Krvavý prach

Všetky uzavreté príbehy k The Sims 3 si môžete prečítať ešte raz v tomto archíve.

Moderátor: Totodile7625

Re: Krvavý prach

Poslaťod ninulka » Pia 25 Feb 2011, 09:46

Wow. Ale, že by bolo viac žien takých ako ona? Nemyslím, ale nechám sa prekvapiť. :unknown:
Tá zasadacia miestonsť "dole" mi pripomenula Hostiteľa od S. Mayerovej. :oops:
Inak pekný diel :good: a aj sa som zvedavá, ako sa Rika ukáže na tréningu a čo vlastne bude musieť robiť.
In books is the life, how it should be... But in reality? The life´s different there... And why? Cause nobody would write about the life as it realy is, aweryone write´s about that, what they want to live through...
Obrázok užívateľa
ninulka
Teenager
Teenager
 
Príspevky: 414
Registrovaný: Sob 05 Jún 2010, 22:45
Bydlisko: BA
Pohlavie: Simka

Re: Krvavý prach

Poslaťod Maggi » Pia 04 Mar 2011, 07:32

Randa dakujem :give_rose:: mne sa naopak zda ze pouzivam prilis casto ciarky :D

ninulka s tymi zenami som to este celkom nevymyslela, stale sa rozhodujem medzi dvoma moznostami :D
v hlave mam presnu predstavu o dome, ale ked som pisala o miestnosti najprv som ju chcela dat na poschodie ale potom dole schodami to vyslo lepsie :twisted: Hostitela som citala ale strasne davno a nepamatam si ani mena postav takze to nebolo naschval :oops:
dakujem :give_rose::


ospravedlnujem sa, ze som nepridala novy diel dlhsiu dobu. nezabudla som, len som mala toho viac a teta inspiracia sa schovava pod postelou :D
15.diel
Nevedela som vôbec, čo si mám pred slovom tréning predstaviť. Behanie? Ale nemala som kde. Posilňovanie, kliky? Alebo ma budú trénovať lietať? Tá idea sa mi páčila oveľa viac. Predstavila som si, že by som odletela niekam inam niekde kde by som bola sama. Ale v tom momente som tú myšlienku zahnala preč, nechcela som byť sama. S Timom naokolo som sa cítila bezpečne a tento pocit, som nechcela opustiť a vymeniť ho za to čo som mala doteraz.

Keď som prvý krát šla na tréning, nebola som vo svojej koži. Nikdy som však nebola nervózny človek, takže som sa netriasla ako osika, ani si neokusovala nechty. Pokojne, takmer bez záujmu ako vždy som stále pred dverami pár sekúnd kým som natiahla ruku k drevu a zaklopala. Znútra sa ozval nejaký hlas, tak som vošla dnu. Čakala som veľkú miestnosť s prístrojmi, cvičiteľmi ale predo mnou sa roztvorila malá izba s dvoma kreslami. Na jednom sedel postarší muž s veľkými hrubo orámovanými okuliarmi.

„Sadni si Rika.“ Ukázal mi na kreslo oproti nemu.

Dvere som zavrela potichu a pomaly som si sadla na ukázané miesto. Až teraz sa ma začala zmocňovať nervozita, či ten zvláštny pocit navodzujúci mi rôzne divné predstavy, sa tak dal nazvať.

„Si prekvapená, že si tu?“ Pozrel na mňa belasými očami a mala som pocit, ako keby mi videl až do duše. Nevedela som, čo mu mám odpovedať, ale hlavne akú odpoveď čakal. „Nie si veľmi výrečná, všakže?“ Na túto otázku som už prikývla. Vráskavou rukou prešiel po svojom kresle a usadil sa hlbšie do neho.

„Nemyslím si, že si práve ty mala bujaré predstavy ohľadne tréningu. No určite ťa toto prekvapilo. Každého to prekvapí. Čo tu budem robiť so starým dedkom? Ako dlho bude trvať táto časť tréningu? O čo ide?“ Dával si sám sebe otázky, na ktoré zjavne nechcel odpoveď odo mňa.

„Najprv ti poviem príbeh, Erika...“ Nespúšťal zo mňa zrak. „Potom ti...“

„Rika. Volám sa Rika.“ Skočila som mu do reči, ale pri jeho pohľade som sa stiahla rýchlo dozadu.

„...vysvetlím, prečo si tu.“ Zdôraznil každé slovo pomaly a na chvíľu stisol zuby.

„Kedy si dávno žil jeden človek. Jeho pohlavie nie je podstatné. Ako ľudská bytosť, jeho smäd po pravde a objavovaní jej, bol neuhasiteľný. Celý svoj život strávil hľadaním toho čo je pravda, čo mu a komu má veriť. Hoci pravda bola priamo pred ním, vždy ju podozrievavo skúmal, no nikdy neobjavil. Zomrel sám opustený, bez lásky, bez pravdy, bez viery a celkom s premárneným životom.“ Na chvíľu sa odmlčal a pozrel na mňa či ho počúvam.

Na chvíľu som sa zamyslela. Možno mi tento príbeh nepovedal len tak. Možno má nejaké spojenie so mnou. Uvedomila som si že to má nejaký paralel s mojim životom. Ale ja nič nehľadám, alebo áno? Zamyslela som sa. Možno hľadám, ale už som našla. Tu kde som, miesto kde ma ľudia neignorujú, miesto kde mám právo hovoriť. Popri mojich myšlienkach ani som si neuvedomila, že ma ten starec celý čas pozoruje.

„Áno, tento príbeh má spoločné so životom každého z ľudí. Ale je na nás, či sa rozhodneme ho premárniť hľadaním, alebo využijeme ostatné hodnoty, ktoré nám ponúka. Priateľstvo, lásku...“ Odmlčal sa zrejme pod dôvodom, aby mi dal čas rozmýšľať. Pri posledných dvoch slovách som sa však uzavrela. Nemyslela som už na nič. Tie slová úplne uzavreli moje myšlienkové pochody. Nikdy som také nič necítila. Ako môžem o tom hovoriť?

„Ako som sľúbil teraz ti poviem, o čom budú tieto sedenia.“ Povedal po chvíli pozerajúc na môj tupý a nevýrazný výraz. „Spolu objavíme tvoj najväčší strach, vytiahneme ho na svetlo a budeš proti nemu bojovať. Najprv s mojou pomocou a potom sa to naučíš sama. Iba ak prekonáš samú seba, dokážeš prekonať ostatných.“

„Takže ste psycho?“

„lóg!“ Zdôraznil s podráždeným podtónom. Uvedomila som si, že to bolo zrejme mierne drzé, ale rozhodne som sa necítila na to aby som strávila hodiny času u psychiatra. Strávila som u takého jedného celé hodiny a dni keď som bola dieťa. Vtedy som odmietala hovoriť, ignorovala som ho až napokon stratil nervy. Tento to raz vzdá tiež!
Naposledy upravil Maggi dňa Sob 05 Mar 2011, 00:55, celkovo upravené 1
Obrázok užívateľa
Maggi
Starec
Starec
 
Príspevky: 5509
Registrovaný: Pon 24 Mar 2008, 20:41
Bydlisko: Slovakia
Pohlavie: Simka

Re: Krvavý prach

Poslaťod myrielka118 » Pia 04 Mar 2011, 21:24

Nemyslela si skôr psychológ, :oops: pretože psychiater rieši psychicky chorých ľudí, ktorí potrebujú lieky... :cry: Psychológ rieši "normálnych" (ak sa to tak dá povedať) ľudí a ich problémy... K psychológovi sa chodí vyrozprávať... :roll:

psychiater - lekár zaoberajúci sa duš. chorobami :shake:
psychológ - kto pozná, dokáže poznať myslenie, povahu ľudí, duš. vlastnosti, vie posúdiť duš. stav človeka...
Hidden somewhere there where nobody could care, nobody could help... Hidden in my dreams. Maybe safe... nobody can really hurt you in your dreams. But it's NOT real. Should I really want it?
Obrázok užívateľa
myrielka118
Batoľa
Batoľa
 
Príspevky: 110
Registrovaný: Štv 26 Aug 2010, 23:52
Bydlisko: Twinbrook :)
Pohlavie: Simka

Re: Krvavý prach

Poslaťod Maggi » Sob 05 Mar 2011, 00:55

Ja viem ten rozdiel, ale neviem preco som to takto dala. Dakujem za upozornenie, zmenim to
Obrázok užívateľa
Maggi
Starec
Starec
 
Príspevky: 5509
Registrovaný: Pon 24 Mar 2008, 20:41
Bydlisko: Slovakia
Pohlavie: Simka

Re: Krvavý prach

Poslaťod Maggi » Pia 11 Mar 2011, 07:40

16.diel
„Takže, čo je tvoj najväčší strach?“ Začal s obyčajnou okázalou otázkou. Z tváre mi zmizol všetok náznak záujmu. Pozrela som si na nohy a snažila sa vyhnať z hlavy všetky myšlienky. Lenže od tohto pobytu, či výletu, keď som si už prvý krát otvorila myseľ, nemala som nad nimi veľkú moc. Myšlienky som už viac nedokázala zastaviť.

Čo je môj najväčší strach? Bojím sa neúspechu? Nie, ten som zažila toľkokrát. Bojím sa, že sa stanem nepodstatnou? Ale čoby, to už dávno. Tak čoho sa teda bojím?

„Ja neviem...“ Odpovedala som mu úprimne a v duchu som sa hrešila. Mala som mu povedať nejakú hlúposť, ako pavúkov či čo.

„Uzavrela si sa od malička, od tej...“

„Čo vy o mne viete?“ Vyprskla som na neho a nahnevane sa postavila. Vedela som, čo šiel povedať. Náhle sa vo mne zobral toľký hnev. Ako sa to opovažuje vytiahnuť? Ale ako o tom vie? Ten jeho spokojný úškrn ma znechutil. Iba som mu dokázala, že mal pravdu.

„Ja viem o tebe všetko Rika, sadni si a spolu prídeme na koreň tohto problému...“

„Ja nemám žiaden problém.“ Namietla som mu odhodlane. Nenechám sa zlomiť.

„Tak tým skôr sa toto posedenie skončí. Aj tak sú dvere zavreté.“ Dodal, keď zbadal, ktorým smerom pozerám. Rezignovane som sadla do kresla a zazrela na neho. Hnev ma otvoril čoraz viac, cítila som ako keby dokázal čítať moje myšlienky a celú ma videl.

„Viem, že o tom nechceš hovoriť, ale musíme o tom hovoriť.“

„Nie!“ Nechcela som dovoliť aby staré myšlienky sa vrátili ku mne a zničili mi tú veľkú ochranu čo som budovala celé roky, takmer svoj celý život.

„Bolo leto, mala si 3 roky..“

„Nie!“ Vykríkla som lebo len tieto dve opisy mi začali búrať stenu.

„...Vracala si sa zo škôlky s úsmevom domov. Na verande na teba však nečakali rodičia.“

„JA O TOM NECHCEM HOVORIŤ!“ Môj hlas prekonával najväčšie výšky v mojom živote.

„Na chvíľu si zastala, či na teba nevyskočia z tieňa so slovom prekvapenie... Nikde však nikto nebol. Myslela si si, že na teba budú čakať vnútri ale ani tam nikto nebol. Pomaly...“

„Prosím prestaňte!“ Prestala som kričať a vydesene som ho pozorovala. Nechcela som to počuť, ale popri jeho slovách sa mi akoby vynárali obrazy.

„...si si začala uvedomovať, že na teba zabudli. V škôlke ti prvý krát povedali, že si inej pleti. Chcela si sa ich spýtať prečo to tie deti povedali, však si bola ako oni nebola si vôbec odlišná.“ Pozoroval ma a pokračoval v hovorení, ako keby som ho vôbec pred chvíľou neprekrikovala.

„Prešla si celý dom, ale nikde nikoho. Začala si sa báť, už nie o seba ale o nich. Čo ak sa im niečo stalo?“ Netušila som ako vedel moje myšlienky z toho popoludnia ale mysľou som bola v opustenom dome hľadajúc svojich rodičov.

„Sadla si si na gauč a čakala si. Po dlhšej chvíli si prestala plakať a iba sa triasla čakajúc na svojich rodičov. Tí však neprichádzali, až si napokon zaspala...“ Na chvíľu sa odmlčal a pozrela som na neho. Cítila som sa znovu ako vtedy. Moje spomienky boli uvoľnené a napriek tomu, že to bolo dávno som si to pamätala ako zo včera.

„A potom prišli.“ Povedal zrazu a zdvihla som ku nemu oči plné sĺz. „Nevideli ťa v tme na gauči a rozprávali. O tom aká si iná, že ti to nebudú môcť nikdy vysvetliť a že nie si ako ostatné deti. Že...“ Odmlčal sa a potom to povedal. „Že... by boli radšej keby ťa nemali, keby si sa nikdy nenarodila...“

Pevne som si kusla do pery až mi vytryskla horúca krv do úst. Tá spomienka bola tak živá a oveľa bolestivejšia ako pred tým. Odvtedy sa všetko zmenilo. Uzavrela som sa pred nimi, pred svetom a snažila som sa nebyť ich väčším sklamaním ako to že som sa vôbec narodila.

Opakom ruky som si zotrela slzy z tváre, ale z očí sa mi liali ďalšie. Ako to všetko vedel? Ako to vôbec niekto vedel? Rodičom som nikdy nepovedala, že som ich počula. Vlastne som odvtedy s nimi neprehovorila takmer žiadne slovo.

Doktor iba mlčky na mňa hľadel. Krv mi pomaly prestala tiecť. Pár kvapiek mi skĺzlo na ruku a kotúľalo sa na zem.

„Nenávidím ich.“ Povedala som potichu. To bolo jediné čo som mohla na túto tému dodať. Utrela som si stekajúce slzy ale nepozrela mu do očí.

„Ja viem, ale máš právo vedieť celú pravdu.“ Povedal pokojným hlasom, ako keby sa nič nedialo. Nepozrela som sa na neho, nestál mi za to. Nech si len hovorí čo len chce. „Tvoji rodičia boli s nami. Boli by na teba čakali, ale boli zavolaní ku nám. Povedali sme im, čo si zač a že možno...možno! Máš prach v krvy a staneš sa jednou z nás. Vtedy tomu nikto neveril. Verím, že sme na nich nespravili veľký dojem. Báli sa o teba a nechceli z teba spraviť príšeru, ako nazvali nás. Odišli v znepokojení...“

Zdvihla som na neho zrak, takže oni o tom celý čas vedeli? Prečo mi nikdy nič nepovedali? Prečo mi zatajili takú hroznú vec?

„Bola si pod sledovaním, aj oni. Preto viem, čo sa stalo. Preto povedali to čo povedali. Nechceli aby si trpela, možným vylúčením zo spoločnosti, nechceli aby si sa stala jednou z príšer. Oni ťa ľúbia Rika, vždy sa o teba zaujímali...“ Pozrel na mňa ustarostene.

Počas jeho reči som iba odmietavo krútila hlavou. To nemohla byť pravda, nemôže! Oni ma celé roky klamali, že im na mne záleží, nikdy sa o mňa nezaujímali a nikdy mi nepovedali o tomto.

„Klamete, im nezáleží na mne. Kde sú teraz? Prečo ma nehľadajú?“ Spýtala som sa ho priškrteným hlasom, snažiac sa aby to znelo nahnevane.

„Vedia, že si s nami. Dali sme im vedieť, boli sme prví na ktorých sa obrátili keď sa dozvedeli o tvojom zmiznutí.“ Povedal kľudne a stále na mňa pozeral ako keby som sa mala zrazu premeniť na niečo iné.

„To je lož! Všetko je veľká LOŽ!“ Vykríkla som znovu so slzami v očiach. Moji rodičia ma celé roky klamali a teraz ma klame aj tento sentimentálny dedko. Nahnevane som sa postavila a utrela si tečúce slzy.

„PREČO by mi to nepovedali, keď o tomto všetko vedeli?“ Kričala som na neho, ale on nič nerobil. Iba pokojne sedel a pozoroval ma, ako keby sa nič nedialo.

„Ty si ich nepočúvala...“ Povedal potichu a neviem či jeho tón, alebo samotná veta ma vytočila viac. Ja som ich nepočúvala? Keby mi to chceli povedať.... Uvedomila som si, žeby som najskôr odišla do svojej izby a zabuchla dvere že nemám čas ani náladu na ich reči.

„OTVOR TIE DVERE!“ Zvreskla som na neho z ničoho nič. Ani som sa neunúvala mu viac vykať. Pokrútil hlavou a ukázal na sedačku oproti nemu.

„Je koniec keď ja poviem, že je.“ Poškrabal sa na brade. Jeho pokojnosť ma vytáčala do neskutočných výšok, ja som práve prežívala emocionálne peklo a on sa škrabe na brade?

Z celej sily som kopla do sedačky a tá na moje prekvapenie odletela pár metrov. Noha ma ani len nezabolela.

„Vidíš, emócie ti roztvorili škálu schopností.“ Poznamenal bez zmyslu a zazrela som na neho.

„No nehovorte. To sa mi celkom hodí, vy ste predsa starý dedo s množstvom rokov, bez emócií. Ktovie ako dlho vydržíte kým mi otvoríte tie prekliate dvere!“ Hrozivo som podišla ku nemu ani sama nevediac čo idem spraviť. Tentokrát však aj sám pochopil, že to myslím vážne.

„Videla si ma ich zamknúť?“ Spýtal sa stále s pokojným hlasom. Uvedomila som si, že celý čas sedel. Takže neboli zamknuté.

„Kam ideš? Nesprav nič hlúpe!“ Zvolal na mňa, prvý krát zmenil tón hlasu.

Vybehla som z tej hlúpej kancelárie a utierajúc si slzy som bežala preč. Chcela som odísť z tohto miesta čím skôr a nikdy sa nevrátiť. Cestou som narazila do Tima.

„Kam bežíš...Čo sa stalo?“ Zachytil ma pevne a tým aj zastavil v behu.

„Daj mi pokoj! Ty si to tiež vedel celý čas!“ Vytrhla som si ruku a nedokázala som sa mu pozrieť do očí.

„Nemôžeš odísť, ak sa o to pokúsiš nebudeš sa môcť vrátiť..“ Namietol, ale už sa ma nesnažil zastaviť.

„Ja neviem aký je tvoj problém Tim, nikdy si mi nechcel pomôcť a teraz....“ Pokrútila som hlavou utierajúc si ďalšie slzy. Bola som ku nemu nespravodlivá, pomohol mi a ako veľmi.

„Čo sa stalo?“ Podišiel ku mne so starostlivým pohľadom.

„Musím odísť.“ Povedala som odhodlane, hoci som musela vyzerať veľmi úboho, uplakaná. Jeho pohľad sa nezmenil, nesnažil sa ma presvedčiť. Náhle som sa ku nemu nahla a naše pery sa obtreli o seba, kým som sa stihla spamätať a odtiahnúť sa od neho.

Najnovšie aj vydesená z mojich pocitov a zahanbená som sa rozbehla preč od neho. Túto chodbu som už poznala, zachviľu budú dvere von. Držať sa vetra a odletím preč.

Dvere som rozrazila a vybehla som von. Nikto tam nestál a dvere sa za mnou zavreli. Tim nešiel za mnou. Bola som sklamaná, ale to nebolo v tej chvíli podstatné. Pozrela som na budovu za sebou. Nechala som v nej starú Riku.

Hlavu som otočila ku vode, raz som sa zhlboka nadýchla a rozbehla sa ku nej. Bežala som čoraz rýchlejšie a pri okraji som vyskočila do vzduchu. Už som si takmer automaticky spomenula na ten pohyb, takže som dlho nepadala. Moje telo zachytil vietor a vzlietla som do výšky. Vlasy mi to vialo dozadu a naklonila som sa mierne doprava.

Netrvalo dlho a bez ujmy na zdraví som vyletela von z tej diery. Oslepilo ma slnko a ovial vietor. Tento bol silnejší ako ten dole. Nechala som sa ním unášať a vyletela som ešte vyššie. V diaľke som zbadala mesto. Černobyl. Z tade budem môcť zavolať domov. Naklonila som sa vo vetre doľava aby som letela tým smerom.

Vietor mi usušil všetky slzy a svišťal mi okolo uší. Tak nakoniec som to zvládla aj bez pomoci tých bláznov! Mesto sa čoraz viac blížilo a zbadala som betónový prístav, nikde žiadny ľudia.

Mierne som sa naklonila hlavou nižšie a oprela sa o vietor aby som spomalila svoj rýchlosť. Chvíľu som letela nad betónom, ale nakoniec sa mi podarilo zastaviť let a padla som na zem. Spravila som pár bolestivých kotúľov, ale to bolo nič v porovnaní pocitu, ktorý som cítila. Prekonala som samú seba, unikla som z pekla a zvládla svoj prvý let!

„Rika?“ Ozval sa roztrasený ženský hlas z diaľky. Postavila som sa a utrela si krvácajúce modriny, ktoré som si spravila pri páde. Môj zrak upútala náhliaca sa dvojica smerom ku mne. Ten hlas som najprv nespoznala, ale postavy áno. To boli moji rodičia!
___________________________________
The End

Gratulujem dočítali ste sa na koniec príbehu. Možno by sa patrilo aspoň teraz posledný krát napísať váš názor na tento príbeh.

Ďakujem svojim pravidelným komentátorom a čitateľom za povzbudivé komentáre. :) Som rada, že som ukončila tento príbeh bez smrti. Necháva to otvorenú možnosť na pokračovanie a necítim, akoby mi niekto známi umrel :D . Dôvody na ukončenie sú celkom jasné, strata inšpirácie hoci pri písaní posledného dielu ma nejak prekvapila.
S písaním príbehom ani v žiadnom prípade nekončím, ale nabudúce začnem niečo z prostredia kde žijem normálne a niečo viac zábavnejšie a jednoduchšie. :)

Maggi
Obrázok užívateľa
Maggi
Starec
Starec
 
Príspevky: 5509
Registrovaný: Pon 24 Mar 2008, 20:41
Bydlisko: Slovakia
Pohlavie: Simka

Re: Krvavý prach

Poslaťod ninulka » Pia 11 Mar 2011, 16:36

WOW! Maggi! To hádam nemyslíš vážne, že končíš!!! :slap:
Akože úžasný príbeh, naozaj. Čítal sa veľmi pútavo, dokonca, na niektorých miestach, ma aj "vtiahol" do deja.
Ešte sa vyjadrím k dielu pred týmto (teraz si vyčítam, že som nenapísala komentár aj na ten diel)... Ten tréning. Napriek tomu, že si to nazvala tréningom, ku tréningu sa to nedalo porovnať :D . A to je dobre, lebo nás to nechalo v napätí, čo sa stane ďalej a čo teda ten tréning bude znamenať. Bol to rozhovor so psychológom, ktorý ani teraz ešte nechápem načo mal vlastne byť. Diel bol naozaj super! :heart:
A ku poslednému dielu? No aj k tomu ti niečo iné ako "nemám slov".
Takže. Prve som čakala, že sa budú baviť o tom, či nemá strach z výšok, alebo niečo podobné. Avšak ty si to spravila napínavejšie. Skoro som sa až rozplakala, keď som čítala časť v ktorej sa hovorilo o tom, ako Riku ako malé dieťa rodičia sklamali. A potom som mala aj trochu strach o toho starčeka... (Ja viem, ale ja proste pri čítaní prežívam dej :P ). A ten koniec? No znamená to, že odpustila rodičom? Znamená to, že začne nový život, v ktorom si nebude pripadať "iná" (teraz myslím iná ako inej pokožky)? :?:

A na záver ti poviem iba toľko:
Skladám poklonu, veľmi si ma týmto príbehom ohúrila (vieš naozaj krásne písať). A dúfam, že to nebol tvoj posledný príbeh. :give_rose::
In books is the life, how it should be... But in reality? The life´s different there... And why? Cause nobody would write about the life as it realy is, aweryone write´s about that, what they want to live through...
Obrázok užívateľa
ninulka
Teenager
Teenager
 
Príspevky: 414
Registrovaný: Sob 05 Jún 2010, 22:45
Bydlisko: BA
Pohlavie: Simka

Re: Krvavý prach

Poslaťod Maggi » Sob 12 Mar 2011, 19:09

ninulka!
Ten trening sa mal zacal psychologickou rovnovahou a potom sa malo naozaj zacat trenovat :D On to nejak spomenul vetou, ze
„Nemyslím si, že si práve ty mala bujaré predstavy ohľadne tréningu. No určite ťa toto prekvapilo. Každého to prekvapí. Čo tu budem robiť so starým dedkom? Ako dlho bude trvať táto časť tréningu? O čo ide?“ Dával si sám sebe otázky, na ktoré zjavne nechcel odpoveď odo mňa.


dakujem :heart:

ten koniec no :D v anglictine sa to vola cliffhanger a znamena to neico ako skoncit v tom najlepsom ze potom si kazdy moze domysliet co sa stalo :D Rozmyslala som nad smrtou, ale tak som uz ukoncila dva pribehy tak tentoraz som sa rozhodla preto aby si kazdy domyslel co s mu paci :)

Dakujem este raz :give_rose::
Obrázok užívateľa
Maggi
Starec
Starec
 
Príspevky: 5509
Registrovaný: Pon 24 Mar 2008, 20:41
Bydlisko: Slovakia
Pohlavie: Simka

Re: Krvavý prach

Poslaťod ninulka » Sob 12 Mar 2011, 20:00

No mňa ten koniec zaujal preto, lebo to nebol "cukríkový koniec". To znamená, že to nebolo niečo na spôsob: Tim vyletel za ňou, zobrali sa a mali deti, ktoré tí "prachový ľudkovia" (neviem ich inak nazvať :lol: ) tak dlho očakávali.
Páčilo sa mi, že koniec mal skôr formu dobro v zlom. A samozrejme je tiež super, že nechávaš čitateľom tú možnosť znovu sa zamyslieť nad tvojím príbehom a podľa toho celého zistiť, čo asi bude Rika robiť, ako sa bude správať.
Je to jedak veľké plus pre teba, lebo čitatelia si nepovedia len: áno bol to pekný príbeh, ale je koniec a kašlem na všetko, ale tým, že si znovu nechajú prebehnúť mysľou celý príbeh, zistia, ako pekne píšeš a budú si chcieť prečítať ďalší. :)

Ja si ho teda určite prečítam! :heart:
In books is the life, how it should be... But in reality? The life´s different there... And why? Cause nobody would write about the life as it realy is, aweryone write´s about that, what they want to live through...
Obrázok užívateľa
ninulka
Teenager
Teenager
 
Príspevky: 414
Registrovaný: Sob 05 Jún 2010, 22:45
Bydlisko: BA
Pohlavie: Simka

Re: Krvavý prach

Poslaťod eva » Ned 13 Mar 2011, 17:59

Uh.. Vlastne teraz ani nemam nazor, ktory by sa patrilo povedat, skor take zmiesane pocity. Chvilami som mala pocit, ze nie Rika, ale ja nicomu nerozumiem. :slap: Ale urcite viem, ze ten pribeh bol DOBRY. Casti, ktore som si neprecitala, som teraz hltala jednu po druhej...

A tvoja mama ma pravdu. Mala by si sa prihlasit do nejakej sutaze, lebo pises fakt skvele a CHCEME DALSI PRIBEH! :)
Obrázok užívateľa
eva
Starec
Starec
 
Príspevky: 2094
Registrovaný: Str 26 Mar 2008, 17:07
Pohlavie: Simka

Re: Krvavý prach

Poslaťod Maggi » Uto 15 Mar 2011, 01:45

ninulka ty si moja verna citatelka tak dufam, ze coskoro :D dakujem esteraz :)

eva dakujem :oops: slubujem ze sa budem snazit pisat zrozumitelnejsie :D mozno aj ja patrim medzi zmatenych :D ty si asi jediny citatel od My Story ktory sa docital az sem :o s komentarmi :D dakujem :give_rose::
Obrázok užívateľa
Maggi
Starec
Starec
 
Príspevky: 5509
Registrovaný: Pon 24 Mar 2008, 20:41
Bydlisko: Slovakia
Pohlavie: Simka

Re: Krvavý prach

Poslaťod myrielka118 » Uto 15 Mar 2011, 19:23

To nemôžeš myslieť vážne, že končís! :cry: Práve keď ma ten príbeh úplne pohltil. :cry: Ja viem, že som nepísala komentáre, :roll: ale keď ja nie som veľmi komunikatívny človek. :D :oops: No, dobre. Ale teraz by sa už asi patrilo niečo napísať aj k tomu príbehu. Veľmi sa mi páči tá myšlienka s tým Černobylom. Skutočne zaujímavý nápad. (Škoda, že nenapadol mne! Ale nie. :wink:) Som rada, že napadol práve Tebe. Ja by som to tak super nenapísala. Veľká škoda že končíš... Ale viem, aké to je keď sa Ti "minie" inšpirácia, takže Ťa chápem. :) Každopádne dúfam, že začneš písať nejaký nový príbeh. Veľmi rada by som si ho prečítala... :oops:
Hidden somewhere there where nobody could care, nobody could help... Hidden in my dreams. Maybe safe... nobody can really hurt you in your dreams. But it's NOT real. Should I really want it?
Obrázok užívateľa
myrielka118
Batoľa
Batoľa
 
Príspevky: 110
Registrovaný: Štv 26 Aug 2010, 23:52
Bydlisko: Twinbrook :)
Pohlavie: Simka

Re: Krvavý prach

Poslaťod Tera » Pia 18 Mar 2011, 11:16

... Mam strašne zmiešane pocity,som sklamana že to tak nahle skončilo ... ja neviem,v tom najlepšom si prestala :cry: ja som sa už tak tešila že čo bude dalej .. :lol: ale Inak Užasny pribeh,klobuk dole. Aj ked osobne nie som rada že skončil,určite jeden z najlepších na tomto fore :)
Extáza <3
Obrázok užívateľa
Tera
Starec
Starec
 
Príspevky: 1457
Registrovaný: Ned 23 Mar 2008, 19:55
Pohlavie: Simka

Re: Krvavý prach

Poslaťod Charlotte » Ned 27 Mar 2011, 17:26

Dlho som sa tu neozvala..no teraz som si dočítala vymeškané diely. A pozerám, že čože končíš? No tak bol to fakt skvelý a nápaditý príbeh! Mne sa moc, moc páčil.
Tento posledný diel bol parádny..a aj dojímavý.. :heart:

PS: Bol to jeden z najlepších príbehov tu na fóre:) (aspoň pre mňa)
Like everything else in life, I just had to decide what to do with what I was given..
Obrázok užívateľa
Charlotte
Zrelý
Zrelý
 
Príspevky: 904
Registrovaný: Ned 28 Dec 2008, 22:00
Bydlisko: High Tatras
Pohlavie: Simka

Predchádzajúci

Späť na TS3 Príbehy

Kto je on-line

Užívatelia prezerajúci fórum: Žiadny registrovaný užívateľ nie je prítomný a 2 hostia