Večné svetlo

[emo5girl]

Fakt ma to zaujalo! pekne napísané fakt

[babyblue]

dakujem za vsetky komentariky, dufam ze budete citat aj pisat svoje nazory dalej
taka a tu uz druhy diel, dufam ze sa bude pacit

2.diel: James Collin Garland

Cintorín nebol veľký, bol však dosť udržiavaný. Z oboch strán ho lemovali stromy, väčšinou čerešne a na začiatku sa týčili hrobka. Keď som ju uvidela obvial ma studený vietor. Miestny hovorili, že tu nesnežilo už päťdesiat rokov ale mne bola aj tak hrozná zima. Prsty mi krehli a nos s lícami som mala pokrytý červeňou. Uši mi odmŕzali.
„Ja krava mohla som si aspoň rukavice zobrať.“ karhala som sama seba
Pomaly som sa približovala k mauzóleu a zima sa začala stupňovať

Prišla som až tesne pri dvere a potom som si ich začala prezerať. Vrch dverí lemoval latinský názov:
„Hodiny bežia aj keď nemajú nohy,
jedna však príde a povie ti odíď.“
Ako zapadalo slnko, zima sa začala stupňovať tak, že som už nemohla pohybovať dobre prstami. Skúsila som dvere, boli však zamknuté.
„Do riti.“ skríkla som a kopla do dverí
Zúfalo som sa oprela o dvere a začala som sa šúchať dole. Tesne pred zemou som uvidela lavičku oproti hrobke ku ktorej som aj zamierila. Sadla som si a oprela sa.

„Autobus domov mi ide až o pol hodiny...“ poobzerala som sa okolo „...takže tu zamrznem, aspoň nebudú mať veľa práce s pochovávaním.“
V tej chvíli som sa snažila myslieť na teplo, na leto a na slnko. Hneď sa mi vybavil náš letný dom a ako som ležala v sieti. Pamätám sa na to leto, určite to poznáte, sedíte na slnku zo zavretými očami, je také teplo , že pokožka je celá žeravá a vaše nohy obmýva more. Pamätám keď som takto sedávala a moja mama prišla ku mne.
„Vyzeráš ako had.“ zahlásila tak hlasno, že ma donútila pozrieť sa na ňu „ Ako ten najrozkošnejší had na svete.“
Potom ma začala štekliť.

To bolo naše posledné spoločné leto, v ten rok zomrela...ešte stále mi chýba...
Z myšlienok o mame ma vytrhol neuveriteľne studený vietor ktorý začal fúkať. Nadvihol mi hlavu a ja som v tom uhle uvidela malú zlatú tabuľku tesne vedľa dverí. Vstala som a podišla bližšie“
„Zabezpečenie pre tento objekt vyrobila firma Edgar & syn.“
Zapísala som si adresu a utekala na autobus.

Na druhý deň ráno som vstala a keďže bola sobota a ja som nemusela ísť do práce začala som hľadať firmu Edgar & syn. Nebolo to jednoduché v telefónnom zozname sa nenachádzala a na internete som ju tiež nenašla. Skúsila som ísť teda na informácie v meste kde mi dievča za pultom povedala, že existuje registračná kniha všetkých firiem ktoré sa kedy nachádzali v meste alebo jeho okolí. Táto kniha sa nachádzala v kancelárii hneď oproti informáciám.

Vošla som do pomerne málo zariadenej miestnosti, boli tam len dve stoličky pri stene, malý stolík na kolieskach a uprostred miestnosti sa nachádzal veľký pult , ktorý rozdeľoval kanceláriu na dve časti. Za veľkým pultom spal akýsi starček a chrápal až tak, že sa mi zdalo akoby sa niektoré veci v miestnosti pohybovali zo strany na stranu. A vedľa nášho uchrápaného starčeka sa nachádzala hnedá, kožená kniha.

„To musí byť ona.“ povedala som najtichšie ako sa len dalo
Bola som zvyknutá brať si bez opýtania a tak som sa skúsila načiahnuť cez pult najprv jednou rukou a keď som nedočiahla, nelogicky ma napadlo , že to oboma dočiahnem...ale nestalo sa. V tej chvíli ma napadlo preliezť pult ale keďže ma vysoký ľudia prekračujú, nevedela som naň vyliezť. Poobzerala som sa po miestnosti čo by sa dalo použiť. Jediné čo sa dalo použiť bol malý stolík na kolieskach.
Dala som naň najprv jednu nohu a potom druhú, v tej chvíli som stratila rovnováhu a jednou nohou som kopla do stola ale ten starký sa ani tak nezobudil. Podarilo sa mi rovnováhu obnoviť a keď som už vymyslela ako to preleziem otvoril nejaký chytrák dvere. Čo v miestnosti 2x4 metre , ktorú ešte k tomu predeľoval pult , znamenalo že ma dvere odhodili aj s pohyblivým stolíkom na bočnú stenu a ja som zažila dosť tvrdý náraz a potom som sa ocitla na zemi. Môj náraz a pád konečne spôsobil, že sa starký zobudil a vytiahol odniekadiaľ brokovnicu.
„Štojte lebo štrelím.“ vyhlásil bezzubí starček
„George to som len ja a...“ pozrel sa mladík na mňa „...a neviem kto ale ležmo nevyzerá zle.“
V tej chvíli som sa pokúšala vstať náraz mi však spôsobil, že som videla dvojmo.
„Kto ste?“ pristúpil ku mne mladík a snažil sa mi pomôcť „Počujete ma?“
„Ley...Gor....no...Leyla.“ vyslovila som sa konečne
„Koľko prstov vidíte?“ povedal a posadil ma
„Päť.“

„Ešte som vám nič neukázal.“
„To je jedno, už mi je lepšie.“ povedala som a postavila sa
„Takše šo tu chcete slešna?“ opýtal sa starček
„Chcem vedieť všetko o firme Edgar & syn a hlavne o objekte mauzólea.“
„To je hrobka rodiny Garland a firma Edgar & syn už dvadsať rokov neexistuje.“ povedal muž stojaci vedľa mňa
Ja som vystrúhala iba nejakú grimasu lebo som ešte nevedela dobre zaostriť.
„Ďakujem.“ potlapkala som ho a otočil sa na starčeka „A neviete kde by som našla niekoho kompetentného z rodiny Garland?“
Starček pomaly zdvihol ruku a ešte pomalšie ukázal prstom na muža stojaceho vedľa mňa.
Muž sa usmial
„James Collin Garland k vašim službám.“ muž mi vzal ruku a pobozkal ju
„Aha.“ vyškerila som sa a vzala mu moju roku z dlaní
„Budem rád ak si o tomto pohovoríme v súkromí.“ povedal a zmeral si ma očami
„Radšej na verejnosti.“ znova som sa vyškerila
„Dneš máte predsa ten pleš, tam by mohla príšt.“ ozval sa starček
„Vďaka George!“ povedal Collin dosť hlasno a ironicky
„Takže tam.“ povedala som rýchlo a vystretila som z dverí
Keď som sa obzrela videla som, že ma Collin ešte stále pozoruje. Zašla som za roh a vydýchla som si
„Takže večer pán Garland.“ oznámila som do vetra

Až doma som si uvedomila, že neviem čo sa vlastne na taký ples nosí. Pán Garland bol ale rýchly a informovaná a už o hodinu mi pozvánka prišla na Fax. Oblečenie malo byť slávnostne, takže tam budú dámy vo veľkých róbach a muži budú vyzerať ako tučniaci.
Po prehrabala som všetky škatule a jediné čo som našla boli matkine staré šaty.
„No čo...“ obliekla som sa a pozrela som sa do zrkadla „...kvôli jednému večeru si predsa nebudem kupovať nové šaty.“

O chvíľku zazvonil dole zvonček, prišla som k dverám a otvorila ich.
„Dobrý deň , balíček pre slečnu Gordon.“
Vzala so si ho.
„Tu to podpísať, áno , ďakujem. Dovidenia.“
Zavrela som dvere a otvorila balík. Samozrejme , že ten slizko šikovný Garland mi poslal šaty aj s topánkami. A k nim pripojil lístok:
„Nechcel som aby si mala na sebe šaty po nejakej príbuznej.“
Lístok som zahodila.
„Aby ťa pojalo!“ zanadávala som si trocha ale potom som sa s predstavou šiat a mňa zmierila

Večer pre mňa prišlo auto. No povedzme si pravdu, bola to obrovská limuzína. Priviezla ma až pri vchod. Vošla som a všetky pohľady sa upriamili iba na mňa. Pripadala som si ako Popoluška na bále.

Chvíľu na mňa ešte čumeli a potom sa pustili ohovárať ma.
„Pekné.“ povedal Collin keď ma uvidel
„Veď si mi to vybral, Collin.“
„Voláš ma Collin, to je zaujímavé...nikto mi nehovorí druhým menom, každý ma volá James.“ oznámil mi a viedol ma niekam do zadu
„Takže ťa mam volať James?“
„Akokoľvek chceš.“ usmial sa a otvoril dvere na akomsi salóniku „Takže ty by si chcela otvoriť našu hrobku.“
„Presnejšie, otvoriť a preskúmať.“ opravila som ho a sadla si na pohovku

„Tak to budeš prvá za celých 60 rokov.“ povedal a pristúpil k baru „Dáš si víno?“
„Radšej whisky. A prečo ju nikto neotváral?“ pomrvila som sa na gauči
„Nedá sa otvoriť. Kľúč čo k nej mám tam nepatrí.“ otočil sa a podal mi pohár
„No skvele.“ zamumlala som si
„Ale aj tak si ho zober, mne je v podstate na nič.“ povedal a ukázal na škatuľku ktorá ležala na stole

„Vďaka.“
Chvíľu som váhala ale potom som si ju vzala.
„No a teraz si pohovorme, čo na oplátku.“
Neviem čo ma to v tej chvíli napadlo, občas mávam také skraty, ale pomyslela som si, že ak teraz tento rozhovor neukončím skončím v jeho posteli.
A tak som vstala a dala mu jednu facku. Potom keď som uvidela jeho šok, uvedomila som si čo som spravila.
„Ahoj.“ pozdravila som sa a utiekla som
„Počkaj ale ja som to myslel inak.“ kričal za mnou Collin

Hneď ako som prišla domov zamierila som rovno do kúpeľne. Škatuľku som položila vedľa vane a začala som si napúšťať vodu.

Vyzliekla som si šaty a umyla tvár. Vypla som vodu a vliezla som do vane. V celom dome bolo hrozné ticho. Zavrela som na chvíľu oči. V miestnosti sa začalo ozývať tikanie. Otvorila som oči a pozrela sa na hodiny nad vaňou.
Hodiny zastali ale tikanie pokračovalo.
„Hlúpy čínsky výrobok.“
Vyliezla som z vane, obliekla som si pyžamo. Vyšla som s kúpeľne do kuchyne, odkiaľ som si zobrala stolček. Cestou som si všimla že ani na chodbe nefungujú hodiny.
V kúpeľni som sa postavila na stolček aby som dala hodiny dolu zo steny. V tej chvíli som zistila, že tikanie nejde z hodín.
Zoskočila som a sledovala som zvuk ktorý ma doviedol na cestu pred domom. Na ceste pred domom ležala škatuľka s kľúčom.

„To je zvláštne, pamätám si, že som ťa nechala v kúpeľni.“
Zohla som sa k nej bližšie. Škatuľka sa v tej chvíli otvorila a na vrchnáku sa ukázal nápis:
Hodiny bežia aj keď nemajú nohy,
jedna však príde a povie ti vojdi.
„Počkať, nebolo tam niečo i ...“
Vetu som nedokončila lebo v tej chvíli sa odniekadiaľ vyrútilo auto a jediné čo si pamätám bolo svetlo.

[Max]

dufam, ze sa nenahnevas za tento koment, kedze pribehy necitam, ako ani tvoj, len som si tak prebehol fotky a hovorim si, ze jak to ta baba dokazala skvele upravene naozaj aj oproti ostatnym co tu fotia v TS3

[Charlotte]

Je to super diel fakt..tvoj príbeh sa mi páči asi najviac zo vsetkych co tu na fore su..je to velmi zaujimavy pribeh a urcite ho budem citat dalej pises naozaj krasne a fotky su upravene super mam rada taketo pribehy ako je ten tvoj fak tomu patri len ..som zvedava ako to bude pokracovat dalej tesim sa na dalsi diel

[fanynka83]

super diel!!!! hrozne sa mi pacil!!!!

[Coraline519]

super!!!!!!!!!!!!!!!!!!!

[sewanewa]

myslím že všetko tu odznelo čo si myslím aj ja...takže hor sa do ďalšieho diela..

[babyblue]

no co na vase komentare mozem povedat len WAU, som necakala ze sa vam to bude az tak pacit
max preco by som sa mala nahnevat som rada ze sa ti fotky pacia a ak sa ti pacia tieto tak si pozri aj na buduce
a dakujem samozrejme aj tym co to este aj citaju( ), som strastne rada charlotte15 ze sa ti moj pribeh najviac paci, a aj fanynke, coraline a sewanewa, strastne moc dakujem a dufam ze budete citat a pisat svoje nazory dalej

[Integra]

pjenkne aj fotky boli pekné no a tá posledná bola super ... len barz nadáva

[Zdenuška]

Super dielik! Teším sa na ďalší

[Max]

taak Babyblue, rozhodol som sa, ze zacnem tvoj pribeh citat a som hrdy, ze som to urobil Leyla je taka postava, s ktorou by som si v reale velmi dobre rozumel, taky dokonaly ignorant v najlepsom slovazmysle, pribeh je velmi putavy, lebo sa tak pomalicky, ale velmi zaujimavo rozvyja a diely maju akuratnu dlzku, cize ma citanie nezacne unavovat, urcite tvoj pribeh budem dalej citat

[babyblue]

vdaka max som si ani nemyslela ale tvoj nazor mam aj ja, leyla je totiz akousi mojou inou verziou a pokial ide o tie dieli ani ja nevydrzim dlhe citat a ani moc pribehov tu na fore necitam, takze vdaka ze si si nasiel cas na citanie

a aj ostatnym dakujem za komentare a za citanie, len neneviem kedy bude dalsi diel,lebo bud ho stihnem dokonca prazdnin alebo si nanho dlhsie pockate

[fluky]

tiež som sa dnes pridal k čitateľom a rovnako tak k tým, ktorým sa to páči. niečo nové, neštandardné a veľmi dobré. viac nemám čo dodať obrázky k príbehom nepotrebujem, málokedy ma nejak hlbšie zaujímajú, ale u teba mi veľmi vhodne a nevtieravo páčia.

[Rikušík]

normalne som aj dychat zabudla ...velmi pekne

[LaRak]

dielik bol super , bol napínavý a super (no jasne zase sa opakujem )