Tajomstvo Ipswichu

Ukážte svoj talent v písaní alebo natáčaní príbehov v 3. generácii Simov!

Moderátor: Totodile7625

Re: Tajomstvo Ipswichu

Poslaťod ninulka » Pon 10 Jan 2011, 19:27

Wow! Tak toto by som si naozaj nemyslela, že to hovoril Oliver. Fakt. Ale nejak neviem prísť na to, prečo bola Alžbeta I. lepšia ako Mária I. Neviem si to vyvodiť z deja. Vážila by som si, keby mi niekto aspoň trošku vysvetlil, že o čo ide. Ale inak wow, a dúfam, že Alex sa zmieri s Oliverom. Nie preto, aby ho zase mohla využívať, ale preto aby sa (ja viem som divná, ale priala by som si to 8) ) dali dokopy...
Btw.: celý diel som čítala s napätím, čo sa stane ďalej, s očakávaním, že konečne zistím, o čo ide. Fakt vynikajúci diel! Vôbec by mi neprekážalo, keby ste všetky diely písali takýmto spôsobom, spôsobom napätia. :good:
Fotky, žiaľ, rušili aj mňa, lebo na tento príbeh sa mi fotky zo simsov jednoducho nehodia. Možno keby ste dali iné fotky, napríklad obrázky, čo ste nakreslili podľa vašej predstavivosti, alebo fotky z netu, ktoré sa vám proste hodili do tohto príbehu. Ale to nevadí, keďže sme na stránke zameranej na simsov, a jednoducho to tu muselo byť. :unknown:
In books is the life, how it should be... But in reality? The life´s different there... And why? Cause nobody would write about the life as it realy is, aweryone write´s about that, what they want to live through...
Obrázok užívateľa
ninulka
Teenager
Teenager
 
Príspevky: 414
Registrovaný: Sob 05 Jún 2010, 22:45
Bydlisko: BA
Pohlavie: Simka

Re: Tajomstvo Ipswichu

Poslaťod Silva » Pon 10 Jan 2011, 20:05

toto rozhodne nehovoril oliver :lol: to je dej pomimo z minulosti, ktory ale bude uzko suvisiet s pritomnostou. Ale rozhodne ho nikto v triede nerozpraval, berte to ako oddeleney dej, ktory sa potom vysvetli. Oliver mal referat na temu Márie tudorovej.

A pre tých, čo nemali ešte stredoveké anglicko :)

Henrich VI z línie tudorovcov mal so svojou prvou ženou dceru mariu ale velmi chcel syna. Potom ho "okuzlila" Anna boleynova tak sa s Katarinou rozviedol a vzal si Annu ale aj ta mu porodila dievča, a to Alžbetu. Anna mu ale prestala vyhovovať tak ju dal sťať a vzal si Janu Seymourovú ktorá mu konečne dala syna, princa Eduarda, ale krátko po pôrode zomrela. Potom mal ešte ďalšie 3 manželky ale to teraz neriešme.

Keď Henrich zomrel, nastúpil na tron jeho jediny syn ako veľmi mladý ale bohužiaľ mladý aj zomrel. Po ňom nastúpila Henrichova najstaršia dcéra Mária, prezývaná aj Krvavá, pretože sa snažila v protestanskom anglicku (ktore zmenilo vieru keď si kráľ bral annu a odtrhlo sa od vatikánu) znovu vratit vsetko do starych kolaji ako bolo za jej matky Katariny, pretoze bola silne veriaca. Myslela si, že najlepšie to pôjde tvrdo, preto na to šla vyvraždovaním tých čo sa priečili. Našťastie ani Mária nevládla nejak extrémne dlho, a po nej nastúpila jej sestra Alžbeta (dcéra anny) a tá bola jednou z najlepsich panovnicok v dejinach anglicka. Vladla 40 rokov a obdobie jej vlady sa nazyva aj zlaty vek anglicka.

___no, toto je VELMI zjednodusena verzia historickych faktov.
First sin tastes the best...
Obrázok užívateľa
Silva
Starec
Starec
 
Príspevky: 2157
Registrovaný: Str 26 Mar 2008, 22:17
Bydlisko: Šedé mesto
Pohlavie: Simka

Re: Tajomstvo Ipswichu

Poslaťod ninulka » Pon 10 Jan 2011, 23:59

Aha... Moja chyba :oops:
Lebo mne to pripadalo, že vlastne Oliver hovoril niečo okolo toho, čo sa tam stalo. Teda, že jeho referát bol o tej Agnes, ale ako nesedelo mi to veľmi. Lenže čo už so mnou... :D A diki za vysvetlenie (my ideme práve na stredovek, takže anglicko sme ešte nebrali, možno iba tak námatkovo v minulých rokoch). No jo. Tak potom vážne nemám ani najmenšieho tušenia o čo ide (ale to asi nikto z čitateľov).
In books is the life, how it should be... But in reality? The life´s different there... And why? Cause nobody would write about the life as it realy is, aweryone write´s about that, what they want to live through...
Obrázok užívateľa
ninulka
Teenager
Teenager
 
Príspevky: 414
Registrovaný: Sob 05 Jún 2010, 22:45
Bydlisko: BA
Pohlavie: Simka

Re: Tajomstvo Ipswichu

Poslaťod Maggi » Uto 11 Jan 2011, 05:10

Dakujem! :good:

Bude to nejak suvysiest s pritomnostou, ale nenapada ma ziadny dovod preco prave teraz a preco prave Alex (mozno je potomok, ale neviem preco sa to prejavilo az teraz).... Kazdopadne aspon je nad cim spekulovat :D
Obrázok užívateľa
Maggi
Starec
Starec
 
Príspevky: 5509
Registrovaný: Pon 24 Mar 2008, 20:41
Bydlisko: Slovakia
Pohlavie: Simka

Re: Tajomstvo Ipswichu

Poslaťod lorinka » Str 16 Feb 2011, 11:12

Milí naši čitatelia. Po dlhej dobe vám opäť prinášame nový diel :) V poslednej dobe toho na nás bolo veľa (škola, práca, prijímačky, atď.) a to nás trochu zbrzdilo, no teraz začneme znovu pridávať diely pravidelne.
Dnešný diel je trochu kratší, no už teraz píšem ďalší, takže zajtra, alebo pozajtra môžete očakávať pokračovanie..


_„Max, prosím ťa, nemôžeš ísť trochu rýchlejšie?“ súrila ho Alex, keď nasledujúce ráno uháňali úzkymi Ipswichskými ulicami. Vždy trpezlivého vodiča už pomaly vytáčalo to neustále poklepkávanie po ramene. Nemal práve dvakrát v obľube dotyky iných ľudí a už dupľom nie, ak to boli šťuchance od jeho blonďatej zamestnávateľky.
_„Prepáčte, slečna Alex, ale kam sa tak náhlite? Je iba osem hodín a škola vám začína až o deviatej. Včera ste nespomínala žiadnu zmenu v piatkovom programe,...“ prehovoril k nej čo najslušnejšie.
_„Ja viem, viem,“ odbila ho bleskovo. „Potrebujem si pred vyučkom ešte niečo vybaviť. Osobné veci a tak...“
_„Všetko v rámci školy?“ opýtal sa nenútene a pozrel do spätného zrkadielka. Pohľady tmavých prižmúrených očí a nervóznych bledomodrých sa na malú chvíľu skrížili, no potom okamžite upriamili svoju pozornosť na čosi iné. „Slečna Alex, dobre viete, že váš otec výslovne zakázal, aby som vás vozil niekam inam než do školy a späť domov.“
_„Hej, všetko vrámci školy,“ odvetila a vyvrátila oči k nebesiam. „Sorry Max, ale prečo sa vlastne staráš?“
_„Mám za vás zodpovednosť. Nerád by som totiž prišiel o toto miesto, najmä keď je mojou hlavnou náplňou práce voziť vás, slečna Alex.“ uškrnul sa a znovu na ňu pozrel cez spätné zrkadlo. Dievčina iba pokrútila hlavou a na malý okamih sa i ona usmiala.
___ Aj napriek dopravných zápcham, ktoré sa na cestách tvorili už od pol ôsmej ráno, dorazili pred školu presne štyridsať minút pred začiatkom vyučovania. U Alex to bola nečakaná zmena, hoc len na jeden deň. Málokedy mala vo zvyku prísť skôr než o štvrť na desať, nieto ešte na deviatu. Nebyť jej včerajšieho „úletu“ na hodine dejepisu, ani dnes by sa neobťažovala chodiť na čas.
___ Októbrové slniečko príjemne vyhrialo drevené lavičky pred školou, pri ktorých sa decká ráno čo ráno stretávali, aby pri rannej káve či cigaretke predebatovali kto, s kým, kde, kedy a prečo. Teraz však bolo ešte priskoro a jedinou osobou, ktorá tu čakala, bola Alex. Z novučičkého iPhone-u 4 počúvala svoju obľúbenú pesničku od The Pretty Reckless a popritom si v hlave stále dokola prehrávala, čo povie Oliverovi, keď ho uvidí. Dobre vedela, že chodí do školy aspoň o polhodinu skôr než ostatní a tak sa ani nemusela báť, že ich niekto spolu uvidí. Vlastne, pre tentoraz by prežila, aj keby ich videla rozprávať sa polovica maturitného ročníka. Chcela sa mu hlavne ospravedlniť a to za každú cenu, aj keby to mala urobiť na verejnosti. Ako však začať? Vždy, keď čo i len načrtol netaktné správanie jej najlepších priateliek, odbila to slovami, že sú ešte stále v puberte a nemá cenu, aby si ich všímal. Čo však povie na svoju obhajobu? Prepáč, že som sa ti smiala.. teda, prepáč, že som sa ti včera smiala nahlas, inokedy sa snažím, aby si to nevidel, no včera.. včera som bola som nadrogovaná. Stále priatelia?.. Och, toto nemôže fungovať. Keď sa konečne prestanem cítiť zle a na chvíľu sa uvoľním, ublížim niekomu inému.To nie je fér! A zatiaľ čo sa Alex v duchu ľutovala a hromžila na to, aký je svet nespravodlivý, kamenné nádvorie pred historickou budovou školy sa pomaly zapĺňalo. Prešlo desať minút, štvrťhodina, polhodina... Až napokon o deviatej zazvonilo. Olivera však stále nikde nebolo. Sklamaná Alex ešte päť minút počkala, no bolo jej jasné, že ak doteraz ešte neprišiel, dnes ho ani nezastihne. Odložila iPhone späť do svojej obľúbenej Vuittonky a pomaly sa pobrala na hodinu.
___ Tak ako každý piatok, aj dnes mali maturanti z dramatického odboru venovať celé dopoludnie príprave svojej ročníkovej práce. V minulých rokoch sa vždy jednalo o nejakú divadelnú hru, avšak tento rok nastala zmena. Škola získala od štedrého sponzora kvalitné filmárske vybavenie a tak sa pani Joysová rozhodla, že namiesto zinscenovania záverečného predstavenia natočia svoj vlastný film.
„Dobré ráno, priatelia.“ zvolala profesorka ešte skôr, než sa za ňou zatvorili dvere. V dlhej kvetovanej róbe, o ktorej sa predpokladalo, že ju nosí ešte od éry hippies, vplávala do prostriedku triedy. Všetkých prítomných okrem jej neutíchajúceho entuziazmu ovalil aj závan akejsi prastarej voňavky, pravdepodobne verzie Chanell n. 5.0.1 . Joysová dnes opäť prežívala svoj retro deň. „Som rada, že sme sa tu dneska zišli v takom hojnom počte. Ak dobre počítam, nechýba nám nikto. To je skvelé, skvelé! Vidím, že prípravu nášho filmu beriete naozaj veľmi seriózne,“ rozplývala sa nad svojimi študentmi. Bolo však iba otázkou času, kedy začnú najslabšie články vymeškávať.
_„Priniesli ste si každý vlastný text, ako som vám to v stredu kázala? Pre tých, ktorí si ešte nezhotovili kópiu mám pár kusov na požičanie. Dnes by sme začali hlasovou skúškou, súhlasíte?“ Študenti poslušne prikývli a lenivo si vyťahovali z tašiek hrubé scenáre.
_„S dovolením, pani profesorka,“ ozval sa David mrzuto a slušne počkal, kým Joysová vôbec zaregistruje, že ju oslovil. „Spomínali ste, že naše prevedenie Pýchy a predsudku bude niečo nové, že to bude naša vlastná prezentácia. Toto sú však texty z jeho najznámejšej verzie. Od Deborah Moggach a Emmy Thompson, ak sa nemýlim.“
___ Joysová, ohromená jeho vedomosťami, prikývla. „Som rada, že sa na to pýtaš David. Vidno, že premýšľaš vlastnou hlavou. Skutočne, znamenitý pán Darcy...“ zamrmlala. „O nové prevedenie knižnej predlohy sa postarajú vaši spolužiaci z literárneho odboru. Dohodla som sa s vedením, že do nášho projektu zapojíme všetky odbory, vďaka čomu sa budeme môcť prezentovať ako škola, všetci spoločne. Práve kvôli tomu dnes dostali študijné voľno, aby mohli v kľude pracovať na vašich scenároch.“
___ Len čo to všetci počuli, triedou sa vzniesla vlna prostestu. Niekto dostal študijné voľno a oni zatiaľ trčia v škole? Prečo? Aj oni chcú voľno!
___ Tak preto som dnes Olivera nestretla. uvedomila si Alex, ktorej bolo výnimočne jedno, že sa nemohla uliať z vyučovania. Bála sa, že Oliver neprišiel do školy zámerne, len preto, aby sa jej vyhol. Stále si však nemohla byť istá, ako na ňu najbližšie zareaguje. Nemala by som za ním cez víkend skočiť? Na toto by som hádam rodičov ukecala... Že je to kvôli škole, to by vlastne mohlo fungovať!
_„Priatelia, utíšte sa, prosím!“ zvolala profesorka. „Nezáleží na tom, či sa vaša postava po prvý raz objaví až na tridsiatej strane. Hodiny drámy sú o tom, že jeden druhého vnímame, o tom je celé umenie! Všetci sa navzájom počúvajte a po každej scéne si zhodnotíme výkony našich aktérov. Nášho externého herca zatiaľ môže zastúpiť pán Lawrence. Kira, Jeremy, začnite prosím,“ zvolala s pátosom, ktorý by jej mohol závidieť nejeden uvádzač Shakespearových hier.

___ Ku koncu dnešnej štvorhodinovky drámy si Alex uvedomila, že pokiaľ chce na pódiu skutočne zažiariť, úlohe Jane musí venovať viac času, než len tých pár hodín strávených v škole. So svojimi spolužiakmi pracovala rada, lebo väčšinu času ju uznávali ako veľkú slečnu herečku a vďaka tomu si mohla občas dovoliť komandovať ich. Pokiaľ ale išlo o nejakú serióznu prácu, akou bol ich absolventský film, len málokto zo seba vydával maximum. Pre tých, čo sa chceli svojej úlohe oddať naplno, bolo nevyhnutné nacvičovať vo voľnom čase.
_„Jeremy, môžeš na moment?“ zvolala na neho Alex tesne pred koncom hodiny. Dobre vedela, že ak aj nejaký problém nastane, určite sa bude týkať romantických scén medzi Jane Bennetovou a Mr. Bingleyim.
___ Spolu s Jeremym sa otočila ešte jedna hlava. Bola to jeho priateľky Tiffany, ktorá si kŕmila svojho miláčika zvyškami jogurtu, ktorý nezjedla. Vyzeralo to celkom komicky, najmä vtedy, keď vytiahla z tašky vreckovku, aby mu ňou poutierala ústa. Avšak za posledné dva roky si na to uť všetci zvykli a nikto ich čudesným „rituálom“ nevenoval pozornosť.
_„Uhm,“ prikývol Jeremy a v duchu sa pripravoval na to, že ho Alex za niečo zdrbe. Vždy od ľudí očakával to najhoršie a práve od nej sa toho často aj dočkal. Dnes však nie.
_„Myslím, že ťa Joysová vybrala správne. Naozaj.. ty si ten správny typ na pána Bingleyho,“ pochválila ho s úsmevom.
_„Ja.. ďa.. ďakujem,“ vykoktal zaskočene.
_„Som rada, že budeme spolu hrať.“ pokračovala Alex. „Dáva nám to viac priestoru spoznať sa, ako herci aj ako spolužiaci.“
_„Áno, to určite...“
_„Ale myslím, že máme pred sebou ešte veľa práce. Veď vieš, aký tu vždy býva blázinec a to nedáva veľa priestoru na to, aby ľudia... bližšie spolupracovali.“
_„Áno, máš pravdu,“ prikyvoval Jeremy, ktorý bol tou náhlou zmenou prekvapený. Jej vláčny a príjemný hlas sa mu omotával okolo hlavy ako mäkký kašmírový šál.
_„Napadlo mi, že by sme dnes mohli spolu skočiť na kávu a bližšie sa poznať.“ navrhla s úsmevom. „Nájsť, čo majú Jane a Bingley spoločné, na čom by sa dal postaviť ich vzájomný vzťah v tomto filme. Poznám jednu skvelú kaviareň v centre mesta, nie je to ďaleko a myslím, že Max by nás tam mohol hodiť, ...“
_„Tak to teda prrrr!“ skočila jej do reči Tiffany, ktorá už po druhý raz v priebehu toho istého týždňa vystúpila zo svojej role večne-tichej-Tiffany a bránila si svojho Jerryho. „Nepreháňaš to trochu Cooperová?!“ Aby dodala svojim slovám vážnosť, postavila sa a založila si ruky v bok. Stále však bola o trochu menšia než Alex, ktorá si ani dnes neodpustila desaťcentimetrové opätky od Manola. „Len tak si sem napochoduješ a pred mojimi očami mi začneš baliť priateľa??!“
_„Bez urážky,“ pousmiala sa na Jeremyho. „Nemám ani v najmenšom záujem o tvojho frajera. Vy dvaja ste spolu takí rozkošní, že by bola úplná škoda vás od seba trhať,“ dodala sarkasticky.
_„Myslíš si, že som slepá? Že nevidím, že mi ho chceš prebrať?“
_„Zlato, ver tomu, že pokiaľ by mi vážne išlo o to, aby som ti ho prebrala, ani okom nemrkneš a bude môj. Skutočne si myslíš, že ma dokážeš zastrašiť?“
_„Ty.. ty fľandra!“ zvolala o čosi hlasnejšie, než chcel a hlavy všetkých spolužiakov sa otočili k nim. Každého jedného zaskočilo, že Tiffany vôbec rozpráva, nieto ešte, že je schopná vynadať Alex Cooperovej.
_„Toto vážne nemám za potrebie počúvať,“ usmiala sa Alex povznesene. „Chcela som len tomu tvojmu chudáčikovi pomôcť, aby potom pred kamerou neskolaboval. Tak skús aspoň na chvíľu nebyť paranoidná,“ poradila jej. „A dávaj si pozor, zlato.“ dodala pošepky. „Raz, keď to budeš najmenej čakať, ujde ti. S dvakrát krajšou, milšou a chudšou. No, ale ako tak na teba pozerám, nebude problém takú nájsť.“
___ Posledný raz do nej zabodla svoj povýšenecký pohľad a so spokojným úsmevom vyšla von z triedy. Kráčala pomaly a pokojne, akoby sa nič nestalo, akoby ju tá malá potvora pred celou triedou úplne nezotrela. Avšak v skutočnosti to v nej vrelo, najradšej by Tiffany vytrhala všetky tie hnusné hnedé kučeravé vlasy. Ako si vôbec mohla dovoliť rozprávať sa so mnou takým tónom? A nadávať mi pred celou triedou?? Prosím vás, to kde sme?! Keď už aj ona sa do mňa naváža.. nie, nie, nie.. všetko to ide dolu vodou a to kvôli... kvôli Charlie! Len tak si sem napodchoduje, mesiac po začiatku školského roku, celá krásna, milá, dokonalá... Alex nevedela, čo si od zúfalstva počať. Do očí sa jej hrnuli slzy, no ona si stále chcela aspoň pred zvyškom školy zachovať tvár a tak ich aj naďalej potláčala. Akoby nestačilo, že nemám s kým zdokonaľovať svoju rolu, ešte sa ma tá krava Tiffany pokúsila zhodiť pred celou triedou... Ale toto jej len tak neprejde! zaumienila si Alex. Znovu sa nachádzala niekde na pol ceste medzi hnevom a ľútosťou. A to vždy znamenalo jediné. Pomstu.

Tak ako vždy, poprosíme komenty :) A nezabudnite, zajtra bude nový diel, o čosi dlhší a akčnejší, pretože v pokračovaní sa nám to znovu pekne zamotá...
Qui dormit, non peccat
_____(Kto spí, ten nehreší)
Obrázok užívateľa
lorinka
Batoľa
Batoľa
 
Príspevky: 132
Registrovaný: Str 05 Aug 2009, 18:32
Bydlisko: BB
Pohlavie: Simka

Re: Tajomstvo Ipswichu

Poslaťod Maggi » Str 16 Feb 2011, 16:25

Super to je, paci sa mi velmi tvoj styl pisania :)

len sa nam nejak Alex zmenila, usmieva sa nemysli na klebety, chce sa ospravedlnit... :huh:
Obrázok užívateľa
Maggi
Starec
Starec
 
Príspevky: 5509
Registrovaný: Pon 24 Mar 2008, 20:41
Bydlisko: Slovakia
Pohlavie: Simka

Re: Tajomstvo Ipswichu

Poslaťod ninulka » Str 16 Feb 2011, 16:44

Wow! Už som si myslela, že ste na nás zabudli... :P
No ale teraz k dielu. Veľmi pekný, a proste super! Škoda, že práve "DNES" nemohol Oliver prísť do školy, ale tak dúfam, že to Alex vyrieši inak. A tie skúšania scenárov? No zase sa Alex ukázala ako poriadne rozmazaný a namyslený človek. Ale veď ona taká má byť nie?
Teším sa na ďalší diel :)
In books is the life, how it should be... But in reality? The life´s different there... And why? Cause nobody would write about the life as it realy is, aweryone write´s about that, what they want to live through...
Obrázok užívateľa
ninulka
Teenager
Teenager
 
Príspevky: 414
Registrovaný: Sob 05 Jún 2010, 22:45
Bydlisko: BA
Pohlavie: Simka

Re: Tajomstvo Ipswichu

Poslaťod lorinka » Sob 19 Feb 2011, 22:07

Tak, ako som vám sľúbila, dnes prinášam o čosi dlhší diel, než bol ten minulý. Nemám viac čo dodať, iba: Enjoy the story :)

___ Tmavá drevená lavička, od vchodu druhá zľava. Neoficiálny trón, po ktorom tajne túžili všetky dievčatá zo Súkromnej prípravky Geoffreyho Chaucera (a tie, ktoré svoje túžby neskrývali, v priebehu niekoľkých dní postihla krutá spoločenská „nehoda“). Keďže všetko neoficiálne oficiálne neexistuje, nikto nemal právo uplatňovať si na lavičku akýkoľvek nárok. No aj napriek tomu sa žiadna zo študentiek ani len neopovážila sadnúť si na ňu. Jediný, kto tak s radosťou činil, bola Alex a jej tri priateľky – Sasha, Alica a Nicola. Alex si svoje miesto vydobyla na začiatku druhého ročníka, keď sa jej podarilo zvrhnúť vtedajšiu kráľovnú školy, maturantku Lucy Jacksonovú.
___ Hoci sa k tomu nikdy nepriznala verejne, v tomto prípade sa nechala inšpirovať filmom Mean Girls. Na koncoročnom večierku, kde sa s kráľovnou zoznámila, si uvedomila, že nabudúci rok už viac nechce byť iba jednou z mnohých. Bola odhodlaná a mala plán, nič ju nemohlo zastaviť.
___ Počas celého leta sa so svojou sokyňou stretávala a zatiaľ, čo si chúďa Lucy myslela, že konečne našla svoju spriaznenú dušu, Alex jej potajomky pridávala do jedla nadbytočné kalórie. A tak sa stalo, že kráľovná začala postupne priberať. Vďaka svojej BFF (best friends forever) tomu ale nevenovala pozornosť, veď kamoška by jej určite neklamala o tom, či jej nepríde nejaká pribratá. „Vyzeráš fantasticky, tak ako vždy,“ vravievala Alex s úsmevom.
___ Svoj plán dovŕšila na ich spoločnom výlete v Paríži, kam odcestovali, aby si mohli naplno užiť posledný týždeň voľna. Vtedy sa Lucy vďaka svojej najlepšej priateľke napchávala samými uhľohydrátmi a nasýtenými tukmi. Vždy, keď sa vybrali nakupovať, Alex jej priniesla oblečenie o niekoľko čísel väčšie, než aké nosila na začiatku leta. Dôverčivá Lucy čísla nekontrolovala a tak si stále myslela, že nosí XS, aj keď jej aktuálna veľkosť bola M.
___ Precitnutie prišlo až na začiatku školského roku. Nielenže Lucy viditeľne ztlstla, ale ako tanečníčka mala vďaka pribratým ôsmym kilogramom vážne problémy. Najprv sa nenapchala do svojho starého trikotu, potom ju choreograf zotrel za to, že jej prevýsajú faldy a postavil ju do zadného radu a napokon ju jej slabučký tanečný partner pri zdvíhačke pustil na zem. To bol definitívny koniec vlády Lucy Jacksonovej. Netrvalo ani týždeň a na jej miesto dosadla Alex Cooperová, večne nasledovaná svojimi vernými priateľkami.
___ Nikto nikdy nechápal, prečo práve táto lavička, čo je na nej také výnimočné? Aj sama Alex to pochopila až vtedy, keď na ňu po prvý raz usadla. Nie, vôbec tu nešlo o ten pocit moci a vedomie, že toto miesto patrí len a len vám (i keď, bolo to celkom príjemné).
___ Každý panovník by mal mať dostatok priestoru na to, aby dovidel na všetkých poddaných a zároveň na to, aby si mohol vytvoriť vlastný súkromný priestor, pokiaľ si neželal, aby obyčajný ľud začul čosi z jeho vznešených slov. V preklade to znamenalo, že miesto, na ktorom lavička stála bolo ideálne, pretože dievčatá z neho ľahko dovideli na celé kamenné nádvorie rozprestierajúce sa pred školou, no boli dostatočne ďaleko od hlavného vchodu, vďaka čomu si mohli udržiavať odstup od obyčajného plebsu a bez servítky ohovárať prakticky kohokoľvek.
___ Alex si nebola stopercentne istá, či jej toto miesto ešte stále prináleží. Charlesina a napokon i Davidova prítomnosť hlboko podkopávali jej autoritu. Svoju lavičku však mala rada a nemienila sa jej len tak vzdať. Presne pred dvomi do nej pilníkmi na nechty vyryli svoje mená, na znak toho, že tu budú sedávať navek. Alex, Nicola, Sasha a Alica.
___ Pokiaľ by Alex práve nezačala spriadať plány pre svoju najnovšiu pomstu, pri pohľade na Alicino meno by ju asi prepadol sentiment. Takto si však ledva všimla zákerne nastraženú žuvačku na jednom zo sedátok a aj tej venovala nulovú pozornosť. Predsalen, bolo to Sashino miesto, a pokiaľ sa jej polepí nová sukňa od Givenchy, Alex to netrápi.
___ Zatiaľ čo čakala na Maxa, ktorý mal po ňu prísť až o štvrťhodinu, bleskovo vytiahla iPhone, otvorila svoj osobný PNG list a pustila si hudbu (Goin' down od The Pretty Reckless jej pripadala ako ideálna voľba pre jej rozhnevanú náladu).
___ PNG bola skratka od latinského slovného spojenia Persona non grata. Dievčatá tak označovali každú osobu, ktorej sa chceli pomstiť. Vytvorenie si zoznamu nepriateľov môže vyzerať ako klišé, no čím ste na spoločenskom rebríčku vyššie, tým je tento súpis praktickejší. S veľkou mocou totiž neprichádza iba veľká zodpovednosť ale aj kopa zradcov a záškodníkov.
___ Existoval však ešte jeden PNG list, o ktorom vedela iba Alex. Bol to jej osobný zoznam, ktorý s ostatnými nemal nič spoločné. Väčšinou sa jednalo o osoby, ktoré z ich štvorice poznala len ona alebo o ich previneniach nechcela hovoriť ani so svojim najlepšími priateľkami.
___ Najnovším prírastkom na zozname bola Tiffany Harperová. Čo sa priority týkalo, Alex jej priradila číslo 5. Úbohá večne-tichá-Tiffany mala nasledovať hneď po Davidovi, Charlie*, kaderníčke (ktorá jej v lete zničila vlasy, keď zabudla pred žehlením použiť kondicionér) a matke*. Hviezdičku si pridávala k ľuďom, ktorým bola ochotná odpustiť, pokiaľ v dohľadnej dobe napravia chyby, za ktoré si vyslúžili miesto na zozname.
___ Okrem týchto piatich tu však čakalo ďalších deväť osôb, na ktoré mala Alex ťažké srdce. 14 ľudí? To je trochu priveľa. Niektoré záznamy sú dokonca spred troch mesiacov! Príliš dlhá doba na pomstu, aspoň na oddôvodnenú.. Aaron Taylor, Rebecca Larsonová, Charlotte Gibsonová,... Postupne prešla každú jednu položku zoznamu, no ani pri jednom z nich jej nenapadala žiadna adekvátna pomsta.
___ Dúfala, že objaví trochu inšpirácie v starom LPP zozname. LPP alebo La personne punie, bol každý, komu zámerne prebrali chalana, koho verejne ponížili a zbavili sebaúcty alebo v najhoršom prípade nechali vykopnúť zo školy.
___ Anabelle Holmesová. Previnenie: Dobre vedela, aké šaty si chce Sasha obliecť na každoročný Ples vločiek, čo bolo to najkrajšie podujatie na Súkromnej prípravke Geoffreyho Chaucera v celom zimnom období. No ani to jej nezabránilo, aby si z Londýna objednala presne tie isté šaty. Kopírovať iných ľudí sa odnaučila hneď nasledujúci deň, keď niekto skopíroval jej ICQ sex s tretiakom Leonardom Trevisom a vyvesil ho po celej škole.
___ Johan Johansson. Previnenie: Bol iný ako ostatní. Johan pochádzal zo Švédska a do Anglicka prišiel ako výmenný študent. Alex sa nepáčilo, že jeho prvé meno je rovnaké ako jeho priezvisko, nehovoriac o tom, že mu závidela jeho nefarbené blond vlasy. Nech sa kaderníci snažili sebeviac, nikdy nedosiahli presne taký istý odtieň, aký mal Johan. S pochopením, že byť iný sa nevypláca, mu pomohla Nicola. Nikto nevie ako, no zviedla jeho priateľa, s ktorým akurát v ten deň oslavovali „polročné výročie“. Johan nezniesol vedomie, že ho Sebastian podviedol a že pravdepodobne ani nebol gay, ale bi. Alebo dokonca iba zmätený hetero. Netrvalo ani desať dní a Johan Johansson sa vrátil späť do Švédska.
___ Marion Stephardová. Previnenie: Ako prváčka ešte poriadne neovládala všetky zákony, ktoré sa vzťahovali na každého študenta Súkromnej prípravy Geoffreya Chaucera a jedného septembrového rána si sadla priamo na Alexino miesto na lavičke. Neznalosť zákon ale neospravedlňuje. O niekoľko dní neskôr, keď sa Marion bavila s Alicou o najnovšej módnej kolekcii od Alexandra Wanga, Sasha jej na sukňu natrela tmavú páchnucu hmotu. Bola to síce len sójová omáčka zmiešaná s detskou mäsovou výživou a skazeným jogurtom, no aj napriek tomu všetci Marion ešte dlhú dobu obchádzali.
___ Natalie Daumontová. Previnenie: Jedného májového rána si Natalie niesla z jedálne teplú kávu s melasou. Tesne pred tým, než vošla do triedy, zakopla a celý kelímok nechtiac vyliala priamo na Alicu. Jej novučičké svetloružové šaty od Driesa van Notena boli úplne zničené. Ani ona sa svojmu trestu nevyhla. Pomsta so žuvačkou je síce stará a neoriginálna, ale dievčatá i tak potešil pohľad na zronenú Natalie, keď na druhý deň prišla do školy a z jej dlhých gaštanových vlasov zostalo len päť centimetrové páperie.

_„LPP? Lisp plus plus?“ zasmial sa David a Alex si až teraz uvedomila, že už nejakú chvíľu sedí vedľa nej a cez plece jej nakúka do zoznamu. „Ty sa venuješ programovaniu?“ uškrnul sa začudovane.
_„Vyzerám na to?“ zaškerila sa Alex znechutene a rýchlo zatvorila aplikáciu. „To je názov jednej novej skupiny, hlupák.“
___ David jej vytiahol z ucha jedno slúchadko a nachvíľu sa započúval.
_„Mne to znie celkom ako Taylor Momsen a ak sa nemýlim, jej kapela sa volá Pretty Reckless, princezná.“
_„Ja.. načo sa tu s tebou vôbec bavím?!“ vybuchla Alex. Šklbnutím mu vytrhla slúchadká a spolu s iPhonom ich odložila do kabelky. „Potrebuješ niečo?“ usmiala sa sarkasticky.
_„Hmm...“ David sa tváril, že premýšľa. „Nič, čo by som mohol získať od teba. Ale myslím, že to práve ty potrebuješ niečo odo mňa.“
_„Ja? Od teba? Nenamýšľaš si tak trochu?! Čo by som už len mohla od teba chcieť...“
_„Pomoc, pretože sama svoju postavu nezvládneš. Vo chvíli, keď sa zronene krčíš na lavičke a depresívne balady počúvaš, ja, sťa rytier v lesklej zbroji hrdinsky na scénu prichádzam a ...“ prednášal s pátosom.
_„Vážne, to by už stačilo!“ zasyčala Alex. „Nestačí ti, že sa ma snažíš ponížiť pred celým Ispwichom, ale teraz ešte ideš zhadzovať moje herecké schopnosti? Čo si o sebe vôbec myslíš, kto si?! Ty... ty ignorantský vagabund!“ Rozzúrene vyskočila z lavičky a tak rýchlo, ako sa len na dvanásť-centimetrových opätkoch dá, utekala ku príjazdovej ceste, aby tam počkala na Maxa.
_„Hej Cooperová, čakaj,“ zvolal David a ponáhľal sa za ňou. Vďaka svojim Conversám nemal problém ju dohnať, no nevedel, čo povedať a tak len chvíľu kráčal vedľa nej, zatiaľ čo premýšľal, ako vysvetliť, o čo mu ide.
_„Čo do pekla chceš?!“ pozrela na neho nechápavo. Dúfala, že ho to po chvíli omrzí a nechá ju ísť ďalej samú.
_„Skúšať s tebou.“
_„Skúšať čo?“ Okamžite zastala a zagánila na Davida. Nemalo zmysel sa na niečo hrať, určite nie pred ním. Nenávidela ho a chcela mu to dať pocítiť každú sekundu, ktorú strávil v jej blízkosti.
_„Hru predsa. Čo si si myslela?“ uškrnul sa. „Sama si vravela, že potrebuješ pomoc. Nemysli si, počula to celá trieda.“
_„Možno.. možno potrebujem, ale nie od teba!“ priznala si Alex, hoci nie dvakrát nadšene.
_„Pozri Cooperová, mňa neoblafneš.“ bránil sa. „Pre mňa nie si taká úžasná, aby som sa šiel za každú cenu potrhať, len aby som sa ti mohol vrhnúť k nohám a pomôcť ti s niečím, čo zjavne sama nezvládaš. Ššš, ššš, ššššš, žiadne protesty,“ umlčal ju mávnutím ruky. Alex priam udivovalo, s akou sebadôverou jej to všetko hovorí. „Ale nechcem ani to, aby sa tento film nevydaril len preto, že nebudeš... dostatočne pripravená. Nechcem ti pomôcť kvôli tebe, ale v záujme vyššieho dobra. V záujme nášho absolventského filmu. Už chápeš?“ opýtal sa s úsmevom a tváril sa, akoby svojej päťročnej sestričke práve vysvetľoval, prečo slniečko v noci nesvieti.
___ Alex na neho len nemo zízala. Takto nad tým totiž vôbec nerozmýšľala. Možno jej chce David naozaj pomôcť. Síce v záujme vyššieho dobra, ako sám povedal, no aj to bolo lepšie než nič.
_„Nie si sám, aj ja chcem, aby sa film podaril. Bola by to dobrá vizitka pre budúcnosť a ktovie, možno ho Joysová premietne niektorým agentom.“ uvažovala.
_„Takže súhlasíš, Cooperová?“
_„Hmm, čo iné mi zostáva, všakže,“ podotkla sarkasticky. „Ale iba pod jednou podmienkou. Prestaneš ma volať Cooperová.“
_„Ako si želáte, vaše veličenstvo.“

___ Neďaleko školy stála malá a útulná kaviareň La sève, ktorú prevádzkoval zatrpknutý Francúz Jean-Baptiste Marolin. Bola dostatočne ukrytá na to, aby vás tam nikto nenašiel, no zároveň sa nachádzala neďaleko centra mesta, čo vám dávalo možnosť rýchlo sa vrátiť ku civilizácii a splynúť s davom.
___ Zatiaľ čo David pri bare objednával dve čierne kávy a bujaro trkotal s majiteľom, Alex sa snažila presvedčiť Maxa, že jej v škole predĺžili vyučovanie a má po ňu prísť až o dve hodiny. Mlčanlivý šofér sa napokon nechal prehovoriť, pretože ani jemu sa nechcelo odbiehať od rozpracovaného jedla. Bol práve v potravinovom štúdiu, kde sa každý piatok učil variť jedlá z celého sveta. Nikto okrem domácej Jane však o tejto záľube ani netušil.
_„Nevedela som, že vieš tak dobre po francúzsky,“ poznamenala Alex, keď sa David vrátil ku stolu. „Alebo si len mlel, čo ti na jazyk prišlo, aby si na mňa spravil dojem?“
_Exactement, mademoissele.“ uškrnul sa. „Si vous ne me croyez pas, on peut parle just en français." (Presne tak, slečna. / Pokiaľ mi neveríte, môžeme sa rozprávať iba po francúzsky.)
_„Dobre, dobre, stačí. Z francúzštiny ma vždy iba rozbolí hlava.“
_„Dobre vedieť. Nikdy totiž netušíš, aká informácia sa ti raz bude hodiť.“
___ Presne tak, súhlasila s ním Alex, ale iba v duchu. Vlastne, aj to je jeden z dôvodov, prečo som tu. Len preto, že sa teraz tvári milo, to neznamená, že mu je všetko odpustené. Ani náhodou! Stále si u mňa prioritou číslo jedna, čo sa pomsty týka. No ako si správne poznamenal, nikdy nevieš, čo sa ti raz bude hodiť. Čím viac toho o tebe zistím, tým bolestivejšie nabudúce udriem...
_Les garçons, vaša káva,“ zvolala servírka, keď sa k nim blížila. „Oh, pardone, mademoissele.“ ospravedlnila sa unáhlene, keď na ňu dopadol Alexin opovrhujúci pohľad. „To je tým svetlom, muselo dôjsť k nedorozumeniu,“ pokračovala s úsmevom. Davidovi podala kávu ako prvému a keď sa naťahovala ku Alex, nechtiac sa svojím veľkým prsníkom obtrela o jeho rameno. (Chlapci,.../ Oh, prepáčte, slečna.)
_„Pardon,“ zašepkala a nevinne sa usmiala. Alex na ňu opätovne zagánila, tentoraz trochu namosúrenejšie. Bolo jej jasné o čo tu ide. Prsatá francúzska si robila záluska na pekného angličana, teda vlastne američana, a balila ho tým najstarším, najhlúpejším a najgýčovejším spôsobom. Najprv ponížila Alex, tým, že si ju akoby nechtiach pomýlila s chlapcom a potom sa akoby náhodou obtrela o Davida. Čo bude nasledovať ďalej? Spýta sa ho, či si ešte niečo neželá, tónom, z ktorého bude jasne znieť ponuka na sex?!
_„To je v poriadku,“ odvetil David.
_„Máte ešte nejaké ďalšie želanie?“ opýtala sa s výrazným francúzskym prízvukom, o ktorom zrejme predpokladala, že je sexy. „Keby si niečo potreboval, pýtaj sa na Jeanette.“ Žmurkla na neho a vybrala sa späť ku baru.
_„Haló, slečna?“ zvolala zrazu Alex. Sama nevedela, kde sa to v nej nabralo, no v tej chvíli sa tomu nevedela ubrániť.
_Oui?“ odvetila Jeanette bez toho, aby sa vôbec otočila. (Áno?)
_„Pripadám vám neviditeľná?“
_Non, bien sûre. Comment je peux vous aidez?“ pozrela na ňu a nacvičene sa usmiala. (Nie, samozrejme. Ako vám môžem pomôcť?)
_„Chcete vedieť ako mi môžete pomôcť? Napríklad tak, že mi pred očami nebudete baliť chalana, s ktorým so sem prišla!“ Aby svojim slovám dodala vážnosť, postavila sa a naklonila sa bližšie ku servírke. „Ako si to vôbec môžete dovoliť?! Najprv ma označíte ako chalana a potom tu bez obalu flirtujete s Davidom. Och, preboha a ešte takým staromódnym spôsobom!“ zvolala rozčúlene a ani si neuvedomovala, že už skoro kričí. „Preberte sa ženská, pozrite sa na seba!“ zasmiala sa pohŕdavo. „A teraz si dajte odchod, okamžite.“
___ Jeanette zaskočená prudkou reakciou, akú od jemne pôsobiacej Alex vôbec nečakala, chvíľu len otváral a zatvárala ústa. Keď však nedokázala povedať ani jediné slovo na svoju obranu, so zatnutými päsťami odkráčala do kuchyne.
_„Ehm, no, myslím, že by sme sa mali vrátiť ku scenáru. Teda, k tvojej postave Jane. Myslím, že nemáš veľa času, kým ťa Max pred školou vyzdvihne a ešte stále si mi nepovedala, ako ju chceš zahrať.“ povedal David, po chvíli ticha, ktoré nastalo po servírkinom odchode. Aj jeho samotného Alex zaskočila a v tej chvíli vôbec nevedel, ako by mal reagovať. A tak radšej zmenil tému.
_„Premýšľala som.. premýšľala som, že by som z nej mohla spraviť trochu rebela. Nemyslím to, čo pod tým vidia ľudia v dnešnej dobe, vieš, ale.. mala by byť iná, niečím výnimočná a odlišná od svojich sestier.“ odvetila s úsmevom, akoby sa vôbec nič nestalo.
___ Ani netušila ako a jej dve hodiny „slobody“ sa blížili ku koncu. O desať minút ju mal Max vyzdvihnúť a preto bol načase, aby sa vrátila do školy. Veľa toho za tých 120 minút nestihli, no Alex konečne začínala mať aspoň akú takú predstavu o svojej úlohe. Rýchlo sa s Davidom rozlúčila a vybehla z kaviarne, pričom takmer vrazila do akejsi pani v obrovskom fialovom klobúku.
_„Zlato, to tvoje sombréro sa hodí na leto a teraz je už jeseň. Radšej ho odlož do skrine a už nikdy viac nevyťahuj,“ poradila jej v zhone, bez toho aby sa vôbec obzrela, komu to hovorí. A to bola možno chyba.

David Gray
___ Presne o desať minút dve Alex vyskočila, hodila na stôl dve jednolibrovky a s jednoduchým ahoj odišla preč. Vôbec som nevedel, čo od nej môžem čakať a popravde ma dnes celkom prekvapila. To, ako zaútočila na tú vtieravú čašníčku bolo... udivujúce. Zároveň jej to však neskutočne seklo, keď sa tak rozhnevala. To však ešte stále nemenilo nič na tom, že by si tá potvora zaslúžila pár pomyselných faciek. Bol som si však istý, že na to bude dosť času neskôr.
_„S dovolením, je tu voľné?“ zamrmlala akási ženská, akurát keď som odchádzal. Jej hlas mi pripadal povedomí, no veľký fialový klobúk jej zakrýval celú tvár a ja som si nedokázal vybaviť, koho mi pripomína.
_„Samozrejme, už odchádzam.“
_„Odchádzaš? Tak skoro? To je škoda, dúfala som, že tu ešte pobudneš.“ Neznáma si zložila klobúk a aj napriek šeru, ktoré v kaviarni panovalo, som v nej spoznal Charlie. „Počula som, že tu majú skvelé croissanty. Dáš si jeden so mnou?“
_„Čo tu chceš?“ opýtal som sa jej priamo. Charlie sa rada pohrávala s vlastnými klamstvami a robila z ľudí hlupákov, no ja som ju mal dávno prečítanú. Zo mňa viac hlupáka robiť nebude.
_„Ako som povedala. Chcem croissant,“ odvetila a usmiala sa tak, ako sa kedysi usmievala len na mňa.
_„Pred rokom by som ti to možno uveril, dneš však nie. Ak dovolíš, ja odchádzam.“ povedal som odhodlane a znovu som sa postavil na odchod. Usúdil som, že pre dnes už bolo blonciek dosť.
_„Nie, nedovolím.“ odvetila príkro a tón jej hlasu sa náhle zmenil. Až príliš dobre som vedel, čo to znamená. Na malú chvíľu vystúpila z postavy milej a ústretovej Charlie a nechala vystúpiť na povrch svoju chladnú a bezcitnú stránku. Skutočnú Charles Benettová, ktorú som ako jednu z mála úprimne nenávidel.
_„Ako dlho tu vlastne si?“
_„Dosť dlho na to, aby som počula Alexandrine rozvášnené výlevy,“ odvetila s predstieraným dojatím a utrela si z oka pomyselnú slzičku. „Tak krásne si ťa bránila... asi by som mala žiarliť, nemyslíš?“ opýtala sa takým spôsobom, akoby ju skutočne zaujímal môj názor.
_„Ty a žiarliť?“ zasmial som sa. „Žiarlia iba ľudia, ktorí skutočne ľúbia. Pochybujem, že ty si niečoho takého schopná.“ Vedel som, že z môjho hlasu zaznieva trpkosť, ktorú som voči nej cítil, no ešte stále som sa pri nej nedokázal stopercentne ovládať. City predsa len tak nezmažeš..
_„Ale zlatko, o čom to hovoríš?“ vyhŕkla prekvapene. „Ja som ťa predsa ľúbila, to dobre vieš.“
___ Pri týchto slovách som prestával dýchať. Povedala ich tak sladko a nežne, až som jej na malú chvíľu uveril, že to kedysi myslela vážne. Potom som si však spomenul na to, ako veľmi mi ublížila a opäť som precitol.
_„Povedz mi pravdu Charlie.“ Sadol som si späť na stoličku a naklonil sa k nej tak blízko, až som rozoznal každú jednu žilku na jej čokoládovej zreničke. „Načo si sem prišla? Prečo práve do Ipswichu? Malé mestá predsa neznášaš...“
_„Zato ty sa v nich priam vyžívaš.“
_„Je tu kľud a to mi vyhovuje.“ uškrnul som sa. „Žiadne zbytočné vzruchy, žiadne zbytočné klamstvá, tak ako v New Yorku.“
_„Tomuto ty hovoríš kľud?“ zasmiala sa neveriacky. „Len za posledné štyri týždne tu umreli dvaja ľudia a ktovie čo všetko sa tu ešte deje.“
_„Neodbáčaj od témy, dobre?“ Neznášal som to. Charlie sa vždy vedela dokonale vyhnúť nepríjemným otázkam, na ktoré nechcela odpovedať. Dokázala to tak prirodzene, že len málokto si to všimol. „Prečo si v Ipswichi? Čo odo mňa vlastne chceš?“ Pomaly mi už dochádzala trpezlivosť. Mal som chuť jej nejak ublížiť, aspoň z polovice tak, ako ona ublížila mne. No zároveň ma premáhala silná túžba pobozkať ju. Hlúpe spomienky! Alebo to boli hormóny?
_„To, prečo som tu, s tebou vôbec nesúvisí.“ odvetila s úsmevom. „Nazvime to... šťastnou náhodou, že sme sa zišli v tom istom zapadákove.“
_„Ako chceš, nič mi nehovor. Ja si to zistím sám.“
_„Pokojne zisťuj, aj tak sa nič nové nedozvieš, miláčik. Ale keď už sme pri tom... prečo si vlastne v Ipswichi ty?“ Dúfal som, že k tejto otázke nedôjde. Pozrel som na Charlie, ktorá sa usmievala, akoby ma mala celého prečítaného a tak som chvíľu váhal, čo jej odpoviem.
_„Potreboval som si oddýchnuť od veľkomesta. Veď sama dobre vieš, ako zbožňujem takéto zapadnuté mestá.“
_„Nie, toto nie je odpoveď na moju otázku,“ pokrútila nespokojne hlavou. „Prečo práve tu, prečo práve Ipswich? Mohol si ísť kamkoľvek doma, v USA. Ale namiesto toho si sa trepal až sem do upršaného Anglicka.“
_„Mám tu rodinu. Nejakí predkovia tu zanechali značný majetok a ten teraz po piatich rokoch naťahovania sa po súdoch konečne pripadol nám. Tak som prišiel skontrolovať rodinné vlastníctvo, či náhodou nemáme nejaký hrad a tak,“ uškrnul som sa.
_„Máš hrad?“ zasmiala sa Charlie nadšene. „Tak to sa ihneď musím presťahovať k tebe. Hotel je síce fajn, ale vždy som túžila bývať na hrade.“
_„Nie zlatko, bohužiaľ, hrad nemáme,“ pousmial som sa, akoby by mi to skutočne bolo ľúto. Vedel som, že dnes už z Charlie nič viac nedostanem a tak som sa rozhodol ísť domov. Postavil som sa, posledný raz som na ňu pozrel a jemne som ju pohladil po líci. „Ale aj keby som mal, teba by som tam niky nechcel.“
___ Už-už som chcel odísť, keď som si zrazu na niečo spomenul.
_„A aha, tvoj croissant,“ usmial som sa. Vytiahol som z peňaženky ďalšiu libru a hodil som jej ju na stôl. „Dobrú chuť, Charlie.“ Skôr, než stihla čokoľvek povedať, bol som preč.

Tak, dúfam, že sa páčilo :) Ako vždy, poprosíme KOMENTY.
Ja som svoju časť skončila a teraz prenechávam slovo/pero Silvii. Teším sa na pokračovanie :)
Qui dormit, non peccat
_____(Kto spí, ten nehreší)
Obrázok užívateľa
lorinka
Batoľa
Batoľa
 
Príspevky: 132
Registrovaný: Str 05 Aug 2009, 18:32
Bydlisko: BB
Pohlavie: Simka

Re: Tajomstvo Ipswichu

Poslaťod Maggi » Ned 20 Feb 2011, 01:07

Vau! :shock: Normalne ma chut sa zahrabat a skoncim so svojim pribehom :pioneer:
Obrázok užívateľa
Maggi
Starec
Starec
 
Príspevky: 5509
Registrovaný: Pon 24 Mar 2008, 20:41
Bydlisko: Slovakia
Pohlavie: Simka

Re: Tajomstvo Ipswichu

Poslaťod Lincey » Ned 20 Feb 2011, 19:02

Málokedy chválim, skôr som kritikom, ale teraz mi nedá nepochváliť ťa. Skvelá časť Lori. :clap:
"Attingere caelum diagito"

Skvelé RPG
Obrázok užívateľa
Lincey
Starec
Starec
 
Príspevky: 1428
Registrovaný: Sob 22 Mar 2008, 16:03
Pohlavie: Simka

Re: Tajomstvo Ipswichu

Poslaťod Small999 » Pon 21 Feb 2011, 01:08

Posledná časť ma nejako viac nadchla pre čítanie... Dúfam, že ďalší diel tu bude čoskoro. :beach:
Jednou z príčin, prečo sa mnoho ľudí nikdy nepokúsi o nič nového, je strach zo zlyhania.

čiernobiely blog
Obrázok užívateľa
Small999
Batoľa
Batoľa
 
Príspevky: 78
Registrovaný: Sob 07 Feb 2009, 17:00
Bydlisko: zapadákov na východe SR
Pohlavie: Simka

Re: Tajomstvo Ipswichu

Poslaťod ninulka » Pia 25 Feb 2011, 00:43

Tie spisy... :lol:
Ale diel? Fakt dobrý, a to som si myslela, že ten pred tým bol skvelý. Asi som sa sekla, lebo obi dva sú super a minimálne druhá časť toho dielu je lepšia. Vyrážate mi dych. Normálne mám pocit, že keď čítam váš príbeh (a teraz je jedno ktorá z vás písala diel) teda mám pocit, že sa zadusím (lebo vôbec sa neviem od čítania odtrhnúť).
Je iba jedna jediná vec, nad ktorou musím stále rozmýšlať. David... Koho má vlastne rád? :?:
In books is the life, how it should be... But in reality? The life´s different there... And why? Cause nobody would write about the life as it realy is, aweryone write´s about that, what they want to live through...
Obrázok užívateľa
ninulka
Teenager
Teenager
 
Príspevky: 414
Registrovaný: Sob 05 Jún 2010, 22:45
Bydlisko: BA
Pohlavie: Simka

Re: Tajomstvo Ipswichu

Poslaťod Silva » Sob 12 Mar 2011, 04:13

Ano ano prepacte meskam ja viem. Cely tyzden som to odkladala s tym ze to dopisem a aj tak som nestihla a v utorok maturujem a neviem kd emi hlava stoji tak davam to co mam a Lori si s tym snad enjak poradi. Cize to ze je moja cast neukoncena sa pokuste nejak odignorovat...

__Alex ku škole dobre, že nebežala. Teda šla najrýchlejšie ako sa len dalo. Pochybovala, že by ju Max bonzol, ale riskovať to nechcela, Aj tak už všetko okolo nej bolo totálne na hlavu, tak radšej nepokúšala šťastie.
__ Pred školu dorazila s predstihom 5 minút - Aston martin ešte nikde nebolo vidieť. Vydýchla si a strčila ruku do vrecka, že mu zavolá, keď sa objavil spoza rohu. Poctivo nahodila ofučaný výraz, ako správny tínedžer, ktorý musel o dve hodiny dlhšie sedieť v škole.
__„Slečna Cooperová.“ kývol jej na pozdrav Max, keď sa zvalila na pohodlné kožené sedadlo vzadu a skopla extrémne vysoké lodičky z nôh.

__„Zlatko, neskončila ti škola náhodou pred dvoma hodinami?“ opýtala sa jej mama, len čo si doma vyzliekla kabát a hodila ho na komodu v predsieni. Veď Jane to uprace.
__„áno, ale vieš že v škole točíme ten film.. A preto sme mali predĺženú skúšku.“ klamala bez mihnutia oka.
__„Som rada že ťa škola baví, miláčik. Vidíš, nakoniec to nebol až taký zlý nápad, aby si dokončila posledný ročník, čo?“ Usmiala sa na ňu Gabriela spoza posledného vydania Vouge.
__„Asi áno..“ pripustila Alex. Sama pre seba sa v mysli pochválila aká úžasná je herečka. Návrat do školy stále považovala za najväčší podraz aký jej rodičia mohli spraviť. „mami, skoro by som zabudla. Oliver.. Pamätáš si ho?“ nečakala či mama prikývne alebo akokoľvek zareaguje, hneď pokračovala. „Tak on nám píše scenár do toho filmu, a rada by som s ním prebrala pár vecí... Vieš do školy. Lenže on je teraz doma chorý, a ja to s nim nechcem preberať cez telefón. Tak mi napadlo, či mu nezobrať nejaké pomaranče a nenavštíviť ho doma. Vieš, veď je to len tu kúsok...“ Alex mala vždy talent prikrášliť pravdu, tak ako sa jej hodilo. Občas sa však ta pravdivá myšlienka načisto stratila, a ostal priestor len pre jej fantáziu. Na mamu to však zabralo.
__„Oliver? To je ten milý chlapec od Dabbsonovcov? Jeho mamička si teraz dala urobiť geniálny melír.“ zamyslela sa. Očividne uvažovala ktorý kaderník vykúzlil zlaté pramienky na vlasoch Oliverovej mamy.
__Alex netrpezlivo poklopkala po krémovej koži čo pokrývala gauč. „Tak môžem?“ opýtala sa vecne, akoby ani nemala domáce vezenie. V hĺbke ale tŕpla, či ju mama pustí.
__„ale áno.. Myslím že ,môžeš ísť...škola je predsa prvoradá Pozdrav pani Dabbsonovú.“ zahmkala a zmizla zase za časopisom. Alex viac nebolo treba a vyštartovala do kuchyne. Na pol ceste však na ňu ešte zavolala mama.
__„Alexandra, ale nezabúdaj, že máš stále domáce vezenie. Max ťa odvezie k Dabbsonovcom.“ Alex mala chuť kopnúť do zárubne dverí. Áno, mala v pláne zabehnúť k Oliverovi ale potom chcela zavolať Sashi aby spolu zabehli niekam na kávu. Miesto toho aby si Alex vybila nervy na nejakom nevinnom blízkom predmete, sa len so sladkým úsmevom otočila k mame. „Jasné. mami.“ a pokračovala v ceste do kuchyne v duchu nadávajúc.
„Jane! Potrebujem nachystať darčekový kôš.“ zavrčala, než si uvedomila, že kuchyňa ladená do bielej a striebornej, je úplne prázdna. Uľavila si pár francúzskymi nadávkami a prebehla naspať do obývačky. „Mami? Kde je Jane? Potrebujem aby mi prichystala niečo pre Olivera.“
__„hm? Aha, Jane šla na nákup.“ odpovedala bez záujmu.
__„Ehm, a čo mám vziať Oliverovi?“ opýtala sa Alex a do hlasu sa jej zase vkrádala tón arogancie.
__„Neviem, niečo vymysli. Alebo mu kúp cestou.“
Keby ste mi nezobrali všetky peniaze, aj by som!!!
__„Ehm, nemám za čo..“ zamrmlala, aj keď stále mala kreditku na obedy od otca, o ktorej však mama stále nevedela.
__„Alex tak si zober z mojej peňaženky dve stovky. Už ma necháš konečne? Čítam ten istý riadok už piaty krát.“ Zamrmlala. A pomrvila sa na bledej gaučovke. Kostýmček od Valentina jemne zašuchotal.
__Alex sa uškrnula, ale to jej mama nevidela, lebo bola zase zahĺbená do Vouge.
__Len čo z maminej peňaženky konečne vytiahla peniaze, hodila na seba kabát, rýchlo vbehla naspať do auta ktoré Max práve čímsi leštil. Ten si vzdychol a odložil handru a gumene rukavice. Na to hneď nasadol.
__„Teda k Dabbsonovcom slečna?“ opýtal sa aj keď v duchu bol ešte zrejme pri kapote auta.
__„Nie, pôjdeme do centra.“ zaštebotala veselo Alex a rýchlo strkala dve stovky do peňaženky DKNY.
__„Vaša matka povedala ale, že Vás veziem k Dabbsonovcom.“ zamračil sa.
__„áno ale musím pred tým ešte niečo kúpiť. Mama ma poslala.“ povedala Alex a teraz skoro čistú pravdu. Paradoxne k tej bol Max oveľa podozrievavejší, ako keď mu poobede klamala o predĺžení vyučovania.
__„určite slečna? Viete, že Vás nemám voziť nikde, okrem miest ktoré mi prikážu Vaši rodičia.“
__„Samozrejme, nevypočúvaj ma ako nejakého trestanca a štartuj!“ štipľavo poznamenala. „Užaj!“ dodala podobným hlasom ako v kaviarni, keď vynadala tej servírke. Kde sa to v nej berie? Väčšinou keď je nahnevaná nereaguje impulzívne skôr si počká na elegantnú vendetu. Zavrtela hlavou, akoby sama so sebou nesúhlasila. Asi to bude len stres.
Max sa našťastie už viac nevypytoval a naštartoval auto. O pätnásť minút, zastavovali pred nákupným centrom. „Zaparkuj niekde, prídem o pol hodinku.“ zavolala keď vyskakovala z auta. Jej opätky od Manola veselo cinkali po mramorovej dlažbe. Toto miesto ju neuveriteľne upokojovalo, vždy milovala nákupy, samozrejme u tých najlepších značiek. Dnes však nemala v úmysle behať po obchodoch, ale mierila do jedného konkrétneho, kde predávali fantastickú belgickú čokoládu. Vedela, že Oliver ju zbožňuje. V detstve im ju pestúnky kupovali za odmenu a ona mu vždy dala aj svoju. Tvrdila mu, že je to preto, lebo si musí udržiavať dobrú postavu (v siedmych rokoch. Pochytila to od svojej mamy ktorá bola v tom období tvrdo dodržiavala diétu. V skutočnosti vtedy ale o tukoch a sacharidoch veľa nevedela), no v skutočnosti ju tešilo keď videla v Oliverových očiach radosť z toho malého sladkého kúsku.
__Pri spomienke na tú dobu sa usmiala. Bolo to tak dávno a odvtedy sa toho veľa zmenilo.
__Vykračovala si centrom, keď jej pozornosť čosi upútalo. Výrazne fialový klobúk. Taký aký mala ta nemožná ženská, poobede. Alex na tvári nabehol pohŕdavý úsmev, keď si však všimla osobu, ktorá sedela oproti nej. Nicola? Alex takmer padla sánka. Pomaly kráčala uličkou a sledovala tie dve postavy ktoré si vychutnávali latté v jednej z otvorených kaviarničiek v centre. Konečne ich obišla, z dostatočnej vzdialenosti, keď sa jej naskytol pohľad do tváre tej druhej. CHARLIE?! zvreskla v duchu. Čo robili tie dve spolu na kávičke? Bez nej? Nicola patrila do jej partie, tak prečo tam nie je so Sashou? Alebo s ňou? To že ona ma domáce vezenie ju práve netrápilo. Jediné čo videla je, ako sedí niekto na jej mieste pri jej kamoške. Aj keď sa snažila ovládnuť, nedalo jej a zamierila priamo k nim.
__„Čaute.“ Povedala poriadne nahlas a tie dve prekvapene zodvihli zrak, kto pri nich zastavil. Nicola trochu zbledla, ale Charlie sa len žiarivo usmiala od ucha k uchu.
__„Alex! Ahoj! Vôbec som si ťa nevšimla, čo tu robíš? Nechcela si poobede nacvičovať s Jerremym?“ opýtala sa nevinne a poopravila si fialový klobúk.
Tá mrcha! Dobre počula, tak ako všetci ostatní v triede, ako skončil jej návrh na spoločné nácviky s tým hlupákom. No i tak jej to hodí do tváre a ešte sa pri tom usmieva, že by jeden dostať cukrovku mohol.
__„Jerremy niečo mal.“ odpovedala jej s chladným úsmevom. „A vy čo? Len tak kávička? Č rozoberáte svoje role? Nemala som pocit, že ste až také kamošky...“
__„Len tak sme si vyšli.“ povedala nevinne. Vlastne to zrejme ani nemusela hrať. Očividne boli vážne len tak na káve a Alex to vytáčalo. V mysli videla ako jej Charlie ráno sedí na JEJ lavičke. TO sa nikdy nestane. Nedovolí to, ani to, aby jej kradla kamošky. „Prisadneš si?“ prerušila prúd jej myšlienok znovu Charlie, a posunula smerom k nej voľnú stoličku.
__„Nie, ponáhľam sa, prišla som vás len pozdraviť. Majte sa.“ bez toho aby čakala na reakciu vyštartovala od stola ako len na ihlách mohla. Prečo tam vôbec šla? Čo si od toho sľubovala? Akurát sa Charlie podarilo ešte viac ju zhodiť. Toto musí prestať.
__Rýchlo vyštartovala do obchodíku kde predávali Oliverovu obľúbenú belgickú čokoládu. Vybrala jeden z väčších košov v ktorom bolo čokoládových dobrôt od výmyslu sveta.

O pätnásť minút Max zastavil pred Oliverovým domom. Alex vzala do ruky svoj darček na ospravedlnenie a vykročila po cestičke z talianskej dlažby cez širokú prednú záhradu.
__Stisla tlačítko na mosadznom zvončeku a domom sa rozliala príjemná melódia.

Bla bla bla ked sa vam chce hodte koment.
First sin tastes the best...
Obrázok užívateľa
Silva
Starec
Starec
 
Príspevky: 2157
Registrovaný: Str 26 Mar 2008, 22:17
Bydlisko: Šedé mesto
Pohlavie: Simka

Re: Tajomstvo Ipswichu

Poslaťod ninulka » Sob 12 Mar 2011, 15:51

Taký oddychový diel. Ale aj tak veľmi pekný, dobre sa čítal.
Ten nedokončený diel tam podľa mňa mal byť. Aspoň nás necháš v napätí, ako Oliver zareaguje atď. A napätie pri čítaní je veľmi veľmi dobré... :good:

Takže pekný diel, teším sa na ďalší a VŠETKÝM MATURANTOM A MATURANTKÁM (napr. Silve) PRAJEM VEĽA ŠŤASTIA V "TOMTO" TÝŽDNI! :)
In books is the life, how it should be... But in reality? The life´s different there... And why? Cause nobody would write about the life as it realy is, aweryone write´s about that, what they want to live through...
Obrázok užívateľa
ninulka
Teenager
Teenager
 
Príspevky: 414
Registrovaný: Sob 05 Jún 2010, 22:45
Bydlisko: BA
Pohlavie: Simka

Re: Tajomstvo Ipswichu

Poslaťod myrielka118 » Pon 28 Mar 2011, 22:46

Nebudem si pýtať ďalší dielik, keďže viem, že máte málo času. :lol: Ale páči sa mi, že aj po takom dlhom čase ste ešte schopné písať spolu a zároveň príbeh moc nedopliesť. Keď som písala s kamarátkou náš prvý spoločný príbeh, tak bol veľmi kratučký... Tak sme sa k nemu snažili napísať "druhý" diel, ale potom sme to tak doplietli.. že sme to radšej nechali tak a začali sme písať ďalší. Ale aj tak sa stáva, že síce ja napíšem, že napr. ten a ten má modré oči a ona potom napíše, že má hnedé alebo že sa stalo to a to a ona si to síce prečíta, ale píše ďalej niečo, akoby úplne odveci alebo ako to mám nazvať. Hm, aby som to upresnila dám príklad. Ja napíšem, že majú ísť iba oni dvaja na prechádzku a ona tam píše o skupinovej poľovačke. :) Proste ste dobré, očividne ste sa našli. :) A prosím, nenechajte tento príbeh nedokončený... nech už bude koniec akýkoľvek, veľmi by som si to chcela dočítať až do konca... :heart: Zatiaľ mám takú dosť zahmlenú predstavu o tom tajomstve. Ale nechám sa radšej prekvapiť. :roll: Chcete konštruktívnu kritiku? Je mi ľúto, ale neviem vám ju poskytnúť. :cry: Gramatické chyby neriešim, ak ste vôbec nejaké mali. Nepamätám sa presne ako sa tomu hovorí, ale dej sa prerýva s opisom tak akurát. Nie, je tam ani veľa opisu, ani málo. Tie Alexine "úvahy" sa mi tiež veľmi páčia. Proste sa mi celé to veľmi páči. A myslím, že Alex a David sa majú radi. Len si to nechcú priznať. :oops: Ou, a ešte sa mi páči, že používate také tie francúzske a latinské výrazy. :oops: Každopádne aj vám prajem čas, inšpiráciu a chuť do písania. :)
Hidden somewhere there where nobody could care, nobody could help... Hidden in my dreams. Maybe safe... nobody can really hurt you in your dreams. But it's NOT real. Should I really want it?
Obrázok užívateľa
myrielka118
Batoľa
Batoľa
 
Príspevky: 110
Registrovaný: Štv 26 Aug 2010, 23:52
Bydlisko: Twinbrook :)
Pohlavie: Simka

PredchádzajúciĎalší

Späť na Príbehy

Kto je on-line

Užívatelia prezerajúci fórum: Žiadny registrovaný užívateľ nie je prítomný a 1 hosť