Večné svetlo

[Jaina]

Taktiež sa pripájam k čitateľom a rada si počkám na ďalší dielik

[FaRsi_SmiLe]

Veľmi pútavé, určite budem čítať a teším sa na nový diel. Kedy asi bude?

[babyblue]

ešte raz ďakujem za všetky komentíky ktoré ma naozaj potešili a tu už očakávaný prvý diel...

1.diel: Zoznam

Keďže nie som úplne normálny človek tak musím chodiť k psychológovi a keďže som sa presťahovala môj starý psychológ mi dal zoznam. Zoznam je o veciach ktoré musím splniť predtým ako sa usadím v nejakom meste, môj život sa skladá z rôznych zoznamov , je to akýsi druh terapie. Prvým bodom na mojom zozname je nájsť si nového psychológa. Ten starý sa volal pán Clark. Bol mi ako otec aj keď som nikdy nevedela jeho krstné meno. Bol pán v stredných rokoch, zaguľatený a fúzatý.

Pán Clark mi dal adresu môjho nového psychológa. Musím sa priznať, že som čakala presnú kópiu pána Clarka. A však hneď ako som sa pozrela na vizitku pochopila som, že pravda bude iná.
Môj nový psychológ sa volá slečna Johnssonová a keď som vstúpila do jej kancelárie ofúkla ma vôňa sušených kvetov.
„Poď ďalej.“ povedala hneď ako ma uvidela medzi dverami „Volaj ma Mimi, dúfam , že budeme dobrými kamarátkami.“

Bolo zvláštne počuť tieto slová pán Clark bol obvykle odmeraný a vždy som mnou jednal chladne a rozvážne. Takéto zaobchádzanie mi vyhovovalo. Ocitnúť sa v kancelárii slečny Mimi bolo ako byť v rozprávkovej krajine kde jazdia na poníkoch a jedia dúhu...bolo to strašné.
„Ja sa volám Leyla Gordon a myslím , že kamarátsvo nebude nutné.“

Po tejto vete som uvidela , že slečne Mimi sa vytratil z tváre úsmev a chlad ktorý zo sebou nosím všade kde idem, ju plesol do tváre. Mne sa naopak v tej chvíli vylepšil deň a nahodila som najväčší úsmev za posledné týždne.
Svojím tichým krokom som si sadla.
„Takže slečna Gordon, rada by som vám položila pár otázok.“
Bola som šťastná ako rýchlo slečna pochopila kto som.

Bod číslo dva na mojom zozname bolo úplné nasťahovanie. Kým som sa dostala k zoznamu bola som skoro nasťahovaná, takže som potrebovala vyniesť iba pár škatúľ z auta a bolo hotovo.
Lenže pri mojom šťastí to nebolo také jednoduché, vedľa mňa sa totiž nasťahovali akýsi novomanželia a samozrejme , že zaparkovali svoju novú dodávku presne pred mojím starým šrotom. A hádajte čo...hneď ako vystúpili náhlili sa ku mne aby sa predstavili.

Žena bola hnedovlasá, modrý sveter, muž vyzeral ako jej kópia, boli dokonalý.

„Ahoj som Tara a toto je James a spolu sme...Heglerovci.“ slovo Heglerovci povedali jednohlasne a ja som cítila ako sa mi zabodáva klinec do hlavy.
„NO to je skvelé až priam...UŽASNÉ ale potrebovala by som od vás jednu vec.“
„Áno zlatko akú?“ a ďalší klinec rovno do hlavy
„Mohli by ste od parkovať vaše auto.“ opýtala som sa pokojným tónom
„To nepôjde ehm ehm...“ ozval sa James
„Leyla.“
„Krásne meno mimochodom, lebo je prázdna nádrž.“
„No a viete existuje taká budova, presnejšie benzínová pumpa sama by som vám ukázala ako to funguje ale ako určite vidíte nedostanem sa k autu.“ poznamenala som a ukázala som na auto.
„Vy ste ale vtipná.“ zachichotala sa Tara

„Ale viete mi máme teraz akési medové týždne a dúfam , že z postele vyleziem až budúci týždeň.“
„A čo moje veci?!“ v tej chvíli ma od výbuchu delila len malá nitka
„No samozrejme , že naše záležitosti ako pochopíte sú dôležitejšie.“ pozrela sa na mňa víťazoslávne a už sa chystala odísť
Jej posledná veta však bola nožničkami na moju malú nitku.
„Tak to dúfam, že si to užijete lebo tipujem, že v posteli nevydržíte ani tri dni.“
„Prosím?“ vysyčalo z nej
„Vy nenosíte prsteň, čo znamená , že ste si týmto manželstvom neistá a podvádzate ho. Rovnako tomu nasvedčujú dve autá zaparkované pred domom čo znamená, že ste nespali s ním ale stretli ste sa až tu, a hlavným a nezamlčateľným dôvodom je nešikovne skrytý cucflek ktorý keby vám urobil on nezakrývali by ste si ho. A ešte on má opar. Vy ho nemáte takže aj on vás podvádza a na košeli ma rúž, čerstvý ale vy žiadny nemáte, ani len stopa , že by ste nejaký dnes mali a ...to bude asi všetko.“ po tejto výpovedi nastalo ticho
Prvá sa chytila ona.
„Ty hnusný hajzel je to Susi však? Ta štetka s červeným rúžom!“

„A čo ty?! Ty si tiež šľapka ktorá ide s každým druhým.“
Dnes mi toto mesto vyčarilo už druhý úsmev, krásny deň.
„Ja nechodím s každým druhým, bol to totiž tvoj brat!“
„John?!“
A bolo to lepšie a lepšie. Tí dvaja na sebe kričali aj popri tom ako nasadali do áut. Snáď nemusím dodávať že zmizli ako víchor a ani sa nenasťahovali , ale pre mňa hlavne bolo to že som mala voľný prístup k autu a nasťahovaná som bola za pätnásť minút.

Tretím bodom na mojom zozname bola registrácia. Vždy keď sa presťahujem registrujem sa na miestnom mestskom úrade. Mestský úrad, mal v tomto meste naozaj peknú budovu. Mňa pridelili k istej pani Moon. Recepčná v budove mi stihla povedať , že nemám veľké šťastie , že ma k nej priradili, vraj je to strašná fúria. Dnes som vydržala už tri otravy tak ďalšiu snáď nejako znesiem. Recepčnú som pozdravila a vyštverala som sa na tretie poschodie. V čakárni čakali len dvaja ľudia.
„Dobrý deň.“ pozdravila som na celú čakáreň

V rohu sedela žena v okuliaroch, vyzerala dosť nahnevane a ani mi neodzdravila. Asi sa prišla na niečo sťažovať. Naopak muž okolo štyridsiatky, ktorý sedel pri okne, vyzeral veľmi priateľsky.
„Dobrý.“ odzdravil takmer zarovno so mnou „Vy ste určite tá nová, počul som, že ste dnes už vystrašili svojich susedov.“
„Správy sa tu šíria rýchlo.“ usmiala som sa a sadla si vedľa neho
„Viete veľa ľudí vás tu už kvôli tomu ohovára, ja sám si myslí, že to nebolo dosť milé.“
Čo asi povie na to čo som urobila psychologičke.

„To nebolo nemilé to bolo grobianstvo. Takto sa správať k milým ľuďom“ ozvala sa pani z rohu
Možno sa prišla sťažovať na mňa.
„Koľko tu už čakáte?“ opýtala som sa rýchlo aby som zmenila tému
„Od rána.“ odpovedal mi pán
„A koľko ľudí tu bolo.“
„Len mi dvaja.“
„To asi nebude veľmi milá žena.“
„Skoro ako vy!“ ozvala sa opäť žena z rohu a ja som sa k nej otočila s pohľadom, že ak nezavrie ústa tak jej do nich natlačím topánku...stíchla.
Zrazu do čakárne vošla sekretárka a oznámila:
“Slečna Gordon, môžete ísť ďalej.“ na toto vyhlásenie sa obidvaja moji spolu čakatelia zatvárili dotknuto a urazene
Ja som len vstala a na kráčala do miestnosti. Žena sediaca za veľkým stolom mohla mať tak 35 rokov. Síce sedela ale aj tak bolo vidieť, že má najmenej dva metre. Oproti mne bola jednoducho obor. Sadla som si na stoličku pred ňou a cítila som sa znova ako v škole.
„Slečna Gordon, tu v týchto záznamoch máte napísané, že ste boli dva krát trestaná a vždy za nepovolené vniknutie na cudzí majetok. Taktiež ste napísali, že hľadáte prácu. A ako vidím vždy ste robili úradníčku.“
„Áno to je pravda.“ pokorne som prikývla
„Slečna!“ vykríkla zrazu
„Áno.“ vystrelo ma na stoličke
„Nehrajte sa tu na neviniatko, počula som čo ste dnes vyvádzali...“
„Ja vám to môžem vysvetliť.“ jachtala som zo seba

„To netreba som veľmi rada, že nemusím registrovať tých hlupákov, nevedela som kto horší či ten sexistický mumák alebo ta ublabotaná žena.“
Pani Moon sa na mňa usmiala a ja som jej úsmev opätovala.
„Viete pani Moon toto môže byť začiatok jedného priateľstva.“
„Fajn!“ odpovedala už s úplne iným tónom „Našla som vám prácu ako úradníčke, keďže máte nato najväčšie predpoklady. Keďže máme málo zamestnancov, musíte zastávať viac funkcií...presnejšie budete počúvať sťažnosti od ľudí a snažiť sa ich vyriešiť a ďalej budete evidovať miestne obyvateľstvo úmrtia a narodenia, to všetko musíte zapisovať. Takže veľa šťastia.“ povedala a podala mi hárok s adresou môjho nového miesta
„Ďakujem.“ vzala som si hárok a postavila sa „Dovidenia.“
„Dovi a dávajte si pozor ľudí ako sme mi tu nemajú v láske.“
Kývla som hlavou a vyšla som z miestnosti a potom aj z úradu. Bola som celkom spokojná sama zo sebou, stihnúť celý zoznam za jeden deň. Moje šťastie však netrvalo dlho. Zrazu ma obvial známy chlad, cítila som mŕtvu dušu...nie jednu viac. Rozbehla som sa za studením vetrom ktorý ma šeptom volal...až nakoniec zmizol. Doviedol ma na miesto aj keď by ste sa čudovali, pre mňa dosť nezvyčajné. Duše ma totiž nikdy nezavolali až na cintorín...

[Coraline519]

od začiatku bol diel dobrý a na konci velmi pútavý a zujímaví

[Maggi]

vážne vynikajúci príbeh to čo hovorí ma vždy dostane! len tak ďalej

[524gorálka524]

Super Teším sa na ďalší diel

[sewanewa]

jedným slovom WAW.. Pekný diel..Len tí manželia už mali zrazu benzín..Tak to ma pobavilo..

[Zdenuška]

ÚŽASNÝ dielik! Moc sa teším na ďalší.je to pútavé čítanie.

[Charlotte]

No proste SUPER. Najviac som sa pobavila na tom ako začala leyla rozpravat že ta žena jeho podvadza a on ju ..Naozaj super vymyslene..krásne napísané .Teším sa na další diel .Rada si ho prečítam

[LaRak]

Wow veľmi dobrý diel. rozhodne čítam ďalej

[Integra]

dobré to je zatial ... len si mohla rozpísať viac to s tým chladom čo ju zaviedol na cintorín lebo si to tak hned opísala že vyjde z budovy a hned nejaká duša tak idem za nou

[pipa]

super diel. sa mi páčilo ako odpalkovala tých susedov.
ten koniec trochu strašidelný ale aspoň sa tešíme čo bude dalej.

[mosi]

Ja také nečítam ale tento som prečítal a ma veľmy zaujal.

[babyblue]

Dakujem vsetkym za komentiky velmi ma potesili
bola som teraz dlho prec ale dufam ze sa mi podari pridat dalsi diel do konca tyzdna
dufam ze budete komentovat a citat dalej

[Mirabi]

pekne, Leyla mi jednoznacne je sympaticka, uz sa tesim, co bude na tom cintorine