Tajomstvo Ipswichu

Ukážte svoj talent v písaní alebo natáčaní príbehov v 3. generácii Simov!

Moderátor: Totodile7625

Re: Tajomstvo Ipswichu

Poslaťod lorinka » Ned 10 Apr 2011, 11:01

Síce s menším časovým sklzom, no prinášam Vám ďalšie pokračovanie nášho príbehu. Len na pripomenutie, Alex momentálne stojí pred dverami Oliverovho domu a čaká, či ju vôbec prijme. Nejdem zbytočne veľa obkecávať na úvod, nech sa páči... :)

___ Netrvalo dlho a masívne vchodové dvere sa otvorili. Stála v nich drobná žena s guľatou tvárou, plavé vlasy mala vypnuté do drdola a len čo zbadala Alex, svetlé ústa sa jej roztiahli do veselého úsmevu.
_„Fitajte, slečna Alex,“ zaštebotala svojou nedokonalou angličtinou.
_„Ahoj Ingeborg,“ odzdravila Alex s o čosi menej nadšeným úsmevom. „Je Oliver doma? Čosi som mu priniesla.“
_Samosrejme, pán Oliver je dnes selý deň doma, fóbec nešiel do školy. Poťte ďalej slečna, prosím.“ Úslužne sa jej odstúpila a pustila ju dovnútra.
___ Len čo Alex vkročila do priestornej haly plnej mramoru a mahagónového dreva, ovanula ju vôňa čerstvej levandule. Odkedy si pamätala, vždy to tu voňalo rovnako, ako teplý večer v Provensálsku. Dobre vedela, že všade po dome sú poukrývané vrecúška pour-pouri, ktoré prevoniavajú miestnosti tou sladkou upokojujúcou arómou. Oliver, večný trémista a kráľ nervozity, sa len vďaka nej dokázal uvoľniť aspoň doma a tak často padli za obeť aj celé kvetináče levandule.
_„Alex, vitaj u nás!“ zvolala pôvabne pani Dabbsonová, keď schádzala po schodoch pridržiavajúc sa mliečnebieleho zábradlia. Jej jemné ruky kĺzali do tvrdom mramore, akoby to bolo to najjemnejšie, čoho sa kedy dotkli. „Aké milé, vidieť ťa u nás. Je to naozaj dávno, čo ste tu boli s rodičmi naposledy.“ rozplývala sa. Aj napriek tomu, že bola doma a mohla si urobiť pohodlie, mala oblečenú bielu blúzku, tmavomodrý kostýmček a na nohách Manolky so zníženým opätkom. Decentná a značková, ako vždy.
_„Dobrý deň, pani Dabbsonová. Aj ja som rada, že vás opäť vidím.“ odvetila Alex s príjemným úsmevom, hoci myšlienkami bola niekde úplne inde. Snažila sa na poslednú chvíľu vymyslieť, čo teda povie Oliverovi. Bude sa s ňou chcieť vôbec rozprávať?
_„Vyzeráš skvelo, moja drahá.“ pochválila ju pani Dabbsonová, keď si ju trochu poobzerala. „Potešilo ma, keď som sa od Olivera dozvedela, že si sa vrátila z Ameriky, aby si si tu dokončila strednú školu. Bolo to od teba naozaj veľmi rozumné.“
___ Namiesto odpovede Alex iba prikývla. Samozrejme, samozrejme... Rozumná proti vlastnej vôli, jupí.. pomyslela si sarkasticky.
_„Maturitný ročník je ten najlepší z celej strednej školy, nemohla som si ho proste nechať ujsť.“ Cítila, že by mala mať zlý pocit z toho, že pani Dabbsonovej klame, no v posledných rokoch si naň natoľko privykla, až sa stal bežnou súčasťou jej komunikácie a len z času na čas ju zastihli akési ozveny.
_„Rodičia z teba určite musia mať veľkú radosť, Alex. Ako sa im vlastne darí?“
_„Myslím... Obom sa darí skvelo. Otec má síce neustále plno práce a mama má na starosti malého Richieho, ale obaja sú zdraví a... jednoducho sa im darí veľmi dobre.“ súkala zo seba trhane. Rozhovory s Oliverovou mamou ju vždy znervózňovali, hoci ju ako človeka mala veľmi rada. Pani Dabbsonová bola taká slušná a dôstojná, až sa Alex občas bála, aby ju nejakou krátkou alebo gramaticky nesprávnou odpoveďou neurazila.
_„Ehm,“ ozvalo sa tiché zakašľanie. Ešte niekoľkokrát sa odrazilo od mramorových stien a v slabých ozvenách sprevádzalo nasledujúce Oliverove slová. „Ahoj Alex, nečakal som ťa u nás.“
_„Oliver, nie je slušné, ak hosťa pozdravíš a vzápätí mu povieš, že prišiel nečakane. Mohol by to brať ako výtku, dávaj si na to pozor, dobre?“ napomenula ho mama pokojne. „Zaveď Alex do kuchyne, kde vám Ingeborg pripraví čaj alebo kávu a ja zatiaľ vezmem dievčatá zo salónu do záhrady. Takto podvečer je príjemné sa trochu poprechádzať na čerstvom vzduchu.“ Len čo to dopovedala, s úsmevom sa otočila a vrátila sa na poschodie do spoločenského salónu, z ktorého sa ozývali jemné i dunivé zvuky piana.
_„Tvoje sestry sa učia hrať na klavíri?“ opýtala sa Alex, keď s Oliverom osameli.
_„Iba Claire. Sophia sa učí hrať na harfu, ale veľmi ju to nebaví.“
___ Môže sa jej niekto čudovať? Pousmiala sa Alex v duchu. Darčekový kôš plný belgických praliniek, levanduľového medu a ovocia v čokoláde sa jej zarezával do ruky a tá ju začínala nepríjemne páliť.
_„Niečo som ti priniesla,“ povedala váhavo a opatrne k nemu natiahla ruku s prúteným košom.
_„Nič si mi nemusela nosiť, Alex.“ odvetil Oliver bez toho, aby na darček vôbec pozrel, no aj tak si ho od nej vzal, aby ho nemusela stále držať v rukách. „No ďakujem ti, že si si spomenula. Poďme do kuchyne, Ingeborg akurát pečie akési švédske zázvorové keksy a asi by sa jej dotklo, keby si z nich aspoň jeden neochutnala.“

Oliver Dabbson
___ Vôbec som nečakal, že ma niekto príde navštíviť a už vôbec nie, že to bude práve Alex. Len čo sa mame podarilo vytiahnuť sestry na prechádzku do záhrady, zaviedol som ju nášho zeleného salóniku, kam vodievame všetky návštevy. Sám tam nerád trávim veľa času, ale mama mi nikdy nedovolí zobrať niekoho z mojich priateľov do svojej izby, vraj sa to nehodí, aby som hosťov vodil do svojej spálne. V podstate je to aj jedno, pretože za mnou nikdy veľa ľudí nechodí. Tento školský rok bola Alex úplne prvá.
___ Keď som ju zbadal, ako sa rozpráva s mojou mamou a v ruke drží ten veľký kôš plný sladkostí, ktorými sme sa napchávali ako malí, potešil som sa. Hneď na to som si ale vybavil poslednú hodinu dejepisu, na ktorej sa mi spolu so svojimi priateľkami vysmievala. Ja dobre viem, že Nicola, Sasha a možno aj Charlie sú mrchy, aj to, že Alex sa pred ostatnými spolužiakmi tvári, ako keby som neexistoval, no veľmi sa ma dotkol jej smiech. Snažil som sa nahovoriť si, že sa iba na niečom dobre bavia, že to nie som ja z koho sa smejú. No bol to zrejme iba chabý pokus o akési samo-utešenie.
_„Počula som, že vraj vám dnes odpadlo vyučovanie, aby ste mohli doma písať scenár.“ povedala po chvíli tichého chlipkania Earl Greyu. Nevedel som, ako mám rozhovor s ňou začať a v tej chvíli som vlastne ani nechcel.
_„Áno, mohli sme zostať doma, ale o žiadnom ulievaní sa nedá ani hovoriť. Ešte teraz prepisujem jednu scénu, je to celkom zdĺhavý proces.“ odvetil som stroho. Chcel som byť chladný a možno aj nepríjemný, no zmohol som sa iba na akýsi neutrálny postoj. Do pekla Alex, prečo ti vždy všetko odpustím ešte skôr, než ma o to poprosíš?! Nadával som si v duchu.
___ Alex si ešte raz odpila z čaju, položila šálku na stôl a trochu nečakane prešla priamo k veci.
_„Asi si prekvapený, prečo som sa tu zjavila tak zrazu a ešte k tomu aj bez ohlásenia. Ide o to, že... Jednoducho, chcem sa ti ospravedlniť Oliver. Vôbec neviem, prečo som sa vtedy na dejáku smiala, vážne nechápem, čo to so mnou bolo. Vzala som si nejaké lieky a po nich som sa cítila tak ľahko a veselo...“ snažila sa mi vysvetliť. Čosi ma neustále ťahalo k tomu, aby som ju prerušil a povedal jej, že ja sa na ňu nehnevám a nikdy to asi ani nedokážem. Vlastná hrdosť mi však bránila v tom, aby som čokoľvek povedal a tak som len počúval jej siahodlhú obhajobu. Spočiatku som sa tváril, že ju vnímam len okrajovo a pozeral som sa viac na dno šálky, než na ňu. Bál som sa, že pohľad na jej tvár by mi zruinoval i ten neutrálny postoj, ktorý som voči nej momentálne zachovával.
_„Nemusíš mi nič viac vysvetľovať.“ zastavil som ju.
_„Ale Oliver, musíš si ma vypočuť, prosím ťa!“ zvolala rozhnevane a možno trochu zúfalo. Nikdy som si nebol veľmi istý, čo mám hľadať za oponou jej slov.
_„Nie Alex, mám tým na mysli, že tvoje ospravedlnenie mi úplne stačí. Nemusíš ďalej pokračovať.“ upokojil som ju. Hodnú chvíľu mlčala a tak som napokon musel zodvihnúť hlavu a pozrieť na jej tvár, aby som vedel, ako vlastne na moje slová reaguje.
___ Usmievala sa. Ten milý a pokojný úsmev som na jej tvári už dávno nevidel. Bol úplne odlišný od toho, ktorý ponúkala svojmu okoliu v škole, bol stopercentne prirodzený a ja som mal v tej chvíli pocit, že patrí iba mne. Och, ako by som sa len mohol na teba hnevať.. povzdychol som si sám pre seba a aj u mňa sa predral na povrch akýsi úsmev.
_„Zabudnime na to, dobre?“ navrhol som jej, na čo ona súhlasne prikývla. „A vezmi si aspoň jeden z tých zázvorových keksov, lebo Ingeborg ľahko spozná, či si sa nimi ponúkla. Ver tomu, že by len ťažko niesla, keby si aspoň neochutnala.“ povedal som naoko vážne a posunul som podnos s keksami bližšie ku nej.
_„No, nemala by som, hlavne nie teraz. Onedlho začneme predsa točiť.“ váhala Alex a nedôverčivo pozerala na pečivo. Prekvapene som naddvihol obočie a môj výraz v tej chvíli vravel čosi ako: Naozaj to myslíš vážne? „Nepozeraj tak mňa! Dobre vieš, že neznášam, keď ma odsudzuješ.“ zvolala so smiechom. „Ak ale Ingeborgine koláče chutia stále tak dobre, ako pred rokmi, dám si aspoň jeden.“ privolila napokon.
___ Keď sme spolu s Alex pili môj obľúbený Earl Grey, napchávali sa domácimi keksíkmi a rozprávali sa o kadejakých hlúpostiach, ktoré nám odrazu prišli na rozum, cítil som sa tak dobre, ako už dávno nie. Mal som pocit, že sme znovu o niekoľko rokov mladší, že Alex je mojou najlepšou priateľkou a ja jej najlepším priateľom.

Keďže som opäť spadla do svojho "tvorivého obdobia" čo v preklade znamená, že sa nedokážem zastaviť, zajtra alebo v utorok môžete očakávať ďalší diel. :D
Zatiaľ nám skúste napísať, čo si myslíte o Oliverovi a jeho vzťahu ku Alex? Mal jej tak ľahko odpustiť?
Qui dormit, non peccat
_____(Kto spí, ten nehreší)
Obrázok užívateľa
lorinka
Batoľa
Batoľa
 
Príspevky: 132
Registrovaný: Str 05 Aug 2009, 18:32
Bydlisko: BB
Pohlavie: Simka

Re: Tajomstvo Ipswichu

Poslaťod ninulka » Ned 10 Apr 2011, 13:25

Wow! To bol veľmi pekný diel... Celý čas som sa usmievala (dobre, môže to robiť aj tá moja náada, ktorú ani nechápem), ale jednoducho, diel bol fakt super. :give_rose::

Naozaj chceš niečo vedieť, čo si myslím o tom odpustení? Podľa mňa je to úplne normálne. Však Oliver ju pozná od malička, a ešte k tomu mi pripadá, že je do nej zalúbený. Tak potom sa fakt nečudujem. A sú predsa len dobrými kamarátmi, tak prečo by jej nemohol odpustiť? Je síce pravda, že nie vždy sa k nemu Alex správa najlepšie, ale toto sa jej stalo len raz (teda aspoň tak som to ja pochopila), čiže ľahko sa uverí, že to tak nemyslela.

Ale jednoznačne super diela jasné, že sa teším na ďalší :P
In books is the life, how it should be... But in reality? The life´s different there... And why? Cause nobody would write about the life as it realy is, aweryone write´s about that, what they want to live through...
Obrázok užívateľa
ninulka
Teenager
Teenager
 
Príspevky: 414
Registrovaný: Sob 05 Jún 2010, 22:45
Bydlisko: BA
Pohlavie: Simka

Re: Tajomstvo Ipswichu

Poslaťod myrielka118 » Ned 10 Apr 2011, 17:21

Ja neviem... Asi by to nezvládol neodpustiť jej, keďže už dlhú dobu jej odpúšťa všetko. Podľa mňa je do nej po uši zamilovaný, len sa asi sklame. Je mi ho ľúto. Alex až príliš dbá na to, čo hovoria ostatný. Ale aj keby nedbala, myslím, že Oliver považuje len za kamaráta... Niekoho s kým baví už odmalička a nemusí sa pre ním na nič hrať... Proste mi to príde, že je pre ňu "ramenom, na ktorom sa môže vyplakať..." Nepríde mi to, že je doňho zamilovaná... To by sa ho zastala pred ostatnými... a vôbec myslím, že by sa k nemu správala inak. Neviem. :roll: Zamilovaná je skôr do Dave-a (neviem to vyskloňovať xD). Len to si zas nechce priznať... Rovnako ako on. Ale možno sa to celé iba zdá a prekvapíš nás niečím iným. :oops:
Hidden somewhere there where nobody could care, nobody could help... Hidden in my dreams. Maybe safe... nobody can really hurt you in your dreams. But it's NOT real. Should I really want it?
Obrázok užívateľa
myrielka118
Batoľa
Batoľa
 
Príspevky: 110
Registrovaný: Štv 26 Aug 2010, 23:52
Bydlisko: Twinbrook :)
Pohlavie: Simka

Re: Tajomstvo Ipswichu

Poslaťod Maggi » Ned 10 Apr 2011, 23:09

Ja neviem co si mam mysliet, miestami sa mi tazsie citalo alebo chapalo? :D Mozno to bude tym, ze nie som zvyknuta na Oliverov POV.
Chyba mi David bb :heart:
Obrázok užívateľa
Maggi
Starec
Starec
 
Príspevky: 5509
Registrovaný: Pon 24 Mar 2008, 20:41
Bydlisko: Slovakia
Pohlavie: Simka

Re: Tajomstvo Ipswichu

Poslaťod lorinka » Uto 12 Apr 2011, 23:40

Ďakujem za všetky vaše reakcie, som rada, že ste nám napísali, čo si myslíte o Oliverovi, pretože vďaka tomu aspoň vidíme, či sme v príbehu dobre vystihli to, čo sme s postavami pôvodne zamýšľali, eventuálne, čo urobiť inak :)
Ako som sľúbila, je tu nový diel, tak dodám už len.. Enjoy it ;)


___ Pondelňajšie ráno Alex nepripadalo nikdy krajšie, než keď vystúpila z rodinného Astona Martina , oblečená v úzkych čiernobielych šatách od Jean Paul Gaultiera a obutá do vysokých lodičiek značky Jimmy Choo. S pocitom stopercentnej spokojnosti si sadla na lavičku, od vchodu druhú z ľava. Celý víkend sa pripravovala na rolu Jane Bennetovej, popritom meditovala a skúšala nejaké jóga cvičenia, o ktorých sa dočítala na blogu Rachel Bilsonovej. Chcela nimi v sebe upevniť pocit, že to ona je kráľovná a Charlie nemám ani tú najmenšiu šancu vystriedať ju na pomyselnom tróne v podobe príjemnej lavičky z tmavého dreva. Keď sa rozhliadala po ľuďoch, ktorí popri nej vchádzali do školy, cítila, že sa jej to skutočne podarilo. Zvíťazila sama nad sebou a keď stvárni v ročníkovom filme svoju postavu, zvíťazí aj nad Charlie. Len čo sa film po prvý raz premietne, bude to jasné úplne všetkým, aj tým, ktorí o nej doteraz ešte stále pochybovali.
_„Ahoj Alex,“ zvolala Saša, keď sa blížila k lavičke a z hlasu i tváre jej bolo možné vyčítať preafektovanú radosť. „Znovu na tom istom mieste?“
_„Ahoj Sash. Samozrejme, veď kde inde by sme mali byť? Toto je miesto pre elitu,“ uškrnula sa.
_„Stalo sa niečo cez víkend, že máš takú úžasnú náladu?“ vyzvedala, len čo si tak ako obvykle sadla tesne vedľa Alex. „Je v tom nejaký nový objav?“
_„Ale kdeže, žiadny nový objav, len je mi proste dobre. Každému by bolo, keby mohol byť mnou, nemyslíš?“ opýtala sa, no v skutočnosti ju vôbec nezaujímalo, či jej Sasha odpovie.
_„Čaute kočky, čo sa rieši?“ začuli Nicolu, ktorá práve vyšla zo školy. S hrnčekom plným caffé latté si sadla z druhej strany vedľa Alex a zamyslene popíjala horúci nápoj.
_„Alex má zrejme nejaký nový objav, ale nechce mi o ňom nič povedať.“ odvetila naoko smutná Sasha.
_„Vážne?“ Nicolin tichý úškrn sa roztiahol od ucha k uchu, no ihneď ho ukryl papierový kelímok. „Počula som, že vraj si mala v piatok rendez-vous* s pánom tajomným. Prečo si sa nám sama nepochválila, že si bola vonku s Davidom?“ *(rande)
___ Alex prekvapene pozrela na Nicolu a spočiatku vôbec nechápala, odkiaľ nabrala všetky tieto informácie. Pomaly si ale spojila dve a dve, pričom výsledok sa rovnal... Charlie... Samozrejme, tá nemotorná ženská s hrozným fialovým klobúkom, do ktorej som narazila, keď som odchádzala z kaviarne, to bola ona. Určite nás tam spolu videla a potom hneď babám vytárala, že sme sa s Davidom stretli mimo školy. _„Nepovedala som vám o tom, pretože o žiadne rande ani nešlo. David mi jednoducho pomáhal s mojou postavou, ale to nič nemení na tom, že je podľa mňa totálny idiot.“ odvetila s predstieraným pohŕdaním. Aj keď si to nechcela priznať, v skutočnosti sa s ním v piatok po škole cítila dobre. No bolo možné, že to spôsobili iba nejaké alkoholové výpary z kuchyne alebo nedostatok kyslíku v uzavretom priestore plnom ľudí. „Ale čo ty a Charlie? Ako prebehlo vaše rendez-vous v nákupnom centre?“
_„Čože?“ vložila sa do toho Sasha. „Vy ste boli v piatok vonku?“ zopakovala. Nicola zdráhavo odvrátila zrak kamsi k partii deciek, ktoré si dole pod schodami nahrávali Hacky Sack. „Vravela si mi predsa, že ťa rodkáči nútia prísť domov skôr, lebo večer idete na oslavu ku starkým a preto so mnou nestíhaš skočiť na drink.“
_„No... Veď to je aj pravda. Dobre vieš, že vždy, keď ideme my dve na drink, úplne zabudnem na čas a dostanem sa domov až o dve hodiny neskôr, než som pôvodne mala v pláne. V piatok som vážne nemala veľa času a jedno cappuccino s Charlie, to bola iba polhodinová záležitosť.“
_„Prečo ste mi teda nezavolali, aby som išla s vami?!“
_„Ale no tak dievčatá, kľud, kľud, pššš,“ tíšila ich Alex, keď cítila, že by sa pomaly mohli začať hádať. To, kam sa doteraz dostali jej úplne vyhovovalo. Ich spor vyvolaný stretávaním sa s Charlie bol presne to, čo chcela dosiahnuť. „Sme predsa najlepšie priateľky!“ pripomínala im, pričom sa na obe cerila svojím profesionálne vybieleným úsmevom. „A najlepšie priateľky nerobia čo?“
_„Nepreberajú si chalanov,...“
_„... a nehádajú sa.“ dodala Sasha, hoci ešte hodnú chvíľu na Nicolu zazerala. To, že ju zo všetkého v piatok vynechali a namiesto užívania si s kamarátkami musela trčať doma a počúvať svojich rodičov, ktorý sa škriepili kvôli nejakému hlúpemu zájazdu do Álp, ju rozčuľovalo.
_„Presne tak. Držíme pri sebe za každých okolností, na to nezabudnite. Ach, začínam pochybovať o tom, či je Charlie skutočne vhodná na to, aby patrila medzi nás.“ povzdychla si s predstieranou starosťou. „Je tu iba týždeň a už kvôli nej porušujeme naše vlastné zásady. Nehovoriac o tom, že zrejme asi nebude dvakrát najspoľahlivejšou osobou. Pamätáte si, ako v stredu sľubovala Joysovej, že sa odfarbí späť na brunetu, vďaka čomu získala rolu Elizabeth? V piatok mala ešte stále blond vlasy a stavím sa s vami, že ani dnes ich nebude mať prefarbené.“ Každé jedno slovo, ktoré vyslovila, si vopred dobre premyslela. Chcela, aby to vyznelo tak, že má skutočne o Charlie obavy. Možno keby už Alex konečne vedela, čo od nej môže čakať, nemusela by hrať toto divadielko. Zatiaľ ju ale nepoznala dostatočne dobre na to, aby mohla s istotou vyhlásiť, že tá nová američanka si zaslúži jej náklonnosť.
_„Veľa ľudí klame, aby získali, čo chcú. Ty by si to kvôli tej roli nespravila?“ opýtala sa bez rozmyslu Sasha.
___ Alex sa snažila tváriť čo najviac pohoršene, hoci v tomto prípade z nej už akosi vyprchala predchádzajúca dôveryhodnosti a nefalšovanosť. „No dobre, možno by som trochu prikrášlila pravdu.“ priznala. „Avšak to je niečo úplne iné... Ach jaj, škoda, že sme sa skutočne nestavili, bola by som o čosi bohatšia,“ zachichotala sa spokojne. Po schodoch k nim kráčala usmiata Charlie, ktorej dlhé blonďavé vlasy splývavo lemovali precízne vyformované líca a krk.
_Bon matin, mademoiselles*,“ pozdravila dievčatá a jej hlas sa kĺzal vzduchom ani letný vánok. *(Dobré ráno, slečny)
_„Akurát sme ťa spomínali,“ povedala Sasha natešene, neuvedomujúc si svoju prostorekosť.
_„Verím, že len v dobrom.“ zasmiala sa.
_„Alex akurát vravela, že zrejme ešte nie si odfarbená. Ja sama sa neviem dočkať, kedy ťa konečne uvidím s hnedými vlasmi.“
___ Len čo to Alex počula, vytreštila oči a ostrým opätkom dupla Sashi po nohe. Preboha! Veď mi to ešte celé skazí... Och, Sasha, niekedy si taká hlúpa, až sa mi to nechce veriť.
_„Neboj, už onedlho prejdem na hnedú. Vlastne ti ďakujem, že si mi to pripomenula, pretože mám ešte stále plno starostí so sťahovaním a vybaľovaním, úplne som na to zabudla.“ povedala s o čosi menej veselým úsmevom, než s akým prišla. Všetky tri dievčatá si ihneď všimli, že ju dostali do pomykova. Aj keď nikdy nepatrili k najbystrejším, ich zmysli boli vycvičené dokonalo a ako predátori ucítili slabosť alebo zaváhanie na stovky míľ ďaleko.
___ Stačilo, aby sa Charlie iba na malú chvíľu obzrela a Alex si už stihla s oboma dievčatami vymeniť niekoľko veľavravných pohľadov. Ten jej hovoril: Ja som vám to vravela...
___ Všetky štyri dievčatá mlčali a pred trápnym tichom ich zachránil iba školský zvonček, ktorý prerušil ich mlčanie a ony mali konečne pádny dôvod na to, aby sa vybrali každá svojou cestou.
___ Jedna hodina matematiky, dve hodiny anglickej literatúry a skrátená dvojhodinovka pohybovej prípravy ubehli v akomsi unáhlenom slede, akoby v ten deň skrátili každú minútu na polovicu. Prvý raz po dlhej dobe sa Alex v škole nenudila, práve naopak, celý čas strávený v inokedy otravnej inštitúcii si užívala. Slová učiteľov a celý výklad preberanej látky síce nevnímala, no tichá korešpondencia so spolužiačkami ju zabavila dostatočne, zatiaľ čo profesori sa bez akejkoľvek odozvy vzrušovali nad goniometrickými rovnicami, francúzskymi klasicistickými spisovateľmi a nad výsledkom triedneho zápasu vo volejbale, ktorý skončil po necelej štvrťhodine, pretože nikomu z cvičiacich sa nechcelo utekať za loptou a tak odrážali len to, čo letelo priamo na nich.
___ Tak napríklad dnes sa Alex dozvedela, že Petra Hallawardová si chcela dať cez prázdniny urobiť liposukciu, avšak náhle sa s ňou po roku a pol rozišiel priateľ, čo Petra nezvládla, trávila celé dni v štýle Bridget Jonnesovej (= zalezená v posteli s bonboniérami), vďaka čomu pribrala ešte viac. Alebo že Michael Harris, najväčší sukničkár zo Súkromnej prípravky Geoffreyho Chaucera, mal minulý piatok aféru s neznámym brunetom. Silou mocou sa snažil zabrániť tomu, aby sa táto pikantná informácia dostala na verejnosť, ale rýchlosť širenia sa klebiet bola prirýchla aj na jeho finančné konto. Ďalej sa ešte špekulovalo o tom, či nie je Tiffany Harperová tehotná a ak hej, či je skutočne otcom Jeremy; Jasmine a Amy zase cez víkend z recesie nafotili sériu lesbicky ladených fotiek a potom sa až príliš okato čudovali tomu, ako to, že o nich vie celá škola.
___ Všetky tieto klebety pomohli väčšine dievčat prežiť doobedňajšie vyučovanie bez väčších strát optimizmu či humoru, vďaka čomu nevybehli von zo školy tak zúfalo rýchlo, ako tomu bolo iné pondelky.
_„Počujte baby, nechceli by ste zájsť na obed do Florencie? Majú tam vraj novú ponuku senzačných šalátov. Párkrát som tam bola a je to tam fakt na úrovni, žiadne koženkové sedačky ani papierové obrúsky. Síce sa tam mám stretnúť s pár starými známymi,ktorí bývajú v blízkosti mojej tety, ale ak by ste chceli ísť, kľudne si to s nimi prehodím a pôjdeme tam spolu. Čo vy na to?“ Odchytila ich Charlie ešte skôr, než vôbec vstali z lavíc.
_„Čo myslíš, skočíme do Florencie?“ opýtala sa Sasha, pričom pozrela na Alex.
_„Neviem, dnes mám chuť skôr na áziu. Díky Charlie, že na nás myslíš, ale skutočne kvôli nám nemusíš rušiť svoje plány. Sú to tvoji starí známi, nebolo by správne, aby si ich prekladala len kvôli nám. Tak čo baby, pôjdeme ku Thai-moin alebo ku Wongovi?“
___ Alex cítila, že sa jej v plnom rozsahu navracia sila. Charlie zrejme nečakala, že už aj ona bude mať čo k tomu povedať, pretože až doteraz vlastne ani len netušila, že Alex už nie je bez peňazí a má od otca povolené odskočiť si zo školy aspoň na obed.
_„Máš pravdu, poznáme sa príliš dlho, na to, aby som to takto narýchlo rušila. Užite si obed baby, vidíme sa na Scenáristike.“ Elegantným mávnutím ruky sa s nimi rozlúčila a ležérne vyšla z triedy. Možno si to Alex iba nahovárala, no zdalo sa jej, že Charliin úsmev znovu povedol, keď jej oznámila, že s ňou nepôjdu na obed do Florencie. Je možné, že by si celé to „stretnutie“ vymyslela, len aby na Sashu a Nicolu spravila dojem, že akože kvôli nim zruší aj dobrých známych? No, ja by som to tak zrejme urobila... Bože, to dievča je šikovné! Keby ju Charlie neohrozovala, možno by si aj vyslúžila jej obdiv. Namiesto neho však mohla čakať zvýšenú ostražitosť a rovnako tvrdého protivníka, alebo aspoň tak si ro Alex navrávala. Momentálne to tu ale viedla ona a nemienila sa svojho miesta len tak vzdať.
_„Takže Wong alebo Thai-moin?“ ponúkla priateľkám veľkoryso na výber.

___„Alex... Alex počkaj!“ kričal na ňu ktosi, keď po vyučovaní nastupovala do Astona Martina pristaveného priamo pod schodami vedúcimi ku škole. S rukou položenou na kľučke zastala a len čo rozpoznala, kto na ňu volá, potlačila v sebe nutkanie obzrieť sa naokolo, či ju niekto dôležitý v tej chvíli nesleduje. „Alex, fuuu, ešte, že som stihol za tebou dobehnúť. Kráčaš skutočne rýchlo,“ fučal zadychčaný Oliver. „Tu máš, zabudla si si to po Scenáristike v triede.“ Podal jej dva mierne skrkvané papiere, ktoré z polovice pokrývali poznámky z dnešnej hodiny a zvyšok zapĺňali miniatúrne kresbičky znázorňujúce jej Alex v najnovších šatách od Prady a Gucciho.
___„Ďakujem Oliver, ale to vážne nebolo treba,“ zasmiala sa potešene a odložila si papiere do kabelky. „Stačilo by, keby si mi tie papiere dal zajtra, nemusel si sa za mnou tak hnať. Ale si milý, ďakujem.“ S úsmevom sa s ním rozlúčila a na moment jej bolo ukradnuté, či ich niekto videl rozprávať sa spolu.
___I am back, bitches,“ povedala si sama pre seba, keď nasadala do auta.
___„Dobrý deň, slečna Alex,“ pozdravil ju Max už automaticky. Tentoraz si ale nemohol nevšímnúť jej spokojný úsmev, ktorého sa síce na jednej strane trochu desil, no ktorý už veľmi dávno nevidel. „Je všetko v poriadku, slečna?“
___„Vieš čo Max? Práve že hej,“ odvetila zamyslene. „Tout vas bien ("Všetko ide dobre"), ako hovoria Francúzi.“ dodala so smiechom. Sasha a Nicola k nej mali bližšie ako kedykoľvek predtým a Oliver, ktorý by jej zrejme odpustil všetko, bude navždy jej verným Oliverom. Čo viac si teda mohla priať?
___ Vlastne, niečo by sa ešte našlo...

Chcela som ešte čosi dodať, ale bohužiaľ som momentálne trochu vystresovaná, takže múza nekope :D (alebo ak aj kope, najradšej by som ju kopla späť O:) )
Ešte tento týždeň ale bude pokračovanie, pokiaľ sa s milou múzou udobríme, pravdepodobne v piatok... Myslím, že ďalší diel bude pre vás zaujímavý, pretože dôjde k rôznym očakávaným aj neočakávaným zvratom :)
Qui dormit, non peccat
_____(Kto spí, ten nehreší)
Obrázok užívateľa
lorinka
Batoľa
Batoľa
 
Príspevky: 132
Registrovaný: Str 05 Aug 2009, 18:32
Bydlisko: BB
Pohlavie: Simka

Re: Tajomstvo Ipswichu

Poslaťod Maggi » Str 13 Apr 2011, 06:15

Ten opis co robila v skole som totalne preskakovala, asi toho bolo vemi vela na jednej kope :oops: Inak sa mi to paci :clap:

Uz nepisete na striedacku?
Obrázok užívateľa
Maggi
Starec
Starec
 
Príspevky: 5509
Registrovaný: Pon 24 Mar 2008, 20:41
Bydlisko: Slovakia
Pohlavie: Simka

Re: Tajomstvo Ipswichu

Poslaťod lorinka » Str 13 Apr 2011, 06:37

Asi máš pravdu, tam som sa príliš rozpísala :D

Píšeme na striedačku, len ja som teraz dlho stála, tak to chcem trochu dohnať a po ďalšom diely už pôjde znovu Silvi :)
Qui dormit, non peccat
_____(Kto spí, ten nehreší)
Obrázok užívateľa
lorinka
Batoľa
Batoľa
 
Príspevky: 132
Registrovaný: Str 05 Aug 2009, 18:32
Bydlisko: BB
Pohlavie: Simka

Re: Tajomstvo Ipswichu

Poslaťod ninulka » Str 13 Apr 2011, 18:20

Pekné, oddychové. Neviem, ale nejak som ani nevenovala moc pozornosť tým klebetám a tak :oops: , ale inak sa nemám na čo sťažovať. :P
In books is the life, how it should be... But in reality? The life´s different there... And why? Cause nobody would write about the life as it realy is, aweryone write´s about that, what they want to live through...
Obrázok užívateľa
ninulka
Teenager
Teenager
 
Príspevky: 414
Registrovaný: Sob 05 Jún 2010, 22:45
Bydlisko: BA
Pohlavie: Simka

Re: Tajomstvo Ipswichu

Poslaťod myrielka118 » Str 13 Apr 2011, 18:23

Prosím, prosím, prosím, ja tam needujem (pardón, potrebujem) niečo s David, :!: aj keby sa tam mal objaviť, aj na sekundu... :heart: To je jedno, proste sa začínam nudiť. :cry: Prosím, prosím, niečo s Davidom, ale niečo iné okolo toho tajomstva... :roll: Alebo už konečne to, ako bude hrať, tam by mohol byť David. :oops: Prosíííííím. :angel: Ale veľmi pekné, :respect: len mi chýba David. :oops: :heart:
Hidden somewhere there where nobody could care, nobody could help... Hidden in my dreams. Maybe safe... nobody can really hurt you in your dreams. But it's NOT real. Should I really want it?
Obrázok užívateľa
myrielka118
Batoľa
Batoľa
 
Príspevky: 110
Registrovaný: Štv 26 Aug 2010, 23:52
Bydlisko: Twinbrook :)
Pohlavie: Simka

Re: Tajomstvo Ipswichu

Poslaťod lorinka » Str 13 Apr 2011, 19:22

Ach, vy ste sa do toho mrcúcha nejako zaľúbili :lol:
Že ste to vy, pekne ho tam všupnem :D
Qui dormit, non peccat
_____(Kto spí, ten nehreší)
Obrázok užívateľa
lorinka
Batoľa
Batoľa
 
Príspevky: 132
Registrovaný: Str 05 Aug 2009, 18:32
Bydlisko: BB
Pohlavie: Simka

Re: Tajomstvo Ipswichu

Poslaťod Tera » Uto 08 Nov 2011, 10:45

Ah, čakám na nový diel márne... či ?
Extáza <3
Obrázok užívateľa
Tera
Starec
Starec
 
Príspevky: 1457
Registrovaný: Ned 23 Mar 2008, 19:55
Pohlavie: Simka

Re: Tajomstvo Ipswichu

Poslaťod myrielka118 » Pon 05 Dec 2011, 19:09

Asi márne, asi majú toho veľa. :)
Hidden somewhere there where nobody could care, nobody could help... Hidden in my dreams. Maybe safe... nobody can really hurt you in your dreams. But it's NOT real. Should I really want it?
Obrázok užívateľa
myrielka118
Batoľa
Batoľa
 
Príspevky: 110
Registrovaný: Štv 26 Aug 2010, 23:52
Bydlisko: Twinbrook :)
Pohlavie: Simka

Predchádzajúci

Späť na Príbehy

Kto je on-line

Užívatelia prezerajúci fórum: Žiadny registrovaný užívateľ nie je prítomný a 2 hostia