Tajomstvo Ipswichu

[Maggi]

Nemam co povedat, iba cakam nejaku Alexinu pomstu (napriklad, ze jej do farby zamiesa zelenu ) a pokracovanie!

[ninulka]

Super diel!!! Musím povedať, veľmi ste ma prekvapili tým, ako sa to zvrtlo (teda v dobrom ). Aj keď som predtým písala, že by ma veľmi potešilo, keby Alex nehrala Lizzy ale radšej Jane. Písať som to napísala, ale neverila som, že sa tak stane, pretože Joysová má strašne rada Alex a pretože som nečakala, že sa tam Charlie objaví... Ale ten David ma potešil, že bude hrať Darcyho.
Tak sa teším na pokračvanie, že sa to nedá ani napísať...
No takže baby super diel, a vôbec by mi neprekážalo, keby ste aj inokedy dávali diely takto-spolu.

[lorinka]

Ľúbim Vás, viete o tom? O:)
Ale skutočne, ďakujem za všetky komenty, ani si neviete predstaviť, ako veľmi to dokáže človeka povzbudiť a nakopnúť k tomu, aby pokračoval ďalej
A tak som sa hecla a je tu ďalšia časť Áno, priznávam, na prvý pohľad nemusí ísť o nič prevratné, no život často stojí iba na detailoch

__ Nadšené šepkanie, odmerané pohľady, posmešné úškrny. To všetko sa odohrávalo v skúšobni len pár sekúnd po tom, ako bolo definitívne rozhodnuté, kto sa stane novou Elizabeth Bennetovou.
_„Alex,“ volala za ňou Charlie, no dievčina ju nevnímala. Bola šokovaná... nahnevaná... urazená...? „Počkaj, Alex!“ snažila sa ju zastaviť, keď videla, že náhlivo odchádza preč. Vyzeralo to, akoby sa jej chcela minimálne ospravedlniť za to, že ju nechtiac pripravila o rolu, ktorú pôvodne ani nechcela.
_„Charlie, neutekaj nám, potrebujeme ešte prebrať niekoľko detailov ohľadne tvojej postavy.“ stiahla ju Joysová späť. Bolo vidno, že je z celého filmu nadšená omnoho viac než ktorýkoľvek z jej študentov. Tí zatiaľ len spracovávali počiatočné sklamanie z konečného obsadenia.
__ Alex ich už ale nepočúvala, na nikoho nečakala. Kráčala ku hlavnému vchodu, z ktorého napokon takmer vybehla. Kŕčovito vyťukala Maxovo číslo a keď jej napokon po troch nekonečne dlhých zazvoneniach zodvihol, zavrčala na neho len niekoľko slov o tom, aby ihneď prišiel pred školu.
_„Dobrý deň, slečna Cooperová,“ pozdravil ju čo najformálnejšie, keď o štyri minúty neskôr zastal pred školou. Za stieračom mu vial parkovací lístok z miesta, ktoré bolo takmer na druhom konci Ipswichu. Tomu sa teda vraví oddaný zamestnanec...
_„Domov, hneď,“ odvetila Alex. Počkala, kým jej otvorí dvere a nastúpila do auta. Nebola zámerne odmerená, hoci ani inokedy neoplývala dvakrát najvľúdnejšími maniermi. V hrdle jej uviazla obrovská guča, ktorá mohla každú chvíľu explodovať tým najhrôzostrašnejším spôsobom. Snažila sa ju zatlačiť, nevnímať tú bolesť, ktorá sa drala z jej vnútra na povrch. Na verejnosti plačú len slabosi! Opakovala si, hoci to malo skôr opačný efekt, než v aký dúfala. Už odmalička jej mama vrývala túto vetu do pamäti. Pokiaľ sa rozplakala pred jej známymi, doma na ňu za to nakričala. A tak sa Alex postupne naučila tlmiť slzy, čo však malo veľký dopad na jej osobný život, lebo občas sa stávalo, že keď bola doma sama, z ničoho nič sa srdcervúco rozplakala.
__ A tak to bolo aj teraz. Keď Joysová vyhlásila, že nebude hrať Elizabeth ale Jane, ani len nežmurkla. V počiatočných sekundách sa dokázala ovládať. Čosi zamrmlala a potom sa unáhlene vytratila z triedy.
__ Čierne polopriehľadné sklá jej zabezpečovali úplnú ochranu pred vonkajším svetom, nič jej už nebránilo, aby zo seba konečne vypustila všetko, čo ju ťažilo. Spočiatku len vzlykala a utierala si z líc horúce čierne slzy, ktoré jej rozmazali maskaru po celej tvári. Ako sa ale blížili ku rodinnému sídlu, jej smútok a žiaľ sa postupne menili, pretvárali, až sa transformovali do akéhosi zmiešaného pocitu, ktorý tvorila zlosť, závisť a pomstychtivosť.
_„Ahoj, miláčik, stalo sa niečo?“ opýtal sa jej otec, keď prechádzala okolo pootvorených dverí jeho pracovne. Chcela iba skočiť do kuchyne, kde by si zobrala nízkotučný jogurtový nápoj a potom by sa zatvorila vo svojej izbe, kde by konečne začala snovať dokonalú vendettu. Richard však zaregistroval, že je jeho dcéra doma o čosi skôr, než inokedy a keď sa na ňu lepšie zadíval, všimol si jej červené oči a stopy po rozmazanom make-upe. Alex dobre poznala svojho otca a jeho láskavé srdce, ktoré jej nikdy nedokázalo nič odmietnuť. Možno napokon mohla i z tejto zlej situácie niečo vyťažiť...
__ Zastala a so sklopenou hlavou vošla do pracovne. Chvíľu iba nepohnuto stála na mieste, až napokon opätovne spustila celý vodopád slź rinúcich sa z jej bledomodrých očí.
_„Alex, čo sa deje?“ zopakoval otec. Odložil papiere nabok, vstal z kresla a podišiel ku svojej dcére.
_„Ocko...“ zašepkala nešťastne. „Ocko, ja už nevládzem!“.
_„Ale čo to vravíš Alex? Ja viem, že smrť tvojej kamarátky musí byť pre teba bolestná, no.. bohužiaľ to tak v živote chodí. Nikdy nevieš, čo sa stane zajtra. No, treba ísť ďalej...“ snažil sa ju uchlácholiť.
_„Nechápem, prečo práve Alica...“ odvetila tentoraz úprimne. „Veď ona predsa nikomu nič nespravila! A to nie je všetko, ocko.“ vzlykala ďalej. „Všetko sa kazí, ale úplne všetko. V škole je nový chalan, ktorý mi naschvál robí zle a snaží sa ma pred ostatnými znemožniť. Dokonca..“ Vzlyk. „Dokonca aj dneska, na konkurze. Tento rok chystáme nové prevedenie Pýchy a predsudku, mala som hrať Elizabeth.. a len kvôli nemu tú rolu dostal niekto iný!“
__ Richard poriadne nechápal, ako to spolu súvisí, no bol si istý, že jeho dcérky sa to skutočne dotklo. Herectvo bola možno jediná vec, na ktorej jej skutočne záležalo a kvôli ktorej bola ochotná sa zdokonaľovať. Nepotrebovala preto okolo seba žiadnych ľudí, ktorí by ju brzdili.
_„To ma mrzí srdiečko. Netušil som, čo prežívaš v škole.“ Roztvoril svoju mohutnú náruč a trochu nemotorne sa ju pokúsil objať. Dlhými prstami hladil jej jemné lesklé vlasy a premýšľal, čo má ešte povedať, aby sa Alex upokojila. „Vieš čo, zavolám riaditeľke a tá to bude musieť riešiť. Nie je možné, aby ti takto prekážal vo výuke.“
__ Alex stŕpla. Nie, otec sa nesmel rozprávať s riaditeľkou ani pani Joysovou! Napokon by totiž tak či tak vyšlo na javo, že David neurobil nič, z čoho by priamo vyplývalo, že jej prekazil šance na hlavnú rolu v školskom filme.
_„Nie tati, to nemá zmysel. Keby sa z toho vyvodzovali dôsledky a on by zistil, že som to na neho povedala, bolo by ešte horšie. Ja len.. teraz sa cítim tak veľmi odtrhnutá od svojich priateľov! Chýba mi Alica a už ani Sashu poriadne nevídam, pretože ona vždy po vyučovaní zájde do mesta a ja idem domov,“ pokračovala čím ďalej tým s väčšou odvahou.
_„Nikdy som ťa nechcel zámerne trhať od priateľov, no dobre vieš, prečo sa to stalo.“
_„Ja viem, ocko. A veľmi ma mrzí, že som vás s mamou sklamala,“ odvetila kajúcne. „Prepáč tati, nemyslela som na dôsledky. Bola som hlúpa a sebecká! No teraz.. vďaka vám mi to všetko došlo a rozhodla som sa správať lepšie. A dôstojnejšie!“
_„Som rád, že si si uvedomila vlastné chyby. Nejde len o povesť našej rodiny, no ja ani mama sa nechceme dožiť toho, že.. jedno z našich detí sa zraní vo chvíli, keď sa má zabávať.“
_„Ocko? Myslíš, že.. by som aspoň občas mohla skočiť na obed mimo školu?“opýtala sa s nádejou v hlase.
_„Počuj, srdiečko... Povedali sme síce, že tvoj trest bude na dobu neurčitú, no to neznamená, že potrvá iba tri dni.“ Alex si začínala zúfať. Richard nebýval taký neoblomný, aspoň ešte pred pár dňami nie.
_„Ale tam sa nedá jesť, naozaj. Je tam dusno, puch a stále tam niekto hučí. Sami ste ma predsa učili, že mám jedávať v pokojnom prostredí, aby ma nebolel žalúdok.“
_„No... možno by sme s tým by mohli niečo urobiť,“ odvetil otec po chvíli ťaživého mlčania prerušovaného iba Alexinými tichými vzlykmi. Chrbátom ruky si utrela z očí slzy, pričom sa snažila tváriť čo najnešťastnejšie. V tomto momente sa jej pravé pocity pretínali s akousi ilúziou, ktorú vytvorila len preto, aby u otca nadškrtla zrušenie domáceho väzenia.
__ Richard na chvíľu odišiel a keď sa vrátil, niesol so sebou svoju tmavohnedú koženú peňaženku. V Alex poskočila iskrička nádeje, hoci stále musela bojovať so spokojným úsmevom, vďaka ktorému by jej strasti boli priehľadnejšie než ich do čista vyleštený krištáľ.
_„Vezmi si túto kreditku.“ Podal jej béžovú plastovú kartu, na ktorej bolo vyrazené jeho meno a identifikačné číslo. „Počas obedných prestávok môžeš zájsť s priateľkami na nejaké jedlo alebo do kaviarne. Na účte by malo byť dosť peňazí na to, aby ti vydržali až do konca mesiaca.“
_„Ďakujem oci,“ šepla.
_„Ale máš to naozaj iba na stravu, rozumieš?“ varoval ju s dobrosrdečným pohľadom. „K tomuto účtu mám aktivovanú službu „Sledovanie transakcií“. Ešte skôr, než ti začne poobedňajšie vyučovanie, budem vedieť, čo si obedovala.“ Alex konečne rozmrzla a potichu sa zasmiala. Išlo predsa o akýsi pseudo-vtip, nie?
__ Síce dostala peniaze iba na obedy, no i to bola pre ňu zmena k lepšiemu. Verila, že nebude trvať dlho a vráti sa jej všetko, o čo za posledný mesiac prišla.
_„A inak, Alex..“ zastavil ju Richard, keď mu po druhý raz poďakovala a chcela sa vrátiť do kuchyne. „Mame to spomínať nemusíš, dobre? Ja jej to poviem sám... neskôr.“

Silvi? It´s your turn Teším sa na pokračovanie

[ninulka]

Pekné. Síce taký medzidielik, ale predsa len, neviem čo by sa dalo vyčítať.

[ninulka]

Inak teraz ma tak napadlo. Tento príbeh sa volá Tajomstvo Ipswichu... Začínam tak uvažovať, že nejde o žiadne tajomstvo, ale že pod tým názvom je iba to, že je v tom meste tá súkromná škola.


EDIT: aha, tak nič. Zabudla som na tie vraždy.

[Maggi]

Mne sa to velmi paci! (niekedy neviem co uz mam pisat aby som sa neopakovala )

[Lincey]

tak dočítala som zameškané časti a veľmi sa mi to páči. Vôbec mi nevadilo, že sa v tomto dieli nič prevratné nestalo, veď aj oddychový diel je občas treba a ani v knihe nie je na každej stránke napätie, ale strieda sa to s oddychovými pasážami. Takže len tak ďalej, som zvedavá ako to Alex vyrieši s Charlie, pretože si nemyslím, že len tak príjme porážku.

[Silva]

Tajomstvo budee bude my ho pomalicky odhalujeme. Nebudte decka nedockave
a dakujeme dakujeme lujzi zas super diel a ja zas zaostavam jak furt

[lorinka]

Merci beaucoup, mes amies
Silvi, tebe je odpustené, keď vidím, ako rozkošne spíš
Najradšej by som teraz napísala ďalší diel, ale to by som sa znovu rozpísala a len by som Silvi brzdila, takže jediné, čo Vám ešte v tomto roku poviem je:

Prajem Vám všetkým krásne prežitého Silvestra, Nový rok bez opice a čo najkrajší začiatok roku 2011 Uvidím sa na druhej strane

[Silva]

krasny novy rok vsetkym vase zboznovane autorky slavili spolu

[Jaina]

krásna fotka vy ste krásne prajem všetko najlepšie do nového roka... a veľa inšpirácie!

[ninulka]

wow! krásna fotka. Aj ja prajem, aby sa aj v tomto roku darilo vášnu príbehu tak ako doteraz a ešte lepšie!

PS: ktorá je ktorá?

[Silva]

no hádaj

[ninulka]

Tá s oranžovými vlasmi je Lorinka a Silvi, ty si tá blond?

[Integra]

ten fénix je Silva a tá labuť je lorinka