Milí čitatelia!
V prvom rade sa Vám chcem ospravedlniť, že na môj diel ste museli čakať tak dlho. Bohužiaľ, v škole som mala skúškové a tak mi popri prácach neostal čas na napísanie dielu, avšak už Vám s radosťou oznamujem, že som naspäť! Užite si teda tento diel a verím že bude natoľko kvalitný, že sa Vám to čakanie oplatilo. Samozrejme, že ma poteší každý jeden komentár alebo návrh na pokračovanie príbehu, pretože len tak sad á zlepšovať, ohlasom čitateľov a kritikou 
Silva__Nakoniec zaplatili úcet a vybrali sa do školy na poobedňajšie vyučovanie. Od Maxa si v aute vypýtala Ibalgin. Tá ružová tabletka jej občas naozaj zachraňovala život. Kým dorazili na školské pozemky, bolo jej oveľa lepšie, aj keď spomienky a nepríjemný pocit ostali, ale aspoň jej už nebolo fyzicky zle.
__„Ozaj, kde si bola dnes ráno?“ opýtala sa Sashi, keď si spomenula, že ju ráno nevidela na matematike.
__„och..“ zatiahla a očervenela ako paradajka „to nie je podstatné, zdržala som sa.“ dokončila neurčito a rýchlo zmenila tému.
__„mimochodom, viete ten nový.. Je síce krásny ale nezdá sa Vám trochu divný? Pre Angličtinou som ho pozdravila a on.. Nič!“ urazene povedala a s očakávaním pozrela na kamošky.
__Alex sa zamyslela. Bol divný, aj k nej sa správal úplne inak ako ostatní, no aj tak v ňom bolo čosi charizmatické. Potom si však spomenula, kam ho viezli včera poobede a prikývla. Bol to chudák.
__„Máš pravdu, no aj tak má čosi do seba.“ posledné slová zamrmlala skôr pre seba ako pre baby okolo nej.
__Pomaly vyšli hore po schodoch ku škole a Sasha jej podržala vchodové dvere kým vošla. Pre Alicu a Nicolu sa s tým už neobťažovala.
__„čo to máme teraz?“ zatiahla ale namiesto toho aby jej odpovedali dievčatá, začula mužský hlas, aj keď oveľa chladnejší ako obyčajne. „Máš hodinu pre nadaných študentov, potom ešte jednu matematiku.“ odpovedal Oliver a premeral si Alex smutným, sklamaným pohľadom.
Oliver...včerajšia párty...bol tam.. Spomenula si a okamžite jej líca očerveneli.
__„ďakujem Oliver, ešte že ťa mám“ obyčajne by mu len poďakovala a neopovážila by sa priznať, že ho má rada tým dodatkom, ale teraz mala pocit, že mu to akosi dlží. Predsa len ona ho včera na tú hrôzu dotiahla a potom sa o neho vôbec nestarala. Musel sa tam cítiť príšerne.
__Bez úsmevu jej kývol hlavou na pozdrav a odišiel. Musí sa s ním porozprávať, len čo budú niekde sami. Možno by mohla zájsť k nemu domov a ospravedlniť sa, tam nikto nebude zazerať.
__„prečo sa s ním vlastne bavíš?“ opýtala sa Alica a pozrela na miznúci Oliverov chrbát v dave ľudí.
__„pretože ho poznám dlho“
...a mám rada dodala pre seba v duchu a vykročila v triede kde mávali Hodinu pre nadaných študentov.
__Študenti v tejto škole sa delili na päť veľkých „odborov“. Kreatívne umenia, Hudobný odbor, Matematika a Fyzika, Literárny, a Dramatický. Alex navštevovala práve ten posledný, a často krát mávala v svojej triede pocit, že jediná právom. Väčšina jej spolužiakov boli buď bohaté decká bez štipky talentu čo len zúfalo túžili byť hercami, decká čo možno aj talent mali ale pri elite zbohatlíkov sa báli ho čo i len prejaviť a podivíni čo ho prejavovali nie príliš populárnym spôsobom. Do triedy vošla len s Alicou, Sasha a Nicola zamierili na Kreatívne umenia na opačný koniec školy, babrať sa so štetcami a kto vie čím ešte.
__Znudene prebehla pohľadom triedu kým jej pohľad nezavadil o poslednú lavicu. Tam sedel zahĺbený do akejsi knihy
David. ON a herec?! To nejde dokopy, ten chalan ani nevie otvoriť ústa k pozdravu, nie to ešte hrať! pomyslela si a uškrnula sa. Na dnešnej hodine bude zábava. Profesorka slečna Joysová ju má veľmi rada, a priam miluje jej historky z natáčania v Hollywoode, kedže ona taktiež bola herečkou ale nikdy sa nedostala tak ďaleko ako Alex, do celosvetového filmu.
__„Ach Alexandra! Som tak rada, že ste už po lete naspäť!“ privítala ju slečna Joysová od katedry, a tak bola nútená odtrhnúť pohľad od Davida a venovať sa jej. Jej jedinej tolerovala to, že ju volala celým menom.
__„Aj ja slečna, aj keď Steven chcel aby som ostala ešte pol roka v Amerike, aby som mohla účinkovať v jeho najnovšom filme. Bohužiaľ, musela som pána Spielberga odmietnuť. Vzdelanie je predsa prednejšie ako kariéra“ dodala skromne a hlavne neúprimne. Ak by slečna Joysová tušila, že do školy nemala v pláne sa vrátiť, pravdepodobne by prehodnotila názor na svoju obľúbenú študentku.
__„Alexandra, ty si tak skvelé dievča, tento rok budeš milovať! Len čo dorazia všetci tvoji spolužiaci, preberieme si tohtoročný učebný plán. Budeš nadšená!“ napravila si okuliare a odišla do kabinetu hneď vedľa triedy, keďže bola ešte prestávka.
__Alica sa už usadila do lavice a tak sa pobrala aj ona. Nemala však chuť počúvať o včerajšku, tak ju obišla a sadla si na gauč na konci triedy. Slečna Joysová sa pre svojich študentov snažila vytvoriť čo najpríjemnejšie podmienky, a tak zadnú časť triedy tvorila akoby malá napodobenina obývačky. Pokrýval ju starý koberec z výpredaja, Stál tam malý gauč, kreslá a Skrine plné rekvizít a kostýmov ktoré využívali na praxi.
__„Takže ty si herečka?“ obrátil sa David v poslednej lavici a uprel na ňu prenikavý pohľad, ale zdalo sa jej, že hovorí uvoľnenejšie ako doteraz. Na perách sa mu pohrával ten neznámy tajomný úsmev ktorý mu sedel na perách, keď včera vstúpil do triedy.
On ma vážne nepozná? nemohla tomu uveriť. Aj keď si to nechcela priznať, bola v skutočnosti menej známa ako to vyzeralo. Naozaj ju poznali len v Ipswichi a pár verných fanúšikov. To sa však čoskoro zmení, po maturite z nej bude veľká herečka. Aspoň to bol plán.
__„áno, očividne, keďže navštevujem túto triedu“ odpovedala mu strojene a jemne povýšenecky. „Zrejme aj ty si
herec.“ dodala a posledné slovko jemne podfarbila sarkazmom.
__„Aj“ uškrnul sa a ešte raz si ju premeral pohľadom.
__„Aj?“ zopakovala po ňom, žiadajúc tak vysvetlenie.
__„ dva roky som študoval filmárčinu a strih, a tri herectvo. Keď sme sa presťahovali, musel som pokračovať v herectve, keďže vy tu nič také ako Film a strih nemáte“ dodal trochu posmešne.
Takže prisťahovalec? Mohla som si myslieť, že nie je odtiaľ. Ani to nie je poriadny herec. __„takže máš vlastne...dvadsať rokov?“ odhadla.
Pravdepodobne chodil na ten film odkiaľ ho vyhodili či čo.. Alebo...nie už si domýšľam veľa, o chvíľku je zo mňa paranoik ako Oliver. [i] __„Hej, som pre teba príliš starý?“ zazubil sa keď ju podpichol.
__„Hotový deduško.“ odpinkla mu naspať ale aj ona sa usmiala.
Ani si nevšimla a trieda sa naplnila ľuďmi. Musela teda vstať z mäkkého gauča a prejsť na svoje miesto. Pri tom rozhovore už takmer zabudla na témy čo preberali pri obede.
__Posadila sa do lavice k Alici práve keď sa slečna Joysová vrátila do triedy.
__„som taká šťastná, že ste sa sem po lete vrátili všetci, ba dokonca mám pocit, že vidím aj nové tváre, pán....?“ zatiahla a pozrela na Davida. Ten sa na ňu príjemne usmial a doplnil „Gray.“ Alica s otvorenou pusou pozerala dozadu na Davida. Aj ju udivil ten krásny milý úsmev a zamatovo hebký, hlboký hlas ktorý použil, keď hovoril s učiteľkou. S nimi sa rozprával vždy tak zachmúrene. Keď slečna Joysová zase prehovorila, Alica, ako aj ostatné dievčatá včítane Alex sa znovu obrátili dopredu a venovali jej pozornosť.
__„Každopádne, milý študenti, mám pre vás novinu! Každoročnému divadlu ktoré ste mali ako koncoročné vystúpenie odzvonilo.“ v triede sa ozvalo sklamané mrmlanie a pokriky. Väčšina deciek celý rok makalo len preto aby sa blysli v koncoročnej divadelnej hre kam chodili často aj hľadači talentov a režiséri, hľadajúc nové tváre.
__„Ticho ticho deti, ešte som neskončila.“ Usmiala sa na nich potmehúdsky učiteľka a pomaly pokračovala „Tento rok škola konečne nakúpila potrebné vybavenie a kedže máme pár štedrých sponzorov,“ rozhliadla sa po triede a pár deciek sa samoľúbo usmialo „vedenie školy konečne povolilo natáčanie nášho prvého školského nízkorozpočtového filmu!“ nadšene oznámila a v triede vypukol chaos. Každý s každým sa bavil, hulákal a rozprával. Dramatické oddelenie už dlhé roky školu žiadalo o ich prvý film. Napriek vysokému školnému však škola nemala dostatočné finančné možnosti, aby im to mohla uskutočniť.
__„Čiže, na najbližšej praxi, čo je tuším tento rok v Piatok, si roztriedime úlohy a urobíme si taký menší konkurz.“
__„O čom to bude?“ opýtala sa profesionálne Alex, kým si trieda vymieňala pubertálne poznámky.
__„To sa dozvieš zajtra na najbližšej hodine, keď spolu skúsime vytvoriť nejaký príbeh. Bude to zábava.“ zaštebotala profesorka Joysová a zmizla v kab
zo začiatku mi to miestami pripomínalo Twilight 
Tie mám ja najradšej a u vás to vyzerá na poriadnu 
ja si to vždy rada prečítam
