a odišla tiež. Vydýchla som si a pustila Alexovú ruku. Nebolo to až také nepríjemné ako som si predstavovala. Možno, preto že sa dlho poznáme a boli sme kamaráti, to šlo celkom rýchlo. Alebo tým, že moje telo bolo už navyknuté? Tá myšlienka ma zhrozila a hneď som ju vymazala z pamäte.

„Tak ideme hore?“ Alex sa uškrnul a prehrabal si vlasy.

„Na chvíľu...“ Odvetila som mu a hlavou som bola inde. Rozmýšľala som, na to asi myslí Ian.

Mlčky sme vyšli schodmi a dúfala som, že náš už nikto nesledoval. V izbe som si sadla na posteľ zatiaľ čo on zatvoril dvere.

„Kde je Ellen?“ Spýtal sa keď sa rozhliadol okolo seba.

„Už má vlastnú izbu...cez chodbu.“ Ruka mi vyšla ku ramenu a spomenula som si na jeho bozky. Náhle sa mi zatúžilo po ľudskom objatí. Akoby som však vyzerala, keby som to spravila v súkromí? Preto som ostala sedieť na posteli a pozorovala som ho ako sa prechádzal po izbe.

„Takže tu spíš?“ S úškrnom mi prezrel nohy a potom pozrel na posteľ.

„Ušetri si ten pohľad a očividne áno.“ Usmiala som sa, však som sa na neho už nehnevala.

Otvoril ústa, že mi odpovie ale niekto zaklopal na dvere. Hneď sa vystrelo z postele a takmer som sa potkla a padla na zem ako som sa ku nemu náhlila. Hodila som sa mu okolo krku a využila tú príležitosť. Nikdy sa nedozvie že to bolo dobrovoľné.

Jeho ruky ma objali ale nestihla som sa v jeho objatí uvoľniť, keď som začula hlas.

„Lexie!“ Moja matka teda znela nahnevane.

Rýchlo som sa od neho odtiahla. „Áno?“

„Čo to má znamenať?“ Vyzerala veľmi nahnevaná, akoby to nebola ona kto sa bez svadby presťahoval s niekým do domu.

„Čo si myslíš?“ Odvrkla som jej, prečo je na mňa zrazu hnusná?

„Máš zaracha.“

„To už mám dávno.“

„Tak teraz ti ho predlžujem.“ Zabuchla dverami ako odišla.

Vzdychla som si a hodila sa do kresla. Prečo je môj život taký nespravodlivý?

„Ja asi pôjdem...“Povedal Alex. „Ešte pozriem Ellen.“

„Fajn.“ Ani som sa na neho otočila. Čo som komu spravila, že Alex je posledný a jediný človek, ktorý ma vypočuje? Vlastne aj jeho dcéra.

Začula som ako zabuchol dvere.

__

Na večeru som prišla s Ellen.

„Nechce spať?“ Spýtala sa ma matka medzi dverami. Očividne na to nezabudla keď som videla jej výraz.


„Spala doteraz...“ Sucho som jej odpovedala a vošla do jedálne. Ellen tam mala vlastnú stoličku, tak som ju pritiahla ku mojej stoličke a vložila som ju tam.

Ešte tam nikto nebol, teda okrem mňa a mojej matky.

„Okrem toho...incidentu, si spokojná s domom a...so všetkým?“ Spýtala sa ma matka a sadla si oproti mne.

„Hej..“ Odvetila som jej a nechcela som pred ňou vyťahovať Bree alebo Iana. Musela vedieť aj od Petra, že to bolo medzi nami napäté a nebude to hneď dokonalé.

„To je dobré...“ Usmiala sa a pozrela si na ruky.

„Ideš sa s ním vziať?“ Spýtala som sa z ničoho nič pred tým, než som si uvedomila čo som sa jej spýtala.

Matka na mňa pozrela, ale jej výraz tváre nebol karhavý ako som sa jej to opovážila spýtať. Skôr akoby sama nad tým uvažovala a napadlo ju to až teraz.

Pozrela som na Ellen, ktorá vydávala nejaké tiché zvuky akoby si spievala. Nemohla som sa dočkať, kedy začne prvý krát rozprávať, liezť či chodiť.

Krátko nato vošla dnu Bree s Ianom. Dúfala som, že sa spolu proti mne nespojili. Chcela som aby Ian sám niečo vymyslel a snažil sa. O Bree som sa strachovala, žeby ho odhovorila od nápadu o mňa bojovať.

Za nimi vošiel aj Peter s veľkým úsmevom na perách. Vlastne som ho takého ešte nevidela. Možno bol len šťastný, alebo mal niečo za lubom. Sadol si vedľa matky a tým pádom sme už všetci boli pri stole.


Oprela som sa o operadlo stoličky a natiahla si nohy. Tie schody s Ellen mi dávali zabrať aj keď je to pre moje zdravie. Možno by som mohla navrhnúť aby postavili výťah.

Pri pohľade na jedlo, ktoré niekto, zreje kuchárka, nachystal na stôl sa mi skrútil žalúdok od hladu. Do malej misky som naložila zeleninu pre Ellen a sama sebe som si nabrala oveľa viac. Ellen sa s tým jedlom aj tak viac bavila ako ho jedla. Predsa som ju stále kojila a tak nemusela jesť povedľa.

Zdvihla som počas jedla oči ku Ianovi. Sedel akoby nič na stoličke a jedol svoje jedlo. Tušila som však, že niečo nie je v poriadku. Ba aj Bree bola príliš potichu.


„Tak ako ste spokojní s domom?“ Začal Peter od jedla.

Pozorovala som ako Bree a Ian iba zahmkali. Rýchlo som pozrela na Petra, či mu to vadí. Ten však pozeral na mňa, hľadajúc nádej na rozhovor.

„Je to skvelé!“ Usmiala som sa žiarivo. Nechcela som pred nikým ukázať svoje pravé pocity.

„To je super, na tom poschodí robili najviac všetky oteplenia a tak...“

Videla som ako Bree zovrela nahnevane vidličku. Ešte stále mi očividne neodpustila, že som dostala celé poschodie pre seba.


Usmiala som sa na Petra, aj keď som netušila o čom hovorí.

Ellen vedľa mňa pohádzala zeleninu na zem a tak som si povzdychla, zbierať sa mi to vôbec nechcelo.

Počas celej večere bolo trápne ticho prerušované neúspešnými pokusmi Petra o začatie konverzácie.

__

Nad ránom som konečne zaspala celá vyčerpaná, lebo Ellen plakala celú noc. Mala by som ísť s ňou k doktorovi a zistiť čo je s ňou.

Po tom čo som vstala som šla do jej izby. Opatrne som otvorila dvere aby som ju nezobudila, keby náhodou ešte spala. Vošla som do izby a kráčala ku postieľke. Izba bola veľká a zatiaľ tam nebolo veľa vecí.

Keď som však prišla ku postieľke Ellen tam nebola. Vydesene som ju začala hľadať po izbe, ale nikde nebola.

[eva]

Fiiiiiha, dieta sa stratilo
Ako prve som hladala na obrazkoch Ianovu tvar a musim povedat, ze som velmi spokojna! Aj ked ma na tej fotke taky cudny vyraz, ale pekne si ho prerobila
Som zvedava, ci bude niekedy rodinka v tomto zlozeni stastna a pri stole sa budu mat o com rozpravat...