Útek z Volgogradu / побег из Волгограда - 3.Kapitola (NEW)

Všetky uzavreté príbehy k The Sims 3 si môžete prečítať ešte raz v tomto archíve.

Moderátor: Totodile7625

Útek z Volgogradu / побег из Волгограда - 3.Kapitola (NEW)

Poslaťod Manitoss » Štv 12 Aug 2010, 23:59

ahojte, ospravedlňujem sa za svoj minulý príbeh - We Are Replayed - vtedy som musel odinštalovať Sims a nestihol som zachráňiť simou. Dúfam teda, že tento príbeh sa Vám bude páčiť ešte viac. Tak prajem príjemne čítanie a vopred ĎAKUJEM za všetky komentáre, za tie čo budú kritizovať (to pomáha zlepšovať sa), aj za tie jednoduché typu ''je to milé,budem čitať dalej''(to podporuje a nabudzuje pokračovať ďalej v písaní.

Možno by bolo lepšie zostať, ale ja som sa aj tak rozhodla odísť

Úvod

Dobrý deň,či večer, alebo aj ráno.To je na Vás.Mojím poslaním je totižto rozprávať môj príbeh a preto je teda jedno, či to čítate ráno,večer,alebo počas dňa.To najdôležitejšie je, že si ho vôbec prečítate.Boh ma nechal žiť preto,aby som ho rozprávala ďalej.Takže sa pohodlne usadte, ľahnite si ako Vám to vyhovuje a učte sa z mojich chýb, aby ste ich neurobili VY.Upozorňujem Vás dopredu , že môj život nebol príliš príjemný, avšak nebol najhoršie, striedali sa obdobia šťastia a taktiež obdobia veľkých trápení a nikdy nekončiaceho strachu.V rýchlosti Vám teda niečo o sebe poviem.Odpusťte mi to prosím.Ešte som sa Vám nepredstavila. Volám sa Naďa Jechterevová.Teší ma.Z môjho mena ste si domysleli, že nebudem z Bolívie. Pochádzam z Ukrajiny,konkrétne z malého mestečka Rais'ke.Prežila som tam nádherných 18 rokov.Akonáhle som sa stala dospelou, odišla som študovať medicínu do Volgogradu.Už vtedy som vedela,že mojou úlohou je pomáhať ľudom.No a moja matka sa rozhodla, že tam pôjde so mnou.Vraj dohliadne na to, aby som správne študovala.Nenechala si vysvetliť,že už som dospelá.No a tam som sa spoznala s mojím manželom - Vladimírom Jechterevom. Toto je fotka z našej svadby.Mala som 21 rokov.Nebojte sa, tie fotky nie sú staré pól-storočia.To len pre moje vlastne potešenie som ich sfarbila na čierno-bielo.Páči sa mi ten starý štýl.

Obrázok

Ak sa dobre pamätám, bolo to pred siedmimi mesiacmi, konkrétnejšie 21.augusta 2009, dnes je 28.marca 2010. Nebolo to veľmi dávno, avšak mám pocit,ako by to bolo naozaj tých 50 rokov dozadu.Dúfam,že Vám to nebude vadiť, avšak predstavím Vám v rýchlosti zbytok príbuzných, ktorých budete môcť vídať v mojom príbehu.Predstavím Vám ich prostredníctvom svadobných fotiek.

Obrázok

Tak toto je moja mamička Nina. Moja naozaj najlepšia priateľka. Ja som inak bola celý život dosť samotársky typ, preto som nemala veľa kamarátov.Je to ten najlepší človek akého poznám.Nikomu nikdy nespravila nič zlé, celý život ľudom pomáhala, síce nie ako doktorka, ale ako človek,ktorý vedel potešiť a zachrániť vždy, keď bolo treba.Vo Volgograde sme si kúpili malý domček, avšak ja som tam bývala len do svadby, potom som sa hneď presťahovala k Vladimírovi.

Obrázok

Toto je TÁ, na ktorú nespomínam v najlepšom. Volá sa Jekaterina a je to sestra môjho manžela. Celý čas bola proti našej svadbe, no nakoniec ustúpila. Avšak vždy som vedela, že ma priam nenávidí. Bola zlá a nikdy nemala nikoho rada, len seba. Taktiež sedela vo vezení za lúpeže a vydierania.Vedela som, že sa vydávam do mafiánskej rodiny, ale Vladimír mi tvrdil, že on nie je do ničoho namočený a že vždy bol proti.No ja som vedela, že v tej ich mafii sa nedá byť proti.Až neskôr som zistila, že Jekaterina spolu s jej priateľom, má pod palcom celú európsku časť Ruska.Nikdy som to však neriešila, pretože vtedy ma zaujímal len môj manžel, a ten ,ako som si myslela, nebol mafián.

Obrázok

Na týchto dvoch sa dokážem vždy z chuti zasmiať.Tak toto je prosím pekne môj brat Ivan a jeho manželka Andrea. Andrea je Slovenka a žijú spolu v Košiciach. Ivana to vždy ťahalo na západ, aj keď trochu vzdialenejší západ.Ako si môžte všimnúť,Ivan je vždy usmiaty, aj keď sa riešia obrovské problémy.Vtedy, sa mi zdá, sa Ivan díval po Vladimirovej sesternici Nataši a Andrea mu vysvetlila pohľadom a líznutím ruky, že to robiť nemá.

Obrázok

No a toto sú moje dve milované netere Katka a Eva. Sú dvojičky,vlasmi sa nikdy nepodobali, ale ak sa zapozeráte, tváre majú totožné. Vždy pokecáme o všetkom. Tvrdia, že s mamou im je to trápne, takže ich teta im to vždy vynahradí,aj keď sa príliš často nevídame.

Ďakujem za pozornosť a dúfam, že vás úvod zaujal a určite budete čítať môj príbeh ďalej, pretože ako som spomínala, je to dôležité preto,aby ste sa vo svojom živote snažili robiť len správne kroky. Zatiaľ pa.
Naposledy upravil Manitoss dňa Uto 04 Jan 2011, 22:12, celkovo upravené 4
... y ya no quiero que me entiendas.
Obrázok užívateľa
Manitoss
Novorodenec
Novorodenec
 
Príspevky: 68
Registrovaný: Sob 15 Nov 2008, 11:33
Bydlisko: Žilina
Pohlavie: Sim

Re: Útek z Volgogradu / побег из Волгограда - Úvod

Poslaťod Manitoss » Pia 13 Aug 2010, 23:10

1.Kapitola - Stmieva sa

Časť prvá

10.marec 2010

Obrázok

Bolo asi šesť hodín a ja hladná som sa rozhodla vybrakovať celú chladničku. Avšak na moje prekvapenie v nej nič nebolo. To sa nestáva často, pretože Vladove služobníctvo vždy nakúpi všetko potrebné a nikdy nič nechýba. Tak som sa rozhodla , že sa prejdem do večierky. Nebola ešte veľká tma, takže sa v poriadku dalo prejsť pešo, bez ujmy na zdraví. Obliekla som si tu modrú vestu, ktorú mám ešte z Kyjeva. Nikdy som nebola nejako prílišne zaťažená na módu. Spísala som si taký jednoduchý zoznam, čo mám kúpiť. Paradajky,zemiaky,mlieko,syr,chlieb a ak ma ešte niečo napadne tak poprípade dokúpim. Doma nikto nebol, služobníctvo už odišlo, takže mi neostávalo nič iné ako ísť pešo a naspäť večerným autobusom.
Obrázok
Všetko už bolo dosť zhnité, ale tak aspoň chlieb bol starý len deň. Anastázia, predavačka, mi všetko zabalila, spýtala sa ako sa mám, ako sa má mama a veľa vecí. Nikoho tam nemala tak preto sme sa ešte aspoň porozprávali, kedže je to nejaká Vladimirová vzdialená rodina.Bola nám aj na svadbe.Teda aspoň myslím.Zaplatila som jej, ešte som jej aj dala niečo navyše a spokojne vybehla na ulicu.
Kráčala som okolo parku,posilňovne a pošty, až som dostala ku kinu.
Obrázok
,,Čo tu tá s..a robí?´´, pomyslela som si, kedže to bola Jekaterina.Kde je ona,tam sa nemôže diať nič dobré.
Stála tam s nejakým chlapom, tak som sa priblížila a schovala za strom.Pozorne som počúvala.Ten chlap mal čečenský prízvuk, takže mi hneď bolo jasné, že nebude všetko čisté.
,,Máš to tu?´´, spýtala sa ho Jekaterina.
,,Áno,madam.Nech sa páči.Tento vírus dokáže vyhladiť pól milióna ľudí v priebehu niekoľkých hodín.Najprv im to spôsobi strašne bolesti hlavy a zniči všetky bunky potrebné k životu.Vlády všetkých mocností sa oň pobijú.Samozrejme tu máte aj protijed.Pri tom je veľmi jednoduchý.Vírus sa dá zničiť cesnakom , ktorý si rozdrvený dáte do octu a nasledne vypijete.‘‘
,,Výborne Dmitrij.A aká je jeho cena na čiernom trhu?‘‘
,,Približne 10 miliárd eur.Tak čo poviete ,spravil som aj Vám dnes radosť?‘‘
,,No samozrejme.Ďakujem a dúfam, že sa ešte stretneme.‘‘
,,Preboha‘‘,pomyslela som si.Toto snáď nie je pravda.Ona chce rozpútať asi vojnu.Musím to rýchle povedať Vladimírovi.Nemôžem dopustiť,aby sa niečo stalo.No v tom sa stalo niečo,čo mi zmenilo celý život.Roztrhla sa mi taška a rozbili sa všetky sklenené veci, čo som tam mala.Samozrejme sa zľakli a pozreli na mňa.
,,Ahoj Jekaterina, ako sa máš? Išla som len nakúpiť,lebo doma nič nebolo.‘‘
,,Nie, ona nás videla.‘‘,povedala Jekaterina.
,,Čo s ňou spravíme.‘‘, spýtal sa Dmitrij.
Obrázok
,,Je mi ľuto,ale nič iné nám nezostáva.Zabi ju!‘‘
Dmitrij sa začal ku mne približovať a ja som nevedela, čo robiť.Tak som chytila jednu flašu s uhorkami,ktorá sa nerozbila a trafila som ho ňou po hlave.Začala som utekať.
Obrázok
,,Stoj!‘‘,kričala na mňa Jekaterina.No ja som vedela,že to nesmiem spraviť.
Bežala som cez park, tak rychlo ako sa len dalo.Neobzerala som sa.Len som počula, ako mi okolo hlavy svištia gulky Jekaterinho revolveru. Nevedela som,kam mám ísť.Vedela som, že domov nemožem ísť.Veď sa tam Jekaterina vráti.Taktiež som vedela, že nemožem ostať v meste.Ani v Rusku.Bola som úplne zúfala.Rýchlo som žišla do jedneho z podchodov a tam som si sadla.Vedela som,že ma tam Jekaterina nenájde.Jedine, čo som pri sebe mala, bol mobil.Zúfalo som premýšlala, čo urobiť.Do Ukrajiny ísť nemožem.Tam totižto ešte zasahuje ich moc.Musím odísť minimalne na Slovensko.Ale ako?S nikým sa nestihnem ani rozlúčiť.A to len kvôli sprostému obchodu a mojej pažravosti.Plakala som a furt som ešte nevymyslela, čo urobím.Nakoniec som si uvedomila,že jediný, na koho sa môžem spoľahnúť je môj brat.Tak som mu zavolala, nech pre mňa príde.Povedal,že vo Volgograde môže byť tak za 16 hodín.Nič iné mi však nezostávalo.Naplánoval to tak, že príde pre mňa k mojej mame, odtiaľ budeme cestovať cez celú Ukrajinu.Na slovenskej hranici ma jeho kamarát zoberie do kamióna a prevezie na Slovensko.Tam ma bude čakať tiež môj brat a budem bývať u nich v Košiciach.Vtedy mi to znelo prijateľne a ako som vravela nič iné mi nezostávalo.Dovolali sme a ja som išla k mojej mame, ktorá býva pár kilometrov od Volgogradu.Išla som asi dve hodiny pešo.
Obrázok
Konečne som sa dostala k mame, zazvonila som a ona ma veľmi rada privítala.
Ešte som jej nepovedala, čo sa mi stalo a čo sa len bude diať.Ona bola rada, že ma vidí a pýtala sa ma na všetko.Ja som si začala pomaly uvedomovať, že ju vidím možno posledný krát.Poviem jej to zajtra ráno.
Obrázok
Tak ona šla do svojej izby a ja do svojej starej izby, pre nejaké staré veci, ktoré môžem použiť a v ktorých ma ani nespoznajú. Taktiež som dúfala, že Vladimír s Jekaterinou nevedia, kde mama býva.Aj keď si to isto zistia, no moja mam bola vždy skvelá herečka.Ja som si obliekla starý kabát,nasadila čierne okuliare,čižmy a sadla som si do kresla.
Obrázok
Nebola som schopná zaspať.Sedela som tam až do šiestej hodiny rannej.Premýšľala som nad všetkým, čo sa mi stalo.Ešte pred pár hodinami som bozkávala môjho manžela, ktorý odchádzal do práce.Volala som s kamarátkami, ktoré mi vyrozprávali svoje príbehy.A teraz?
Obrázok
Sedím v kresle.Pozerám na tie sprosté hodiny a čakám na brata, ktorý ma ide odviesť na Slovensko, aby ma nezabila pomätená sestra môjho muža, ktorá ma inak pod palcom celé ruské podsvetie.Áno, som zúfala a pripadám si ako troska.Troska, ktorá bude musieť začať nový život, a ktorá vie, že jej švagriná ide predať najnebezpečnejší vírus sveta nejakej vláde.Odbilo šesť hodín.Teraz musím čakať ďalších dvanásť hodín, kým príde môj brat.Moja mama už vstala a išla robiť raňajky.Ja som ešte furt čakala v tej prekliatej izbe.
,,Poď dole Naďa´´, kričala mama z kuchyne.Podľa vône som cítila, že robí hrianky s cesnakom.Dosť suché raňajky.Tak som sa konečne zdvihla z toho kresla a zišla pomaly dole schodmi.Vošla som do kuchyne.
Mama tam už sedela a dívala sa na jedlo.
Obrázok
,,Mami, papaj´´,povedala som jej.
,,Nemám chuť dcérka.Ty sa napapaj.´´
Sadla som si k nej a pomaly som sa pripravovala na to, čo jej idem povedať.
Bála som sa ako nikdy.Nikdy som necítila taký strach z toho, čo mi na to moja mama povie.
Obrázok
,,Mami, musím ti niečo povedať.Vieš, že som tu neprišla včera v noci len tak náhodou.Včera totižto, keď som išla nakúpiť, som videla Jekaterinu, Vladovu sestru, ako sa rozpráva s nejakým čečenským chlapom, ktorý jej dal nejaký vírus.Avšak si ma všimla a rozkázala mu,aby ma zabil.Tak som jej musela utiecť.Až som sa dostala sem.Už som volala s Ivanom.Odvezie ma na Slovensku.Mami odpusť mi.Mám ťa veľmi rada,ale budem musieť odisť.S nikým iným som sa nestihla rozlúčiť,ani s Vladom a viem , že Jekaterina ma isto bude hľadať a chcieť zabiť.Ak by sem náhodou prišli, nesmieš im nič povedať.Jasné?´´
Obrázok
Toto bol jej výraz tváre po tomto mojom monológu.Nepovedala nič.Len začala plakať.A ihneď ma objala.
Obrázok
,,Mami, nikdy na teba nezabudnem´´,pošepkala som jej do ucha.
,,Nemusíš drahá, pretože ja viem , že sa mi ešte vrátiš.´´
V tom mi zazvonil mobil,tak som ho zdvihla.Bol to Ivan.
Obrázok
,,Tak čo, kedy prídeš?´´,spýtala som sa.
,,No som takých 10 kilometrov od Volgogradu, takže za takých 10 minut tam budem.´´´
,,Dobre, idem ťa čakať vonku.´´
Posledný krát som sa rozlúčila s mamou, zobrala som kufor a vyšla som na ulicu.Fúkal chladný vietor a vo vzduchu bolo cítiť to Rusko ako nikdy predtým.
Obrázok
Prešlapovala som tam asi 10 minút a potom som videla ako sa ku mne blíži biele auto so zapnutými diaľkovými svetlami.Konečne-pomyslela som si.Bola som veľmi neistá a bála som sa tam stáť čo i len o minútu dlhšie.Zaparkoval vedľa maminho domu.Z auta vyšiel môj veľký brat Ivan. Ako vždy mal oblečený starý ukrajinský kožák, ale bez neho som si ho jednoducho už ani nevedela predstaviť.Najviac ma hnevalo , že sa nebál tak ako ja,ale bral to tak, akoby sa ani nič nedialo.
Obrázok
,,Ahoj sestrička, si v poriadku?´´
,,No zatiaľ áno.Bože,ani nevieš aká som rada, že si už konečne tu.Vieš ako som sa bála.´´
,,To ti verím´´,odpovedal bez emócii.
Išiel ešte pozdraviť mamu a mne dal klúče nech si sadnem do auta.Tak som sa posadila a zamkla sa.Za tých pár minút, čo som tam čakala sa zarosili všetky okná a ja som nič nevidela. Takže to mi príliš nepomáhalo.Za chvíľu niekto stlačil klučku, tak som prešla rukou po okne, aby som videla.Bol to chválabohu Ivan.Odomkla som,otvoril dvere a sadol si.Pozrel sa na mňa výrazom , že prečo som zamkla.Ja som sa naňho pozrela výrazom, že naháňa ma ruské podsvetie.Naštartoval a vyrazili sme smerom Košice. Bála som sa.Bola som zúfala, nemohla som spať, no hlavne som sa modlila, aby bola moja mamička v poriadku a aby jej Jekaterina nič neurobil.Spomínala som na všetko, čo sa vlastne stalo. Sedím v aute, ktoré ma vezie do Košíc,pretože utekám pred pomätenou manželovou sestrou, ktorá,mimochodom, riadi celé podsvetie v Rusku , pretože som videla ako kupuje čečenský vírus, ktorý môže zničiť celú planétu.Nerozlúčila som sa s mojím manželom,ani s kamarátkami či kamarátmi.Jednoducho s nikým.A teraz pozorujem okolie a vidím cestu , ktorá mi má pomôcť dostať sa z hrobárovej lopaty.

Časť druhá

Kým som unavená a ešte stále zúfala sedela v aute,ktorá ma viezlo ďaleko od Ruska v dome môjho manžela sa diali veľmi zaújmave veci.
Obrázok
Ako každý obed aj teraz jedli pri tom veľkom stole, z ktorého som vždy mala taký divný pocit.Jekaterina sedela na jednej strane Vladimír oproti nej. Ja som sedávala v strede.Niekedy mi bolo ľuto služobníctva, tak som jedávala s nimi v takej malej kômorke o rozmeroch 2x3 metre.Vždy som tým chudákom dávala nejaké peniaze, keď mi Vladimír dal na míňanie. Jedna slúžka, myslím ,že sa volala Ivana, raz neposlúchla niečo , čo jej nakázala Jekaterina, tak ju vyhodila na ulicu, zobrala jej všetky šaty a úboha musela ísť všelijakými stopmi a načierno do Kyjeva odkiaľ pochádzala.
,,Som zúfaly´´,povedal Vladimír.
,,A z čoho prosím ťa, môžeš byť zúfalý.´´
,,Vôbec neviem, kde je Naďa.Ani sa mi neozvala.Celú noc je preč a ja o nej nič neviem.´´
,,No,braček.Chcela som ti to povedať už večer, ale nechcela som ťa budiť. Videla nás s Dmitrijom.´´
,,Čože?Kto je Dmitrij?´´,pýtal sa nechápavo.
Obrázok
,,Veď ten , od ktorého sme kúpili X34R.´´
,,No a čo je s Naďou?´´
,,Neviem ,ušla mi´´,odhryzla si z jedla:,,Chcela som ju zastreliť,ale bola strašná tma.Dmitrijovi rozbila hlavu.´´
,,Čo?Takže ona vie o všetkom?´´,spýtal sa nervózne.
,,Áno braček.Preto som ju chcela zastreliť.´´
,,A čo s tým teraz urobíme.Čo ak to povie niekomu?´´
,,Nepanikár.Isto šla za svojou mamou.Tak sa tam pôjdeme pozrieť.Dúfam,že mama nebude robiť problémy.Nechcem mínať náboje na dobrých ľudí.´´
Vladimír sa zdvihol a bez slova odišiel do kúpelne.Tam sa obzeral v zrkadle,opláchol si tvár a začal plakať.
Obrázok
,,Bože, prečo si tam Naďa bola?Čo si tam robila?Teraz ťi musím ublížiť a to nechcem.Ale musím.Odpusť mi to prosím´´,plakal pred zrkadlom a tiež začal byť zúfalý.Potom si šiel zaposilovať, lebo jedine pri tom si dokázal oddychnúť a zabudnúť na všetko.Jekaterina odišla tiež do kúpelne.Tá však neplakala, ani nebola zúfala.Vždy som vedela, že je to tá najhoršia osoba, akú som kedy vôbec stretla.
Obrázok
,,Tak čo Naďa?´´,obzerala sa v zrkadle a pri tom si leštila svoj Colt SSP:,,Teším sa na to, ako ti tu zbraň priložím na spánok a stlačím spúšť.Hneď padneš na zem. Ja som ti vravela, že môj brat nikdy nebude patriť žiadnej inej.Iba mne.Ty s..a! Teším sa na teba zlatko.´´
A spustila ten jej zlovestný smiech. Čas utekal.Mohlo byť takých 7 hodín večer a Jekaterina si už chystala všetky zbrane a podobné veci, ktoré používala na týranie a zabíjanie svojích nepriateľov.Nasadla do auta a čakala Vladimíra, kedy príde, aby mohli ísť za mojou mamou.
,,Bože, kde toľko je?´´
Zrazu sa zjavil len v šortkách a tričku na cvičenie.
Obrázok
Keď ho zbadala, povedala mu, že s ním už nikdy nerobí. Neskôr mu volala, že ho čaká pri radnici, a že odtiaľ pôjdu spolu k mame. Bolo 9 hodín a Jekaterina s mojim manželom dorazili do dedinky, ležiacej nedaľeko Volgogradu.V aute sa ešte chvíľu rozprávali o tom, čo spravia ak bude mama robiť problémy.Ešte chvíľu pozorovali, čo mama robí.Potom sa rozhodli , že už pôjdu. Prišli teda ku dverám a Jekaterina zazvonila.
Obrázok
Čakali možno pól minúty, kým im mama otvorila.
,,Dobrý večer svokruška, ako sa máte?´´,spýtal sa Vladimír.
,,Ale no synak, nesťažujem si.Len vieš ako.Beží mi to veľmi rýchlo.´´
,,No už ti to dlho bežať nebude´´, pomyslela si Jekaterina.
,,Nevideli ste Naďu?Nemôžem ju nájsť.Ani sa mi neozýva.Neviem čo je s ňou už dva dni.´´
,,Joj, tak to si na zlej adrese.Ja som s mojou dcérenkou nebola už dva týždne´´, odpovedala mamička a mierne znervóznela.
Obrázok
,,Teta Terešenková, mohla by som použiť vašu toaletu?´´,spýtala sa Jekaterina.
,,Samozrejme drahá.Hore po schodoch a doľava´´,mamička moja musí byť vždy ochotná.
Jekaterina samozrejme nešla na záchod.Išla prehladávať izby.Kým ich prehladávala, Vladimír sedel s mamičkou v obyvačke a rozprávali sa.Jekaterina potom vošla do mojej izby.Nič tam nenašla.Keď však vychádzala z izby všimla si, že je otvorená skriňa.Tak ju otvorila ešte viac a začala hladať. Bol tam riadny bordel , takže už vedela,že som tam bola.Potom si všimla, že sú tam veci, ktoré som mala na sebe v ten večer, keď som ju videla s tým čečencom.
,,A mám ťa´´,povedala.
Pomaly schádzala zo schodov v ruke držala moju vestu.
,,Vladimír bola tu.Nechala tu oblečenie, čo mala v ten večer na sebe´´,kričala.
Vladimír sa pozrel na mamu a povedal :,,Hm.Tak toto je veľmi neprijemné svokruša.Ako mi to vysvetlíte?´´
,,Nemám Vám čo vysvetlovať, to sú všetko staré veci, ktoré si tu nechala ešte veľmi dávno´´, vravela mama.
,,Tak kde je?´´,spýtala sa Jekaterina a priložila jej zbraň ku hlave.
,,Ja naozaj neviem.Nič mi nepovedala.Len, že musí odísť, lebo sa bojí.Ale nepovedala mi kde.Myslím, že spomínala Moskvu´´,zaklamala mama.
,,Dobré viem ,že nie je sprostá.Vie,že by sme ju tam hneď našli´´,povedala Jekaterina nahnevano.
,,Ja vám len vravím, čo mi povedala.´´
Obrázok
,,Tak čo s ňou urobíme Vladimír?´´,spýtala sa zákerne Jekaterina.
,,Vieš dobré, čo máš urobiť.Ja sa na to ale dívať nebudem.Počkám ťa v aute´´, povedal,odišiel z domu a šiel do auta.´´
Obrázok
,,Nebojte sa teta.Bola ste mi sympatická, takže to bude rýchle a bezbolestné.Sľubujem, že vašu dcéru tiež nenechám trpieť.´´
,,Nie,prosím.´´
Vladimír mal hlavu opretú o volant a zrazu počul výstrel a videl Jekaterinu ako vychádza z domu a nasadá si k nemu do auta.
,,Dobre.Vybavené.Môžeme ísť´´,povedala Jekaterina strašidelne.
,,A čo teraz urobíme?Nemáme nič.´´
,,Neboj braček.Ja to vyrieším.Ty len šoféruj.´´

Ja som zatiaľ nič netušiaca prechádzala cez Ukrajinu a pozerala som miesta, pri ktorých som bola, keď som bola malá.Blížili sme sa k slovenským hraniciam.Vystúpili sme a brat ma odviedol k jednému kamiónu.Ja som zatiaľ volala mame.Nedvíhala mi.Začala som sa bát.No povedala som si, že asi len zaspala.
,,Martin?Toto je moja sestra.Vravel som ti o nej.Potrebuje sa dostať na Slovensko.Hneď za hranicami zastavíš a ona prestúpi naspäť ku mne.´´
Chlap,ktorý sedel v kamióne len prikývol ako by to robil každý deň.Brat mi pomohol dostať sa do návesu, dal mi pusu a zatvoril ma tam.Potom som si konečne uvedomila,kde vlastne som.Som v kamióne,ktorý preváža nábytok. Aspoň si pospím-povedala som si.Tak som si ľahla na nejaký gauč, ktorý sa tam nachádzal a rozmýšlala som nad všetkým.
Obrázok
Po pár minútach som zaspala.Snívalo sa mi o tom, ako moja mama kričí, že jej mám pomôcť.Ihneď som sa zobudila celá spotená. Už som ani nespala.Len som si sadla a čakala som, kedy uvidím svojho brata ako ma dostáva z tohto nábytkového kamiónu.
... y ya no quiero que me entiendas.
Obrázok užívateľa
Manitoss
Novorodenec
Novorodenec
 
Príspevky: 68
Registrovaný: Sob 15 Nov 2008, 11:33
Bydlisko: Žilina
Pohlavie: Sim

Re: Útek z Volgogradu / побег из Волгограда - Úvod + 1.Kapitola

Poslaťod Jaina » Pon 16 Aug 2010, 21:49

prečo mu to nikto nekomentuje, ľudia? heeej! :unknown: :lol:

podľa mňa je to fajn, teda ja osobne viac obľubujem iné žánre, ale zatiaľ sa mi to celkom páči. Zlá úchylná mafiánka, pokazené uhorky, smrtiaci vírus (jo, vieš, že ja mám už dávnejšie námet na príbeh, kde hrá významnú úlohu tento prvok? teraz už to sem nemôžem dať :lol: ale nie, ani nezamýšľam :D ).. Možno mi tam chýba len viac emócií, ja by som bola z toho trochu viac vyhúkaná, kebyže po mne ide ruské podsvetie... No som zvedavá, čo sa z toho vykľuje, len píš ďalej a neopováž sa na to hneď vykašľať ako na starý príbeh (no, síce som ho nejak nečítala..).
"A jsme doma. Moc sídlí tam, kde lidé věří, že sídlí. O nic víc a o nic méně."
"Takže moc je jen fraškou?"
"Stínem na zdi. Jenomže stíny umějí zabíjet. A často se stává, že velmi malý člověk dokáže vrhat velmi velký stín."
Obrázok užívateľa
Jaina
Starec
Starec
 
Príspevky: 1536
Registrovaný: Štv 27 Nov 2008, 19:14
Bydlisko: Lesy a háje Revúckej vrchoviny
Pohlavie: Simka

Re: Útek z Volgogradu / побег из Волгограда - Úvod + 1.Kapitola

Poslaťod l o r e l a y » Pon 16 Aug 2010, 22:08

Ja osobne si myslím, že je to zaujímavé, celkom taký názor ako Jaina. A ešte rada: nepridávaj všetko naraz, pridávaj po častiach aby ti užívatelia komentovali každý diel :wink: .
Priateľ je ten, ktorý príde keď ostatní odchádzajú.
Obrázok užívateľa
l o r e l a y
Dieťa
Dieťa
 
Príspevky: 297
Registrovaný: Pon 26 Júl 2010, 00:08
Bydlisko: Gamesims :P
Pohlavie: Simka

Re: Útek z Volgogradu / побег из Волгограда - Úvod + 1.Kapitola

Poslaťod Manitoss » Str 18 Aug 2010, 01:51

No dievčatá :) ďakujem za rady :) spravím všetko preto aby ste boli spokojne :) další diel v piatok večer :P
... y ya no quiero que me entiendas.
Obrázok užívateľa
Manitoss
Novorodenec
Novorodenec
 
Príspevky: 68
Registrovaný: Sob 15 Nov 2008, 11:33
Bydlisko: Žilina
Pohlavie: Sim

Re: Útek z Volgogradu / побег из Волгограда - Úvod + 1.Kapitola

Poslaťod l o r e l a y » Štv 19 Aug 2010, 11:49

Teším sa. :good:
Priateľ je ten, ktorý príde keď ostatní odchádzajú.
Obrázok užívateľa
l o r e l a y
Dieťa
Dieťa
 
Príspevky: 297
Registrovaný: Pon 26 Júl 2010, 00:08
Bydlisko: Gamesims :P
Pohlavie: Simka

Re: Útek z Volgogradu / побег из Волгограда - Úvod + 1.Kapitola

Poslaťod Instead » Pia 20 Aug 2010, 22:11

Tento príbeh vyzerá sľubne. A naozaj originálny nápad.. A vlastne ti ani nemám čo vytknúť, všetko tu už bolo.. Dávať diely po jednom a vyjadrovať viac emócie. Inak je to fakt úžasné a napínavé. Som zvedavá čo bude ďalej. :) :respect:
I am your joy.. Your best of joy..
Obrázok užívateľa
Instead
Zrelý
Zrelý
 
Príspevky: 1004
Registrovaný: Štv 28 Jan 2010, 19:56
Bydlisko: In my world.. With....
Pohlavie: Simka

Re: Útek z Volgogradu / побег из Волгограда - Úvod + 1.Kapitola

Poslaťod Manitoss » Pia 20 Aug 2010, 23:21

No ďakujem veľmi pekne, vážim si to , je mi to ľuto ale dnes už nestíham pridať kapitolu, ale už isto pridám zajtra :wink: , ešte raz dakujem :)
... y ya no quiero que me entiendas.
Obrázok užívateľa
Manitoss
Novorodenec
Novorodenec
 
Príspevky: 68
Registrovaný: Sob 15 Nov 2008, 11:33
Bydlisko: Žilina
Pohlavie: Sim

Re: Útek z Volgogradu / побег из Волгограда - Úvod + 1.Kapitola

Poslaťod Manitoss » Sob 21 Aug 2010, 17:12

2.Kapitola - Ubytovanie
Sedela som na nejakej poľskej stoličke z Ukrajiny.Už to hovorilo za všetko. Snažila som sa nepanikáriť a premýšľala som, čo bude ďalej. Nevedela som koľko je hodín, koľkého je dnes.Nevedela som, čo budem robiť.Nič ma nenapadalo. Stále som mala pred očami Jekaterinu ako hovorila tu vetu - Zabi ju.
Preboha.Čo ak ma bude naháňať , až kým ma naozaj nedostane.A čo budem hlavne robiť ja? A čo bude s mojou rodinou? Bože, mama! Zabudla som úplne na ňu. Neustále som jej volala.Za každým čo škončilo to prekliate pípanie som vytáčala jej čislo znovu a znovu.No nič.Bála som sa, že jej Jekaterina niečo spravila.No nemohla som nič urobiť.Bola som zase a stále zúfalá.Zrazu kamión zastavil.Konečne!Povzdychla som si.Zrazu Ivan začal otvárať tú plachtu a ja som videla denné svetlo.
,,Ahoj´´,skríkla som naňho: ,,Kde sme?´´
,,V Humennom, poď rýchlo do môjho auta.´´
Tak som rýchlo prebehla okolo nejakej pumpy a nastúpila som do Ivanovho bieleho auta.
,,A teraz kam ideme?´´,spýtala som sa nervózne.
,,Veď ku nám domov, do Košíc´´,odvrkol mi.
Cestovali sme cez krajinku a rozprávali sme sa.Už som bola mierne kľudnejšia.Neuvedomovala som si, ako ten čas beži a zrazu sme stáli pred domov Ivana a jeho rodinky.
Obrázok
,,Wau´´,obdivovala som:,,Nežijete si najhoršie.´´
,,To teda nie , veď vieš,že sa mi tu nevodí zle.´´
,,Aleže až takto!´´,povedala som.Ten dom bol nádherný z vonku a prekrásny zvnútra.Teda na Vladimirov dom sa nechytal ani sčasti,ale na Ivanove pomery to bola hacienda.Vchádzala som cez širokánske dvere a prechádzala cez dlhú chodbu rovno za Ivanom.Dostali sme sa do kuchyne a tam už stála jeho žena,Andrejka.
Obrázok
Stála pri hrncoch ako vždy.Tak si ju aj pamätám.
,,Ahoj moja najoblúbenejšía švagrinká´´,skríkla som na ňu.
,,Preboha, ahoj!´´,trochu sa zľakla a panvica sa jej zošmykla zo sporáka:,,Ste v poriadku?Tak som sa o vás dvoch bála.
Obrázok
,,No samozrejme, nič sa nedeje.Teda nestalo´´,zarapotal Ivan.
,,No deje sa toho viac než dosť´´, protirečila som mu.
,,Mám tu teraz na sporáku toľko vecí.Ivan,zatiaľ ukáž Naďi, jej izbu.Neskôr sa porozprávame.´´
Obrázok
Všimla som si že Andrea nebola z mojej prítomnosti príliš nadšena.Vravela som Ivanovi,aby jej nevravel,prečo som prišla.Nech si vymyslí, že som príšla len ich pozrieť na pár dní.Ale Ivan nevie klamať tak jej asi povedal všetko.Viem , že sa bojí teraz o seba aj o svoje deti.Šlapali sme po schodoch hore.
,,A Ivan, kde máš dcéry?´´, spýtala som sa.
,,Sú v škole.Prídu za takú hodinku´´,odpovedal mi.
Aha - pomyslela som si.Tak mi ukázal moju izbu. Boli tam zelené tapety,zrkadlo,posteľ,skrinka a nejaká rastlina.Podlaha bola vydlaždená kameňmi a preto bola studená.Zvlášť teraz v marci.Vyložila som si svoje veci do skrine.Konečne som si dala sprchu,upravila vlasy,namaľovala sa ,prezliekla sa a po dvoch dňoch som sa poriadne najedla.Aspoň ,že som tam mala konečne aspoň nejaký pocit bezpečia.Zrazu som počula spred domu nejaké hlasy – Ty koza,nevieš ani chodiť na opätkoch.
,,Už sú doma.´´,kričala Andrea nervózne.
Moje netere sú tu-pomyslela som si.Vybehla som von z domu , aby som ich pozdravila ako prvá.
,,Ahoj Evka!´´,skríkla som na ňu až sa zľakla.
,,Ahoj Naďa!´´,zakričala Eva.
Obrázok
,,A kde máš sestru?´´,spýtala som sa jej.
,,Ale koza, nevie ani chodiť na opätkoch .Sa zrípala kdesi za mnou.´´,odpovedala mi.
,,No ty si sa úplne zmenila od svadby.Vidím, že sa z teba stala poriadna rockerka.Ale vieš, že mne sa to páči.Vždy som tu , keď bude tvoja mama robiť problémy.´´,vysvetlila som jej.
,,Ďakujem Naďa´´,objala ma:,,ale ponáhlam sa.Idem dnes von do mesta,je predsa piatok, ale musím predtým stihnúť ešte kopu vecí.Potom mi všetko povieš.´´
Odišla do domu a ja som čakala ešte moju druhú neterku pri bránke.Už som ju videla prichádzať.
Obrázok
,,Ahoj Katka,ty si sa tiež ale zmenila´´,pozdravila som ju.
,,Ahoj teta,ani nevieš ako rada ťa vidím´´,odpovedala mi milo.
,,Prosím ťa ,Katka, nevolaj ma teta.Pripadám si akoby som mala 40.Radšej mi povec čo sa ti stalo?´´,spýtala som sa jej obetavo.
,,Ale,učím sa chodiť na tých sprostých opätkoch a nejde mi to.´´,vravela mi smutne.
,,Ale to nevadí, ja ťa to naučím hneď .Poď.´´,povedala som jej.
Obrázok
Išli sme do mojej izby a ja som jej dala vyskúšať všetky moje staré štekle, ktoré som nosila, keď som mala toľko koľko ona. Zatiaľ čo som štastná a plná očakávaní učila moju neter chodiť na vysokých opätkoch,niekoľko stoviek kilometrov na východ v ruskom meste Volgograd,sedela moja neobľúbená švagriná v zimnej záhrade spolu s mojím manželom a rozmýšlala ako ma dostane.
Obrázok
,,Tá s..a nás riadne o......a!´´, rozčulovala sa Jekaterina.
,,Nenadávaj furt Jekaterina!´´, rozkázal jej Vladimír.
,,Myslela som , že z tej starej vytlčiem ešte niečo.Ale ona musela byť ticho a ešte aj musela zomrieť!´´.
,,To ty si ju zabila!´´,vravel jej Vladimír.
,,To je teraz jedno.Vôbec neviem,čo ďalej.Na políciu isto nešla.Toho sa nebojím.Určite šla na západ.Do Poľska,alebo na Slovensku.Vidíš!Bógu,prečo ma to nenapadlo.Jej brat.Určite šla za bratom na Slovensko.Vedela som to.Teda, už to viem.Mňa na Slovensko nepustia a nechce sa mi po nákladných vlakoch behať.´´
Obrázok
,,Tak zavolej Karine!Tá ti isto rada pomôže´´,navrhoval jej Vladimír.
,,Naša sesternica?´´,spýtala sa.
,,Áno, presne tá!´´,odvrkol jej drzo.
,,No dobre, idem jej zavolať, nech ešte dnes večer príde z Moskvy.Inak som si všimla, že ty sa vôbec ale vôbec nezapájaš do hľadania tvojej milovanej ženušky.´´,povedala mu Jekaterina.
,,Daj mi pokoj!´´,zas jej odvrkol.
,,Dobre, dobre.Idem jej zavolať,´´odišla z izby vonku telefónovať.Karina Jechterevová,ako sa volala, jej povedala, že dnes večer búdú vo Volgograde. Karina bola rovnaká ale nie vo všetkom ako Jekaterina.Povedala jej, že nech ich čaká na volgogradskom letisku o takej desiatej večer,prídu svojím súkromným lietadlom. Hodiny utekali,Jekaterina si čistila všetky zbrane,to bola jej obľúbená činnosť a upratovala si šatník.Bolo asi pól deviatej a Jekaterina nasadla do auta a šla pre Karinu na letisko.Zaparkovala na parkovisku, zobrala kabelku a išla pre nich do miestnosti prílety. Tam sedela Karina spolu s jej kumpánmi vedľa seba na letiskových stoličkách.
,,No poďte´´,skríkla na nich Jekaterina.
Obrázok
Tak toto je Karina.Je tak stará ako ja. Cvičili ju tí najlepší zabijaci na Sibiry. Už ako 12 ročná dokázala prebiť 5 starých chlapov.Taktiež je to expertka na výbušniny a zbrane hromadného ničenia.S Jekaterinou ako som už spomínala sú veľmi podobné.Teda povahovo.Ale Jekaterina je ešte horšia.Síce menej zručná ale horšia.
Obrázok
Vedľa nej sedí jej pravá ruka Igor.Špecialista na boj z blízka a neuveriteľný šofér aj pilot. Vladimírov veľmi dobrý kamarát.Na našej svadbe som s ním tancovala Valčík.Teda ja som sa uhýbala aby som nemala toľko modrín ako jeho žena, na ktorej nohách to bolo poriadne vidno.
Obrázok
No a nakoniec tu máme Borisa.Špióna prvej triedy.Aj ked na prvý pohľad vyzerá nápadne , v skutočnosti je pravý opak.Jekaterina raz spomínala, že KGB ho vyslala do Spojených štátov a tam sa stal agentom CIA a dodával informácie ruskej vláde.
Konečne sa všetci zdvihli a vyšli von za Jekaterinou.
Obrázok
,,Tak aký bol let?´´,spýtala sa Jekaterina nedočkavo.
,,Ale, veď už si letela s Igorom. Všetci sme si pri hlavách držali sáčky, ktoré boli mimochodom už aj tak dosť plné´´,odpovedala jej Karina.
,,Som zvedavý, čo od nás potrebuje šéfka´´,povedal Boris.
,,No to vám poviem v aute´´,odpovedala Jekaterina:,,Tu máte chlapci klúče,chodte zatiaľ do auta.Potrebujem sa porozprávať iba s Karinou.´´
Obrázok
,,Tak čo sesternička, v telefóne si bola dosť na nervy.Čo sa vlastne stalo?´´,spýtala sa Karina.
,,Isto vieš o projekte X34R.Moja švagriná ma videla, keď mi ho podávali.´´,odpovedala jej Jekaterina.
,,Aha,takže ju máme odstrániť?´´, pýtala sa Karina.
,,No je tu však malý problém.Nie je v Rusku a ani v Ukrajine´´,znervóznela Jekaterina.
,,A kde teda je?´´,spýtala sa Karina akoby nadšene.
,,Na Slovensku,pravdepodobne v Košiciach.´´,odpovedala nervózne Jekaterine.
,,A to je problém?To nie je žiaden problém.Vieš , že na svoju sesternicu sa môžeš spoľahnúť.O pár dní nebudeš o svojej švagrinke ani počuť.To ti prisahám!


Obrázok
,,Dúfam,že vieš, že tu nebudeš bývať len tak zadarmo´´,povedal Ivan, keď sme večer sedeli pri bare.
,,No veď jasné, budem upratovať,variť,prať.Všetko urobím´´,odpovedala som mu.
,,A ešte pracovať´´,skríkol na mňa.
,,Čože?A kde?´´, spýtala som sa prekvapene.
,,V knižnice.Mám tam známeho.Budeš upratovať knihy na pôvodné miesta.Kedže tvoja slovenčina je fajn ale do kancelárie nevhodná, tak budeš musieť robiť niečo ,kde nemusíš hovoriť´´,vysvetlil mi.
No zaujímavé teda-pomyslela som si.
,,A kedy nastupujem?´´spýtala som sa.
,,Zajtra´´,odpovedal mi.
Obrázok
No fajn.Ešte stále ma naháňa ruské podsvetie, ale ja mám ísť pracovať do knižnice .Typický Ivan.Mama mi ešte stále nedvíhala a ja som už bola z toho veľmi nervózna.Pomyslela som si, že isto chuderka zabudla, kde má mobil.Predsa len nie je najmladšia.Tak som sa konečne obliekla do pyžamka,rozpustila vlasy a ľahla si konečne do normálnej mäkkej postele.
Obrázok
Chcela som konečne zaspať aby som aspoň na pár hodín zabudla na tento strach, ktorý nosím v sebe.A chcem,aby som sa ráno zobudila živá a zdravá a aby všetko tento teror zmizol a ja by som mohla žiť bez strachu a štastná zo všetkého, čo mám okolo seba.
... y ya no quiero que me entiendas.
Obrázok užívateľa
Manitoss
Novorodenec
Novorodenec
 
Príspevky: 68
Registrovaný: Sob 15 Nov 2008, 11:33
Bydlisko: Žilina
Pohlavie: Sim

Re: Útek z Volgogradu / побег из Волгограда - Úvod + 1.Kapitola

Poslaťod Instead » Sob 21 Aug 2010, 20:23

Je to dobré, naozaj sa mi to hrozne páči :heart: :) .. občas mi rozhovory pripadali trochu neprirodzené ale inak to podla mňa nemá chybu.. rusko, ukrajina, podsvetie,..Nemohol (ty si chalan, že? :D ) si vymyslieť originálnejší nápad.. :heart:
I am your joy.. Your best of joy..
Obrázok užívateľa
Instead
Zrelý
Zrelý
 
Príspevky: 1004
Registrovaný: Štv 28 Jan 2010, 19:56
Bydlisko: In my world.. With....
Pohlavie: Simka

Re: Útek z Volgogradu / побег из Волгограда - 2.Kapitola

Poslaťod Manitoss » Sob 21 Aug 2010, 20:38

áno, som chalan :) ... dakujem velmi teda ešte raz :)
... y ya no quiero que me entiendas.
Obrázok užívateľa
Manitoss
Novorodenec
Novorodenec
 
Príspevky: 68
Registrovaný: Sob 15 Nov 2008, 11:33
Bydlisko: Žilina
Pohlavie: Sim

Re: Útek z Volgogradu / побег из Волгограда - 2.Kapitola

Poslaťod Sarlatan » Pon 23 Aug 2010, 03:20

Originálny nápad, to sa musí uznať. :) :good:

V prvej časti som si hovoril na začiatku: "bla-bla-bla, žiadny spád..." po chvíli som sa dostal ku kľúčovej scénke, kde Jekaterina prichytila svoju švagrinú. Potom som si hovoril: "preboha, toto je ako liezť na kopec a následne skočiť z útesu strmhlav dole. " :D Dosť dlho som mal ten pocit, že ti dej utekal pomedzi prsty ale vždy ho niekam nasmeruješ :D . Samozrejme - po druhej časti sa to už akosi ustálilo.

Konverzácie postáv, sú niekedy akési neprirodzené. Chýbajú mi tam možno emócie, trochu viac popísať v akom stave sa nachádzajú postavy. Dej je dobrý, no na opise by sa zišlo trochu zabrať. :)

A ešte malá poznámka k úprave textu. Mohol by si vynaložiť trochu námahy a zistiť ako sa správne používajú/napíšu úvodzovky. Tak isto aj medzery po bodkách a čiarkach :D .

Nechcem aby ťa toto odradilo od písania, práve naopak. Drž sa toho a teším sa na ďalšiu časť. :) :wink:
I will dream like the God,
and suffer like all dead children...



Rúško nekonečnej tmy sa zaťahuje,
život z môjho srdca si vynucuje,
posledná smrteľná rana do srdca,
uvidím už len mŕtveho svätca.
Obrázok užívateľa
Sarlatan
Dospelý
Dospelý
 
Príspevky: 483
Registrovaný: Ned 23 Mar 2008, 20:12
Bydlisko: In my mind...
Pohlavie: Sim

Re: Útek z Volgogradu / побег из Волгограда - 2.Kapitola

Poslaťod Manitoss » Pon 23 Aug 2010, 09:53

Dakujem :) čakal som už kedy to niekto napíše, o tých bodkách a čiarkach. Budem sa snažiť a ďalšia časť možno už aj bude takmer bez chýb ;)
... y ya no quiero que me entiendas.
Obrázok užívateľa
Manitoss
Novorodenec
Novorodenec
 
Príspevky: 68
Registrovaný: Sob 15 Nov 2008, 11:33
Bydlisko: Žilina
Pohlavie: Sim

Re: Útek z Volgogradu / побег из Волгограда - 2.Kapitola

Poslaťod Randa » Pon 23 Aug 2010, 18:10

Dobré :)
Podľa mňa by si to mohol skúsiť trochu viac rozpísať,všetko to tam má nejaký rýchly spád :lol:
ten začiatok sa mi veľmi nepáčil :oops: Ale v tých ďaľších dieloch si to dohnal :clap:
Sedí bager na strome a pletie kakao.
Obrázok užívateľa
Randa
Dospelý
Dospelý
 
Príspevky: 466
Registrovaný: Uto 02 Mar 2010, 17:52
Pohlavie: Simka

Re: Útek z Volgogradu / побег из Волгограда - 2.Kapitola

Poslaťod Charlotte » Pon 23 Aug 2010, 18:45

Tak prečítala som si to celé..je to dobré, skvelý nápad zatiaľ sa mi to páči..no vadilo mi niekoľko vecí. Napr. ten jej brat Ivan jej povedal, že tu nebude bývať zadarmo. Možno, že fakt ma takú povahu alebo čo, ale mne to prišlo nereálne. Vlastný brat by ju mal podporiť a s ňou cítiť, že sa bojí nie to ešte ju nechať pracovať xD Ale ak má naozaj takú povahu..tak sa ospravedlňujem :oops: No vadili mi ešte miestami gramatické chyby. Stáva sa no každým dielom sa snaž aby ich bolo menej:) Príbeh je napínavý, to je plus. Už by som chcela aj ďalšiu časť xD

Ešte mi prekáža, že málo opisuješ pocity hl. postavy. Ani ja to neviem dobre xD Ale ty máš iný príbeh ako ja. Po tej hl. hrdinke ide ruské podsvetie a to by sa mi žiadalo viac pocitov, emócii ako to prežíva..snáď chápeš..skús sa vžiť do jej role a uvidíš, že ti to pôjde ľahšie. Mysli na to, keby si bol na jej mieste čo by si robil a uvidíš, že to bude čím ďalej tým lepšie :)

Samozrejme teším sa na ďalšiu časť, som zvedavá čo sa bude diať :)
Like everything else in life, I just had to decide what to do with what I was given..
Obrázok užívateľa
Charlotte
Zrelý
Zrelý
 
Príspevky: 904
Registrovaný: Ned 28 Dec 2008, 22:00
Bydlisko: High Tatras
Pohlavie: Simka

Ďalší

Späť na TS3 Príbehy

Kto je on-line

Užívatelia prezerajúci fórum: Žiadny registrovaný užívateľ nie je prítomný a 1 hosť