Kocky sú hodené

Ukážte svoj talent v písaní alebo natáčaní príbehov v 3. generácii Simov!

Moderátor: Totodile7625

Páči sa vám môj príbeh ?

Áno
7
78%
Nie
1
11%
Je celkom fajn, ale niečo tomu chýba
1
11%
Nesledujem ho
0
Nehlasovalo
 
Celkom hlasov : 9

Re: Kocky sú hodené

Poslaťod Charlotte » Pon 07 Jún 2010, 15:13

Krásne píšeš!

Nemám čo k tomu viac povedať, tie opisy sú naozaj super! :)
Like everything else in life, I just had to decide what to do with what I was given..
Obrázok užívateľa
Charlotte
Zrelý
Zrelý
 
Príspevky: 904
Registrovaný: Ned 28 Dec 2008, 22:00
Bydlisko: High Tatras
Pohlavie: Simka

Re: Kocky sú hodené

Poslaťod Barush » Pon 07 Jún 2010, 15:20

Dakujem :) :oops:
do you ever sometimes think dirty thoughts when you’re in a public place and then start to think about if someone is telepathic so you start throwing around random things in your head like ooh cupcakes...because i do
Obrázok užívateľa
Barush
Zrelý
Zrelý
 
Príspevky: 942
Registrovaný: Str 07 Okt 2009, 18:15
Bydlisko: Senica
Pohlavie: Simka

Re: Kocky sú hodené

Poslaťod eva » Ned 13 Jún 2010, 20:18

ej! Väčšinou sú prvé diely v príbehoch trochu nudné, kým sa to rozhýbe a tak, ale to o tvojom vôbec neplatí :) Zatiaľ to vyzerá zaujímavo a ešte aj opisovať vieš, dokelu! :mrgreen:
Určite by si mala pokračovať, aj ked teraz - aspoň tu - ľudia málo čítajú (alebo komentujú?) príbehy a hlavne pridávať diely častejšie, lebo zase zabudnem o čom to bolo :roll:
Nenechaj sa odradiť :)

Som zvedavá, kto je Ryan, takže pohni si :D
Obrázok užívateľa
eva
Starec
Starec
 
Príspevky: 2094
Registrovaný: Str 26 Mar 2008, 17:07
Pohlavie: Simka

Re: Kocky sú hodené

Poslaťod Barush » Pon 14 Jún 2010, 15:18

Ďakujem :oops: Mne väčšinou také tie predstavovačky vadia, tak sama som to nechcela mať v príbehu...no ani ja nejako úžasne nekomentujem, takže čo môžem očakávať :D :lol: No , Ryan, však uvidíš, budem sa snažiť čo najskôr, aj ako sa dohodnem s Betkou a tak :wink:
do you ever sometimes think dirty thoughts when you’re in a public place and then start to think about if someone is telepathic so you start throwing around random things in your head like ooh cupcakes...because i do
Obrázok užívateľa
Barush
Zrelý
Zrelý
 
Príspevky: 942
Registrovaný: Str 07 Okt 2009, 18:15
Bydlisko: Senica
Pohlavie: Simka

Re: Kocky sú hodené

Poslaťod Barush » Sob 03 Júl 2010, 19:04

Tento diel, tak mierne odfláknutý, ale ešte stále nie sú fotky, tak som sa v dieli nechcela veľmi posúvať, tak dúfam, že sa vám bude páčiť aj napriek tomu :) Stále som rada, za všetky návrhy na zlepšenie a komentáre a tak podobne :) No a bez zbytočných rečí...


Nedá sa povedať, žeby som umierala túžbou ísť do školy a vidieť všetky tie pohľady plné pochybností, nadradenosti a myšlienok, ktoré sú také hlasné a nad Slnko jasné. Ale čokoľvek, naozaj čokoľvek, dokonca aj škola, bolo lepšie ako to čo som musela prežívať po návrate z nemocnice doma. Ak to teda môžem považovať za svoj domov. Paul a Claire boli pri mne každých 5 minút, či niečo nepotrebujem, nenudím sa, nie som hladná, smädná, unavená a ja som mala naozaj dosť ich unavených pohľadov z toho, že vôbec nespali, ale celé noci debatovali o mne. Teda.., neviem odkedy „mierny šok“ znamená, že musím byť pod drobnohľadom 24 hodín denne. V tomto prípade som bolo schopná podstúpiť naozaj aj návrat naspäť do školy. Veď aj tak mi už nič nie je, (ako keby mi niekedy bolo), a nemôžem sa jej večne vyhýbať. Už keď som išla na zastávku, mohla som tušiť že to nebude jednoduché. No ak by ma mal zaviesť Paul, bolo by to ešte horšie a zbabelé. Paul nie je až taký starostlivý ako Claire a chápe že mi samota vyhovuje, tak presvedčil Claire, že môžem ísť do školy aj autobusom ako vždy. Skúmavé, ba dokonca niekedy by som povedala, že aj ľútostivé pohľady som sa snažila ignorovať a slúchadlá som z uší nevytiahla, ani keď som si kupovala lístok. Ako som sa predierala cez uličku, mrkla som na sedadlo, kde sme vždy s Ryanom sedávali spolu. Vždy sa tam pozriem. A nikdy tam nikto nesedí. Neviem prečo. Pripadalo mi to zvláštne. Opretá o sklo autobusu som riskovala ďalšiu modrinu na čele, ale aj tak sa mi tam vždy najlepšie premýšľalo. Stále mám v živej pamäti náš rozchod. Vlastne to bolo dosť skeptické už vtedy, keď sme spolu začínali „chodiť“. „Nebudem klamať, navždy je naozaj dlhá doba. Je to sľub ktorý môžeš spraviť ?“ A náš posledný rozhovor, končil asi takto.
„Pozri sa mi do očí a povedz mi to rovno. Budeme na sebe pracovať alebo to necháme tak ?“ Znelo to tak materialisticky a neviem ako, práve z jeho úst. „Pozri, Ryan, naozaj teraz potrebujem trochu priestoru. A ty jediný ma dostávaš, poznáš, chápeš. Ale si aj jediný ktorý ma zraňuje a jediný, ktorý nie je schopný robiť som mnou bláznivé veci. Frustruješ ma, komplikuješ ma a robíš veci ťažšie, než si to čokoľvek vyžaduje. A.. “ Bolesť v jeho očiach bola sotva badateľná. „ ..., jednoducho, nie je nič, čo by ma donútilo zostať. Nič čo by si povedal alebo urobil, by nepomohlo“ Rada by som tvrdila, že náš vzťah bol v niečom výnimočný, ale bol presne taký gýčový ako ostatné. Západy Slnka, prechádzky, spoločné výlety,...to všetko je síce pekné, ale nič prečo by som bola schopná prestať dýchať. Vždy som mu vyčítala, že nebol pre mňa dosť bláznivý, iný. A , k tomu všetkému, vždy som si lásku predstavovala ako niečo výnimočné, niečo čo by som považovala za taký cit, ktorý by bol pre mňa veľmi vzácny. Cit, ktorý by bol taký silný, že by mi nedovolil premýšľať racionálne. A presne toto mi s Ryanom chýbalo. Zaujímalo by ma, či niečo také ako láska vôbec na svete existuje. Tak som sa zaborila do svojich vlastných myšlienok, že keď som sa pozrela von oknom, videla som poslednú zastávku pred tou mojou. Posledných pár minút na ukrutné náhle striedanie myšlienok a pocitov.
Keď som schádzala po schodoch, vlhký vzduch mi obaril čelo a cítila som, ako sa moje vlasy zrazu zmietali do nekontrolovateľných kučier. Do školy som išla najpomalšie ako sa len dá. Asi tri krát som si sadla na lavičku a opakovala som si, že to zvládnem, že všetko bude v poriadku.
Nič nebolo v poriadku. Ako som predpokladala, bola som terčom všetkých skúmavých pohľadov, klebiet a nevyslovených myšlienok. Všetko som väčšinou pretrpela v sebe, až na malý incident ne telesnej, ale k tomu sa nemienim vracať. Vlastne to nebolo až také zlé. Po upokojení od Kimberly starých dobrých rečí ako, že všetko bude v poriadku a rýchlo to prehrmí som sa cítila naozaj lepšie. Viac som sa však obávala poobedia. Tých 87 minút čo som si obkúkala všetky nechty pri pochybnostiach, či mu mám zavolať alebo nie, som nakoniec vzala, asi po ôsmy krát, mobil do ruky, ale nehodila som ho naspäť na posteľ, ako po minulé pokusy, ale vytočila som číslo, ktoré už obsadilo čestné prvé miesto na zozname volaných hovorov.
„Haló ?“
do you ever sometimes think dirty thoughts when you’re in a public place and then start to think about if someone is telepathic so you start throwing around random things in your head like ooh cupcakes...because i do
Obrázok užívateľa
Barush
Zrelý
Zrelý
 
Príspevky: 942
Registrovaný: Str 07 Okt 2009, 18:15
Bydlisko: Senica
Pohlavie: Simka

Re: Kocky sú hodené

Poslaťod Maggi » Sob 03 Júl 2010, 19:16

no som zvedava ci pojdes podla tej linie co sme vymysleli alebo nie :D :lol:
pacia sa mi tvoje opisy pocitov :) :)
Obrázok užívateľa
Maggi
Starec
Starec
 
Príspevky: 5509
Registrovaný: Pon 24 Mar 2008, 20:41
Bydlisko: Slovakia
Pohlavie: Simka

Re: Kocky sú hodené

Poslaťod eva » Sob 03 Júl 2010, 19:19

Uh, dobré, ale smiala som sa na tom rozhovore, teda.. také vážne a pri tom má 14 (?) rokov. Toto mi pripadalo trochu divné a smiešne :mrgreen:
Obrázok užívateľa
eva
Starec
Starec
 
Príspevky: 2094
Registrovaný: Str 26 Mar 2008, 17:07
Pohlavie: Simka

Re: Kocky sú hodené

Poslaťod Barush » Sob 03 Júl 2010, 19:22

Hups :oops: Ona nemá 14 rokov :D :lol: Trošku omyl 16 :D Ale to vážne je naschvál, tak sa potom objasní :)
Maggi, neviem či hej, asi nie :D :lol: A ďakujem, obom :) :heart:
do you ever sometimes think dirty thoughts when you’re in a public place and then start to think about if someone is telepathic so you start throwing around random things in your head like ooh cupcakes...because i do
Obrázok užívateľa
Barush
Zrelý
Zrelý
 
Príspevky: 942
Registrovaný: Str 07 Okt 2009, 18:15
Bydlisko: Senica
Pohlavie: Simka

Re: Kocky sú hodené

Poslaťod Jaina » Sob 03 Júl 2010, 19:56

Drahá Báruška, pre začiatok chválim gramatiku, nenašla som žiadnu chybičku... Potom ma fascinujú tvoje opisy pocitov, ja by som sa mohla pretrhnúť a niečo také by som zo seba nedostala. Ako vážne je to perfektné a obdivujem ťa, aj ja by som chcela toto vedieť, ibaže sa veľmi neposúvaš v deji, nejaký ten posun by sa mi už páčil :oops: Fajn, asi preháňam, nie, fakt preháňam, zatiaľ je to tretí diel? :slap: dobre, nevšímaj si ma :lol:
"A jsme doma. Moc sídlí tam, kde lidé věří, že sídlí. O nic víc a o nic méně."
"Takže moc je jen fraškou?"
"Stínem na zdi. Jenomže stíny umějí zabíjet. A často se stává, že velmi malý člověk dokáže vrhat velmi velký stín."
Obrázok užívateľa
Jaina
Starec
Starec
 
Príspevky: 1536
Registrovaný: Štv 27 Nov 2008, 19:14
Bydlisko: Lesy a háje Revúckej vrchoviny
Pohlavie: Simka

Re: Kocky sú hodené

Poslaťod Barush » Sob 03 Júl 2010, 20:01

Mišenka, ďakujem :) :oops: Veď ono to má svoje opodstatnenie, neboj v štvrtom dieli, sa teda pre teba budem snažiť niekam posunúť. A hej dobre rátaš :) :D
do you ever sometimes think dirty thoughts when you’re in a public place and then start to think about if someone is telepathic so you start throwing around random things in your head like ooh cupcakes...because i do
Obrázok užívateľa
Barush
Zrelý
Zrelý
 
Príspevky: 942
Registrovaný: Str 07 Okt 2009, 18:15
Bydlisko: Senica
Pohlavie: Simka

Re: Kocky sú hodené

Poslaťod Jaina » Sob 03 Júl 2010, 20:05

nie nie, radšej ma nepočúvaj, lebo si to pokazíš :lol: teda, no neviem, aký rozsah by mal mať tento príbeh, keďže môj má mať 20 častí, nemám sa kedy až tak podrobne zaoberať pocitmi, ale toto zrejme bude oveľa dlhšie, v tom prípade to je dobré :oops: ale tak chcelo sa mi kritizovať a teraz mi doplo, že len trepem kraviny koniny blbiny :lol: :lol:
"A jsme doma. Moc sídlí tam, kde lidé věří, že sídlí. O nic víc a o nic méně."
"Takže moc je jen fraškou?"
"Stínem na zdi. Jenomže stíny umějí zabíjet. A často se stává, že velmi malý člověk dokáže vrhat velmi velký stín."
Obrázok užívateľa
Jaina
Starec
Starec
 
Príspevky: 1536
Registrovaný: Štv 27 Nov 2008, 19:14
Bydlisko: Lesy a háje Revúckej vrchoviny
Pohlavie: Simka

Re: Kocky sú hodené

Poslaťod Lincey » Ned 04 Júl 2010, 00:18

super, mne sa to veľmi páčilo. Nevšimla som si žiadne chyby, vety, ktoré by nedávali zmysel či niečo podobné, čo často pri príbehoch vyčítam. Hoci si sa v deji nejako výrazne neposunula, vôbec mi to nevadí, číta sa to ľahko a keby bolo viac dielov s chuťou sa do toho zahryznem ako do dobrej knihy.
Len tak ďalej! :)
"Attingere caelum diagito"

Skvelé RPG
Obrázok užívateľa
Lincey
Starec
Starec
 
Príspevky: 1428
Registrovaný: Sob 22 Mar 2008, 16:03
Pohlavie: Simka

Re: Kocky sú hodené

Poslaťod Barush » Ned 04 Júl 2010, 14:13

jéé :) Ďakujem pekne, Lincey, budem sa snažiť :wink:
do you ever sometimes think dirty thoughts when you’re in a public place and then start to think about if someone is telepathic so you start throwing around random things in your head like ooh cupcakes...because i do
Obrázok užívateľa
Barush
Zrelý
Zrelý
 
Príspevky: 942
Registrovaný: Str 07 Okt 2009, 18:15
Bydlisko: Senica
Pohlavie: Simka

Re: Kocky sú hodené

Poslaťod Barush » Pia 09 Júl 2010, 19:57

Tak pridávam aj ja nový diel :) Ešte stále taký pomenší, keďže nemám fotky, ale tak dúfam, že sa vám bude o to viac páčiť :) Chceli ste dáky posun v deji, tak tu ho máte :) Som samozrejme, ako inak, rada každému komentáru, pripomienkam, rade na zlepšenie :)

Dnes ráno som vstala s veľmi divným pocitom. Neviem čo to bolo. Ako keby dáka predtucha. Niekto dokáže predpovedať počasie a ja možno cítim, že sa dopredu stane niečo zlé. Aspoň ja si myslím že to bude nie čo zlé. Alebo dobré ? Neviem, som zmätená. V mojej hlave sa myšlienky striedali ako na bežiacom páse a ako sa zdá, ignorovali moju prosbu, aby sa uzavreli do zázračnej truhly a už sa nevynárali. Nie veď na čo. Vždy som si myslela, že myšlienky si vytvárame sami. Ale ja by som v živote nemyslela na niečo také. Buď sa môj mozog rozhodol, že odteraz bude samostatná nezávislá jednotka, čo je, pravdupovediac dosť nepríjemné, keďže ma celú ovláda, alebo sa mi do myšlienok niekto namiešal. Ako keby som nebola už dosť divná, teraz si zo seba ešte môžem robiť srandu , že ak sa naladím na správnu FM stanicu, budem chytať myšlienky druhých. Ak by mi teraz niekto čítal myšlienky, asi by to bolo veľmi potupné. Včera večer sa samozrejme žiadny telefonát s Ryanom nekonal. Hlas ktorý sa v ňom ozval nebol on. Hlas ktorý som počula bol taký tajomný a s jemným podtónom zlosti. O dôvod viac myslieť si že sa niečo stane. Ach Bože, musím zastaviť tie myšlienky. Ja asi vážne nie som normálna. Prenasledovali ma celé doobedie. A asi by ma prenasledovali aj celé poobedie, ale po veľkej prestávke sme sa šli pozrieť na medzi školský basketbalový turnaj, čo sa odohrával práve v našej telocvični.
Poznáte ten pocit, keď si myslíte, že dnešný deň bude už stále iba o tom istom a pritom stačí iba jeden pohľad a všetko je inak ? Áno, správne, pohľad. Nie slovo, myšlienka, čin, pesnička, obraz.. Pohľad. Tak všedné, jednoduché a pritom pohľad vypovedá ako tisíc slov. Oči, do ktorých som nahliadla mali väčšiu hĺbku ako akýkoľvek obraz a urobili toho viac ako jeden čin či pohyb. Keď som si sadla na lavičku a pozrela pred seba. Jeho oči mi povedali viac, než by mi kedykoľvek dokázali opísať slová. Úzkosť, obava, zmätok dokonca by som povedala, že som na malý moment vzhliadla nesúhlas. Ak chceme porozumieť stromu, musíme sa pozrieť do zeme, v ktorej sú jeho korene. Rovnako je to aj s ľuďmi. Akoby sám neveril že ma vidí. Akoby nevedel, kam chodím do školy. Cez šírku telocvične na mňa hľadel Ryan v športovom oblečení, a ja som premýšľala, či aj ja tak zízam na neho ako on na mňa. ale musím povedať, že ak by ma niekto sledoval, asi by sa pobavil na mojej neprítomnosti a abnormálnosti. Zaujímalo by ma, koľko času prešlo, ako sme na seba tak uprene dívali. V tom okamihu som prerušila naše očné spojenie a začala sa tváriť, že niečo šmátram v taške. Keď som v taške ohmatala asi všetko, pozrela som sa späť na miesto kde sedel. Ale on už tam nebol. Porozhliadla som sa po celej telocvični. Ani jeho tým teraz nehral, všetci sedeli poctivo na lavičke. Táto škola nie je až taká veľká a nedá sa tu toho veľa robiť. Netušila som kam išiel, ale chcela som sa ho spýtať na toľko vecí, že mi to dokonca bolo ľúto. Chvíľami. Hneď potom som si pripomínala, že si nezaslúži, aby som mu venovala moje myšlienky. A potom znovu a znovu. Bolo to, ako keby som stále stúpila do tej istej rieky ale vždy som si dala facku na prebudenie. A vždy som do tej rieky znovu stúpila. Bolo to, akoby som padala voľným pádom, no pred koncom ma vždy zachytilo lano a vytiahlo ma späť. Nevedela som si už zo sebou rady. Celé tieto myšlienkové pochody mi pripadali ako večnosť a pritom neubehli ani 3 minúty. V tom som sa náhla postavila a odkráčala som na WC. Myslela som, že jediné čo mi teraz pomôže je studená voda na mojom čele. Nikto tam nebol, začo som bola veľmi vďačná. Naklonila som sa pod kohútik a pustila studenú vodu.
Obarilo ma to. Obaril ma znovu ten zlý pocit, že sa niečo stane. A v tom som za sebou počula ťažký, tlmený vzdych. Nechcela som vyznievať trápne, že sa tu ako dáka troska skláňam nad umývadlom a tak som sa prudko postavila. Teda, keď som vtedy vyzerala trápne, po buchnutí hlavou do kohútika som musela vyzerať...hlúpo a iracionálne. Chcela som si zachovať aspoň akú takú hrdosť, a musím povedať, že keď mi kvapkalo s čela, bolo to veľmi ťažké a naplánovala som si dramatický odchod. Keď som sa otočila, zarazila som sa ešte viac, ako keď som pocítila tú pichavú bolesť v ľavej časti hlavy. Predo mnou stál on. Dvere boli zamknuté, okná zavreté. Už som otvárala ústa a mala som chuť naňho vychrliť milión otázok a dožadovať sa odpovede ale on ma zarazil skôr, než som zo seba stihla vydolovať hlas.
„Čo tu robíš ? Prečo si stále tu ? “ Pozrel sa na mňa a v očiach mu bol vidieť jemný náznak utrpenia. Prekvapená som vypúlila oči a ostala v nemom úžase, ako sa ma mohol spýtať na niečo také. Chvíľu mi trvalo, kým som si uvedomila, na čo sa ma vlastne pýta.
„Prosím, čo ..? “ Pokrútila som hlavou.
„Ty sa pýtaš mňa čo tu robím ? Čo robím na svojej škole ? Alebo..“ Ruku mi vtlačil na ústa aby som nemohla ďalej rozprávať a ja som sa začala pod jeho dotykom zvíjať, aby som sa mohla nadýchnuť. Pustil ma a pokračoval vo svojom prejave.
„Myslel som, že tu nebudeš chcieť ostať, potom čo sa všetci dozvedeli o tom, že si adoptovaná ... “. A skladačka zrazu začínala zapadať.
„Takže si to urobil preto aby som odišla ? Urobil si to len preto, aby som neostala tu ? Vážne si to musel urobil týmto spôsobom ? Nedošlo ti ..“ Zase ma prerušil.
„Robím to pre tvoje dobro, chcem ťa chrániť. “ Povedal to tak úprimne, že som mu to na moment uverila. Chcela som tomu veriť.
„Toto môže povedať maximálne dáky upír naivnej babe, ktorá sa chystá preňho zničiť si život, ale nie ty mne. Ty... “ V tom mi chytil obe ruky a držal ich tak silno, že bolesť mi zabránila, čomkoľvek ďalšie povedať. Druhou rukou mi zdvihol hlavu a moje oči nasmeroval na jeho.
„Musíš mi veriť. Nesmieš tu ďalej zostať. Stane sa niečo zlé. Viem to, prosím ver mi... “ Stane sa niečo zlé...Tie slová na mňa pôsobili odstrašujúco.
„..,musíš opustiť toto mesto. Nemáš veľa času. Už teraz je neskoro.“ V tom ma pustil a ja som si uvedomila váhu jeho slov. Kým som sa spamätala, už tam nebol. V hlave mi znela iba jedna fráza. Stane sa niečo zlé.
do you ever sometimes think dirty thoughts when you’re in a public place and then start to think about if someone is telepathic so you start throwing around random things in your head like ooh cupcakes...because i do
Obrázok užívateľa
Barush
Zrelý
Zrelý
 
Príspevky: 942
Registrovaný: Str 07 Okt 2009, 18:15
Bydlisko: Senica
Pohlavie: Simka

Re: Kocky sú hodené

Poslaťod Maggi » Pia 09 Júl 2010, 20:29

paráda :heart: ja chcem pokracovanie :D !
velmi moc sa mi pacia tvoje opisy :heart:
Obrázok užívateľa
Maggi
Starec
Starec
 
Príspevky: 5509
Registrovaný: Pon 24 Mar 2008, 20:41
Bydlisko: Slovakia
Pohlavie: Simka

PredchádzajúciĎalší

Späť na Príbehy

Kto je on-line

Užívatelia prezerajúci fórum: Žiadny registrovaný užívateľ nie je prítomný a 3 hostia