Útek z Volgogradu / побег из Волгограда - 3.Kapitola (NEW)
Napísal: Štv 12 Aug 2010, 23:59
ahojte, ospravedlňujem sa za svoj minulý príbeh - We Are Replayed - vtedy som musel odinštalovať Sims a nestihol som zachráňiť simou. Dúfam teda, že tento príbeh sa Vám bude páčiť ešte viac. Tak prajem príjemne čítanie a vopred ĎAKUJEM za všetky komentáre, za tie čo budú kritizovať (to pomáha zlepšovať sa), aj za tie jednoduché typu ''je to milé,budem čitať dalej''(to podporuje a nabudzuje pokračovať ďalej v písaní.
Možno by bolo lepšie zostať, ale ja som sa aj tak rozhodla odísť
Úvod
Dobrý deň,či večer, alebo aj ráno.To je na Vás.Mojím poslaním je totižto rozprávať môj príbeh a preto je teda jedno, či to čítate ráno,večer,alebo počas dňa.To najdôležitejšie je, že si ho vôbec prečítate.Boh ma nechal žiť preto,aby som ho rozprávala ďalej.Takže sa pohodlne usadte, ľahnite si ako Vám to vyhovuje a učte sa z mojich chýb, aby ste ich neurobili VY.Upozorňujem Vás dopredu , že môj život nebol príliš príjemný, avšak nebol najhoršie, striedali sa obdobia šťastia a taktiež obdobia veľkých trápení a nikdy nekončiaceho strachu.V rýchlosti Vám teda niečo o sebe poviem.Odpusťte mi to prosím.Ešte som sa Vám nepredstavila. Volám sa Naďa Jechterevová.Teší ma.Z môjho mena ste si domysleli, že nebudem z Bolívie. Pochádzam z Ukrajiny,konkrétne z malého mestečka Rais'ke.Prežila som tam nádherných 18 rokov.Akonáhle som sa stala dospelou, odišla som študovať medicínu do Volgogradu.Už vtedy som vedela,že mojou úlohou je pomáhať ľudom.No a moja matka sa rozhodla, že tam pôjde so mnou.Vraj dohliadne na to, aby som správne študovala.Nenechala si vysvetliť,že už som dospelá.No a tam som sa spoznala s mojím manželom - Vladimírom Jechterevom. Toto je fotka z našej svadby.Mala som 21 rokov.Nebojte sa, tie fotky nie sú staré pól-storočia.To len pre moje vlastne potešenie som ich sfarbila na čierno-bielo.Páči sa mi ten starý štýl.
Ak sa dobre pamätám, bolo to pred siedmimi mesiacmi, konkrétnejšie 21.augusta 2009, dnes je 28.marca 2010. Nebolo to veľmi dávno, avšak mám pocit,ako by to bolo naozaj tých 50 rokov dozadu.Dúfam,že Vám to nebude vadiť, avšak predstavím Vám v rýchlosti zbytok príbuzných, ktorých budete môcť vídať v mojom príbehu.Predstavím Vám ich prostredníctvom svadobných fotiek.
Tak toto je moja mamička Nina. Moja naozaj najlepšia priateľka. Ja som inak bola celý život dosť samotársky typ, preto som nemala veľa kamarátov.Je to ten najlepší človek akého poznám.Nikomu nikdy nespravila nič zlé, celý život ľudom pomáhala, síce nie ako doktorka, ale ako človek,ktorý vedel potešiť a zachrániť vždy, keď bolo treba.Vo Volgograde sme si kúpili malý domček, avšak ja som tam bývala len do svadby, potom som sa hneď presťahovala k Vladimírovi.
Toto je TÁ, na ktorú nespomínam v najlepšom. Volá sa Jekaterina a je to sestra môjho manžela. Celý čas bola proti našej svadbe, no nakoniec ustúpila. Avšak vždy som vedela, že ma priam nenávidí. Bola zlá a nikdy nemala nikoho rada, len seba. Taktiež sedela vo vezení za lúpeže a vydierania.Vedela som, že sa vydávam do mafiánskej rodiny, ale Vladimír mi tvrdil, že on nie je do ničoho namočený a že vždy bol proti.No ja som vedela, že v tej ich mafii sa nedá byť proti.Až neskôr som zistila, že Jekaterina spolu s jej priateľom, má pod palcom celú európsku časť Ruska.Nikdy som to však neriešila, pretože vtedy ma zaujímal len môj manžel, a ten ,ako som si myslela, nebol mafián.
Na týchto dvoch sa dokážem vždy z chuti zasmiať.Tak toto je prosím pekne môj brat Ivan a jeho manželka Andrea. Andrea je Slovenka a žijú spolu v Košiciach. Ivana to vždy ťahalo na západ, aj keď trochu vzdialenejší západ.Ako si môžte všimnúť,Ivan je vždy usmiaty, aj keď sa riešia obrovské problémy.Vtedy, sa mi zdá, sa Ivan díval po Vladimirovej sesternici Nataši a Andrea mu vysvetlila pohľadom a líznutím ruky, že to robiť nemá.
No a toto sú moje dve milované netere Katka a Eva. Sú dvojičky,vlasmi sa nikdy nepodobali, ale ak sa zapozeráte, tváre majú totožné. Vždy pokecáme o všetkom. Tvrdia, že s mamou im je to trápne, takže ich teta im to vždy vynahradí,aj keď sa príliš často nevídame.
Ďakujem za pozornosť a dúfam, že vás úvod zaujal a určite budete čítať môj príbeh ďalej, pretože ako som spomínala, je to dôležité preto,aby ste sa vo svojom živote snažili robiť len správne kroky. Zatiaľ pa.
Možno by bolo lepšie zostať, ale ja som sa aj tak rozhodla odísť
Úvod
Dobrý deň,či večer, alebo aj ráno.To je na Vás.Mojím poslaním je totižto rozprávať môj príbeh a preto je teda jedno, či to čítate ráno,večer,alebo počas dňa.To najdôležitejšie je, že si ho vôbec prečítate.Boh ma nechal žiť preto,aby som ho rozprávala ďalej.Takže sa pohodlne usadte, ľahnite si ako Vám to vyhovuje a učte sa z mojich chýb, aby ste ich neurobili VY.Upozorňujem Vás dopredu , že môj život nebol príliš príjemný, avšak nebol najhoršie, striedali sa obdobia šťastia a taktiež obdobia veľkých trápení a nikdy nekončiaceho strachu.V rýchlosti Vám teda niečo o sebe poviem.Odpusťte mi to prosím.Ešte som sa Vám nepredstavila. Volám sa Naďa Jechterevová.Teší ma.Z môjho mena ste si domysleli, že nebudem z Bolívie. Pochádzam z Ukrajiny,konkrétne z malého mestečka Rais'ke.Prežila som tam nádherných 18 rokov.Akonáhle som sa stala dospelou, odišla som študovať medicínu do Volgogradu.Už vtedy som vedela,že mojou úlohou je pomáhať ľudom.No a moja matka sa rozhodla, že tam pôjde so mnou.Vraj dohliadne na to, aby som správne študovala.Nenechala si vysvetliť,že už som dospelá.No a tam som sa spoznala s mojím manželom - Vladimírom Jechterevom. Toto je fotka z našej svadby.Mala som 21 rokov.Nebojte sa, tie fotky nie sú staré pól-storočia.To len pre moje vlastne potešenie som ich sfarbila na čierno-bielo.Páči sa mi ten starý štýl.
Ak sa dobre pamätám, bolo to pred siedmimi mesiacmi, konkrétnejšie 21.augusta 2009, dnes je 28.marca 2010. Nebolo to veľmi dávno, avšak mám pocit,ako by to bolo naozaj tých 50 rokov dozadu.Dúfam,že Vám to nebude vadiť, avšak predstavím Vám v rýchlosti zbytok príbuzných, ktorých budete môcť vídať v mojom príbehu.Predstavím Vám ich prostredníctvom svadobných fotiek.
Tak toto je moja mamička Nina. Moja naozaj najlepšia priateľka. Ja som inak bola celý život dosť samotársky typ, preto som nemala veľa kamarátov.Je to ten najlepší človek akého poznám.Nikomu nikdy nespravila nič zlé, celý život ľudom pomáhala, síce nie ako doktorka, ale ako človek,ktorý vedel potešiť a zachrániť vždy, keď bolo treba.Vo Volgograde sme si kúpili malý domček, avšak ja som tam bývala len do svadby, potom som sa hneď presťahovala k Vladimírovi.
Toto je TÁ, na ktorú nespomínam v najlepšom. Volá sa Jekaterina a je to sestra môjho manžela. Celý čas bola proti našej svadbe, no nakoniec ustúpila. Avšak vždy som vedela, že ma priam nenávidí. Bola zlá a nikdy nemala nikoho rada, len seba. Taktiež sedela vo vezení za lúpeže a vydierania.Vedela som, že sa vydávam do mafiánskej rodiny, ale Vladimír mi tvrdil, že on nie je do ničoho namočený a že vždy bol proti.No ja som vedela, že v tej ich mafii sa nedá byť proti.Až neskôr som zistila, že Jekaterina spolu s jej priateľom, má pod palcom celú európsku časť Ruska.Nikdy som to však neriešila, pretože vtedy ma zaujímal len môj manžel, a ten ,ako som si myslela, nebol mafián.
Na týchto dvoch sa dokážem vždy z chuti zasmiať.Tak toto je prosím pekne môj brat Ivan a jeho manželka Andrea. Andrea je Slovenka a žijú spolu v Košiciach. Ivana to vždy ťahalo na západ, aj keď trochu vzdialenejší západ.Ako si môžte všimnúť,Ivan je vždy usmiaty, aj keď sa riešia obrovské problémy.Vtedy, sa mi zdá, sa Ivan díval po Vladimirovej sesternici Nataši a Andrea mu vysvetlila pohľadom a líznutím ruky, že to robiť nemá.
No a toto sú moje dve milované netere Katka a Eva. Sú dvojičky,vlasmi sa nikdy nepodobali, ale ak sa zapozeráte, tváre majú totožné. Vždy pokecáme o všetkom. Tvrdia, že s mamou im je to trápne, takže ich teta im to vždy vynahradí,aj keď sa príliš často nevídame.
Ďakujem za pozornosť a dúfam, že vás úvod zaujal a určite budete čítať môj príbeh ďalej, pretože ako som spomínala, je to dôležité preto,aby ste sa vo svojom živote snažili robiť len správne kroky. Zatiaľ pa.