Tajomstvo Ipswichu

Ukážte svoj talent v písaní alebo natáčaní príbehov v 3. generácii Simov!

Moderátor: Totodile7625

Tajomstvo Ipswichu

Poslaťod lorinka » Ned 13 Dec 2009, 19:58

Milí čitatelia!
Rozhodli sme sa, začať písať trochu zvláštny príbeh. Nebude mať len jedného autora ale dvoch : ) Kedže pri textových príbehoch je naozaj náročné pridávať často diely, rozhodli sme sa, že budeme pridávať na striedačku po jednej, max. 2 A4. V príbehu ani jedna z nás nevie ako skončí, neovplyvňujeme sa, preto by mohla vyjsť naozaj skvelá zápletka. Spoločne sme napísali do úvodu každá po A4 a potom už budeme pridávať na striedačku. Snáď sa vám bude náš nový príbeh páčiť.


Lorinka & Silva

Obrázok
Alexandra Cooper

_
Silva
____Cez jemnú bielu záclonu prerážali slnečné lúče posledného prázdninového dňa. Slnko bolo už vysoko, takmer poludnie, no ona stále ležala v posteli.
__„Pani Cooperová´, obed bude už o pár minút“ ozvalo sa z chodby cez zavreté dvere. Periny na posteli s baldachýnom sa pohli. Stále sa jej nechcelo otvoriť oči.
__„ďakujem, Jane. Zobudím Alex.“ dvere do izby sa otvorili a v nich stála vysoká žena v hriešne drahom bielom kostýme.
__„Alexandra.. Bude obed, prídeš dole?“ opýtala sa, stojac stále na prahu dverí. Do dcérinej izby nevstupovala. Periny sa znovu pohli a vynorila sa blonďavá hlava. Tvár pokrýval včerajší make-up, maskara sa rozmazala. Matka očividné včerajší večierok dcéry, ako aj jej neskoré príchody domov nekomentovala. „Počkáme ťa alebo ti Jane čosi odloží..“
__„Nebudem jesť zvyšky..“ zamrmlala a vykĺzla z postele. Povedať dobré ráno mame bolo pre ňu zbytočnosť. Strčila nohy do chlpatých fialových papúč vedľa postele a prešla do svojej súkromnej kúpeľne. Obrovské tri zrkadlá odrážali obyčajne naozaj pekné dievča no teraz v dezolátnom stave.
____Pod červenými očami podráždenými z maskary mala tmavé kruhy z nezdravého spánku. Včerajší večierok bol naozaj geniálny. Ani netušila ako sa dostala domov. Zrejme ju priviezol Max ako obyčajne keď bola na mol. Siahla po odličovacích tampónoch, keď sa z izby ozval zvuk prichádzajúcej SMS správy.
A l e x _p o z r i _ s i _ d n e š n é _ n o v i n y._ S a s h a
____Okamžite prešla k stolíku kde ležal pohodený hriešne drahý notebook. Otvorila ho a pošúchala si neodlíčené oči. Štípali ju. Naťukala stránku miestnych novín a s nadávkami zatresla notebook. Fotka a palcové titulky jej stačili.Hviezdička pozýva.
A Pod tým jej fotka ako v jemne opitej nálade pozýva takmer celý prestížny podnik kde včera bola, na mojito. Prevrátila očami. Naozaj už nemajú o čom písať? Odkedy si zahrala menšiu úlohu v jednom Hollywoodskom filme, miestne noviny ju sledujú na každom kroku. V Ipswichi sa toho veľa nedialo. Pospevujúc si akúsi pesničku zamierila do kúpeľne dokončiť “ranné” úpravy.
____Keď z nej vyšla, bol osprchovaná, platinové blond vlasy mala vyžehlené a dokonale uhladené, na tvári vrstva make-upu. V bielom župane zamierila k šatníku ktorý tvorila ďalšia oddelená miestnosť. Takmer štvrt hodiny vyberala vhodný outfit na obed s rodinou. Nakoniec sa rozhodla pre prúžkované tričko, bielu vestu a úzke svetlé slim jeany. Na každom z nich svietila značka za akú by sa žiadna veľká celebrita nemusela hanbiť. Pravdou bolo, že dedko z maminej strany bol tabakovým kráľom, alebo aspoň sa tak rád nazýval. Vlastnil hektáre plantáži na pestovanie tabaku kdesi v španielsku aj, keď celý život prežil v rodnom Anglicku. Rodinnú formu len prebral, no ich tak zarábal nemalé peniaze. Jeho dcéra, Alexina matka bola taktiež herečkou, vďaka čomu sa jej podarilo uchmatnúť rolu aj pre dcéru. Jej otec vlastnil firmu ktorá vyvíjala software pre mobily.
____Konečne vyliezla zo šatníka bolo už takmer o hodinu neskôr ako keď ju mama prišla zobudiť. Nerobila si s tým ťažkú hlavu, vedela, že na ňu počkajú. Schmatla preto mobil a zamierila do jedálne na opačnom konci domu.
____Za oknami jemne poprchávalo. Nemala rada anglické počasie, v Hollywoode, kde strávila čas na natáčaní, sa jej páčilo rozhodne viac. Slnečná Kalifornia ju fascinovala.
____Konečne prešla celou rozľahlou vilou až do jedálne. Tam okolo stola už sedeli všetci. Mama Gabriela, otec Richard a štvorročný braček Rich.

Lorinka
____Celú miestnosť presvetľovali jasné lúče letného slnka. Takmer všetky steny tvorilo trojvrstvové nepriestrelné sklo, ktoré ponúkalo jej obyvateľom výhľad na rozkvitnutú záhradu rozprestierajúcu sa naokolo neho. Bola to jedna zo starých častí domu, ktorý postavil Charles J. Torns, Alexin dedko, a ten sa veľmi rád vyžíval v pompéznosti a nadčasových priestoroch, ako on volal svoju niekdajšiu vilu. Tú po smrti jeho manželky zdedila ich jediná dcéra Gabriela, pretože v tej dobe už jej otec žil v ešte pompéznejšom a nadčasovejšom sídle.
____Bez akéhokoľvek pozdravu si sadla Alex na svoje miesto a Richard, usadený za vrch stolom, ako hlava rodiny, kývol na Jamesa, ktorý začal prinášať jedlo na stôl.
__„Odlož ten mobil, aspoň teraz, dobre?” pozrel na ňu otec, no ona ho ignorovala a jej prsty naďalej s priam zúrivou rýchlosťou písali SMSku.
__„Zase mäso?” pozrela znechutene na tanier a odtisla ho od seba. „Dobre viete, že mäso nejem, vždy po ňom opuchnem, alebo priberiem!” Pozrela vyčítavo na otca. Ten len sklonil hlavu a pustil sa do jedla, neschopný brániť sa proti vlastnej dcére.
__„Alexandra!” napomenula ju mama, ktorá si bola dobre vedomá, že jej dcéra neznáša, keď ju niekto volá celou formou jej mena.
__„Hej, hej,” odvrkla jej. Hľadiac do mobilu si prisunula tanier späť a začala vyjedať zeleninu na jeho okraji.
__„Alexandra!” ozvalo sa znova. Tá nevraživo pozrela na svoju matku, akoby nechápala o čo tej bláznivej ženskej ide.
__„Ja... ja vôbec neviem, kde sme urobili chybu..” začala sklamaným tónom, ktorým hovorila vždy, keď sa chystala dcére niečo vyčítať. „Takto sme ťa nevychovali. Vždy sme sa ti snažili dať všetko a ty s tým zaobchádzaš takto,” hodila pred ňu papierový výtlačok novín, ktoré Alex už ráno videla na internete. „Čo to má znamenať, prosím ťa?!” opýtala sa jej Gabriela rozhorčene.
__„Nič,” odvetila a vložila si do úst posledný kúsok brokolice.
__„Alexandra!” zvreskla Gabriela, ktorá už nevládala neustále ospravedlňovať všetky jej faux-pas pred spoločnosťou.
__„Miláčik, kľud,” pozrel na ňu Richard chlácholivo a otočil sa ku dcére.
__„Ja a tvoja matka,” začal opatrne. „Sme sa rozhodli, že by bolo pre teba vhodné, aby si aj napriek svojej rozbiehajúcej sa kariére dokončila posledný ročník školy.”
__„Čože?!” zvrieskla tentoraz Alex. „O tomto sme sa už bavili!” pripomenula im a pokiaľ by dokázal pohľad vraždiť, bola by už sirotou.
__„Tvoje správanie je ale iné, než sme očakávali.. alebo skôr dúfali,” pokrútila Gabriela sklamane hlavou.
__„Mám osemnásť, rozhodujem o svojom živote sama a JA sa do školy nevrátim!” Postavila sa a smskujúc Sashi o jej vyšinutej rodine odišla do svojej izby.

Obrázok
Richard, Gabriela a Rich Cooperovci

Ďakujeme vám, že ste nám venovali čas a prečítali si pilotné dva diely, Vaše komentáre aj konštruktívna kritika nás určite potešia a dúfajme ostanete nám vernými čitateľmi.
Obrázok užívateľa
lorinka
Batoľa
Batoľa
 
Príspevky: 132
Registrovaný: Str 05 Aug 2009, 18:32
Bydlisko: BB
Pohlavie: Simka

Re: Tajomstvo Ipswichu

Poslaťod Barush » Ned 13 Dec 2009, 21:38

Veľmi dobré, neviem prečo mi to zo začiatku pripomínalo scénu z Gossip Girl, taký ten štýl bohatých :) Veľmi pekné opísané, prostredie, správanie, myšlienky, nemám čo vytknúť :) Obe veľmi skvelo píšete :)
do you ever sometimes think dirty thoughts when you’re in a public place and then start to think about if someone is telepathic so you start throwing around random things in your head like ooh cupcakes...because i do
Obrázok užívateľa
Barush
Zrelý
Zrelý
 
Príspevky: 942
Registrovaný: Str 07 Okt 2009, 18:15
Bydlisko: Senica
Pohlavie: Simka

Re: Tajomstvo Ipswichu

Poslaťod Silva » Pon 14 Dec 2009, 14:07

Milí čitatelia!
Tak tento diel pridávam teraz ja, Silva Dúfam že sa vývoj páči a pevne verím že sa Lorinke podarí ľahko chytiť na dejovú líniu. Tak teda príjemné čítanie a ja nedočkavo čakám na príspevok od Lorinky


Silva
__Na druhé ráno, Alex naštvane stála pred zrkadlom. Rodičia boli neoblomní. Povedali jej, že buď dokončí strednú školu, alebo jej zatrhnú všetky príjmy. Aj keď ju to štvalo, musela si priznať, že bez rodičovských fondov by neprežila ani týždeň, nie na úrovni na akú bola zvyknutá.
__Dokončila posledné úpravy, schmatla miniatúrnu kabelku a vybehla z izby. Aj keď mala vlastné auto, uprednostňovala, nechávať sa rozvážať Maxom.
__Max bol ich rodinný šofér a zároveň ochranka. Bol pohodlný hlavne preto, že bol mlčanlivý a za menšiu sumičku nevykladal rodičom čo kde vystrájala.
__„Zlatko, som presvedčená, že sa ti medzi spolužiakmi bude páčiť.. Predsa len, je to posledný rok“ povedala mama ktorá čakala aj s Richardom nastúpená v predsieni aby vyprevadili staršie dieťa na prvý deň posledného ročníka. Alex okolo nich prebehla len s mrmlaním naťahujúc si topánky od Prady na tenučkom opätku. „Uvidíme sa po škole, Alexandra... Môžeme zájsť do Londýna na večeru alebo..“
__„hej, hej...čaute“ zamrmlala a zabuchla za sebou vchodové dvere. Len čo bola na ulici, nasadila žiarivý úsmev milej školáčky. Čo ak by ju niekto fotil? Nemôžu ju vidieť z domu odchádzať ako naštvanú fúriu. Z malej listovej kabelky vytiahla mobil a vyťukala Sashine číslo.
__„Ahoj, moje.. Počuj, nakoniec musím do tej školy! By si neverila akí sú trápni! Máme sa po teba zastaviť cestou?“
__„ahoj zlatko, jasné, zájdite po mňa. Tak sa vidíme o chvíľku, pa“ v telefóne sa ozvalo cmuknutie a potom už len obsadzovací tón. Alex prevrátila oči. Sasha bola síce jej najlepšou kamoškou ale rozhodne ju nemala až tak rada ako sa tvárila.
__„Max, cestou do školy sa zastavíme ešte u Thomasonovcov po Sashu“ oznámila, keď nasadla do čierneho Aston Martina. Max prikývol a vyrazil. O pár minút zastal pred Sashiným domom. Rozhodne nebol taký veľký ako vila kde bývala Alex. Sasha bola priemerné dievča, sebavedomie sa jej zdvihlo, keď sa akosi v škole dostala do Alexinej obľuby.
__Zbadala ju už z diaľky. Vykračovala po nerovnom chodníku z prírodných kameňov a neraz si na ihličkovom opätku skoro vyvrtla členok. Alex prevrátila oči kým ju ešte nemohla vidieť cez dymové, zatemnené sklá auta. Len čo naskočila, znovu sa jej na perách pohrával úsmev.
__Cesta trvala len pár minút. Obe chodili na výberovú školu pre nadanú mládež. Tam sa človek buď dostal len s výnimočným talentom alebo kontom.
__„Max, zavolám ťa, keď skončíme.. Skoč si niekam na kávu“ zašvitorila mu a vyskočila aj so Sashou z auta.
__Ako obyčajne, Aston Martin na ktorom prišla, priťahoval pozornosť väčšiny deciek, čo postávali pred školou. Alex si to nevšímala, len s ťukaním do mobilu prechádzala k vchodu školy. Sasha za jej pätami však žiarila štastím a pýchou, že na ňu každý pozerá.
__„Alex...ALEX!“ ozvalo sa cez celu chodbu a blížil sa k ním vysoký chudý chlapec v okuliaroch. Oblečenú už mal školskú uniformu - modré sako čierne nohavice, biela košeľa - aj keď bolo všeobecne známe, že v prvý deň školy môžu dôjsť v civile.
__„Ehm, ahoj Oliver. Vieš, že dnes si ešte nemusel brať túto... Vec?“ potiahla ho za rukáv saka, no netvárila sa nepriateľsky. Olivera poznala od malička. Bol to jej sused. Jeho rodičia vlastnili vydavateľstvo, preto si mohli dovoliť dom vo štvrti kde žila i ona. Keď boli malí, chodila sa hrať k Oliverovi alebo on k nej, ale s nástupom na strednú školu sa ich svet zmenil. Oliver bol typický šprt zahrabaný v knihách, kým ona bola ... Ona. Aj keď ho mala rada, možno že aj viac ako Sashu, niečo v jej hlave jej nedovolilo správať sa k nemu na verejnosti nejak priveľmi vrúcne. Zneužívala ho skôr na písanie domácich úloh a esejí. Netušila, či je Oliver natoľko naivný alebo ju ma naozaj tak rád aby to pre ňu aj štvrtý rok robil.

Obrázok
Oliver

__Sasha postávala obďaleč kým sa bavila sa Alex bavila s Oliverom. Nemala ho rada, no vedela, že v prítomnosti Alex sa ho neoplatí urážať, preto sa postavila bokom.
__„Mne sa naša uniforma páči“ pokrčil plecami. Oliver bol v smere módy vždy divný. Aj keď jeho rodičia boli dostatočne majetný aby mohol chodiť oblečený v zvučných svetových značkách, on preferoval to čo známe nebolo.
__„ŠTUDENTI DO SVOJICH TRIED“ ozvalo sa z rozhlasu až väčšina študentov nadskočila. Riaditeľka mala strašne piskľavý hlas. „Poď, lebo budeme mať prúser hneď v prvý deň“ zamrmlala Sasha, vrhla nevraživý pohľad na Olivera a potiahla Alex za lakeť do triedy.
__V triede sa posadili na svoje obvyklé miesta, hneď vpredu. Keď už boli všetci v triede slečna Howardová, ich triedna učiteľka, vstala od katedry.
„študenti, tento ročník, je pre vás výnimočne dôležitý pretož..“nedokončila, lebo sa dvere v triede znovu otvorili a následne s hlukom zabuchli. Vo dverách stál vysoký, trošku bledý tmavovlasý chlapec. „Prepáčte že meškám...nevedel som nájsť triedu. David Gray“ Trošku sa mračil, keď mu tmavá ofina padla do výhľadu. Alex sa nahla v lavici aby lepšie videla. Davidovi sa na perách pohrával ľahký úsmev aj keď mal obočie trochu skrčené. Svetlé zelené oči upieral na slečnu Howardovú ona akoby na pár sekúnd stratila reč. Hneď ako sa spamätala vrhla sa k papierom na stole a rýchlo ich prelistovala „Pán... Gray, skvelé.. Tak si prosím nájdite miesto aby som mohla pokračovať“ prihlúplo sa usmiala a poopravovala aj tak dokonalú kôpku spisov. Keď prechádzal okolo Alex, nemohla sa ubrániť, jemne sa pootočila. Len čo zbadala, že na toho chalana zíza rovnako ako ona, každé dievča v triede, s nosom do hora sa obrátila spať ku učiteľke. Nebude predsa ako zvyšok tých husičiek očumovať nejakého chlapa. David ich ignoroval. Len sa ďalej záhadne uškŕňal.

Obrázok
David Gray


Ja ako obyčajne ďakujem za prečítanie a potešia aj komentáre a konštruktívna kritika. Dalej môžete napísať aj názor na nové postavičky ako aj na tie z pilotných častí. Návrhy pripomienky môžu pomôcť mne ako aj Lorinke pri vymýšľaní ďalšieho dielu:) písaniu ZDAR!
First sin tastes the best...
Obrázok užívateľa
Silva
Starec
Starec
 
Príspevky: 2157
Registrovaný: Str 26 Mar 2008, 22:17
Bydlisko: Šedé mesto
Pohlavie: Simka

Re: Tajomstvo Ipswichu

Poslaťod lorinka » Pon 14 Dec 2009, 19:32

A hoci možno až priveľmi rýchlo, je tu pokračovanie nášho príbehu, ktorý sme začali len pred nedávnom. Dúfam, že vás vtiahne do deja a po nejakom čase sa budete cítiť akoby sa to všetko odohralo priamo pred vašimi očami. Príjemné čítanie =)

Lorinka_
_ „Ako iste všetci viete, toto je váš posledný rok na tejto škole, ktorý ukončíte maturitou. Je preto dôležité, aby ste dodržiavali termíny všetkých písomných testov a úloh, ktoré vám v budúcnosti pomôžu k,..” začala učiteľka úvodnú reč, no takmer nikto ju nevnímal. Tichý šum v triede doplnilo niekoľko mobilov svojimi zvučnými melódiami oznamujúcimi príchod správy, čo vyučujúca ignorovala. Už dávno bola zvyknutá na to, že zbohatlíke deti, ktoré učila, sa niektorým pravidlám nepodriadia nikdy a ju už dávno prestalo baviť dohadovať sa s ich rodičmi o rôznych trestoch, alebo návrhoch na vylúčenie.
___ Jedna zo SMSiek prišla aj Alexe. Poznala Sashu aspoň natoľko dobre, aby vedela, že jej píše ona a nemýlila sa.
__ T e n_ n o v y_ j e _ u p l n e _b o z s k y _. . .
___ Mažúc správu prevrátila očami a na malú chvíľu sa obzrela. Videla, ako sa Sasha úplne roztápa pri pohľade na Davida, ktorý sedel na jedinom voľnom mieste v zadnom rade, teda vedľa nej. Aj Alexe sa páčil, jeho zelené oči, strapaté vlasy a tvrdý pohľad ju zaujali, no nemienila byť ako ostatné jej spolužiačky a rozplývať sa nad ním. Nechcela sa pridávať ku toľkým bezvýznamným a častokrát aj škaredým ľuďom, čakala, že skôr či neskôr si ju všimne sám. Nie, že by o neho stála, aspoň nie teraz, kým nevie kto je zač. Možno je to len jeden z tých chudákov, čo sa sem dostali vďaka štipendiu a akémusi talentu, ktorý ale ona v nikom z nich nevidela.
_„.. preto vám prajem úspešný štart do nového roku. Teraz máte desať minút prestávku a potom sa zhromaždite v hale, kde bude mať príhovor pán riaditeľ.” ukončila učiteľka hodinu a sadla si za stôl, kde ešte vypĺňala akési papiere.
___ Ako prvý sa zo stoličky zodvihol David a vybral sa ku dverám. Keď prechádza uličkou, narazil do Ashtona, nízkeho azijata, ktorému vypadli z rúk všetky učebnice a zvalil sa na Alexinu lavicu.
_ „Prepáč,” zamrmlal a zohol sa ku svojim veciam, aby ich pozbieral. Bránil jej tak, aby mohla vyjsť von, preto len na neho zazerala a už sa chystala, že mu čosi povie, keď v tom zbadala na zemi tmavú koženú peňaženku s vygravírovanými strieborným písmenami D a G.
_ „Niečo ti spadlo,” zvolala na odchádzajúceho Davida. Ten sa otočil a s naddvinutým obočím na ňu pozrel. „Tu, na zemi,” ukázala prstom vedľa Ashtona, ktorý sa konečne posunul a ona mohla odísť.
___ S rovnako podivným úškrnom, ako keď vkročil do triedy, sa vrátil po peňaženku a ledabolo Alexe poďakoval.
_ „Aké pekné, že máš rovnaké iniciálky, ako tvoja peňaženka od Dolce&Gabana,” podotkla sarkasticky, keď prechádzala okolo neho.
_ „Dolce&Gabana sa nikdy mojich peňazí nedotkli. Nepotrebujem kupovať štýl niekoho iného, ten môj je vyrobený len pre mňa,” povedal suverénne a ukázal na peňaženku. Na perách mu neustále pohrával záhadný úškrn.
___ S veľkou chuťou by mu na to odpovedala niečo rovnako protivné, no nestihla, pretože zamieril na druhú stranu chodby a o chvíľu sa stratil za rohom.
_ „Idiot,” zamrmlala si pre seba a so sebavedomým úsmevom vykročila z triedy, veď, čo ak by sa ju niekto chystal odfotiť.

_ „Alex,.. Alex!” ozvalo sa v preplnenej hale a vysoká postava sa predierala davom ku blonďatému dievčaťu, ktoré živo debatovalo so svojou priateľkou.
_ „Ehm, Oliver..” pozrela na neho a odtiahla ho nabok od ostatných. „Potrebuješ niečo?”
_ „Nesiem ti tvoj rozvrh, tu je,” pousmial sa ostýchavo a spomedzi kopy učebníc vybral jeden papier.
_ „Ďakujem, ale nemohlo to počkať?” opýtala sa ho a rozhliadla sa naokolo, či sa ju s ním náhodou niekto nepokúša odfotiť. Aj bez fotky s neznámym vychudnutým vyciveným chalanom sa jej meno skloňovalo v miestnych novinách príliš často.
_ „Ja.. chcel som ti len..” zakoktal sa a sklopil pohľad ku knihám. „Videl som, že sa bavíš s tým novým, s Davidom a jednoducho.. nemyslím si, že by to bola pre teba vhodná známosť, vieš?” hovoril trochu trhane. „Počul som, že vraj ho z predchádzajúcej školy vyhodili. Vlečú sa s ním samé problémy.”
_ „No, a čo s tým mám ja?” nechápala akosi. „Len sme spolu hovorili,” kývla rukou, čo ale nebola pravda, pretože rozhovor by mal obsahovať viac než jednu sarkastickú poznámku a ešte sarkastickejšiu odpoveď.
_ „Chcel som ti len toto. Dávaj sa proste pozor, dobre?” pozrel na ňu so starosťou v očiach. „Maj sa pekne,” zamrmlal a predral sa davom na druhú stranu miestnosti.
___ Prekvapene hľadiac na jeho chrbát sa Alex vrátila ku svojim priateľkám a aj keď nie veľmi rada, zasmiala sa spolu z nimi na jeho otrasnom oblečení a zúboženom výraze.

Ako už Silvi spomínala, každá pripomienka a kritika ku príbehu nás poteší a pomôže nám formovať ho :)
Qui dormit, non peccat
_____(Kto spí, ten nehreší)
Obrázok užívateľa
lorinka
Batoľa
Batoľa
 
Príspevky: 132
Registrovaný: Str 05 Aug 2009, 18:32
Bydlisko: BB
Pohlavie: Simka

Re: Tajomstvo Ipswichu

Poslaťod Lincey » Uto 15 Dec 2009, 14:51

som naozaj rada, že je tu nový príbeh, ktorý ma skutočne zaujal hneď od začiatku. Je super, že píšete na striedačku, takže diely budú pribúdať snád skutočne rýchlo, ako doteraz. Obe píšete vlastným osobitým štýlom a naozaj vám nie je čo vytknúť (občasné zlé čiarky si nevšímam, ani ja ich neviem písať :oops: ). Len ma trocha zarazila istá časť, ktorá mi nesedela: Silva písala, že Sasha nemá Olivera rada, ale neodváži sa ho v prítomnosti Alex urážať. No Lorinka píše: Alex sa vrátila ku svojim priateľkám a zasmiala sa spolu s nimi na Oliverovom výraze a oblečení. Možno som to len ja nesprávne pochopila, čo je dosť možné. :oops:
"Attingere caelum diagito"

Skvelé RPG
Obrázok užívateľa
Lincey
Starec
Starec
 
Príspevky: 1428
Registrovaný: Sob 22 Mar 2008, 16:03
Pohlavie: Simka

Re: Tajomstvo Ipswichu

Poslaťod lorinka » Uto 15 Dec 2009, 16:39

Asi som to mala v tomto prípade lepšie opísať.. ide skôr o to, že Alex ho má rada, ale keby sa s ním ukazovala na verejnosti veľmi, neprospelo by to jej menu, takze.. aspon ja si myslim, ze Sasha, ktorá vedela viac než ostatné na neho nemala nadávať, ale celkovo, Alex si ho nemôže veľmi obhajovať, aby sa o nich niečo nezačalo hovoriť.. asi som sa v mojom vysvetlení trochu zamotala, hádam, ale.. aspoň niečo súce sa bude dať z neho pochopiť :D
Obrázok užívateľa
lorinka
Batoľa
Batoľa
 
Príspevky: 132
Registrovaný: Str 05 Aug 2009, 18:32
Bydlisko: BB
Pohlavie: Simka

Re: Tajomstvo Ipswichu

Poslaťod Silva » Uto 15 Dec 2009, 17:07

Ide o to, že ak je Alex v spoločnosti a niekto si zavtipkuje na Olivera, tak sa prida aj ked jej to velmi po chuti nie je, ale ak v sukromi sasha podrypne alex ju razne umlci :D a dakujeme Lincey :D

ja dam diel mozno dnes abo zajtra kedze taketo narazove prvoplanove psianie ma celkom bavi :D nemusim napisat naraz vela, napisem prve co ma napadne, aj tak neveim ako to pojde dalej :D mala som v hlave len zaciatok a postavy :D pri mojom druhom pribehu amandy musim viac rozmyslat vykonstruovat suvislosti hlavne vymyslat dobry dej :D tu proste napisem prvoplanovo ako si myslim ze yb to malo pokracovat ak by som ja bola nafukana alex :D

a lorinka... super sa s tebou pise :heart:
First sin tastes the best...
Obrázok užívateľa
Silva
Starec
Starec
 
Príspevky: 2157
Registrovaný: Str 26 Mar 2008, 22:17
Bydlisko: Šedé mesto
Pohlavie: Simka

Re: Tajomstvo Ipswichu

Poslaťod Desirable01 » Uto 15 Dec 2009, 23:37

Váš príbeh je supeeeeer,teším sa na pokračovanie. :D
Desirable01
Novorodenec
Novorodenec
 
Príspevky: 3
Registrovaný: Pon 17 Nov 2008, 14:33

Re: Tajomstvo Ipswichu

Poslaťod hulahula » Str 16 Dec 2009, 14:20

Tento príbeh sa mi zapáčil. Je veľmi zaujímavé, že píšete na striedačku a podľa mňa to bude o to zaujímavejšie :D
Dúfam, že na pokračovanie nebudeme musieť dlho čakať :) :)
hulahula
Novorodenec
Novorodenec
 
Príspevky: 29
Registrovaný: Str 30 Júl 2008, 09:05
Bydlisko: Partizánske
Pohlavie: Simka

Re: Tajomstvo Ipswichu

Poslaťod Silva » Str 16 Dec 2009, 21:20

Milí čitatelia!
Znovu sa teda ozývam ja aj s dielom, viem kratší ale tuto ma nič nenapadalo a nechcela som vás nechať čakať (kedže sme sa rozhodli písať prvoplánovo) kym vymyslím dokonalú pointu. Koniec koncov mám skvelú spoluatorku ktorá určite vymyslí nečo na čo sa ja super chytím.. príjemné čítanie


Silva


__„Tak kam teraz? Pre dnešný deň máme ešte voľno.. Od zajtra učenie!“ posledné posmešne dodala Sasha. Nikto z ich okolia sa neučil, buď na to mali ľudí alebo ich rodičia sedeli v správnej rade školy. „Ja domov ešte nejdem“ prehlásila Alex a vytiahla mobil.
__„ehm..“ ozvalo sa za ich chrbtami a skupinka dievčat sa otočila. Vysoký tmavovlasý David na nich s odstupom pozeral. Vyzeral, že čosi potrebuje. „áno?“ ozvala sa Sasha až príliš ochotne. Alex v duchu prevrátila očami, navonok sa však tvárila nezaujato.
__„Neviete náhodou kedy ide autobus niekam ku Baker street?“ opýtal sa. Dievčatá sa rozchichotali. Všetky, až na Alex a Sashu, tá sa ponáhľala s odpoveďou.
__„autobus?? Verejnou študenti tejto školy nechodia... Teda aspoň väčšina.“ uškrnula sa. Autobusmi a verejnou dopravou chodili len decká ktoré mali školu hradenú štipendiami a naozaj si ju zaslúžili. Tí ktorí naozaj mali nadanie a talent aby takú školu navštevovali.
__David s kamennou tvárou poďakoval. Sashine poznámky ho asi nepotešili, keďže sa otočil a zamieril smerom von z budovy, zrejme skúšať štastie niekde ide.
__„bože...počúvaš sa niekedy?“ zamrmlala Alex Sashi a svižným krokom, ako to len na vysokých opätkoch šlo, vykročila za Davidom.
__„Hej... Hej! Počkaj..“ dostihla ho až pred dverami, na schodoch vedúcich dole na ulicu. „Hodím ťa domov, ak chceš.“ podozrievavo si ju premeral keď mu trochu zadychčane navrhla pomoc.
__„Nebodaj ma taká mladá žaba ako ty už vodičák..“ uškrnul sa ale neodmietol. Miesto toho si prehrabol prstami tmavé vlasy a uprel na ňu zelený pohľad.
„Mám osemnásť..“ odpovedala sucho. Vodičák nemala, rozvážal ju Max. Avšak, nechcela sa pred Davidom cítiť hlúpo tak na otázku nepovedala priamo. Zároveň ju urazilo, že ju nazval deckom, aj keď nie priamo. Veď mal toľko čo ona nie? Chodil s ňou do toho istého ročníka.
__„Tak chceš ísť alebo nie? Mám to po ceste.“ klamala, Baker street bola úplne v inej štvrti aj cenovej kategórii ale kto vie prečo, chcela vedieť kde bývam. Možno preto, že bol taký odmeraný. „Keď na tom trváš, slečna..“ pokrčil plecami a Alex okamžite do mobilu vyťukala Maxove číslo. O pár minút dole na ulici zastavil čierny Aston Marin.
__„ráčte, pán Gray.“ Posmešne ukázala na limuzínu a sama vykročila tým smerom. Ak by nemala Davida za chrbtom, videla by, že jeho výraz tváre nezodpovedá práve nadšeniu z drahého auta, ako u ostatných deciek.
First sin tastes the best...
Obrázok užívateľa
Silva
Starec
Starec
 
Príspevky: 2157
Registrovaný: Str 26 Mar 2008, 22:17
Bydlisko: Šedé mesto
Pohlavie: Simka

Re: Tajomstvo Ipswichu

Poslaťod lorinka » Štv 17 Dec 2009, 19:11

A znovu po kratučkej dobe, som tu ja s novým dielom :)
Vďaka mojej šikovnej kolegyni sa mi dobre píše a nadväzuje na príbeh a vďaka tomu to ide tak rýchlo. Tak teda, príjemné čítanie :)



_ „Mám vás odviezť domov, slečna?” opýtal sa Max hrubým hlasom, len čo nasadli obaja do auta.
_ „Áno, ale ešte predtým, odvezieme domov tohto mladého muža,” ukázala prstom na Davida. „Pôjdeme na... kde to bývaš?” pozrela na neho, akoby mal sám od seba vedieť, že ona nie je povinná si pamätať, kde žije.
_ „Baker street,” doplnil a jeho surové oči sa upreli na Alexinu tvár. Chvíľu na ňu len hľadel, no potom odvrátil zrak a celú cestus ňou neprehovoril ani slovo.
___ Len čo auto opustilo centrum mesta, domy naokolo zovšedneli a kde-tu a popri nich vynorili aj tehlové radovky, v ktorých žili robotníci a iná lacná sila.
_ „Tu bývaš?” opýtala sa prekvapene, pokúšajúc sa do určitej miery zakryť pohoršenie.
_ „Nie,” odpovedal jej stroho a pozoroval ulice, okolo ktorých prechádzali.
_ „Aha,” hlesla Alex a zmĺkla, hoci to nikdy predtým nemala vo zvyku. Pri Davidovi mala pocit, akoby sa mu každou otázkou snažila vtesnať do priazne.
___ Po pár minútach prešli už aj túto zanedbanú a hlavne chudobné časť mesta, ktorá susedila s malým predmestím, kde poväčšinou bývala stredná vrstva žijúca v Ipswichi. Učitelia, lekári alebo neveľmi úspešní právnici spolu so svojimi rodinami.
_ „Sme na Baker street,” prerušil ticho Maxov zvučný hlas. „Kam až mám zájsť?” opýtal sa a pozrel dozadu na Davida.
_ „Odtiaľto pôjdem peši,” odpovedal mu a auto zastalo. S obyčajným “čau” vyšiel na chodník, po ktorom kráčal na koniec ulice, kde zahol za roh a stratil sa im obom z očí.
___ Alex chvíľu uvažovala, či ho nemá sledovať. Predsalen, bolo potrebné, aby vedela kde a ako žije jej nový spolužiak, s ktorým sa bude musieť ešte minimálne rok stretávať. Teda, ak ho znovu nevyhodia.
___ Nemala však na to ani čas a ani nejaký skutočný dôvod, pokiaľ nepočítala vlastnú zvedavosť. Už chcela Maxovi povedať, nech ju odvezie domov, keď v tom zbadala na zadnom sedadle čiernu koženú peňaženku a na nej svietiace D a G.
_ „Hneď som späť,” povedala vodičovi a s peňaženkou v ruke vystúpila z auta. Na dlhých podpätkoch sa jej síce ťažko ponáhľalo, no ona potrebovala vidieť jeho chbrát ešte skôr, než zmizne v spleti ulíc predmestia.
___ Len čo zabočila za roh ulice, zbadala ho, ako si odomyká bránku k jednému z domov. Nevšimol si ju, vošiel dovnútra a kovová bránka sa za ním zabuchla. Ako sa k nej Alex blížila, zbadala, že dom, do ktorého vošiel David je jedným z najväčších v tejto štvrti. Dvojposchodové, celkom rozľahlé sídlo bolo natreté bielou farbou, ktorá zrejme ale nebola pôvodná, pretože dom bol postavený vo viktoriánskom štýl. K nemu viedla pomedzi svieži zelený trávnik štrkom vysypaná cestička.
___ Na nej však Davida nezbadala, nevidela ho dokonca ani vojsť dovnútra domu.Kráčal po trávniku okolo sídla a za ním jej znovu zmizol. Alex si nebola istá, či by tam mala byť. To, kde býva už predsa videla a nepotrebovala sa dať odniekaľ vyhodiť za neoprávnený vstup na cudzí pozemok. Tak či tak, peňaženku mu predsa mohla vrátiť v pondelok, hneď po víkende.
___ Zdalo sa jej však zvláštne, že do domu nevkročil, ani len preto, aby si tam zložil batoh s učebnicami, ktorých tento rok dostali požehnane. Alex mala šťastie, že ona sa učiť nepotrebovala, preto ich už dnes nechala zamknuté v skrinke.
___ Obišla dom a za ním zbadala ešte jeden, no omnoho menší a už vôbec nie taký prepychový. Práve doň vstupoval David a zabuchol za sebou dvere. Vyzeral ako jeden z tých domčekov, ktoré mali bohatší ľudia na svojich pozemkoch pre záhradníka a služobníctvo, aby ich mali po ruke, no nemuseli ich znášať príliš blízko seba.
___ Alex si uvedomila, že možno preto nechcel aby ho odviezli až na koniec jeho cesty, aby nevidela, kde žije. Napadlo jej to aj ako dôvod, prečo počkať až do pondelka na to, aby mu vrátila peňaženku, no ona na iných ľudí a ich city dbala málokedy. Prešla okolo bazénu a zabúchala na dvere malého domčeka.
Chvíľu sa nič nedialo, nikoho zvnútra nepočula a keď zodvihla ruku, aby znovu zaklopala, dvere sa otvorili. V nich stál David a nechápavo na ňu zazeral.
_ „Áno?” povedal, keď ona mlčala ako ryba na suchu. Natiahla k nemu ruku s peňaženkou, no on si to zrejme nevšimol. _„Ty ma sleduješ?” opýtal sa pohoršene, no na perách mu pohrával rovnaký úškrn, s akým vstupoval do triedy.
_ „Samozrejme,” odpovedala mu ironicky. „Ak si ju konečne nevezmeš, tak zostáva moja,” napomenula ho a on sa konečne pozrel na to, čo mu podávala. Rýchlo ju od nej schmatol, no uvedomil si svoju prílišnú prchkosť a tak Alexe kývnutím hlavy poďakoval.
_ „Hádam máš všetko a konečne už nič strácať nebudeš. Čau,” povedala a bez toho, aby čakala na jeho pozdrav, sa otočila a pobrala sa preč.
_ „A nabudúce mi už nekradni veci, ak chceš byť stoj čo stoj v mojej blízkosti,” odvetil s úškrnom a zabuchol za sebou dvere.
_ „Idiot,” zopakovala na jeho adresu dnes už druhý raz. Zavolala Maxovi, aby po ňu prišiel pred dom a zahĺbená v myšlienkach, prečo sa k nej David správa ako.. no nie ako väčšina ostatných chalanov, sa pobrala domov.

Verím, že nový diel tu bude znovu čoskoro a vaše pripomienky a napady určite pomôže mne aj Silvii :)
P.S. Aj mne sa s tebou dobre píše Silvi :heart:
Obrázok užívateľa
lorinka
Batoľa
Batoľa
 
Príspevky: 132
Registrovaný: Str 05 Aug 2009, 18:32
Bydlisko: BB
Pohlavie: Simka

Re: Tajomstvo Ipswichu

Poslaťod hulahula » Štv 17 Dec 2009, 20:11

Baby baby :D Nemám slov. Ak budete stále takto často pridávať dieliky tak nebudem stíhať ich ani čítať :D Veľmi sa mi páči jak to zatiaľ pokračuje a len tak ďalej :) :) Veľmi sa teším na ďalšie pokračovanie :P
hulahula
Novorodenec
Novorodenec
 
Príspevky: 29
Registrovaný: Str 30 Júl 2008, 09:05
Bydlisko: Partizánske
Pohlavie: Simka

Re: Tajomstvo Ipswichu

Poslaťod fanynka83 » Pia 18 Dec 2009, 00:27

musim uznat,zaujimavy pribeh...som zvedava na pokracovanie...pripomina mi to trochu urcitymi vecami serial beverly hills...a s casti telenovely.. :lol: bez urazky samozrejme...paci sa mi to,kebo mi to pride tak fakt realisticke zo zivota zbohatlikov.. :) to je na tom prave to super.. :) len tak dalej baby... :D
fanynka83
Deaktivovaný účet
Deaktivovaný účet
 
Príspevky: 1081
Registrovaný: Štv 01 Jan 2009, 18:30
Pohlavie: Simka

Re: Tajomstvo Ipswichu

Poslaťod Silva » Štv 24 Dec 2009, 00:54

Milí čitatelia!
Áno ano ja viem :D zase ja zdrzujem.. ale vazne dlho som rozmyslala co napisat a ako by sa jednotlive postavicky mali chovat. Tak citaniu zdar, btw komentare len tesia :)


Silva



DOKALIČENÉ TELO ZA MLIEKARŇOU znel obrovský titulok na prednej strany novín ktoré ukrývali Alexinho otca. Mama stála pri bare a popíjala kávu s pohľadom upretým z okna.
__Alex vošla do kuchyne oblečená v školskej uniforme. Mäkká biela košeľa s tmavomodrým sakom doplnená sivou sukňou a čiernymi punčocháčami jej voňali po drahom parfume. S nadvihnutým obočím pozrela na noviny a potom na mamu stojacu pri bare.
__„kde je Max?“ opýtala sa a siahla po hrianke. Keď zbadala tenkú vrstvu masla, položila ju späť na tanier, nemohla si predsa kaziť líniu tukmi. Čaj na ráno jej bude stačiť.
__So zívaním prešla k pultu kde stála kanvica s kávou a čajník. Dnes v noci sa jej fakt mizerne spalo. Zobudila sa len pred pár minútami aj keď normálne by sa už takmer polhodinu pripravovala do školy. Nie, nehádzala by knihy do tašky alebo zúfalo hľadala pero. To nikdy nemusela. Jej učebnice boli v skrine v škole.. A písať si poznámky? Ani náhodou, má Olivera.
__Oči mala červené celé telo ju bolelo. Dokonca sa jej zdalo, že vo vlasoch našla prach. Včerajšia žúrka s babami na začiatok roka bola zrejme divokejšia ako očakávala. Keď prišla domov, padla rovno do postele.
__„Dobré ránko, Alexandra. Max musel íst k doktorovi, necítil sa dobre. Do školy ťa odvezie otec.“ povedala mama pomedzi usrkávanie kávy. Alex prevrátila očami. Viezť sa do školy s otcom? Trápne.
Schmatla lyžičku z príborníka a priložila si ju pod oko v snahe zmierniť opuchnuté oči. Pár minút si ju podržala pod jedným aj druhým okom. Rodičia si vymenili zmätené pohľady ale preniesli sa cez dcérinu značnú únavu bez poznámok.
__O pár minút sa už smerovali cestou do školy. Otec sa vyhýbal hlavným komunikáciám, nechcel ostať trčať v zápche. Alex znudene civela z okna čakajúc kedy konečne vypadne zo zadného sedadla. Už myslela že si aj zdriemne keď na jednej z bočných uličiek zbadala osamelého chodca.
__„Oci, zoberieme jedného môjho spolužiaka do školy. Zastav.“ povedala Alex otroci za volantom. Kým zastavil stihla si všimnúť ako mu obočie poskočilo na čele, ale nakoniec predsa len zastavil pri krajnici. Alex otvorila zadné dvere na strane vodiča a vykukla spoza dymových skiel.
__„Hej! Vieš o tom, že takým tempom neprídeš ani na poslednú hodinu?“ zakričala na Davida na druhej strane cesty. Obrátil sa a s nadvihnutým obočím pozrel na Alex vykukujúcej z naštartovaného auta.
__„mám rád čerstvý vzduch“ skonštatoval a pomaly sa obrátil aby pokračoval v ceste. Alex sa nadurdene nadýchla. On odmieta jej nezištnú pomoc? Teda, istý prospech by z toho mala. Dobre vedela, že jej reputácia by len stúpla keby ju baby videli vystupovať z limuzíny s týmto krásnym a tajomným chlapcom.
__„Ak budeš meškať, slečna Howardová ti z prvého dňa v škole urobí peklo“ prehodila akoby len tak, akoby jej na tom nezáležalo. „Kedže máme tú istú cestu, môžeme ťa do školy odviezť“ nevinne sa pousmiala. V mysli sa jej už formoval obraz ako vystupuje na preplnenú ulicu pred školou.
__„a čo povedia tvoje kamošky keď ťa uvidia vystupovať z auta s niekým ako som ja?“ prehodil sarkasticky. On zrejme mal úplne inú predstavu o príchode do školy ako ona. Alex len prevrátila očami a posunula sa na sedadle aby mohol naskočiť. Nevedela či pochopí ale otec už začínal bubnovať prstami po volante čo bol neklamný znak toho, že sa ponáhľa. Trvalo len pár sekúnd kým si na sedadlo zo svetlej ťavej kože prisadol David. Na tvári mál na preniknuteľný výraz. Netváril sa nahnevane, ale ani nejak nadšene. Opatrne za sebou zavrel dvere. Cesta do školy prebiehala mlčky. Nech to už bolo pre čokoľvek, Alex nevedela dostať z hrdla ani jediné slovo, jej pohľad stále priťahoval on.
__David naopak pozeral stroho pred seba, nevenoval pozornosť jej ani interiéru drahého auta. Konečne po pár útrpných minútach zastali pred školou.
__„Ďakujem“ povedal stroho a vyskočil z auta. Svižným rýchlym krokom prebehol cez ulicu pred školou, hore po schodoch a zmizol vo vnútri, skôr ako Alex stihla čo i len vystúpiť alebo sa len ozvať.
__„pekný deň v škole zlatko..“ ozval sa otec ale to už ona vyskakovala nadurdene zo zadných dverí. Kretén jeden ...prebehlo jej kto vie prečo mysľou.
First sin tastes the best...
Obrázok užívateľa
Silva
Starec
Starec
 
Príspevky: 2157
Registrovaný: Str 26 Mar 2008, 22:17
Bydlisko: Šedé mesto
Pohlavie: Simka

Re: Tajomstvo Ipswichu

Poslaťod Charlotte » Štv 24 Dec 2009, 01:50

Silvi a Lorinka velmi zaujímavý príbeh pekne sa to rozbehlo..
Všetky diely som prečítala za pár minút. Obidve velmi pekne píšete viac ako pekne úžasne :)
Velmi sa mi to páči a určite budem čítať aj dalej..pekné, že ste sa takto dohodli, že budete spolu písať príbeh teším sa, že budete častejšie pridávať diely. Tak Vám v tom držím palce a samozrejme teším sa na další diel :)
Like everything else in life, I just had to decide what to do with what I was given..
Obrázok užívateľa
Charlotte
Zrelý
Zrelý
 
Príspevky: 904
Registrovaný: Ned 28 Dec 2008, 22:00
Bydlisko: High Tatras
Pohlavie: Simka

Ďalší

Späť na Príbehy

Kto je on-line

Užívatelia prezerajúci fórum: Žiadny registrovaný užívateľ nie je prítomný a 2 hostia