Večné svetlo

[babyblue]

velmi pekne dakujem za komentiky Zdenuške, charlotte15 a Coraline519 (mimochodom rozpravku Coraline mam rada, len ma troska zdesila ked som ju pozerala prvy raz), som rada ze sa avm dielik paci, snazila som sa uz konecne pohnut v pribehu lebo dva posledne diely mi prisli take akoby som stratila niť, ale teraz to uz bude len lepsie takze sa teste na dalsi diel, ktory dufam pridam do konca tyzdna a najlepsie v najblizsych dvoch dnoch
takze znova dakujem dakujem dakujem

[Gigushka]

Keď som videla nos tej Pítie ten ti vyšiel teda super dielik

[5ka]

Tak tento pribeh je uplna supa fakt uplne uzasny ...zaujmaeve,tajomne... proste take ako ma byt...klobuk dolu... vsetko sa to velmi zaujimavo vyvija takze urcite budem velmi nedockavo cakat na dalsi dielik.... nech je co najrychlejsie

[babyblue]

dakujem Gigushka, ja viem ten nos, no chcela som ho naschval taky aby sa troska na strygu podobala
a dakujemm velmiii pekne 5ka, som rada ze sa ti moj pribeh tak velmi paci a ten dielik no dufam ze bude co najblizsie
znova dakujem vsetkym co citaju a komentuju a dufam ze budete v tychto cinnostiach pokracovat

[Gigushka]

Kedy bude nový diel?

[babyblue]

velmi sa vam ospravedlnujem za dvojtyzdnove meskanie (myslim ze dobre ratam), ale vyskytol sa mensi problem, dotreaz som nemala cas a teraz ked mam robia mi problemi simsovia ( od nainstalovania datadisku ) takze ak sa to nevyriesi v najblizsich dnoch tak budem musiet pridat diel bez fotiek ( co niesom moc stastna pretoze na tychto dieloch som sa mohla s fotkami vo fotoshope trocha vyblaznit)
takze dakujem za strpenie

[5ka]

nevadi... my si pockame...

[Integra]

wow babyblue tvoj príbeh je úžasný budem čítať naďalej (teraz som zase začala )....

[Gigushka]

Ale tak nó Aspoň povedz, že nový diel bude vianočné prekvapenie

[babyblue]

velmi velmi velmi velmi velmi sa ospravedlnujem za toto velke meskanie, mala som toho hrozne vela v skole, vela vykresov atd.
ale nebojte sa slubila som si ze najmenej do noveho roka nechcem vidiet ziadne kotovanie, a ked nebudu vykresy budem mat konecne cas.
A dajme tomu ze sa to da povedat ze to bude vianocni darcek, neviem ci diel bude uz zajtra ale posnazim sa aspon do nedele. Takze vsetkym dakujem za trpezlivost a lubim vas
takze este chvilku pockajte...

[babyblue]

znova sa velmi ospravedlnujem za 153 rocnu prestavku ale vazne som toho mala vela, takze tu uz je slubovany aj ked oneskoreny vianocny darcek dakujem za strpenie

9.diel: Leyla v ríši divov

Prebrala som sa niekde vnútri. Sedela som na stoličke, mala som zatvorené oči a niekto ma ovieval.
Pomaly som sa pokúšala otvoriť oči, ale aj keď sa mi to podarilo, videla som všetko rozmazane.

Chvíľu mi trvalo kým som zaostrila a uvidela dve osoby, ktoré pred tým vyzerali ako farebné škvrny.
„Pítia, už je lepšie?“ opýtala sa žena
„Zlatko, je ti dobre?“ ozval sa zároveň za ňou muž
„A vy ste kto?“ povedala som nakoniec niečo aj ja
„Bože ty si sa musela riadne udrieť do hlavy.“ oznámila svoje zistenie žena „Veď to som ja Sarah, nepamätáš sa?“
„A ty?“ otočila som svoju malátnu hlavu na muža
„Som tvoj muž James.“ povedal nežne muž a chytil ma za ruku „A moje umelecké meno je Ulgrid, kúzelník troch tvárí.“
„Moje zasa Zara, hadia žena.“ povedala Sarah a nahodila nejakú smiešnu pózu
Chvíľu bolo ticho. Pravdepodobne čakali či som niečo z toho pochopila, ale ja som len sklonila hlavu a chytila som sa čela.
„Mohli by ste ma nechať na chvíľu samú?“ opýtala som sa nesmelo
„Samozrejme.“ odpovedala Sarah, a James len prikývol
Keď boli vonku mohla som si vydýchnuť a usporiadať si myšlienky. Vstala som a začala som sa prechádzať. Zistila som, že sa nachádzam v karavane v 17. storočí. Chcela som len vedieť viac o tom odkiaľ pochádzam a mierne sa to zvrtlo...riadne sa to zvrtlo.
Prechádzala som sa a snažila som sa dýchať zhlboka, zrazu som si, však všimla pestrofarebný plagát.

Na plagáte bol James aj Sarah, ale boli tam aj mnohý ďalší, ktorých som ale nepoznala. V strede som uvidela aj madam Pítiu, no vlastne seba, keďže som sa mala prevteliť do jej tela. A pod tou všetkou nevkusnou nádherou bol veľkými písmenami nápis:
„Ríša divov.“
Užasla som, neviem prečo ale bolo to tak. V celku pekné meno pre cirkus. Prezerala som si plagát, keď tu zrazu:
„Pst.“ vyšiel odniekadiaľ zvláštny zvuk
Poobzerala som sa okolo ale nič som nevidela.
„Pst.“ zopakovalo sa znova „Pst.“
Snažila som sa ísť po zvuku až som nakoniec prišla k zrkadlu. Obraz, ktorý sa tam nachádzal bol pre mňa dosť šokujúci, nachádzala sa v ňom totiž Pítia. Ech, áno trocha mätúce keďže teraz som ja madam Pítia, ale myslím tú starú madam.
„No, Leyla tak ako?“ opýtala sa naradostene Pítia

„Na budúce keď ma pošleš do minulosti, tak ma aspoň upozorni!“ odpovedala som nahnevane
„Bože, chceš predsa vedieť pravdu alebo nie?“ zatvárila sa urazene
„Ach, áno a akú pravdu? Som pomaly v stredoveku a som vlastne ty!“ zvýšila som hlas na zrkadlo
„Ja viem ale iba v tejto podobe môžeš všetko vidieť, aj tvojich rodičov, tak aby sa ti nič nestalo. Veľa ľudí by ti chcelo ublížiť.“ oznámila pravá madam Pítia
„Čože?!“ prekvapilo ma to, pretože o niečom takom vravel aj Samuel „Aký ľudia?!“
„Aj ten čas príde. Zatiaľ si dávaj na seba pozor a nezabudni odteraz si ja.“
Chcela som sa jej ešte niečo opýtať ale madam Pítia zmizla. Sadla som si na stoličku a začala som premýšľať nad tým čo bude ďalej.
„Najlepšie asi bude nechať veci plynúť normálne, veď ak sa mám dozvedieť pravdu, tak ma udalosti privedú k nej.“ povedala som si pre seba svoje úžasné zistenie „Bože ja som dobrá.“
Pochválila som sa a pokojne som sa usalašila na stoličke. Do vnútra vošla Sarah.
„Tak už môžeme ísť za tou ženou?“ opýtala sa
„Áno.“ usmiala som sa
Cesta bola dosť dlhá a to mi povedali, že to bolo len 15 kilometrov. Keď sme vyšli z lesa ocitli sme sa vo väčšom meste, teda na tú dobu. Zastali sme pred starým hotelom. Jeho steny boli dosť ošarpané a celá štvrť, v ktorej sa hotel nachádzal vyzerala dosť zle.

. Celou ulicou sa šíril zvláštny puch. Nedalo sa tam takmer dýchať. Myslela som, že to už nemôže byť horšie ale keď som vstúpila do hotela opak bol pravdou. Sarah sa opýtala akejsi starej ženy do ktorej izby máme ísť.
„Ja vás tam zavediem.“ povedala nesympatická žena hrubým hlasom „Je jej už tri dni zle. Každý deň za ňou chodí ten divný muž. Ak mi tu porodí a zasviní mi to tu, tak ju okamžite vyhodím von.“
„Akoby sa to tu dalo ešte viac zašpiniť.“ zamumlala som si
„Čože?!“ opýtala sa žena dosť nahnevane a začala odomkýnať dvere
„Vy ju zamykáte?! začudovala sa Sarah
„Nemám z nej dobrý pocit.“ odvrkla tá divná mužatka
Sarah mi podala do rúk akýsi kufrík a vysvetlila mi, keď videla moje zdesenie, že s tým kufríkom ju mám vyšetriť. Stále som ju nechápala, až napokon mi povedala, že viem ošetrovať ľudí.
„Keď myslíš.“ povedala som jej neisto a zdesene
Dovnútra som už vošla sama. Izbu predeľoval veľký záves. Za závesom sa črtali obrysy ležiacej osoby.

V izbe bol šero a vydýchaný vzduch. Osoba, ktorá ležala na posteli hlasno a ťažko dýchala. Pomaly som sa začala približovať k jej posteli a odhrnula som záves. Na posteli ležala schúlená malá červenovlasá žena. Najprv si ma nevšimla ale keď po do mnou praskla podlaha, otočila sa.
„Ach, Pítia.“ vyšlo z nej veľmi potichu
Ten hlas, tie hlboké modré oči, to všetko...bolo tak známe...do očí mi vošli slzy.
„Si to ty?“ opýtala som sa jej ale sama som tomu neverila
„To vyzerám až tak zle, že ma nespoznávaš?“ opýtala sa bolestne
Zostalo ticho. Nepochopila moju otázku správne, veď kto by aj pochopil v tejto situácii. Ak by som jej povedala, že má byť moja matka, pravdepodobne by si myslela, že my preskočilo.
Sadla som si k nej na posteľ a dala jej ruku na čelo.
„Máte horúčku.“ oznámila som jej potichu a jemne
„Mám aj kŕče, tá bolesť je neznesiteľná. Musíš mi na tú bolesť už konečne niečo dať.“ naliehala na mňa

Otvorila som kufrík a snažila som sa niečo nájsť. Zrazu niekde z bočného vrecka vypadol lístok na ktorom stálo:
„Za žiadnu cenu jej nedávaj lieky na bolesť, zabilo by to dieťa. Z láskou Pítia.“
Lístok som pochopila, a zaklamala som jej, že nič na bolesť nemám.
„Neviem prečo ma nechceš zbaviť tejto príšernej bolesti!“ začala mi vyčítať „Nevidíš ako sa trápim?!“
Sklonila som hlavu. Nevedela som, čo jej mám povedať. Madam Pítia ma sem predsa poslala hľadať pravdu, nie ošetrovať ľudí.
„Ako sa voláte?“ opýtala som sa napokon
„Volaj ma Nneka.“ odpovedala mi „Prečo sa tak zrazu zaujímaš o moje meno?!“
„Pekné meno...a ako sa volá otec dieťaťa?“ pýtala som sa ďalej a odignorovala som jej otázku
„Ako sa opovažuješ!“ nahnevala sa zrazu „Ani nevieš kto som! Ani nevieš čo by som ti mohla urobiť!“
„Áno, ale nezabudni bezo mňa neprežiješ.“ vyšlo zo mňa zrazu, aj keď to tak celkom nebola pravda a vyzeralo, že to zabralo „To dieťa sa bude volať Leila?“

„Nie.“ zasmiala sa „ To iba ty jej dávaš to hlúpe meno, jej meno bude dané mesiacom a slnkom presne v ten deň kedy sa narodí.“
„A čo ak to bude chlapec?“ neprestávala som otravovať
„Bude to dievča!“ znova vykríkla a namiesto slabosti a strachu sa v jej očiach zablysla nezdolná sila „A teraz už choď!“
Vstala som bez slova a vyšla som von. Neoplatilo by sa jej namietať, vyzerala dosť tvrdohlavá. Neviem prečo ale takto som si svoju matku nepamätala, a ani nikdy nepredstavovala. Ak je toto moja pravá matka je presným opakom všetkých mojich snov. V mojich snoch je jemná, jej oči pohládzajú a slová sú ako med. Teraz a tu, tá žena čo tam ležala, bola ako kus kameňa, ostrý jazyk a z očí jej šľahali plamene ... keď si to tak vezmem dosť sa na mňa podobala.

Prišla som dole na prízemie a zrazu ma schmatla Sarah.
„Meškáš!“ zachrčala nervózne
„A kam?“ opýtala som sa vystrašene a pokúšala som sa dohnať ju

„Predsa na predstavenie! Bože, ty si sa musela naozaj veľmi udrieť. Keď budeš mať chvíľu čas vyšetri sa.“ poúčala ma a stále bežala
Zastali sme až pred veľkým cirkusovým stanom.
„Dnes ste ty a tvoje čary hlavnými hviezdami večera.“ oznámila mi a odhrnula záves od miestnosti čo bola pravdepodobne moja šatňa
Sarah ma hodila do vane a začala drhnúť.
„Môžem sa ťa niečo spýtať?“ snažila som sa využiť čas
„Mňa? Veď samozrejme. Sme skoro ako sestry.“ povedala
„Čo je zač tá žena čo som ju dnes vyšetrovala?“ opýtala som sa nenápadne
„Ty si si to nevšimla?“ stíchol Sarin hlas, akoby bolo zakázané hovoriť o tom, a sklonila sa ku mne „Ona je nežiadaná.“

„A čo to znamená?“ priblížila som aj ja k nej a vravela som tichšie ako ona
„To znamená,... že sa o tom nehovorí.“ odsekla a stúpila odo mňa
„Sarah! Veď sme ako sestry!“ zaklamala som v skutočnosti, to bola pre mňa takmer cudzia osoba
„No tak fajn!“ vykríkla a usmiala sa
Znova ku mne podišla a začala šepkať.
„Ona je totiž upír! A ten jej milý, alebo ako to povedať, je tiež upír.“ začala rozprávať, a mne sa oči čoraz viac rozširovali „Chybička je však v tom, že on je princ a ona je iba obyčajná poddaná. Mali spolu románik a ona otehotnela, keď sa to kráľ dozvedel chcel ju zabiť ale princ sa prihovoril. A tak ju len vyhnali preč z ich spoločenstva.“
„No fajn ale aj tak nechápem jednej veci, a to prečo je k nej taký necitlivý. Chápem, že ona je poddaná ale porodí predsa potomka kráľovského rodu a teda asi aj ich dediča.“ chcela som sa dozvedieť viac
„Haha.“ začala sa smiať Sarah „To asi ťažko, upírie deti sa predsa rodia mŕtve.“
Keď vyslovila túto vetu prebehli mi po chrbte zimomriavky. Strážca v krajine mŕtvych povedal, že naveky patrím k mŕtvym... už viem čo tým myslel. Ale ak som sa mala narodiť mŕtva, ako je možné, že žijem?

[Charlotte]

Úžasny diel, tak napínavý skvelo napísaný.
Nemám čo k tomu dodať..Oplatilo sa čakať

[Zdenuška]

Áno .. súhlasím so charlotte .. naozaj s aoplatilo čakať . Tento dielik bol tak zvláštne magický ..

[Gigushka]

Tak wow teda oplatilo sa čakať

[babyblue]

dakujem velmi pekne, komentare me naozaj potesili, lebo pre vas robim tento pribeh naozaj som stastna, ze sa vam cast pacila charlotte15, Gigushka a Zdenuška
dakujem dakujem