Útek z Volgogradu / побег из Волгограда - 3.Kapitola (NEW)

Všetky uzavreté príbehy k The Sims 3 si môžete prečítať ešte raz v tomto archíve.

Moderátor: Totodile7625

Re: Útek z Volgogradu / побег из Волгограда - 2.Kapitola

Poslaťod Manitoss » Pon 23 Aug 2010, 19:14

vidím, že tie emócie sú asi najhoršie, takže budem s tým určite niečo robiť ;) Ďakujem za všetky komentáre ešte raz! :)
... y ya no quiero que me entiendas.
Obrázok užívateľa
Manitoss
Novorodenec
Novorodenec
 
Príspevky: 68
Registrovaný: Sob 15 Nov 2008, 11:33
Bydlisko: Žilina
Pohlavie: Sim

Re: Útek z Volgogradu / побег из Волгограда - 2.Kapitola

Poslaťod Jaina » Štv 16 Sep 2010, 21:17

no teba len (na)kopnúť ! :lol: písaj!
"A jsme doma. Moc sídlí tam, kde lidé věří, že sídlí. O nic víc a o nic méně."
"Takže moc je jen fraškou?"
"Stínem na zdi. Jenomže stíny umějí zabíjet. A často se stává, že velmi malý člověk dokáže vrhat velmi velký stín."
Obrázok užívateľa
Jaina
Starec
Starec
 
Príspevky: 1536
Registrovaný: Štv 27 Nov 2008, 19:14
Bydlisko: Lesy a háje Revúckej vrchoviny
Pohlavie: Simka

Re: Útek z Volgogradu / побег из Волгограда - 2.Kapitola

Poslaťod nancy » Ned 19 Sep 2010, 14:06

no WOW, normálne som sa začítala 8)
I can´t sleep but i sure can dream. ;*
Obrázok užívateľa
nancy
Teenager
Teenager
 
Príspevky: 353
Registrovaný: Str 28 Júl 2010, 20:02
Bydlisko: Wonderland ;).
Pohlavie: Simka

Re: Útek z Volgogradu / побег из Волгограда - 3.Kapitola (NE

Poslaťod Manitoss » Uto 04 Jan 2011, 22:09

Najprv by som sa chcel ospravedlniť, za 4 mesačnú pauzu. Bohužial moja škola mi nedovoľuje venovať sa tomu čo ma baví až tak akoby som si prial. A najhoršia vec.Môj počitač nezvládol nejakú životnu situaciu, a preto sa rozhodol pre sebadeštrukciu. Preto sa prosím vás nečudujte, že postavy dostali nový vzhľad, viac menej podobný ,skôr menej ako viac.

3.Kapitola - Nová práca


Noc bola ako každá iná. Veľmi rýchla. Zas som si nevedela utriediť myšlienky a pocity, ktoré sa vo mne nazbierali za posledných pár hodín. Je mi Jekaterina ešte furt v pätách? Myslí na mňa Vladimír?, či len posilňuje, v tej jeho bláznivej posilňovni, z ktorej som sa nikdy nevedela vymotať. A čo je s mojou mamou? Čo jej tá ruská s..a mohla urobiť? Dúfam, že je v poriadku a opäť si vyvára svoje recepty a nebojí sa o mňa. Takto som sa utešovala asi 20 minút, no aj tak mi to nepomáhalo. Aspoň v blízkosti Ivana som sa cítila ako tak bezpečne. Zrazu som počula kriky z Ivanovej spálne.
„ Naďa vstávaj! Za 20 minút musíš byť v tej prekliatej knižnice!‘‘, kričal Ivan a obliekal si popritom svoje nohavice.
Tak v prekliatej knižnici, pomyslela som si. Hlavne, že on chcel, aby som tam išla pracovať. No však tak mu treba, nech sa len zlostí. Obliekla som si, ani neviem čo, ale vyzeralo to aspoň trochu slušne, aby ma aspoň v tej knižnice brali ako normálnu osobu.
Ani som sa nestihla naraňajkovať, čo ma Ivan strkal a tlačil, aby sme si pohli. Otvoril mi pred nosom všetky dvere, aby sme sa nezdržovali. Už len z neho som bola vytočená a unavená a nebola som schopná sa na nič sústrediť. Nastúpila som do auta a spravila som chybu. Nepripútala som sa. Ivan na to tak dupol, že moje vlasy si bolo zbytočne ráno česať, či hocčo iné s nimi robiť. On sa mi o moju frizúru dostatočne postaral. V prudkých zatáčkach som nemala ďaleko od toho, aby som kričala.
Zastavil. Konečne, pomyslela som si a vystupovala som ako najrýchlejšie sa dalo.
„Nezabudni! Hľadaj slečnu Ostrovskú, a že ťa posiela Malý Džordžo. Ona bude vedieť“, kričal Ivan cez polootvorené okno svojho auta.
Malý Džordžo?, rozmýšľala som, ale nechala som to radšej tak. Vonku fúkal mierne studený vietor, tak som trochu zrýchlila, aby som si užila už nejaké teplo. Vošla som do tej knižnice a ihneď ku mne pristúpil mladý pán a spýtal sa ma, či mu nepodám svoj kabát. Mierne som ho odmietla, ale pochopil to. Tak som pokračovala ďalej a snažila som sa nájsť niekoho, kto sa mohol podobať na vedúcu knižnice. Konečne som zbadala také nápadnejšie dvere. Tak som sa k ním priblížila a zbadala nápis – Vedúca knižnice – Mgr. Ostrovská. To meno mi nič nehovorilo. Však ani nemohlo. Nevedela som kde ani poriadne som ,nieto ešte či sú mi mená známe. Zaklopala som a hanblivo otvorila dvere.
Za dreveným stolíkom sedela chudučká paní s krátkymi červenými vlasmi a milo sa na mňa usmiala.

Obrázok

„Vy budete paní Jechterevová, všakže?“, spýtala sa nežným hláskom.
„Áno , som to ja. Som tu kvôli miestu knihovníčky“, odpovedala som stručne a trochu odmerane.
„Viem , Malý Džordžo mi o vás vyprával. Ako ste si možno všimli, naša krásna knižnica je prázdna. Či už ľuďmi, či knihami. Čiže každá pomoc je u nás vítaná“.
„To som rada. Takže môžem nastúpiť už hneď teraz?“, spýtala som nedočkavo, aj keď tá paní mi bola maximálne sympatická.

Obrázok

„Samozrejme. Poďte. Ukážem vám, ako tu všetko prebieha a kde čo je, aby ste vedeli“, zas sa milo usmiala, chytila ma za ruku a ukazovala mi všetko, ako malé dieťa, keď svojmu rodičovi ukazuje, čo nové vo svete objavilo. Tak som absolvovala dvojhodinový kurz a prehliadku o košickej knižnici. Dozvedela som sa, kedy bola postavená, podľa akého systému si knihy zoradené, či koľko ľudí obslúži za týždeň. Po tých dvoch hodinách mi ukázala sektor, v ktorom sa budem pohybovať ja. Biológia a biochémia. Také veci ma vôbec nezaujímali, takže ma to tam nebavilo, čím ďalej, tým viac.
Zobrala som si stolík na koliečkach, na ktorom boli položené knihy, ktoré zákazníci nevrátili na pôvodne miesto. Až teraz som chápala, aká som musela byť hnusná, keď som v H&M nechávala veci v kabínkach. Po dvoch hodinách, čo som spratávala biologické príručky, sa do môjho sektoru, do ktorého nikto nechodil, priblížila mladá slečna .

Obrázok

„Dobrý deň, môžem vám pomôcť?“, spýtala som sa a snažila som sa napodobniť slovenský prízvuk.
„Dobrý, hľadám práce Márie Sklodowskej“.
„Moment, nie som si istá či sa to nachádza v mojom sektore. Každopádne ak to nenájdeme tu, skočíte sa kolegom o sektor vedľa, chémia a podobné, a ten vám určite pomôže. Bohužiaľ som tu prvý deň a som ešte trochu zmetená, kde, čo je“, snažila som sa vysvetliť jej svoju situáciu.
„Aj tak vám ďakujem. Inak, ako je v Ukrajine?“, spýtala sa a ja som zostala zaskočená, nevediac, čo jej na to povedať.
„Prečo by som mala vedieť, ako je v Ukrajine?“, odpovedala som jej otázkou.
„Ten váš prízvuk je tak nápadný, že aj človek, čo nepočul o slovanských jazykoch, bude vedieť, že ste Ukrajinka“.
„No áno, som Ukrajinka. A prečo vás zaujíma ako je v Ukrajine?“, spýtala som sa jej drzejším tónom.
„Len tak. Vždy som obdivovala východné štáty. Tak ma to zaujalo“, a zas ma dostala do pozície , že som nevedela, čo povedať.
„Ja som v Ukrajine už veľmi dlho nebola, preto vám na vašu otázku nemôžem odpovedať“.
„Nevadí, aj tak vám ďakujem. Dovidenia“, a odišla.
O čo jej šlo?, pomyslela som si. Asi len vážne chcela vedieť, ako je v Ukrajine. Aj tak som v Ukrajine dlho nebolo. Len čo som skrz ňu prechádzala v aute naposledy, a vtedy som sa naozaj o počasie, či iné politické veci nestarala. Ani vtedy, ani teraz.
Knižnica zatvárala o šiestej. Všade zhasli svetlá a ja som už otvárala dvere, no v tom ma za plece chytila paní Ostrovská a stiahla ma späť dnu.

Obrázok

„Počúvajte pani Jechterevová, rozmýšľala som, mohli by sme teraz skočiť kdesi do mesta. Viete ako, chlapcov zbaliť a tak“, spýtala sa ma s obrovskými očami.
„Veľmi rada by som išla, ale bohužiaľ, už mám iné veci na pláne“, vymýšľala som si, aj keď lákalo ma ísť sa kdesi odreagovať a myslieť aspoň na pár sekúnd na niečo iné.
„Ale paní Jechterevová, doprajte si trochu zábavy. Zoberiem vás do najlepšieho baru v celom kraji. A môžeme si tykať? Ja som Dáška, a ty?“, prekukla môj zlý herecký výkon a spýtala sa.
„Ja som Naďa“, odpovedala som jej skromne.
„Výborne Naďa, tak poďte, teda poď“, nakázala mi.
Ja som ešte stihla vybrať mobil z kabelky a zavolať Ivanovi o mojich nových plánoch. Ten nebol dvakrát nadšený ale Dáške, ako som ju povinne celý večer musela volať, dôveroval. Tak ma pustil.
Ako keby som bola jeho dcéra. Ale ani sa mu nečudujem vzhľadom k posledným udalostiam.
Ivan zložil telefón a začal sa rozprávať so svojou manželkou pred nákupným centrom.

Obrázok

„Vieš dobre, že som ti povedala, aby k nám tvoja sestra často nechodila. Nemá dobrý vplyv na deti a ešte k tomu toto. Ivan, viem že si neuvedomuješ závažnosť celej situácie. Dobre vieš , kto sú. A vidíš po kom aj idú . Po tvojej sestre, ktorá sa ukrýva v našom dome. A dobre vieš, že ju nájdu. Skôr či neskôr určite. Čo ak spravia niečo tebe? Mne? Alebo nebodaj našim dcéram?“, kričala na Ivana Andrea.
„Však to by skúsili!“, odpovedal Ivan.
„Hlavne sa nehraj na hrdinu. Bojím sa, Ivan. Skutočne sa bojím. Ako nikdy predtým. O všetkých na okolo. Aj o tvoju sestru, aj keď priniesla to nešťastie až sem“, dopovedala Andrea a nenechala Ivana reagovať. Len sa otočila a premýšľala, čo bude s jej rodinou, ktorá za nič nemôže. Nespravodlivosť sveta, pomyslela si.

Obrázok

O pár hodín neskôr som s Dášou tancovala v tom jej bare. Hudba bola úžasná, aj keď na môj vkus trochu moderná. Dáša vyzerala ako po niekoľkých extázach. Nikto by sa neodvážil povedať, že robí nudnú vedúcu v knižnici. Tancovali sme 3 hodiny vkuse, balili nejakých chlapov. Niektorí boli vážne nádherní, ale ja som si povedala, že nemôžem. Už len z toho dôvodu, že by sa mi vrátili niektoré nebezpečné spomienky. Bolo 5 hodín ráno, Dáša spala pod stolom a ja som sa rozhodla zobrať si taxík a nechať sa odviesť na tú adresu, ktorú mi dal Ivan. Vyšla som z baru, a v tom ma ktosi chytil za ruku.
„Zdrástvujte devuška Jechterevová. Váš pán manžel vás už iste očakavá“, povedal mi muž.
Nebola som schopná otočiť sa. Zamrzla som ja, a všetko na okolo spolu so mnou. Kde sú všetci, ktorí mi majú pomáhať. Zrazu som mala pred sebou všetko to , čo sa stalo za posledných pár hodín. Preboha nie, kričala som sama v sebe. Jediné, na čo som sa zmohla, bol chabý výkrik o pomoc, ktorý neprešiel ani 3 metre po tej prázdnej uličke. Za to ja som mala pocit, že sa pod ňu prepadám. A to nijaké 3 metre, ale na opačnú stranu všetkého.
... y ya no quiero que me entiendas.
Obrázok užívateľa
Manitoss
Novorodenec
Novorodenec
 
Príspevky: 68
Registrovaný: Sob 15 Nov 2008, 11:33
Bydlisko: Žilina
Pohlavie: Sim

Predchádzajúci

Späť na TS3 Príbehy

Kto je on-line

Užívatelia prezerajúci fórum: Žiadny registrovaný užívateľ nie je prítomný a 2 hostia