Skutočne po veľmi dlhej dobe sa opäť hlásim ku slovu a ospravedlňujem sa Vám za to, že ste museli čakať. Nejdem sa nijako obhajovať, ale žiaľ sa zrejme inak nedalo, no to nevadí, pretože som/ sme tu zas 
So, enjoy the story 
___ Dni sa rýchlo míňali, jeden všednejší než druhý a mestečko Ipswich zívalo nudou. Miestny bulvárny denník písal o udalostiach z neďalekého Londýna, pretože domáceho materiálu bolo málo. Záhadná vražda mladíka nájdeného za mliekarňou sa ututlala a nikto o nej viac už nehovoril.
___ Tak isto sa už dlho nič nestalo na strednej škole pre detičky boháčov a prominentov, čo bolo ďalšou zvláštnosťou. Všetci akoby zaspali uprostred ruchu života, ktorý sa odohrával všade, len nie tu.
___ Nadišiel piatok a spolu s ním aj praktiká z hodín pre nadaných, ktoré zapĺňali štvrtému ročníku takmer celodenné vyučovanie. Len čo zazvonilo na prvú hodinu, každý (okrem Davida) bol usadený na svojom mieste a čakal na príchod profesorky Joysovej, ktorá zvykla na praktiká chodiť načas a vždy sa rozčuľovala, pokiaľ niekto vošiel do triedy neskôr než ona. Neznášala mrhanie časom a talentom, pretože každé zo svojich detí považovala za nadané.
_ „Dobré ráno, študenti,“ ozval sa jej hlas celou miestnosťou, len čo vošla dovnútra. Alex odložila svoj iPhone do kabelky, zodvihla hlavu a pozrela na nízku ženu, ktorá sa postavila pred široké plátno, ktoré im niekedy slúžilo ako neutrálna kulisa. „Prosím odložte si všetky svoje veci do tašiek, stoličky posuniem na ku stenám a na začiatok si spravíme nejakú menšiu etudu, nech si zopakujeme, čo všetko vieme a čo je pri hraním dôležité. No tak, nebuďte leniví a ..“ začala svojich žiakov povzbudzovať, keď v tom vošiel do triedy David. Tváril sa nmeastne-neslano, až príliš nijako. Žiadna emócia, jeho tvár nehovorila absolútne nič. To na ňom niektorých ľudí desilo.
___ Namiesto akéhokoľvek ospravedlnenia David prešiel okolo profesorky až na koniec miestnosti a tam si sadol do kresla. Tašku hodil na zem vedľa seba a uprel zrak na pani Joysovú.
_ „Pán Gray, a ospravedlniť sa, to nič?“ pozrela na neho profesorka s naddvihnutým obočím. Chalan sa zodvihol z kresla a sucho odrapotal: „Prosím ospravedlňte môj neskorý príchod na hodinu, zdržal som sa v dopravnej zápche cestou sem.“ Keď skončil, posadil sa späť a prebehol pohľadom po svojich spolužiakoch.
_ „Predtým, než začneme nejakou tou etudou, bolo by dobré, aby nám niekto z vás predviedol improvizovaný monológ, ktorý pre vás bude vzorový.“ pokračovala vo vysvetľovaní obsahu hodiny.
_„Alexandra, mohla by si prosím prísť sem a niečo nám zahrať?“ poprosila ju so širokým úsmevom.
_ „Samozrejme pani profesorka,“ usmiala sa dievčina a vstala zo stoličky. „Čo také by to malo byť?“
„Neviem, čo ty sama budeš chcieť. Napríklad.. nejakú scénu z tvojho filmu,“ navrhla jej nadšene a usadila sa do svojho veľkého kresla.
___ Alex sa zhlboka nadýchla, prešla do stredu triedy na malú chvíľu zatvorila oči a už bola vo svojom živle. Rolu naivnej Larisy miloval, pretože bola niekým úplne iným, než ona sama. Na hraní ju najviac bavilo to, že mohla aspoň na okamih vystúpiť zo svojho stereotypu, podľa ktorého sa chovala už odmalička a smela byť niekým iným.
___ Za ukážkovú scénu si vybrala tú časť, v ktorej sa Larisa dozvedá, že jej priateľ, ktorý ju podvádzal s jej sestrou, mal ťažkú autonehodu a aj napriek všetkému, čo sa stalo, ona ho miluje. Keď skončila, zostala so zavretými očami stáť na mieste a chvíľu počkala, kým jej spolužiaci spolu s pani Joysovou začali tlieskať. Otvorila oči, pozrela na nich a skromne zaklipkala očami.
_ „Bravo Alexandra, bravissimo,“ volala profesorka. „Skvelé, ako obyčajne. Dostala si skutočne dobrý charakter a ešte lepšie ho zahrala,“ chválila ju. Postavila sa a pozrela na svojich žiakov.
_ „Ako už všetci dobre viete, po každom hereckom výkone sa navzájom hodnotíme, pretože nie je dôležité iba dobre hrať, ale vedieť aj objektívne posúdiť a zhodnotiť videný herecký výkon. Nejaké pripomienky?“ opýtala sa. Nikto nič nenamietal, všetci len súhlasne pokyvovali hlavami a pritakávali, že to bolo úžasné. Všetci až na.. Davida. Prihlásil sa, chvíľu počkal, kým ho profesorka vyvolala a potom s mierne naddvihnutým obočím pozrel na Alex.
_ „Musím oponovať vám a svojim spolužiakom,“ povedal. „Úprimne, mne sa jej prejav nepáčil a vôbec nevystihol danú situáciu, ktorá sama o sebe príšerným klišé. Jej výkon bol slabý, miestami prehrávala situáciu a tvár len málokedy vystihovala pocity, o ktorých hovorila. Pár slovami, bola kŕčovitá a kožená.“ Znovu pozrel na Alex, potom sa posadil do kresla, vytiahol z vrecka mobil a už nevnímal svoje okolie. Všetci, vrátane Alex na neho hľadeli ako obarení a trvalo hodnú chvíľu, kým ticho a rozčarovanie prerušil hlas pani Joysovej. Alex ho ale nevnímala, neveriacky hľadela na Davida, ktorý ju práve ponížil pred celou triedou a jedinou profesorkou, ktorú mala rada. Nemienila to nechať len tak, chcela sa mu pomstiť.
Za prípadné gram. chyby sa ospravedlňujem, múza ma kopla uprostred noci a sami dobre viete, ako sa vtedy ťažko myslí na gramatiku 
od oskar123511 » Uto 02 Feb 2010, 21:21 
ked ja sa nezdržím, ja chcem Amandu, kedy bude? Aspoň približne, ja tiež píšem jak neviem čo, každý mesiac. A moje je ešte neupravené prvoplánované 
No bieda. Ale kakať do toho...
. Keby ju odpudzuje tak by si ťažko pomohol 
..
)...už tomu chýbajú len draky! 
