Večné svetlo

[Coraline519]

super diel
a rýchlo nech je tu NOVÝ DIEL NOVÝ DIEL

[babyblue]

dakujem vsetkym za komentare, potesili ste ma, dalsi diel uz mam napisany a fotky dufam urobim coskoro takze teste sa
a este raz dakujeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeem

[Charlotte]

Vsetko bolo uz povedane takze sa nebudem opakovat ale aj tak skvely diel

tesim sa na dalsi

[babyblue]

po dlhsom rozmyslani sm sa rozhodla tento diel uverejnit bez fotiek, tie dalsie uz zase samozrejme bude s fotkami. ale tento diel som nechcela po prve preto lebo mam mensie problemy s compom, po druhe malo casu a po tretie si myslim ze fotky niesu v tomto diele nijak hlbsie podstatne, v inych boli preto aby ste si to vedeli predstavot ale tu su postavy ktore ste uz videli po dlhom predslove...uzite si diel

5.diel: Lieky a pán Boss

Keď som bola malá matka mi vravela aby som nešla s cudzím človekom, nechytala to čo má čudnú farbu a nebrala lieky, ktoré neviem načo sú. S cudzím človekom som chodila niekam každý deň, keďže mám miernu schizofréniu. Keď som bola malá brat ma donútil chytiť psie hovno. Ale lieky , ktoré som nepoznala som nikdy nebrala...vlastne až doteraz.

Sedela som na lavičke pred nemocnicou a čakala som Collina. Veci som mala zbalené v taške, ktorú mi požičala Gerty. Sedela som mierne zhrbená a prezerala som si nápisy na fľaštičke od liekov. Nepriaznivé účinky:
Zvracanie a nevoľnosť.
Závrate.
Halucinácie.
„Perfektné.“ zahlásila som len tak parkovisku
Vybrala som jednu pilulku a prehltla som ju. Tabletky som nikdy nezapíjala, napínalo ma to.
Postavila som sa aby som sa trocha rozhýbala, prešla som dvakrát okolo lavičky a pozrela som sa na hodinky. Bolo pol dvanástej, Collinovi som povedala aby prišiel o tretej ale doktor ma pustil už pre rannej vizite. Takže som mala tri hodiny k dobru. Po tejto myšlienke nastal veľký výdych.
„Čo len budem robiť?“ povedala som a poobzerala som sa okolo
Pár budov ďalej od nemocnice sa nachádzala mestská knižnica. Knižnice ma vždy fascinovali, takže som sa rozhodla na chvíľu sa tam pozrieť. V ten deň bolo dosť teplo a ja som cítila ako mi slnko pečie na hlavu. Hneď ako som vošla do knižnice obviala ma vôňa starých a použitých kníh. Vsakovala som tú lahodnú arómu plnými dúškami. Veľkú tašku som si odložila v šatni a opýtala som sa či môžem vojsť aj bez preukazu.
„Samozrejme.“ znela odpoveď „Ale nemôžete si nič požičať.“
Mala som pocit, že každý v tomto meste je až nad mieru ústretový. V kročila som do čitárne. Hneď ako som vošla privítali ma vysoké police sporadicky uložených kníh. Stále ma omamovala vôňa kníh. Spomenula som si na detstvo ako som si čítala rôzne fantasy a ako som si predstavovala, že aj ja raz budem písať také knihy. Prechádzala som s prstom jeden regál za druhým až nakoniec zastal môj zrak na knihe, ktorá mi otvorila celý tento svet vôní a histórie. Ernest Hemingway: Starec a more. Táto kniha má zvláštny dej. Každý človek chce byť ako tá ryba, ktorú starec chytal. Človek chce byť mladý, krásny a silný aj keby to malo znamenať, že zomrie mladý. Väčšina však skonči ako starec, všetko dobré prejde rýchlo a to čo im zostane je len utrpenie, ktoré bude trvať veľmi dlho. Ja som sa už dávno zmierila s rolou starca , čeliacemu stále novým utrpením. To, že ma zrazilo auto nakoniec nepatrilo k tomu najhoršiemu. Vybrala som teda opatrne knižku z police. Chvíľu som hľadala tiché miesto na čítanie. Všade bol niekto, šuchotali stranami a potichu vypúšťali slová. Vadilo mi to. Prešla som celú knižnicu až nakoniec. Ani som si nemyslela, že by v takom malom mestečku mohla byť taká pekná a veľká knižnica. Až úplne na konci som našla malé kresielko zastrčené medzi policami. Sadla som sa a usalašila sa. Kreslo bolo nadmieru pohodlné. Otvorila som knihu a začal pomaly čítať. Myslela som si, že to bude pokojný deň ale studený vietor mal iné plány...
Keď som totiž bola na dvadsiatej strane opäť zafúkal a ja som zdvihla hlavu. Nad kovovými dverami sa týčil nápis Archív. Pomaly som sa postavila a odložila knihu. Veľké dvere na moje počudovanie neboli zavreté. Vošla som do vnútra a znova ma upútala úžasná vôňa. Teraz však ešte starších kníh. Pripadala som si ako dieťa v cukrárni. Začal som sa prechádzať okolo veľkých políc a sledovala som dátumy. Boli tam zápisy už od 1560! Chodila som tam asi pol hodiny až kým som neprišla k dátumu 28.október, dátum môjho narodenia. Chcela som vedieť čo sa vtedy všetko stalo, a tak som pomaly vytiahla dosť veľký spis. Hneď ako som sa usadila za stolom a otvorila som ten fascikel uvedomila som si, že títo nezodpovedný ľudia sem nabáchali všetky udalosti, ktoré sa stali 28.októbra za posledných päťsto rokov.
Možno nájdem niečo o Samuelovi, pomyslela som si
Samuel totiž zomrel v ten istý deň ako som sa ja narodila lenže o niekoľko rokov skôr
Prvá informácia bola z roku 1578, veľký požiar postihol celé mesto. O dva roky neskôr, potopa. 1585 sa zase málo obilia urodilo a tak prišla veľká chudoba. Už v roku 1632 bola zapísaná svadba manželov z rodiny Garland. Istý pán George Ilmin Garland si zobral svoju sesternicu Ester Lizbeth Garland.
„Aha tak teraz už to chápem.“ vyhlásila som posmešne
V tom článku sa písalo o veľkých oslavách a o veľkom šťastí, že si pán tejto zeme našiel konečne svoju vyvolenú. Prešla som na ďalšie strany na ktorých boli rodné listy a údaje o deťoch. Medzi nimi som našla aj napríklad potomka manželov Garlandových. Narodil sa v roku 1634 a bol to chlapec John Michael Garland. Písalo sa znova o veľkej radosti a oslavách. Potom som našla rodné listy mnohých detí, našla som tam dokonca rodný list predka nášho starostu. Až úplne na konci bol zmuchlaný papier. List už dávno bielobou nežiaril, kus z neho chýbalo a celkovo vyzeral akoby sa pred niekým krčil. Na papieri stálo:
Dátum narodenia: 18.október 1648
Dieťa odrodila: Sarah Therton, miestna babica
Matka: Neznáma
Otec: Neznámi
V tej chvíli som týmto dedinským ľuďom musela uznať ako veľmi dobre všetko dokumentovali a to ešte väčšina vtedy ani nemala prístup k pitnej vode.
Pohlavie dieťaťa: Ženské
Meno: Leila Simone Le Gard
V tej chvíli sa mi zastavil dych a moji oči nechceli veriť čo vidia. To čo tam bolo napísané, bolo moje meno. Tak sa totiž naozaj volám. Nikdy som sa tak nepreukazovala lebo to bolo meno môjho otca a ja som ho z duše nenávidela. Ale teraz tam bolo...
„Pokoj, Leyla, veď sa tak môže volať ktokoľvek iný.“ upokojovala som sa
List pokračoval ďalej:
Dieťa prejavuje zvláštne znaky napr.: sklenené oči- pravdepodobne slepé avšak reaguje na svetlo a na ukazovanie, či osoby. Pravá noha- chýba malíček- mohlo by sa jednať o dôsledok matkinho stavu. Chrbát- jazva dole na pravej strane.
V tej chvíli som si uvedomila, že to všetko sedí a , že som v riti. Ale ako to je možné?
Snažila som sa ešte niečo nájsť ale papier bol dole odtrhnutý. Bola som v šoku a nevedela som sa ani len pohnúť. Viem, že zrazu niekto otvoril dvere.
„Hej, sem nie je dovolené chodiť nepovolaným osobám okamžite choďte preč.“ povedala stará žena a vyhodila ma odtiaľ. Vyšla som až von pred knižnicu a ešte stále som bola v šoku. Keď tu zrazu na mňa zatrúbil Collin.
„Ako si vedel, že som tu?“ vyhŕklo zo mňa zrazu
„Doktor mi povedal, že ťa videl ísť týmto smerom.“ povedal a vystúpil aby mi mohol otvoriť dvere na aute
Bez slova som nastúpila. Collin ešte hodil moju tašku do kufra a posadil sa do auta aj on.
„Je ti niečo?“ opýtal sa keď uvidel moju bledú tvár
„Nie, nič, len v poslednej dobe neviem ničomu pochopiť.“ odpovedala som mu trocha zahmlene
„To bude tým, že si bola päť mesiacov mimo.“ upokojoval ma
„Áno asi máš pravdu.“ povedala som mu radšej, lebo by to asi aj tak nepochopil
Collin sa usmial naštartoval auto a už sme sa viezli až k jeho vile na kopci.


O pár hodín skôr...
Collin pomaly vychádzal zo svojej vily. Pokračoval po schodoch až k autu, ktoré mu pred pár minútami odstavil sluha.
„Do kelu, kľúče!“ zistil keď chcel otvoriť auto „John!“
Collin zvrieskol na sluhu, ktorý mu auto pristavil ale po sluhovi akoby sa zľahla zem.
„Kde zas odišiel ten starý sklerotik!“ nahnevane povedal a rozhodol sa vrátiť do domu pre kľúče
Znova začal liezť po schodoch ale neprišiel ani k desiatemu, keď tu zrazu...
„Prepáčte.“ ozval sa tichý ale výrazný mužský hlas „ Vy ste pán Garland?“
„Áno.“ povedal Collin a pomaly sa otočil
Pri schodoch stál zvláštne pôsobiaci vysoký, tmavý muž.
„Viete pán Garland.“ pokračoval neznámi napokon „Ja som kúpil časť vašej firmy.“
„Ach, áno vy ste...“ zamyslel sa Collin „Pán Boss.“
„Správne.“ usmial sa pán Boss pri čom ukázal výrazne rezáky
Collin zliezol po schodoch aby mu podal ruku.
„Teší ma.“ povedal pán Boss a podal mu ruku „Vyzerá to tak, že budem váš nový sused.“
„Áno, ale dnes nie ste jediný kto sa sem sťahuje.“
„Naozaj?“ povedal pán Boss skôr ironicky než prekvapene
„Dnes sa ku mne sťahuje jedna priateľka, mala autonehodu. No vlastne ona mi bude robiť asistentku, takže ju pravdepodobne stretnete.“ usmial sa Collin a pozrel sa na hodinky
„ Prepáčte ale ak chcem všetko stihnúť musím už ísť, lebo naozaj nestíham a ešte k tomu som si nechal v dome kľúče a sluha niekam odišiel. Takže ich musím ísť nájsť.“
„Naozaj? Mne sa zdá, že máte kľuče v aute a, že auto je otvorené.“
Collin sa nahol cez pána Bossa aby skontroloval či sú kľúče v aute.
„Naozaj sú v zapaľovaní...“ začudoval sa Collin
„Takže zatiaľ.“ pozdravil sa pán Boss a odišiel
Collin pristúpil k autu. Dvere čo boli zamknuté boli tentoraz otvorené.
„Už bláznim?“ opýtal sa sám seba keď otváral dvere „Už mi načisto šibe.“
Collin za sebou zavrel dvere a odišiel k nemocnici.

[Gigushka]

Waw, takže hlavná hrdinka je x rokov stará starena To asi nie je náhoda, že ten spoluvlastník firmy či čo to je, sa volá ak isto Garland ako tí Garlandovci v tých zápisoch, však? zaujímavá časť

[Coraline519]

super diel plného prekvapenia
prekvapená som bola že sa Leila Simone Le Gard sa volá tak isto ako sa volá Leila Simone Le Gard z roku 1648 zaujímavé

teraz som zvedavá len a len na ďalší diel

[Yummos:)]

WAU ! skvelý diel ! úplne super !
Musím povedať že som nečakala že to bude až take skvelé aké je to teraz !
Teším na ďalší

[Charlotte]

Super diel ! neviem sa ani vyjadrit diel bol taky napinavy a zaujimavy..

Uz sa neviem dockat dalsieho

[babyblue]

som rada ze ste precitali aj bez fotiek aj ked vela ludom sa pacia prave efekty na fotkach, nebojte sa uz nabuduce budu fotky
a gigushka to nie je nahoda to je umysel a ci je ta minula leyla ta ista ako tato alebo ci to nie je niekto iny spolocny snou...tak nato si este pockate...muhahahahahahahaha
a dakujeeeeem za vsetky pekne komentare

[Yummos:)]

Ale teraz rozmýšlam či to v tom rodnom liste je náhodou LeIla a mala byť LeYla

[babyblue]

dobre sisi vsimla ale nema tam byt leyla, lebo leyla gordon je pseudonym alebo teda falošné meno pod ktorým vystupuje a leila z mäkkým "i", teda leila le gard je pravé meno

[LaRak]

skvelý dielik

[babyblue]

dakujem vsetkym za velmi pekne komentare, ktore mi samozrejme aj dodavaju inspiraciu ist dalej takze dakujeeeem a dufam ze vas chut do pisania a komentovania neopustila pretoze je tu nova diel
tento diel je skor o mensom oboznameni so Samuelom, pretoze si myslim ze je dost dolezitou postavou v pribehu a este som ho nejak hlbsie nerozoberala,takze uzite si diel

6.diel: Ako sa zblázniť do štyroch dní

V poslednej dobe som veľa myslela na Samuela. Bol skvelý človek. Je skvelý aj keď už nežije. Keď so mnou býval často som mu to hovorila, ale on len odpovedal:
„Nehovor to, nepoznala si ma keď som bol živý.“
Bolo to zvláštne ale nikdy o svojom živote nehovoril. Niekedy sa mi zdalo, že naňho už zabudol alebo naňho chce zabudnúť. Vedela som, že o ňom nerád rozpráva a tak som sa o tom nikdy nezmienila. Možno keby som sa ho aspoň niečo opýtala tak by som teraz bola niekde inde, a nečakala by som kým sa objaví. Na jeden deň som si vyšla k moru a znova som si naňho spomenula.

Raz som s ním išla k moru. Ukázal mi jeho obľúbené miesta. Nikdy mi nepovedal či tam chodil aj keď bol dospelý. Samuel sa dá v mojom živote len ťažko charakterizovať. Matku som smrťou stratila a jeho som našla až po smrti. Viete keď vyrastáte polku života na ulici a druhú v dome kde otec terorizuje celú rodinu, pripadá vám niekto ako Samuel ako požehnanie od nebies. Ako niekto kto vám pomôže, niekto kto vás chápe. Po smrti matky bolo dlho nič a nakoniec on. Nikdy som sa o tom nezmenila ale milovala som ho, a myslím, že aj on mňa. Bola to ale citová a psychická láska. Ale ja som ho aj tak cítila vždy keď sa priblížil. Vždy keď sa ma dotkol vždy som to cítila. Aj keď ľudia hovoria, že mŕtvych sa nemôžme dotýkať. Ja som však cítila dotyk, iba keď sa ma dotkol on. Jeho slová mi prenikali až do mysle. Viete si to predstaviť keď nájdete niekoho takého a v jedno ráno sa prebudíte a on tam nie je. Zlomilo mi to srdce. Nenávidela som ho, a myslím, že ho ešte stále nenávidím. Ale trocha menej. Pomôcť mu však chcem. Možno mi to potom on sám vysvetlí.
Len neviem ako ho nájsť alebo ako by mal on nájsť mňa.
„Hej, princezná.“ vykríkol na mňa s diaľky Collin „Poď dnu lebo zamrzneš.“
Týmito dvoma vetami ma vytrhol z myšlienok o mojom mŕtvom milencovi. Postavila som sa z piesku a smerovala k vile pri pláži ktorú vlastnil Collin.

„Som rád, že si chcela ísť na výlet.“ povedal a položil na stôl čaj „ Aspoň budeš myslieť na niečo iné ako na tú autonehodu.“
Chudák Collin vôbec netuší o čo sa jedná.
„Ďakujem, za čaj.“ poďakovala som sa trocha neprítomne
O Collinovi mi veľa ľudí hovorilo zlé veci, v posledných dňoch sa však snažil akokoľvek ma rozveseliť. Nehovorím, že je svätec, keby som si ho pripustila k telu vyzliekol by ma za päť sekúnd, ale treba mu uznať, že vie ako nato. Ale stále mu nedôverujem.
Zrazu som si namiesto Collina predstavila Samuela.
„Dnes vyzeráš dobre.“ povedal by Samuel
„To asi hovoríš každej živej babe, ktorú vidíš.“ usmiala by som sa
„Ty si pre mňa jediná.“ povedal by a usmial by sa aj on
Strhla som sa.
„Vravel si niečo?“ opýtala som sa Collina
„Opýtal som sa či pôjdeš so mnou zajtra na ryby. Je ti niečo?“ opýtal sa nechápavo
„Nie. Vlastne áno. Myslím teda, áno pôjdem na ryby a nie nič mi nie je.“ odpovedala som mu a snažila som sa usmiať

Úsmev bol dosť falošný ale vyzeralo, že naňho to zabralo.
„Objednal som čínu.“ zahlásil napokon
Znova som sa usmiala, teraz však takým ďakovným úsmevom.
„Leyla?“ pritiahol si ku mne stoličku
„Áno?“
„Keby sme spolu nerobili, alebo ak by som ťa nezamestnal, dali by sme sa dokopy?“
Pozrela som sa naňho. Vyzeral ako malý chlapec v škôlke, ktorý sa snaží zapáčiť dievčatku. Oči mal plné očakávania a zrazu som zabudla kto je, nechcela som mu ublížiť.
„Asi áno.“ odpovedala som mu diplomaticky
„Takže ešte nie je všetko stratené, a ...“ chcel ešte niečo povedať ale prerušil ho zvonček
Vzdychol a postavil sa od stola. Prišiel k dverám a otvoril ich. Potom som počula konverzáciu medzi ním a poslíčkom. Priniesli čínu. Collin sa vrátil naspäť aj so škatuľkami.
„Myslím, že ma títo ľudia okradli.“ snažil sa oživiť atmosféru
Jedlo sme zjedli pomerne rýchlo a ja som dokopy nič nepovedala. V posledné dni som sa cítila strašne zle. Bola som úplne bez nálady a mimo. V ten deň ráno som dokonca zakopla o posteľ a ani sa mi nechcelo ponadávať. Už sú to tri dni odkedy som odišla z nemocnice. Tri dni čo beriem lieky. Myslím, že pri nich strácam rozum.

Som bez nálady a neviem rozoznať predstavu od skutočnosti, po nociach plačem. Za posledné tri dni som päť krát rozmýšľala nad samovraždou a desaťkrát nad tým či sa mi Samuel a ochranca len nesnívali...
Vošla som do svojej izby a prezliekla som do pyžama. Po pár minútach som si ľahla. Zavrela som oči. Neustále som sa cítila unavená ale v noci som nemohla spať. O chvíľu som oči otvorila a Samuel stál v izbe.

„Samozrejme.“ povedala som a zažala svetlo
Počkala som kým sa uvelebí a svetlo som zhasla. Vzápätí som zaspala.
Ráno som sa zobudila a chvíľu som rozmýšľala kde som. Otočila som sa a v posteli mi ležal Collin. Vstala som a rozmýšľala nad snom, ktorý sa mi zdal v noci. Zdalo sa mi znova o Samuelovi. Milovali sme sa. Všetko sa zdalo ako živé. Vošla som do kúpeľne a opláchla som si tvár. Zrazu sa v zrkadle objavil Samuel a objal ma zozadu.
„Ako si spala?“ opýtal sa nežne
„Fajn.“ odpovedala som mu unavene
Otočil ma a pobozkal ma.

Zatvorila som oči a o chvíľu som ich otvorila. Nebol to Samuel ale Collin.
„Zbláznil si sa?“ skríkla som a odsotila som ho
„Čože?!“ skríkol on zase nechápavo „Čo sa deje?“
„No, čo asi podľa teba, hm? Len tak si sem vojdeš a začneš ma bozkávať? Veď sme si povedali, že budeme len priatelia!“ kričala som stále
„Prosím?“ opýtal sa posmešne ale potom uvidel, že to myslím vážne „Bože Leyla, ty si vážne chorá.“
Vzal si župan a odišiel nahnevaný s kúpeľne. Po pár minútach som počula hlasné buchnutie dverí na prízemí. Nechápala som čo sa stalo. Otvorila som lekárničku a vybrala som z nej svoje lieky. Zrak sa mi zastavil na znova na nepriaznivých účinkoch.
„Halucinácie.“ povedala som si potichu
Zavrela som lekárničku a lieky som položila na umývadlo. Vzala som si jeden a odišla som sa prezliecť. Vyšla som von a zamkla som vilu. Potrebovala som vypnúť. Odviezla som sa autobusom do malého mestečka pri pláži. Vošla som do prvej krčmy čo som uvidela.
„Whisky.“ zahlásila som hneď ako som si sadla

Barman kývol hlavou, vybral fľašu a pohár. Nalial veľmi opatrne a podal mi pohár.
„Ďakujem.“ poďakovala som sa a pohár som vypila na ex
„To nie je veľmi dobrý nápad miešať lieky z alkoholom.“ zahlásil hlas odzadu
Otočila som sa a tam stál modrý mužík. Obzrela som sa okolo, všetci mali nejakú farbu alebo nejak divne vyzerali
„ Na zdravie.“ zahlásili jednohlasne a ja som len zostala zaskočená
„No vyzerá Leyla, že si sa už naozaj zbláznila.“ zahlásil barman s úsmevom, ktorý bol teraz oblečený v ženských šatách

V šoku som vytiahla prvé peniaze čo som našla a položila som ich na bar. Z utekala som ale na ulici to nebolo o nič lepšie. Každý vyzeral...inak...
Zrazu ma jedna chytila za ruku a ja som začala hrozne kričať.
„Pomoc. Pomôžte mi niekto.“ stále som kričala
Zrazu som počula políciu. Potom som zacítila ranu do hlavy a viac už neviem...

[Zdenuška]

Napínavééé .. už cem ďalší dieliiik

[Charlotte]

Babyblue velmi pekne opisane vsetko dokopy fakt super opisane..

Neviem co ti este napisat..len to ze to prostredie a vsetko uplne ako skutocnost normalne sklanam poklonu..vies neuveritelne krasne pisat

a o foteni uz nehovorim..

Tesim sa na dalsi diel a som zvedavaa ako to bude pokracovat zo Samuelom,,. Tak dufam ze tu bude dalsi diel co najskor