Please Leave A Message After The Tone- posledný diel

[Lincey]

teda, mňa napadlo presne to isté čo aj baby, ale nechcem robiť unáhlené závery. Veľmi som zvedavá na pokračovanie. A fakt sa zdá diel krátky, človek ho zhltne v momente ako jedno hubku a zvedavo sem nakukuje, aby si čo najskôr mohol prečítať pokračovanie.

[Maggi]

myrielka118 s tymi menami, dobry postreh Budem pisat, neboj nekoncim

ninulka smiat sa bez dychania to by si robila zazraky, Na tvoju prvu poznamku neodpoviem, predsa ti nebudem kazit prekvapenie

eva Rozmyslala som ci si vsimnes ten predchadzajuci, ked bol o stranu dalej Som rada, ze sa ti paci. Myslim, ze zajtra napisem pokracovanie aj mna to bavi ked pridem sem a tak vela komentarov

Lincey Dakujem. Ja radsej budem davat kratsie diely a pravidelnejsie.

[eva]

Jasne, ved som musela prekontrolovat vsetko

[Randa]

Keďže si dodala,že nie je všetko ako sa zdá,z toho usudzujem,že Alex nebude otcom toho malého. Alebo?
Každopádne som zvedavá na ďalší diel

[Maggi]

Randa Musis uznat ze som vas pekne domiatla

Diel uz mam spolovicky napisany, ale dnesok bol celkovo plny a vycerpavajuci. Zajtra budem pisat svoju rec a pocas prestavky na ine myslienky ako vrazdu svojho ex dopisem pribeh (Niekto sa rozhodol byt originalny a pise jedinecnu rec, potom vsak zahadne zisti ze mu to nevychadza do casoveho limitu a ze dokopy nevie pisat taky zaner v anglictine alias ja)

[Maggi]

Please stop right there (9.diel)
„Ja budem už musieť ísť...“ Vyobjímala ma Bree zo všetkých síl a potom sa na mňa usmiala. Bola som rada, že aspoň ona je pravá kamarátka, ktorá príde aj do nemocnice za mnou tehotnou chuderou.

„Fajn, potom mi napíš.“ Odložila som mobil na stolík a pozrela som z dverí ktoré sa zavreli za Alexom a Bree, na Iana. „Prosím ťa drž sa ďalej od mojej mamy...aby...“ Netušila som ako to povedať.

„Aby ma nezabila?“ Uškrnul sa. Keby len tak vedel, že sa presne trafil.

„No niečo také, proste nie je práve nadšená že bude babka...“ Pokúsila som sa o úsmev, je tu vôbec niekto nadšený pre toho malého pankharta? Ian iba nemo prikývol a nastalo ticho.

„Ako...“

„Do...“ Začali sme obaja naraz a aspoň to mi vyčarilo úsmev na tvári. Kývol na mňa hlavou, že mám ísť prvá. Lenže v tom niekto zaklopal krátko na dvere a vošiel dnu.

„Ako sa má...“ Zasekla sa moja matka vo dverách a úsmev jej totálne zmizol z tváre pri pohľade na Iana. Cítila som ako sa v miestnosti zamrazil vzduch a horúčkovito som rozmýšľala, ako ho obránim ak vytiahne z koženej kabelky nôž.

„Dobrý....“ Kývol na ňu Ian a hneď pozrel späť na mňa so strachom v očiach. Ani som sa mu nečudovala, moja matka aj teraz vyzerala hrozivo. Jej výraz sa ako keby nezmenil od soboty.

„Doteraz bol dobrý DEŇ.“ Zdôraznila posledné slovo a doslovne zabuchla dvere. Rýchlo prešla v lodičkách ku posteli. Každý krok sa zdal ako odraz noža o zem, ako vtedy padol.

„Prečo, matka?“ Ozvala som sa z postele, aby na mňa nezabudla, že som tu.

„Drahá, ak si si nevšimla si v nemocnici, takmer si zomrela lebo máš v sebe plod, kvôli nemu.“ Neovládla sa a pichla ukazovákom do Ianovej hrude.

„Matka!“ Zvreskla som vydesene a odsotila jej ruku.

„Ja asi pôjdem...“ Postavil sa rýchlo Ian a pobral sa na odchod. Matka rýchlo zaujala jeho stoličku, keďže to bola jediná v miestnosti.

„Nie tak rýchlo.“ Zastavila ho však a prehodila si jednu nohu cez druhú. „Ledva som prišla, ani sme sa neporozprávali.“

„O čom?“ Pípol Ian.

„Neporozprávali sme sa ani vtedy, keď som ťa našla v Lexinej izbe, neporozprávali sme sa ani vtedy keď Lexie neúspešne schovávala modriny...či cucfleky či ako to nazývate, z bozkávania...“ Cítila som pri jej slovách ako mi do tváre ide červeň a nemala som na sebe make=up ktorý by to zakryl. Na sekundu som zachytila Ianov pohľad, ktorý vyzeral asi ako ja.

„Neporozprávali sme sa ani vtedy, keď prišiel TVOJ OTEC A....“ Zasekla sa zrazu a v izbe nastalo mrazivé ticho ticho. Znovu sme si vymenili s Ianom pohľad, ale tentoraz zmätený. Čo sa stalo medzi mojou matkou a Ianovým otcom? Poznajú sa vôbec? Kedy sa stretli? O čo tu ide?

„Aj tak nie je vhodná doba na rozprávanie.“ Mykla zrazu hlavou a ruku vyhodila do vzduchu že má ísť Ian preč. Prekvapene som pozorovala Iana, ktorý takmer vybehol z izby, ani som sa mu nečudovala zrejme nechcel čakať kým sa jej nálada znovu zmení. Kto je tu vlastne tehotný?

„Matka..?“ Začala som opatrne po chvíli, čo ubehla od zatvorenia dverí.

„Hm?“ Otočila sa na mňa bez úsmevu, vyzerala zamyslene.

„Čo to malo znamenať?“ Ovládala som sa, aby som po nej nevyskočila. Aj tak ma ihla v ruke držala pri zemi, teda skôr v posteli.

„Čo čo malo znamenať?“ Nahodila nechápavú stratégiu a keby sme boli v animovanom seriály aj by mi z oší vyletela para od vytočenia.

„Vyletela si na môj...otca tvojho vnúčaťa“ Opravila som sa v momente. „Potom si kričala niečo o jeho otcovi a potom si ho poslala späť. Asi 30 sekúnd dozadu, už si spomínaš?“ Obočie mi vyletelo do výšok.

„Vieš, je toho na mňa veľa!“ Vysvetlila mi a vôbec neargumentovala ani jednu vec, ktorú som spomenula. Prečo musím mať takú matku? Kto ma to trestá?

„Doniesla si mi niečo?“ Zmenila som radšej tému a pozrela na stenu pred seba. Bola som neskutočne hladná, ako nikdy pred tým. Ani ako prvé týždne keď som pred rokmi začala svoju diétu.

„Nabíjačku na mobil, nejaký make-up aby si nevyzerala strašne, kefu a pyžamo...“ Vymenovávala veci, počas toho ako ich vyberala z tašky. V bruchu mi zaškŕkalo protestne, keď tam žiadne jedlo nebolo. Matka na mňa zazrela a potom sa postavila.

„Kam ideš?!“ Oborila som sa na ňu. Som hladná, spôsobila tu zmätok a odchod jediného človeka ktorého ho som tu chcela.

„Domov...Ja...Musím niečo vybaviť...Musím...zabezpečiť.“ Náhle vyzerala veľmi nervózne a trasľavo mi pohladila tvár. „Opatruj sa.“

„Hej! Počkaj! No tak!“ Skríkla som za ňou, ale dvere sa zavreli.

„Odišla...“ Ozval sa hlas za mnou a takmer som umrela od strachu. Nečakala som, že tam niekto bude. Prudko som sa otočila a zbadala som jednu černošku ležiacu na posteli poďalej. Bola tu celý čas? Čo všetko počula? Videla?

„Naozaj?“ Odsekla som jej, napriek tomu, že bola odo mňa staršia. Ako si dovolila ma počúvať?

„Nebuď drzá.“ Usmiala sa na mňa a cez jej perinu som videla jej brucho. Však som predsa len na gynekológií. „Mám pre teba niečo...“

Zamračila som sa na ňu. Čo mohla pre mňa niečo mať? Ona? Však sa vôbec nepoznáme. Čo sa vôbec obťažuje so mnou rozprávať? Nech sklapne ako doteraz!

„Je to od toho čierneho chlapca, povedal, že ti to mám dať.“ Podala mi jednoduchú bielu obálku. Skryla som šokovaný výraz a načiahla sa aby som jej ju vytrhla z ruky. Čo mi len Alex nechal? Čo tam je napísané?
_________


Reč dopísaná, tak isto ako diel Dúfam, že sa vám páčil alebo aspoň na niečo vám dal otázky +vás ďalej viac zamotal. Komentáre potešia.

[eva]

Hej! Mna by skor potesilo, keby si rychlo pridala dalsi diel, kde sa vsetko vysvetli

[ninulka]

Dobre beriem späť to, čo som napísala o niekoľko dielov do zadu.
Asi naozaj iba "začínaš" zamotávať dej...
Diel inak super (však to sa dalo čakať )

A ešte môžem povedať aj to, že som zmätená... Neviem prečo, ale to, že Lexina matka začala rozprávať o Ianovom otcovi mi vnuklo dosť zaujímavú myšlienku... (Keďže viem, že tá myšlienka je totálne divná a ja mám iba bujnú fantáziu , radšej si nechám pre seba a uvidíme neskôr)

[myrielka118]

Zase ti miestami chýbajú čiarky. Ale ja ich zvyknem mávať zase až moc... A myslím, že som tu ešte nevidela príbeh, kde by nechýbala aspoň jedna čiarka, takže na tom nezáleží.
Najprv som prečítala, že by jej z očí vyletela para.
Hm, zaujímalo by ma, čo je v tej obálka, pretože práve teraz mi nič nenapadá. Stále len to, že možno spala, buď s Alexom, alebo s nejakým jeho kamošom či bratom. Ak si písala, že je jedináčik, prepáč, nepamätám sa. Každopádne mi aj tak príde druhá možnosť nepravdepodobná.
No, tak prosím ťa o ďalší dielik.

[Lincey]

teda, krásne zamotané a teraz sa na pokračovanie teším ešte viac. Fú, dúfam, že nám aspoň niečo odhalíš, lebo s babami posplietame množstvo divných teórií

[Kikuša]

Konečne som sa dostala k tomu aby som si prečítala tvoje tri nové diely A som úplne mimo Skvele to zamotávaš a ja sa stále viac a viac teším na nový diel, tak šup s ním lebo nezaspím

[Maggi]

eva Vsetko vysvetli? Potom by to nebola sranda

ninulka Ozaj, ja nemam napisane diely dopredu a vacsina veci mi napada za pochodu, tak mi iba drz palce ze ma trafi na vsetko vysvetlenie pri konci Ale vacsinou nakonci zistim, ze som podvedome vsetko spajala a vsetko do seba sedi . Lexina matka a Ianov otec muhaha Hovorila som, ze prezradim viac o vztahu Iana a Lexinej matky, hoci toto ma nenapadlo ked som to pisala OK teraz asi vyzeram velmi blbo ze si nic neplanujem dopredu Ale slubujem, ze mam par veci uz dopredu urcenych ako napr ********** prilis vela by som tym prezradila, prepac

myrielka118 ja som kedysi pisavala prilis vela ciarok a teraz v anglictine sa skoro vobec nepisu a tak som znovu domatena, odpustis mi? Ano Lexie je jedinacik, teda mozno...kto vie?

Lincey A to mam iba 5 postav Lenze ako sa vidim ukazem jednu vec a dalsie tri zamotam

Kikuša Velmi mimo alebo az nie tak uplne? Ale nie, dakujem za komentar a dufam, ze si sa dobre vyspala

[Maggi]

Back to normal, or? (10. diel)
Prečítam si to neskôr, povedala som si pre seba a odložila som obálku na stolík. Unavene som si ľahla späť na postel a uvedomila som si únavu, ktorá na mňa prišla. Už aby som bola doma vo svojej posteli. Po chvíli prišla sestrička, doplnila mi infúziu a zaspala som.

___

Po týždni pozorovania, či sa má to decko v poriadku ma konečne pustili domov. Nemohla som sa dočkať svojho oblečenia a momentu, keď sa konečne upravím do pozorovateľnej podoby. Počas týždňa ma bola každý deň pozrieť matka a Ian, našťastie im to vychádzalo, že sa ani raz nestretli. Už bude všetko v poriadku. Porodím a bude všetko v poriadku, ako pred tým. Nahovárala som si v duchu vediac, že to nie je pravda. Budem mať malé uvrešťané decko, čo mi nedá pokoja...

Najprv som však potrebovala vyriešiť ako to bude so školou. Čo poviem spolužiakom? Ako si zachovám svoje postavenie? Ako budem vyzerať pred učiteľmi? Mám povedať že je to naschvál? A čo so štúdiom?

___

„Ty si tehotná?“ Zvreskla Nichole na celú chodbu pred mojou skrinkou, určite úmyselne aby nikto nemohol povedať, že ju nepočul. Otočila som sa ku nej a zabuchla som skrinku. Môj plán sa mi daril. Počula som, že chodba viditeľne stíchla, ale neobťažovala som sa otočiť kto všetko počúva. Minimálne celý môj ročník.

„Áno!“ Usmiala som sa na ňu ako keby to bola najlepšia novinka na svete. Kým stihla niečo povedať, vytiahla som fotku sona a strčila jej to pred nos. „No nie je to chutné? Moje a Ianové dieťa!“ Zasmiala som sa sladko a usmiala sa na spolužiakov, ktorí sa „nenápadne“ približovali aby sa mohli tiež pozrieť.

Rozhodla som sa, že to budem predstavovať ako skvelú novinku, predsa len som v Amerike, kde platí, že aký máte prístup k okoliu takí majú k vám. Keby som tu chodila vo vreciach, zakrývajúc brucho, nadávajúc na to decko, určite by ma iba ohovárali. Teraz však budem pyšne prezentovať dieťa lásky.

„Na.“ Objavil sa pri mne zrazu Alex a v ruke držal obálku. „Padlo ti to na zem...“ Povedal pri mojom nechápavom výraze a rýchlo som mu to vytrhla. Ešte som ju nestihla otvoriť.

„Kto by to povedal, že mi zdvíhaš zo zeme veci...Aké veľkorysé...“ Usmiala som sa na neho falošne. Nech už ide preč, iba mi kazí divadielko. Je pravda, že som si tú jeho hlúpu obálku nestihla prečítať, čakala som na nejakú voľnú hodinu, či chvíľu. Ale väčšinou som bola zaneprázdnená.

„Áno, odpusť mi, že ťa od lásky k tebe nenabúcham.“ Odsekol mi a oči mu zaiskrili.

„Ako keby som sa dala!“ Vyprskla som, čo som mu spravila, že je ku mne už aj on hnusný? Alebo sa mi to znovu zdá?

„Tebe stačí pár pohárikov a už si na nič nepamätáš!“ Počas jeho vety zazvonil zvonec a dav sa rozpustil utekajúc do tried. Ja som mala v tvári červeň, ako on o tom vie?

„To by bolo lepšie keby som si to s tebou nepamätala!“ Precedila som cez zuby a ani sa nepohla z miesta.

„Zvonilo! Hádam nechceš prísť neskoro?!“

„A ty?“ Obránila som sa rýchlo, uvedomujúc si , že má pravdu. Mala by som ísť do triedy, hneď! Teda už som tam mala sedieť. Prečo sa nedokážem pohnúť?

„Mne profesori všetko odpustia, však som to ja...Alex“ Uškrnul sa. „Boli by rasisti....Ale ty nemáš žiadnu výhovorku!“ Víťazoslávne sa prehodil z jednej nohy na druhú.

„Ja...“ Hľadala som v mysli nejakú výhovorku. „Ja som tehotná!“ Vyhŕkla a prvý krát som to videla ako výhodu.

„A?“ Posmešne si odfrkol.

„Vracala som na záchode, ak si si nevšimol.“ Chytila som pevne knihy a obišla ho, idúc do svojej triedy.

„Ak si vracala, tak ja som ti potom držal vlasy.“

„Zabudni, čierny“ Počula som zasmiatie za sebou. Konečne bol Alex späť. Dobehol ma a chytil okolo ramien.

„Chýbala si mi, malá...“

„Čoskoro budem tlstá ako malá skriňa.“ Uškrnula som sa a bola som rada, že sme znovu kamaráti. Všetko je ako má byť.

„Aspoň skriňa plná dobrého oblečenia.“

„Keď sme pri oblečení, zavezieš ma do práce dnes?“

„Čo ak nemám čas?“

„Tak si ho pre mňa nájdeš!“ Odtisla som ho od seba a náhlivo natiahla ruku ku kľučke. „Díki za držanie vlasov...“ Otvorila som dvere a vošla dnu.

___

Alex ma vysadil pred butikom, v ktorom som pracovala a cez jemný sneh som prebehla dnu. Šéfka si ma hneď odchytila.

„Je pravda, že si tehotná?“ Vyšla na mňa a chvíľu som váhala skade to môže vedieť. Žeby sa klebety šírili až tak rýchlo?

„Áno, ale sľubujem, že budem pracovať dovtedy dokým budem vládať...“ Povedala som jej so žiarivým úsmevom aby mi verila. Čo by som robila doma? Musím pracovať, predsa je to môj život.

„No tak dobre...“ Zatiahla a v duchu som sa znepokojila. Chcela ma vyhodiť, kvôli tomu, že som tehotná? Však predsa neomdliem, brucho je mi síce mierne vidieť, ale so zimnými kabátmi sa to nedá ani spozorovať.

„Choď do práce.“ Prikývla som jej a odišla som dozadu. Zložila som si veci a posledný krát som skontrolovala mobil, či mi neprišla žiadna správa. Pri vyberaní z kabelky som znovu narazila na ten list. Mám krátku chvíľu, mohla by som ho otvoriť. Čo tam môže byť, že mi to nemôže Alex povedať do očí? Zastavila som sa pohľadom na liste.

„Do pekla s Alexom!“ Vyšlo zo mňa a roztrhala som obálku na márne kúsky, tie som hodila do koša. Čo sa budem zaoberať nejakým čiernym pakom? Mám iné starosti ako jeho blbé žartíky. Budem mať dieťa s Ianom.
______________________

Áno, vaše komentáre ma mierne priviedli do nálady na písanie nového príbehu. Ale celkovo som bola dnes v nadnesenej nálade. Veľa dobrých správ a veľkých projektov za mnou. Ak zanecháš komentár nový diel možno bude aj zajtra!

[Mimi]

super dielik!!! ja by som list nerostrhala ja sok strasne zvedava! tesim na dalsi napinas ma ako pruzinu!!! DD

[Lincey]

nieee ako ho mohla roztrhať, ja som tŕpla, že sa konečne dozviem, čo je v ňom a ona ho roztrhá Ale aspoň v niečom už mám viac-menej jasno. Chcem pokračovanie, prosííím