1. časť - Nečakané prekvapenieNinaOdrazu sa otvorili dvere a predo mnou stáli dve očarujúce super kočky.
-Ahojte.
Rýchlo som zo seba vykoktala.
Obe na mňa pozerali ako na zjavenie a vymieňali si pohľady.
- Hmm...čau!
Ozvala sa prvá tá krásna červenovláska.
- Ja...ja som Nina.
Podávala som jej ruku snažiac sa zachovať si to málo dôstojnosti čo mi ostalo. Moja ruka bola odmietnutá! Pokus o priateľstvo zlyhal. O.K. je čas sa otočiť a vrátiť do sirotinca.
Tu sa ale ujala slova čiernovlasá kráska.
- Poď ďalej ...Nina, cíť sa tu ako doma, veď odteraz je to...aj tvoj domov!
Pôvabne sa usmiala, no akoby za tým úsmevom bolo čosi falošné. Teda som vstúpila do domu.
RosinaZatiahla som Missy za roh.
- Moje nervy, to má byť kto? Alebo skôr čo?
Soptila som.
- Neverím, že ONA je naša sestra, neverím.
- Pokoj Rossie, nerob si zbytočné vrásky. Neboj sa veď si to preveríme. Mám známosti na polícii, vytrhneme jej vlas v spánku a dáme identifikovať DNA.
Začala som si pílnikovať nechty - to ma vie vždy dobre upokojiť.
- Dúfam, že máš pravdu Missy, lebo ak nie...
Krútim hlavou. Miranda sa vyklonila z kuchyne a prehliadala si nového člena rodiny.
- Trebalo by ju trocha upraviť, vymeniť tie otrasné háby za niečo viac IN.
- Ty snáď žartuješ?
Prestala som si pílnikovať nechty.
- Nie príde ti Dan a hádam nechceš zažiť takú potupu a aby si tvoj frajer myslel, že máš takú sestru.
- Tak na to rovno zabudni.
Týmto som považovala našu debatu za ukončenú. Proste ju nenamaľuje a neoblečie do našich značkových vecí. Prečo som to tak nechcela? Možno som mala nepríjemný pocit, že za tou tvárou škaredého káčatka sa ukrýva čosi viac.
Miranda- Ahoj, neruším?
Vošla som do izby snažiac sa o zmierlivý tón.
- Nie, práve som...sa chystala dolu.
-Ach, aha. No vieš, len tak som rozmýšľala. Nechcela by si sa prezliecť? Teda nie, žeby tvoje šaty boli zlé -
snažila som sa rýchlo zahovoriť
- to nie, kdeže, len...vážne netuším aká móda sa nosí v sirotinci, ale my sa tu obliekame inak a keďže tu budeš odteraz bývať s nami, mohla by si sa začať tiež tak obliekať.
Videla som jej rozpaky, no nevzdávala som to ešte.
- Len na skúšku. Pozri čo som priniesla.
Zazubila som sa. Prešla prstami po šatách.
- Sú veľmi pekné. Ale ja sa naozaj ne...
- Už nič nehovor! Zver sa do mojich zázračných rúk! Ja z teba urobím Hankinsovú ako sa patrí!
A tak som sa do toho pustila, vediac už dopredu, že to nebude ľahká práca.
RosinaLadným krokom som prešla cez halu a nahodiac sladký úsmev otvorila dvere.
- Miláčik Dan tak ty si už tu!
Pobozkala som ho na privítanie. Vošiel dnu čosi hundrajúc si popod nos.
- Tak čo dnes dávajú? Hokej...á to je moje!
Hneď sa pohodlne usadil v kresle a ja som sa pritúlila k nemu.
- Dnes som mala náročný deň. Bez teba mi je tak smutno...
Snažila som sa nadviazať rozhovor.
- Chýbaš mi. Chýbajú mi naše spoločné večere pri sviečkach.
- Uhmm.
Už som nevedela ako upútať jeho pozornosť tak zo mňa vyklzlo.
- Dnes prišla naša sestra, vieš tá ktorú otec uviedol v poslednej vôli. Po celý čas bola v sirotinci. Keby si ju videl aká je!
- Ale čo? No schválne aká je?
- No čo ti budem rozprávať sám sa presvedč.
Uškrnula som sa v duchu. Nech si chlapec začne vážiť čo má. Keď uvidí Ninu určite ho to prinúti prehodnotiť svoj životný postoj.
- Ninááá, poď sem dolu!!! Chcem ti niekoho predstaviť!
Nikto nič, čo tam robí? Nebodaj ohluchla.
- Ninááá!!! Poď dolu už aj! Máme návštevu!
Takmer som si vykričala hlasivky. Odrazu sa ozvali kroky. No hurá! Princezničke sa uráčilo.
Skoro som omdlela, keď som ju uvidela.
- No, mala si pravdu, také niečo sa len tak nevidí!
Dan mieril k nej. Lapala som po dychu ako ryba na suchu.
- Ahoj ja som Nina. Tak ty si priateľ mojej sestry?
Vyškierala sa ako zmyslov zbavená.
- áno ja som Dan. Rád ťa spoznávam Nina.
- Veď som ti hovorila Dan, navyše sme sestry čo si čakal? Geneticky máme danú krásu.
Snažila som sa zachrániť túto grotesknú situáciu. Bolo to ako zlý sen. Zatvorím oči a prebudím sa. Zrak mi padol na dvere, kde stál ten previnilec. Miranda.
- Môžeš na slovíčko?
Usmiala som sa a zatiahla ju do kúpeľne.
- čo ti to napadlo? čo si to vykonala?
- Ale veď som z nej urobila človeka. Prepáč, že sa snažím spraviť z nej reprezentatívnu osobu, prepáč, že nechcem, aby nám kazila dobré meno. Vážne prepáč.
- Nikto z nej nechcel mať reprezentatívnu osobu, čo to splietaš? Ach Miranda, kde si bola, keď rozdávali rozum?
Mlčky sme na seba zazerali. Vtom som si spomenula, že Nina je sama v izbe s Danom.
Nina- Tak odkiaľ vlastne si? Z Krasohlídkova, či z Veronova?
- Nie-
pokúsila som sa o úsmev,
- zo Zelených Planín.
- Fúha, kde to asi je?
Začudoval sa.
- Dosť ďaleko odtiaľto. Je to v podstate vidiek, prežila som tam celé detstvo. A teraz som tu.
- A čo ako sa ti tu zatiaľ páči?
- Je to tu veľmi pekné naozaj. A moje sestry sú, tiež veľmi milé.
- To áno. Aj ty si veľmi milá a pekná.
Dodal flirtujúc.
Z kúpeľne vyšla Rosina a Miranda.
- Som taká hladná. Nevyhnutne potrebujem výdatnú večeru v podobe lososa v luxusnej reštaurácii. Daniel poďme prosím, poďme dobre?
-Ale veď hokej ešte neskončíl.
Všetci sa obrátili k televízoru, kde práve skončil hokej. Dan bol porazený.