GAMESIMS Fórum - Najväčšia SK komunita hier The Sims

Ďakujem vám pekne Takže, keďže mi Charlotte pomáha fotiť, nový diel tu bude asi už aj zajtra A teraz jedna novinka...Keďže sa nikdy neviem rozhodnúť ako budem pokračovať, rozhodla som sa že aj vy môžete ovplyvniť pokračovanie príbehu Jednoducho si po každom diely vyberiem jednoho čitateľa a tomu jemnučko odhalím podrobnosti a trochu usmerní príbeh Jednoducho mu navrhnem tri varianty a on mi povie, ktorá sa mu najviac pozdáva Takže, akoby som to nazvala, patrónka budúceho dielu bude Charlotte, s ktorou som sa už dohodla. Nech to berie aj ako vďaku za fotky

Aj ja som rada, že sa ti postavy páčia Myslím, že si to veľmi dobre vymyslela s tým pokračovaním príbehu. No, že každý diel jeden čitateľ bude môcť ovplyvniť vývoj príbehu. Páči sa mi to..je to milé Teším sa na to moje "ovplyvňovanie" Samozrejme aj na ďalší diel s fotkami

Takže, konečne po dlhšej dobe pridávam nový diel, ktorý bude síce o niečo kratší ako ostatné, ale o to skôr sa môžte tešiť na pokračovanie a okrem toho, v tomto diely budú konečne fotky, vďaka najzlatšej Charlotte Takže, ako obvykle, každý komentár, pripomienka, rada, názor, pochvala atd. potešia, lebo iba vy mi pomáhate sa zlepšovať

__________________________________________________________________
Hlavná hrdinka:


Už asi pätnásť minút pozerám na pero v ruke a neviem či sa ho snažím hypnotizovať pohľadom, aby začalo niečo písať alebo sú moje myšlienky tak zanietené inou činnosťou, že už si ani nepamätám, ako sa píše do denníka Potom svoj pohľad upriem na prázdnu dvojstránku predo mnou. Náhle som zoskočila z postele, otvorila dvere balkónu a zastala na jeho prahu. Zavrela som oči a nechala som prúdiaci vzduch aby mi rozvial moje rozpustené vlasy a aby mi slnečné lúče pomohli nájsť slová ktoré som hľadala, aby som mohla začať opisovať posledné dni. Chvíľu som si vychutnávala smiešnosť a iracionálnosť tejto chvíle a potom som sa zvrtla späť k mojej posteli. Zvalila som sa na ňu, vrchnák od pera som dala na jeho koniec a napísala väčší nadpis.

Dnešok je deň, kedy to všetko začína. A ani ja sama neviem, ako sa skončí moja kniha.

Utorok (15.12.2009): Bol to úplne obyčajný deň. Šla som do školy autobusom ako obyčajne. V škole to nebolo o nič zvláštnejšie. Jednoducho, každý sa staral iba o seba. Keď som vchádzala do triedy, počula som ako sa pár báb vzadu rozpráva o zimnom plese. Každý tam chodil. Išlo o prestíž. Ak ste prišli sami, bolo to normálne. No ak ste prišli s partnerom, vyhodilo vás to na vrchné priečky popularity našej školy. Mne to bolo jedno. Vždy sme tam išli ako partia. Ja, Kimberly, Rich, Elen, Thomas, Luke a Eric. Keď sme stáli po obednej prestávke pred fyzikou a čakali sme, kedy nás pustia dovnútra, prišiel za mnou Luke a odtiahol ma stranou od ostatných.
Luke:
Čakala som niečo v zmysle, či mám úlohu na matiku alebo poznámky na literatúru, no keď sa ma spýtal, či sa chystám ísť na ples, bolo som jemne vyvedená z miery. Nie preto, že by mi to pripadalo ako pozvanie, čo mi tak aj pripadať malo, ale preto, lebo som tú otázku absolútne neočakávala.
„Áno, ako každý rok. Luke, veď od nášho ročníka je tam účasť povinná.“ Zatriasla som hlavou a pozrela som naňho, ako sa ma na takúto otázku mohol spýtať. Pozrel sa na svoje topánky a potom sa zasmial.
„No vieš, myslel som,...“ Zdvihol hlavu a pozrel sa mi do očí. „že, či by si tam nešla so mnou.“ Moje oči sa na moment rozšírili panikou čo mu mám odpovedať a potom som začal rukou prechádzať po mojom čele.
„Pozri, Luke.“ Náznak sklamania v jeho očiach bol sotva badateľný. A vlastne, povedala som si, prečo nie.
„Rada s tebou pôjdem.“ Povedala som a jemne som sa naňho usmiala. Jeho oči sa zasa rozžiarli radosťou. Takú ktorú môžete vidieť na očiach malých detí, keď im podarujete novú hračku. Ale teraz som tou hračkou bola ja.
„Tak fajn, teším sa. Začína to o siedmej, takže prídem po teba..mhm, o ôsmej ? Ako sme chodievali. Veď vieš, že prvú hodinu sa tam aj tak nič nedeje, no a..“
„Hej, o ôsmej, ako inokedy.“ Povedala som mu a mimovoľne pritom prikývla. On prikývol tiež ale akoby sa zasekol alebo čo a aj pri odchode ešte stále prikyvoval. Zasmiala som sa a zobrala som si svoju tašku, lebo všetci už takmer sedeli v triede, len ja som bola zamestnaná na chodbe. Keď som si sadala na svoje obvyklé miesto vedľa Kimberly, tak som ani len nečakala, aký výsluch ma čaká.
Kimberly:
Ale, nebolo to nič podstatné. Prekvapivo, ona nebola vôbec zaskočená tým, že ma tam Luke pozval. Vraj na ňom všetci videli to, že to chce urobiť. Potom som ju veľmi nevnímala a snažila som sa sústrediť na učivo, ale zazdalo sa mi že Kimberly vyslovila niečo v zmysle „dobrá karma“ alebo také niečo.
V utorok večer som si vyberala, čo si oblečiem. Rozhodovala som sa medzi modrými krátkymi šatami áčkového strihu bez ramienok alebo žltými minišatami volánového strihu. Nakoniec som si vybrala tie modré, pretože k ním mám čelenku, topánky a kabelku k tomu môžem dať aj čiernu.

Piatok(18.12.2009): V škole všetko prebiehalo akosi rýchlo. Ani som sa nenazdala a bol koniec. Vlastne som aj chvíľu uvažovala, či kvôli plesu neskrátili hodiny, ale to by musel byť niekde napísaný oznam. Kimberly mi poobede volala, či som počula, ako chalani podpichovali Luka na obede. Vraj tam padali poznámky typu „Máš perfektnú príležitosť ochutnať príchuť jej ho lesku na pery.“ Na tomto som sa zasmiala, môj lesk na pery je bez príchute a je priehľadný. O ôsmej pred mojím domom stál Luke opretý o auto s otvorenými dvermi na strane spolujazdca. Nazula som si lodičky a pomaly vyšla dole schodmi. Zakývala som Claire a Paulovi, cez ruku som si prehodila kabát a vybehla von z dverí.
Cesta do školy autobusom býva nekonečná, no Luke tam prišiel za pár minút. Prebiehalo to v kamarátskom duchu. Teda až na pár komplimentov na môj výzor to vyzeralo úplne prirodzene. Prišli sme na parkovisko, zaparkovali sme a vystúpili sme. Na parkovisku bolo veľa ľudí a my sme hneď pribehli k našej obvyklej partii. Bolo to stále to isté. Pozdrav, objatie, kompliment a stále dokola. Potom ma Luke odtiahol, že musíme ísť ukázať lístky či čo, aby nám dali náramky, ktoré nám oprávňujú vstup po celom areály školy. Myslela som si, že dnešný večer ma už nič nemôže prekvapiť. No kúsok od lístkov stál on aj so svojou partiou. Ten pocit náhlej energie, ktorá mnou začala prechádzať sa mi vôbec nepáčil. Akoby to bolo dobré, že ho znovu vidím a pritom nebolo. Akoby to že ho vidím je náplasť na tú bolesť, ktorú vo mne vytvoril on pri poslednom stretnutí. Paradoxne. Ani som si neuvedomila, že sa samovoľne viac a viac pritláčam k Lukovi a on sa pritom samoľúbo usmieva. V tom momente sa Ryan otočil k nám a ja som sa ihneď otočila smerom k Lukovi a usmiala sa naňho. Na zlomok sekundy, čo som videla Ryanovu tvár by som prisahala, že nevyzeral tak ako minule. Bol viacej, priateľský. Skoro ako ten starý Ryan. A nie ten, ktorý mal stále iba tajnosti.
Čím bližie sme boli k ním, tým viac som nechcela riskovať pohľad do tej tváre. Do tváre, ktorá mi spôsobila toľkú bolesť. Nie povedala som si, že tento deň si užijem. Bolo to jednoduchšie, ako som si myslela, prešli sme okolo nich bez povšimnutia a vošli sme do telocvične. Tam som sa cítili v bezpečí, lebo som si bola istá, že ho nepustia dovnútra. Nie je z našej školy, nemôžu ho pustiť. To som ale ešte nevedela, čo sa stane.
__________________________________________________________________
Och, a ak tam budú nejaké veľké gramatické chyby, veľmi sa ospravdelňujem ale písala som narýchlo a už aj Betty do mňa hučí, nech to sem rýchlo dám. Tak prosím prepáčte Väčšina je z nepozornosti.

Dobre menšie gramatické chyby boli, ale môžem za to JA Ale diel sa mi páčil. Už sa tam usadila nejaká zápletka, ktorá ma núti aby som do teba hučala aby bol ďalší diel Fotky sú pekné..ako inak keď som fotila ja Ale nie..diel sa ti podaril napriek tomu, že si ho písala narýchlo. Škoda, že bol taký krátky..som zvedavá čo sa vlastne stane na tom plese.

Tak rýchlo, rýchlo zapínaj word a píš Teším sa

a je tu aj tu! Mám trošku zmätok v postavách, ale musím si iba obnoviť pamäť tým, že si prečítam ešte predchadzajúce dieli Ja som tam nenašla veľa chýb, v podstate som ich ignorovala a nehľadala, radšej som čítala. Diel bol taký pohodový, ale už tam bude zápletka juchú a simovia sú sympatickí. Taká otázka. že budú dieli s fotkami akože čo sa práve deje alebo iba fotky simov ? Nie že by mi to vadilo alebo čo len sa tak pýtam.

edit : už som ti hovorila že pefektne píšeš ?

No,Blažena,prečítala som si ho teda thumb up

radsej nepoviem dovod svojej navstevy tejto temy

mne sa to paci

aj mne sa to páči! veď ako vždy krásne píšeš

Nejako som pozabudla odpísať na odpovede, tak to idem rýchlo napraviť
Takže, Charlotte, ďakujem veľmi pekne.
Lorelay, ďakujem, ale čím prekvapili ?
Integra, áno budú aj dynamické obrázky, len som to nechcela vsunúť hneď sem, neboj, dočkáš sa Ďakujem
Och, Maggi, som rada, že ešte stále čítaš, ďakujem
A samozrejme, Jaina, ďakujem strašne aj tebe Mižúúú

super. strašne dobre píšeš. Páči sa mi to. A zároveň som vééľmi zvedavá čo sa stane na tom plese...Ryan mi príde ako poriadny zákerák A ani neviem prečo

Dobrý príbeh

fakt velmi pekne ...bavi ma to

Akosi som zabudla, že mám aj príbeh a ako vidím posledný diel tu bol niekedy tuším v Auguste.. No, to je dosť zlé, tuším idem na chvíľu zase raz otvoriť Word