Tak, ako som vám sľúbila, dnes prinášam o čosi dlhší diel, než bol ten minulý. Nemám viac čo dodať, iba: Enjoy the story ___ Tmavá drevená lavička, od vchodu druhá zľava. Neoficiálny trón, po ktorom tajne túžili všetky dievčatá zo Súkromnej prípravky Geoffreyho Chaucera (a tie, ktoré svoje túžby neskrývali, v priebehu niekoľkých dní postihla krutá spoločenská „nehoda“). Keďže všetko
neoficiálne oficiálne neexistuje, nikto nemal právo uplatňovať si na lavičku akýkoľvek nárok. No aj napriek tomu sa žiadna zo študentiek ani len neopovážila sadnúť si na ňu. Jediný, kto tak s radosťou činil, bola Alex a jej tri priateľky – Sasha, Alica a Nicola. Alex si svoje miesto vydobyla na začiatku druhého ročníka, keď sa jej podarilo zvrhnúť vtedajšiu kráľovnú školy, maturantku Lucy Jacksonovú.
___ Hoci sa k tomu nikdy nepriznala verejne, v tomto prípade sa nechala inšpirovať filmom Mean Girls. Na koncoročnom večierku, kde sa s kráľovnou zoznámila, si uvedomila, že nabudúci rok už viac nechce byť iba jednou z mnohých. Bola odhodlaná a mala plán, nič ju nemohlo zastaviť.
___ Počas celého leta sa so svojou sokyňou stretávala a zatiaľ, čo si chúďa Lucy myslela, že konečne našla svoju spriaznenú dušu, Alex jej potajomky pridávala do jedla nadbytočné kalórie. A tak sa stalo, že kráľovná začala postupne priberať. Vďaka svojej
BFF (best friends forever) tomu ale nevenovala pozornosť, veď kamoška by jej určite neklamala o tom, či jej nepríde nejaká pribratá. „Vyzeráš fantasticky, tak ako vždy,“ vravievala Alex s úsmevom.
___ Svoj plán dovŕšila na ich spoločnom výlete v Paríži, kam odcestovali, aby si mohli naplno užiť posledný týždeň voľna. Vtedy sa Lucy vďaka svojej najlepšej priateľke napchávala samými uhľohydrátmi a nasýtenými tukmi. Vždy, keď sa vybrali nakupovať, Alex jej priniesla oblečenie o niekoľko čísel väčšie, než aké nosila na začiatku leta. Dôverčivá Lucy čísla nekontrolovala a tak si stále myslela, že nosí XS, aj keď jej aktuálna veľkosť bola M.
___ Precitnutie prišlo až na začiatku školského roku. Nielenže Lucy viditeľne ztlstla, ale ako tanečníčka mala vďaka pribratým ôsmym kilogramom vážne problémy. Najprv sa nenapchala do svojho starého trikotu, potom ju choreograf zotrel za to, že jej prevýsajú faldy a postavil ju do zadného radu a napokon ju jej slabučký tanečný partner pri zdvíhačke pustil na zem. To bol definitívny koniec vlády Lucy Jacksonovej. Netrvalo ani týždeň a na jej miesto dosadla Alex Cooperová, večne nasledovaná svojimi
vernými priateľkami.
___ Nikto nikdy nechápal, prečo práve táto lavička, čo je na nej také výnimočné? Aj sama Alex to pochopila až vtedy, keď na ňu po prvý raz usadla. Nie, vôbec tu nešlo o ten pocit moci a vedomie, že toto miesto patrí len a len vám (i keď, bolo to celkom príjemné).
___ Každý panovník by mal mať dostatok priestoru na to, aby dovidel na všetkých poddaných a zároveň na to, aby si mohol vytvoriť vlastný súkromný priestor, pokiaľ si neželal, aby obyčajný ľud začul čosi z jeho vznešených slov. V preklade to znamenalo, že miesto, na ktorom lavička stála bolo ideálne, pretože dievčatá z neho ľahko dovideli na celé kamenné nádvorie rozprestierajúce sa pred školou, no boli dostatočne ďaleko od hlavného vchodu, vďaka čomu si mohli udržiavať odstup od obyčajného plebsu a bez servítky ohovárať prakticky kohokoľvek.
___ Alex si nebola stopercentne istá, či jej toto miesto ešte stále prináleží. Charlesina a napokon i Davidova prítomnosť hlboko podkopávali jej autoritu. Svoju lavičku však mala rada a nemienila sa jej len tak vzdať. Presne pred dvomi do nej pilníkmi na nechty vyryli svoje mená, na znak toho, že tu budú sedávať navek. Alex, Nicola, Sasha a Alica.
___ Pokiaľ by Alex práve nezačala spriadať plány pre svoju najnovšiu pomstu, pri pohľade na Alicino meno by ju asi prepadol sentiment. Takto si však ledva všimla zákerne nastraženú žuvačku na jednom zo sedátok a aj tej venovala nulovú pozornosť. Predsalen, bolo to Sashino miesto, a pokiaľ sa jej polepí nová sukňa od Givenchy, Alex to netrápi.
___ Zatiaľ čo čakala na Maxa, ktorý mal po ňu prísť až o štvrťhodinu, bleskovo vytiahla iPhone, otvorila svoj osobný
PNG list a pustila si hudbu (Goin' down od The Pretty Reckless jej pripadala ako ideálna voľba pre jej rozhnevanú náladu).
___ PNG bola skratka od latinského slovného spojenia
Persona non grata. Dievčatá tak označovali každú osobu, ktorej sa chceli pomstiť. Vytvorenie si zoznamu nepriateľov môže vyzerať ako klišé, no čím ste na spoločenskom rebríčku vyššie, tým je tento súpis praktickejší. S veľkou mocou totiž neprichádza iba veľká zodpovednosť ale aj kopa zradcov a záškodníkov.
___ Existoval však ešte jeden
PNG list, o ktorom vedela iba Alex. Bol to jej osobný zoznam, ktorý s ostatnými nemal nič spoločné. Väčšinou sa jednalo o osoby, ktoré z ich štvorice poznala len ona alebo o ich previneniach nechcela hovoriť ani so svojim najlepšími priateľkami.
___ Najnovším prírastkom na zozname bola Tiffany Harperová. Čo sa priority týkalo, Alex jej priradila číslo 5. Úbohá večne-tichá-Tiffany mala nasledovať hneď po Davidovi, Charlie*, kaderníčke (ktorá jej v lete zničila vlasy, keď zabudla pred žehlením použiť kondicionér) a matke*. Hviezdičku si pridávala k ľuďom, ktorým bola ochotná odpustiť, pokiaľ v dohľadnej dobe napravia chyby, za ktoré si vyslúžili miesto na zozname.
___ Okrem týchto piatich tu však čakalo ďalších deväť osôb, na ktoré mala Alex ťažké srdce.
14 ľudí? To je trochu priveľa. Niektoré záznamy sú dokonca spred troch mesiacov! Príliš dlhá doba na pomstu, aspoň na oddôvodnenú.. Aaron Taylor, Rebecca Larsonová, Charlotte Gibsonová,... Postupne prešla každú jednu položku zoznamu, no ani pri jednom z nich jej nenapadala žiadna adekvátna pomsta.
___ Dúfala, že objaví trochu inšpirácie v starom LPP zozname. LPP alebo
La personne punie, bol každý, komu zámerne prebrali chalana, koho verejne ponížili a zbavili sebaúcty alebo v najhoršom prípade nechali vykopnúť zo školy.
___ Anabelle Holmesová. Previnenie: Dobre vedela, aké šaty si chce Sasha obliecť na každoročný Ples vločiek, čo bolo to najkrajšie podujatie na Súkromnej prípravke Geoffreyho Chaucera v celom zimnom období. No ani to jej nezabránilo, aby si z Londýna objednala presne tie isté šaty. Kopírovať iných ľudí sa odnaučila hneď nasledujúci deň, keď niekto skopíroval jej ICQ sex s tretiakom Leonardom Trevisom a vyvesil ho po celej škole.
___ Johan Johansson. Previnenie: Bol iný ako ostatní. Johan pochádzal zo Švédska a do Anglicka prišiel ako výmenný študent. Alex sa nepáčilo, že jeho prvé meno je rovnaké ako jeho priezvisko, nehovoriac o tom, že mu závidela jeho nefarbené blond vlasy. Nech sa kaderníci snažili sebeviac, nikdy nedosiahli presne taký istý odtieň, aký mal Johan. S pochopením, že byť iný sa nevypláca, mu pomohla Nicola. Nikto nevie ako, no zviedla jeho priateľa, s ktorým akurát v ten deň oslavovali „polročné výročie“. Johan nezniesol vedomie, že ho Sebastian podviedol a že pravdepodobne ani nebol gay, ale bi. Alebo dokonca iba zmätený hetero. Netrvalo ani desať dní a Johan Johansson sa vrátil späť do Švédska.
___ Marion Stephardová. Previnenie: Ako prváčka ešte poriadne neovládala všetky zákony, ktoré sa vzťahovali na každého študenta Súkromnej prípravy Geoffreya Chaucera a jedného septembrového rána si sadla priamo na Alexino miesto na lavičke. Neznalosť zákon ale neospravedlňuje. O niekoľko dní neskôr, keď sa Marion bavila s Alicou o najnovšej módnej kolekcii od Alexandra Wanga, Sasha jej na sukňu natrela tmavú páchnucu hmotu. Bola to síce len sójová omáčka zmiešaná s detskou mäsovou výživou a skazeným jogurtom, no aj napriek tomu všetci Marion ešte dlhú dobu obchádzali.
___ Natalie Daumontová. Previnenie: Jedného májového rána si Natalie niesla z jedálne teplú kávu s melasou. Tesne pred tým, než vošla do triedy, zakopla a celý kelímok nechtiac vyliala priamo na Alicu. Jej novučičké svetloružové šaty od Driesa van Notena boli úplne zničené. Ani ona sa svojmu trestu nevyhla. Pomsta so žuvačkou je síce stará a neoriginálna, ale dievčatá i tak potešil pohľad na zronenú Natalie, keď na druhý deň prišla do školy a z jej dlhých gaštanových vlasov zostalo len päť centimetrové páperie.
_„LPP? Lisp plus plus?“ zasmial sa David a Alex si až teraz uvedomila, že už nejakú chvíľu sedí vedľa nej a cez plece jej nakúka do zoznamu. „Ty sa venuješ programovaniu?“ uškrnul sa začudovane.
_„Vyzerám na to?“ zaškerila sa Alex znechutene a rýchlo zatvorila aplikáciu. „To je názov jednej novej skupiny, hlupák.“
___ David jej vytiahol z ucha jedno slúchadko a nachvíľu sa započúval.
_„Mne to znie celkom ako Taylor Momsen a ak sa nemýlim, jej kapela sa volá Pretty Reckless, princezná.“
_„Ja.. načo sa tu s tebou vôbec bavím?!“ vybuchla Alex. Šklbnutím mu vytrhla slúchadká a spolu s iPhonom ich odložila do kabelky. „Potrebuješ niečo?“ usmiala sa sarkasticky.
_„Hmm...“ David sa tváril, že premýšľa. „Nič, čo by som mohol získať od teba. Ale myslím, že to práve ty potrebuješ niečo odo mňa.“
_„Ja? Od teba? Nenamýšľaš si tak trochu?! Čo by som už len mohla od teba chcieť...“
_„Pomoc, pretože sama svoju postavu nezvládneš. Vo chvíli, keď sa zronene krčíš na lavičke a depresívne balady počúvaš, ja, sťa rytier v lesklej zbroji hrdinsky na scénu prichádzam a ...“ prednášal s pátosom.
_„Vážne, to by už stačilo!“ zasyčala Alex. „Nestačí ti, že sa ma snažíš ponížiť pred celým Ispwichom, ale teraz ešte ideš zhadzovať moje herecké schopnosti? Čo si o sebe vôbec myslíš, kto si?! Ty... ty ignorantský vagabund!“ Rozzúrene vyskočila z lavičky a tak rýchlo, ako sa len na dvanásť-centimetrových opätkoch dá, utekala ku príjazdovej ceste, aby tam počkala na Maxa.
_„Hej Cooperová, čakaj,“ zvolal David a ponáhľal sa za ňou. Vďaka svojim Conversám nemal problém ju dohnať, no nevedel, čo povedať a tak len chvíľu kráčal vedľa nej, zatiaľ čo premýšľal, ako vysvetliť, o čo mu ide.
_„Čo do pekla chceš?!“ pozrela na neho nechápavo. Dúfala, že ho to po chvíli omrzí a nechá ju ísť ďalej samú.
_„Skúšať s tebou.“
_„Skúšať čo?“ Okamžite zastala a zagánila na Davida. Nemalo zmysel sa na niečo hrať, určite nie pred ním. Nenávidela ho a chcela mu to dať pocítiť každú sekundu, ktorú strávil v jej blízkosti.
_„Hru predsa. Čo si si myslela?“ uškrnul sa. „Sama si vravela, že potrebuješ pomoc. Nemysli si, počula to celá trieda.“
_„Možno.. možno potrebujem, ale nie od teba!“ priznala si Alex, hoci nie dvakrát nadšene.
_„Pozri Cooperová, mňa neoblafneš.“ bránil sa. „Pre mňa nie si taká úžasná, aby som sa šiel za každú cenu potrhať, len aby som sa ti mohol vrhnúť k nohám a pomôcť ti s niečím, čo zjavne sama nezvládaš. Ššš, ššš, ššššš, žiadne protesty,“ umlčal ju mávnutím ruky. Alex priam udivovalo, s akou sebadôverou jej to všetko hovorí. „Ale nechcem ani to, aby sa tento film nevydaril len preto, že nebudeš... dostatočne pripravená. Nechcem ti pomôcť kvôli tebe, ale v záujme vyššieho dobra. V záujme nášho absolventského filmu. Už chápeš?“ opýtal sa s úsmevom a tváril sa, akoby svojej päťročnej sestričke práve vysvetľoval, prečo slniečko v noci nesvieti.
___ Alex na neho len nemo zízala. Takto nad tým totiž vôbec nerozmýšľala. Možno jej chce David naozaj pomôcť. Síce
v záujme vyššieho dobra, ako sám povedal, no aj to bolo lepšie než nič.
_„Nie si sám, aj ja chcem, aby sa film podaril. Bola by to dobrá vizitka pre budúcnosť a ktovie, možno ho Joysová premietne niektorým agentom.“ uvažovala.
_„Takže súhlasíš, Cooperová?“
_„Hmm, čo iné mi zostáva, všakže,“ podotkla sarkasticky. „Ale iba pod jednou podmienkou. Prestaneš ma volať Cooperová.“
_„Ako si želáte,
vaše veličenstvo.“
___ Neďaleko školy stála malá a útulná kaviareň
La sève, ktorú prevádzkoval zatrpknutý Francúz Jean-Baptiste Marolin. Bola dostatočne ukrytá na to, aby vás tam nikto nenašiel, no zároveň sa nachádzala neďaleko centra mesta, čo vám dávalo možnosť rýchlo sa vrátiť ku civilizácii a splynúť s davom.
___ Zatiaľ čo David pri bare objednával dve čierne kávy a bujaro trkotal s majiteľom, Alex sa snažila presvedčiť Maxa, že jej v škole predĺžili vyučovanie a má po ňu prísť až o dve hodiny. Mlčanlivý šofér sa napokon nechal prehovoriť, pretože ani jemu sa nechcelo odbiehať od rozpracovaného jedla. Bol práve v potravinovom štúdiu, kde sa každý piatok učil variť jedlá z celého sveta. Nikto okrem domácej Jane však o tejto záľube ani netušil.
_„Nevedela som, že vieš tak dobre po francúzsky,“ poznamenala Alex, keď sa David vrátil ku stolu. „Alebo si len mlel, čo ti na jazyk prišlo, aby si na mňa spravil dojem?“
_„
Exactement, mademoissele.“ uškrnul sa. „
Si vous ne me croyez pas, on peut parle just en français."
(Presne tak, slečna. / Pokiaľ mi neveríte, môžeme sa rozprávať iba po francúzsky.)_„Dobre, dobre, stačí. Z francúzštiny ma vždy iba rozbolí hlava.“
_„Dobre vedieť. Nikdy totiž netušíš, aká informácia sa ti raz bude hodiť.“
___ Presne tak, súhlasila s ním Alex, ale iba v duchu.
Vlastne, aj to je jeden z dôvodov, prečo som tu. Len preto, že sa teraz tvári milo, to neznamená, že mu je všetko odpustené. Ani náhodou! Stále si u mňa prioritou číslo jedna, čo sa pomsty týka. No ako si správne poznamenal, nikdy nevieš, čo sa ti raz bude hodiť. Čím viac toho o tebe zistím, tým bolestivejšie nabudúce udriem..._„
Les garçons, vaša káva,“ zvolala servírka, keď sa k nim blížila. „Oh, pardone, mademoissele.“ ospravedlnila sa unáhlene, keď na ňu dopadol Alexin opovrhujúci pohľad. „To je tým svetlom, muselo dôjsť k nedorozumeniu,“ pokračovala s úsmevom. Davidovi podala kávu ako prvému a keď sa naťahovala ku Alex, nechtiac sa svojím veľkým prsníkom obtrela o jeho rameno.
(Chlapci,.../ Oh, prepáčte, slečna.)_„Pardon,“ zašepkala a nevinne sa usmiala. Alex na ňu opätovne zagánila, tentoraz trochu namosúrenejšie. Bolo jej jasné o čo tu ide. Prsatá francúzska si robila záluska na pekného angličana, teda vlastne američana, a balila ho tým najstarším, najhlúpejším a najgýčovejším spôsobom. Najprv ponížila Alex, tým, že si ju akoby nechtiach pomýlila s chlapcom a potom sa akoby náhodou obtrela o Davida.
Čo bude nasledovať ďalej? Spýta sa ho, či si ešte niečo neželá, tónom, z ktorého bude jasne znieť ponuka na sex?!_„To je v poriadku,“ odvetil David.
_„Máte ešte nejaké ďalšie želanie?“ opýtala sa s výrazným francúzskym prízvukom, o ktorom zrejme predpokladala, že je sexy. „Keby si niečo potreboval, pýtaj sa na Jeanette.“ Žmurkla na neho a vybrala sa späť ku baru.
_„Haló, slečna?“ zvolala zrazu Alex. Sama nevedela, kde sa to v nej nabralo, no v tej chvíli sa tomu nevedela ubrániť.
_„
Oui?“ odvetila Jeanette bez toho, aby sa vôbec otočila.
(Áno?)_„Pripadám vám neviditeľná?“
_„
Non, bien sûre. Comment je peux vous aidez?“ pozrela na ňu a nacvičene sa usmiala.
(Nie, samozrejme. Ako vám môžem pomôcť?)_„Chcete vedieť ako mi môžete pomôcť? Napríklad tak, že mi pred očami nebudete baliť chalana, s ktorým so sem prišla!“ Aby svojim slovám dodala vážnosť, postavila sa a naklonila sa bližšie ku servírke. „Ako si to vôbec môžete dovoliť?! Najprv ma označíte ako chalana a potom tu bez obalu flirtujete s Davidom. Och, preboha a ešte takým staromódnym spôsobom!“ zvolala rozčúlene a ani si neuvedomovala, že už skoro kričí. „Preberte sa ženská, pozrite sa na seba!“ zasmiala sa pohŕdavo. „A teraz si dajte odchod, okamžite.“
___ Jeanette zaskočená prudkou reakciou, akú od jemne pôsobiacej Alex vôbec nečakala, chvíľu len otváral a zatvárala ústa. Keď však nedokázala povedať ani jediné slovo na svoju obranu, so zatnutými päsťami odkráčala do kuchyne.
_„Ehm, no, myslím, že by sme sa mali vrátiť ku scenáru. Teda, k tvojej postave Jane. Myslím, že nemáš veľa času, kým ťa Max pred školou vyzdvihne a ešte stále si mi nepovedala, ako ju chceš zahrať.“ povedal David, po chvíli ticha, ktoré nastalo po servírkinom odchode. Aj jeho samotného Alex zaskočila a v tej chvíli vôbec nevedel, ako by mal reagovať. A tak radšej zmenil tému.
_„Premýšľala som.. premýšľala som, že by som z nej mohla spraviť trochu rebela. Nemyslím to, čo pod tým vidia ľudia v dnešnej dobe, vieš, ale.. mala by byť iná, niečím výnimočná a odlišná od svojich sestier.“ odvetila s úsmevom, akoby sa vôbec nič nestalo.
___ Ani netušila ako a jej dve hodiny „slobody“ sa blížili ku koncu. O desať minút ju mal Max vyzdvihnúť a preto bol načase, aby sa vrátila do školy. Veľa toho za tých 120 minút nestihli, no Alex konečne začínala mať aspoň akú takú predstavu o svojej úlohe. Rýchlo sa s Davidom rozlúčila a vybehla z kaviarne, pričom takmer vrazila do akejsi pani v obrovskom fialovom klobúku.
_„Zlato, to tvoje sombréro sa hodí na leto a teraz je už jeseň. Radšej ho odlož do skrine a už nikdy viac nevyťahuj,“ poradila jej v zhone, bez toho aby sa vôbec obzrela, komu to hovorí. A to bola možno chyba.
David Gray___ Presne o desať minút dve Alex vyskočila, hodila na stôl dve jednolibrovky a s jednoduchým
ahoj odišla preč. Vôbec som nevedel, čo od nej môžem čakať a popravde ma dnes celkom prekvapila. To, ako zaútočila na tú vtieravú čašníčku bolo... udivujúce. Zároveň jej to však neskutočne seklo, keď sa tak rozhnevala. To však ešte stále nemenilo nič na tom, že by si tá potvora zaslúžila pár pomyselných faciek. Bol som si však istý, že na to bude dosť času neskôr.
_„S dovolením, je tu voľné?“ zamrmlala akási ženská, akurát keď som odchádzal. Jej hlas mi pripadal povedomí, no veľký fialový klobúk jej zakrýval celú tvár a ja som si nedokázal vybaviť, koho mi pripomína.
_„Samozrejme, už odchádzam.“
_„Odchádzaš? Tak skoro? To je škoda, dúfala som, že tu ešte pobudneš.“ Neznáma si zložila klobúk a aj napriek šeru, ktoré v kaviarni panovalo, som v nej spoznal Charlie. „Počula som, že tu majú skvelé croissanty. Dáš si jeden so mnou?“
_„Čo tu chceš?“ opýtal som sa jej priamo. Charlie sa rada pohrávala s vlastnými klamstvami a robila z ľudí hlupákov, no ja som ju mal dávno prečítanú.
Zo mňa viac hlupáka robiť nebude._„Ako som povedala. Chcem croissant,“ odvetila a usmiala sa tak, ako sa kedysi usmievala len na mňa.
_„Pred rokom by som ti to možno uveril, dneš však nie. Ak dovolíš, ja odchádzam.“ povedal som odhodlane a znovu som sa postavil na odchod. Usúdil som, že pre dnes už bolo blonciek dosť.
_„Nie, nedovolím.“ odvetila príkro a tón jej hlasu sa náhle zmenil. Až príliš dobre som vedel, čo to znamená. Na malú chvíľu vystúpila z postavy milej a ústretovej Charlie a nechala vystúpiť na povrch svoju chladnú a bezcitnú stránku. Skutočnú Charles Benettová, ktorú som ako jednu z mála úprimne nenávidel.
_„Ako dlho tu vlastne si?“
_„Dosť dlho na to, aby som počula Alexandrine rozvášnené výlevy,“ odvetila s predstieraným dojatím a utrela si z oka pomyselnú slzičku. „Tak krásne si ťa bránila... asi by som mala žiarliť, nemyslíš?“ opýtala sa takým spôsobom, akoby ju skutočne zaujímal môj názor.
_„Ty a žiarliť?“ zasmial som sa. „Žiarlia iba ľudia, ktorí skutočne ľúbia. Pochybujem, že
ty si niečoho takého schopná.“ Vedel som, že z môjho hlasu zaznieva trpkosť, ktorú som voči nej cítil, no ešte stále som sa pri nej nedokázal stopercentne ovládať. City predsa len tak nezmažeš..
_„Ale zlatko, o čom to hovoríš?“ vyhŕkla prekvapene. „Ja som ťa predsa ľúbila, to dobre vieš.“
___ Pri týchto slovách som prestával dýchať. Povedala ich tak sladko a nežne, až som jej na malú chvíľu uveril, že to kedysi myslela vážne. Potom som si však spomenul na to, ako veľmi mi ublížila a opäť som precitol.
_„Povedz mi pravdu Charlie.“ Sadol som si späť na stoličku a naklonil sa k nej tak blízko, až som rozoznal každú jednu žilku na jej čokoládovej zreničke. „Načo si sem prišla? Prečo práve do Ipswichu? Malé mestá predsa neznášaš...“
_„Zato ty sa v nich priam vyžívaš.“
_„Je tu kľud a to mi vyhovuje.“ uškrnul som sa. „Žiadne zbytočné vzruchy, žiadne zbytočné klamstvá, tak ako v New Yorku.“
_„Tomuto ty hovoríš kľud?“ zasmiala sa neveriacky. „Len za posledné štyri týždne tu umreli dvaja ľudia a ktovie čo všetko sa tu ešte deje.“
_„Neodbáčaj od témy, dobre?“ Neznášal som to. Charlie sa vždy vedela dokonale vyhnúť nepríjemným otázkam, na ktoré nechcela odpovedať. Dokázala to tak prirodzene, že len málokto si to všimol. „Prečo si v Ipswichi? Čo odo mňa vlastne chceš?“ Pomaly mi už dochádzala trpezlivosť. Mal som chuť jej nejak ublížiť, aspoň z polovice tak, ako ona ublížila mne. No zároveň ma premáhala silná túžba pobozkať ju.
Hlúpe spomienky! Alebo to boli hormóny?_„To, prečo som tu, s tebou vôbec nesúvisí.“ odvetila s úsmevom. „Nazvime to... šťastnou náhodou, že sme sa zišli v tom istom zapadákove.“
_„Ako chceš, nič mi nehovor. Ja si to zistím sám.“
_„Pokojne zisťuj, aj tak sa nič nové nedozvieš, miláčik. Ale keď už sme pri tom... prečo si vlastne v Ipswichi ty?“ Dúfal som, že k tejto otázke nedôjde. Pozrel som na Charlie, ktorá sa usmievala, akoby ma mala celého prečítaného a tak som chvíľu váhal, čo jej odpoviem.
_„Potreboval som si oddýchnuť od veľkomesta. Veď sama dobre vieš, ako zbožňujem takéto zapadnuté mestá.“
_„Nie, toto nie je odpoveď na moju otázku,“ pokrútila nespokojne hlavou. „Prečo práve tu, prečo práve Ipswich? Mohol si ísť kamkoľvek doma, v USA. Ale namiesto toho si sa trepal až sem do upršaného Anglicka.“
_„Mám tu rodinu. Nejakí predkovia tu zanechali značný majetok a ten teraz po piatich rokoch naťahovania sa po súdoch konečne pripadol nám. Tak som prišiel skontrolovať rodinné vlastníctvo, či náhodou nemáme nejaký hrad a tak,“ uškrnul som sa.
_„Máš hrad?“ zasmiala sa Charlie nadšene. „Tak to sa ihneď musím presťahovať k tebe. Hotel je síce fajn, ale vždy som túžila bývať na hrade.“
_„Nie zlatko, bohužiaľ, hrad nemáme,“ pousmial som sa, akoby by mi to skutočne bolo ľúto. Vedel som, že dnes už z Charlie nič viac nedostanem a tak som sa rozhodol ísť domov. Postavil som sa, posledný raz som na ňu pozrel a jemne som ju pohladil po líci. „Ale aj keby som mal, teba by som tam niky nechcel.“
___ Už-už som chcel odísť, keď som si zrazu na niečo spomenul.
_„A aha, tvoj croissant,“ usmial som sa. Vytiahol som z peňaženky ďalšiu libru a hodil som jej ju na stôl. „Dobrú chuť, Charlie.“ Skôr, než stihla čokoľvek povedať, bol som preč.
Tak, dúfam, že sa páčilo Ako vždy, poprosíme KOMENTY.
Ja som svoju časť skončila a teraz prenechávam slovo/pero Silvii. Teším sa na pokračovanie