GAMESIMS Fórum - Najväčšia SK komunita hier The Sims

Ahoj. Som Bella Gothová, vlastne, Isabella. Som dcéra Michaela Gotha a Valerie Gothovej. Moja mama je už mŕtva, a hoci mi je za ňou smutno, netrápi ma to až tak - mám už dvadsať jedna rokov - pracujem ako kuchárka, zaujímam sa o mimozemšťanov a chcem mať veľkú rodinu. Rada dávam peniaze na charitu a ak by som mala syna dala by som mu meno Alexander. A ak dcéru, uvažovala by som nad menami Kassandra a Valeria. Možno obe. Ale to som ešte netušila, že sa história opakuje. História čoho? História Belly Gothovej, ktorá zmizla v roku 1845, mojej mnoho násobne pra- babičky. Mnoho násobne. A netušila som v tedy, že sme si natoľko podobné. Charita, Kassandra a Alexander, veda.... Myslím, že som jej dvojníčka. A ak sa ostrihám ako ona... Och. Študovala som obrazy v múzeu, dokonca som našla i vystavenú kanvu od mlieka, kde bol jej obrázok - malá fotografia. A teraz som objavila i platňu! Platňu s jej - mojou tvárou! Ale všimla som si, že mám bledšiu pokožku, sivasté oči... Neviem. Možno záhadu Belly rozlúštim. A s ňou i moju minulosť. Ako to, že sme takmer rovnaké?

zatiaľ sa mi to páči..a tú bellu si urobila ty alebo hráš za tú čo v trojke bola malá ale vyrástla?..

Ty mi čítaš myšlienky?!
Ja už si dlhší čas hovorím, že rozbehnem príbeh na tému Belly, len keby mi čas doprial.
Inak pojala si to naozaj zaujímavo. Moc dobré. Som zvedavý na pokračovanie.

Nemesix píše:zatiaľ sa mi to páči..a tú bellu si urobila ty alebo hráš za tú čo v trojke bola malá ale vyrástla?..

tú Bellu som spravila sama, preto je iná, než tá v TS2, alebo v TS3. Ale jedno malé upozornenie: Túto "story" budem fotiť bez pózovačov a package predmetov (vôbec mi to totiž nejde spraviť, aj podľa návodu)

Aj mne sa to páči (zatial), je to dobrý nápad.

zuzu456 píše: tú Bellu som spravila sama, preto je iná, než tá v TS2, alebo v TS3. Ale jedno malé upozornenie: Túto "story" budem fotiť bez pózovačov a package predmetov (vôbec mi to totiž nejde spraviť, aj podľa návodu)

To nevadí, itak to bude určite dobré

A ešte jedno "varovanie": Tento príbeh bude poukazovať na to, čo sa ohľadom Belly zistilo, ale bude to i "dobrodružný príbeh s tématikou Belly Goth", to znamená, že si tu budem aj vymýšľať...

Diel 2. - Kde je Bella?

Vybrala som sa do knižnice, hádam zistím viac. A zistila som! Narazila som totiž na knihu so sľubným názvom: Kde je Bella? Samozrejme, hneď som ju začala čítať.

A bolo to naozaj úžasné. Písalo sa tam, ako bola rodina Gothovcov spriaznená s Landgraabovcami! A to dokonca i príbuzensky, Mariachell Landgraabová sa vydala za Frederica Gotha. Táto rodina vraj s Gothovcami vybudovala toto mesto. A potomkovia ešte žijú! Nora A Geoffrey Landgraabovci. Chcela som ich ísť navštíviť. A tak som i spravila. Boli to povestní snobi, nuž som si radšej obliekla šaty, vlasy som si prebehla hrebeňom a trochu sa namaľovala. Otvoriť sa mi vybral Geoffrey - podľa mňa ten priateľskejší z manželského páru.

"Dobrý deň, Som Isabella Gothová. Prišla som za vami v jednej dôležitej záležitosti. Smiem ďalej?"
"Isteže, poďte." povedal a zaviedol ma do ich "súkromného kina". Oveľa radšej by som bola keby sme sa rozprávali v salóne, ale posadili sme sa a ja som začala.
"Čo viete o knihe Kde je Bella, pán Landgraab?" spýtala som sa ho na rovinu.
"No, tú knihu poznám dobre, píše sa v nej o Belle Gothovej, manželke Mortimera Gotha, matke Kassandry a Alexandra, je tak?" prikývla som.

"Nuž, o tejto knihe viem takmer všetko. Napísal ju môj prastarý otec. Ale no tak, hádam ste si nemysleli, že len moja žena je Landgraabová! Aj ja som Landgraab. Hoci u mňa je toto šľachtické meno menej známe, prastarý otec pohneval kráľa a ten zato zakázal mojej vetve používať meno Landgraab. Nora o tom netuší, na čo by aj? A to že sme bratranci z neviem koľkého kolena... Na tom nezáleží, ide iba o mňa a Noru. A o môjho syna." prikývla som. "Potom ale iste tušíte, že Bella Gothová, je moja neviem koľko prababička. A to znamená, že sme príbuzní."

Je to zaujímavé-dobrodružné. naozaj skvelé

To bol zámer, ale nemala som veĽa podobizní. Chcela som jej dať rovnaké vlasy, ale v TS3 nie sú

No podobá sa

Páči sa mi to, určite budem čítať aj ďalej

Ďakujem práve si zháňam predsa len nejaké downloady, aby "story" vyzerala ešte lepšie.

Teším sa na ďalší dielik, kedy bude? Zajtra! Dnes...

Diel 2. - Stretnutie s Kermitom

Po rozhovore s Geoffreyom som sa vydala na cintorín nájsť nejakých Landgraabovcov, dátumy na náhrobkoch, mená... Potom, čo som prezrela tucet náhrobkov som sa dostala do zadnej časti cintorína. A tam som ich našla, hneď štyri vysoké náhrobky. Kitty, Chester, Queniee a Kermit Landgraabovci. Hm... toto by sa mi mohlo zísť. Prezriem dátumy, a čo nezbadám? Kitty Landgraab zomrela v roku 1845, v roku, keď prvá Bella Goth zmizla! Počkala som do večera, či sa nejaký z duchov nezjaví. Okolo jednej hodiny ráno sa zjavil Kermit Landgraab. Nie Kitty, ktorú som čakala. A tak som sa s ním dala do reči...

Kermit bol priateľský, hneď sme sa skamarátili. Spýtala som sa ho, či niečo nevie o Kitty.
"Nie, neviem, žil som dávno po nej. Ale čo keby si sa jej to spýtala ty? Príď aj zajtra, možno sa zjaví." povedal Kermit. Poslúchla som jeho radu a v noci som prišla na cintorín, ale zase nič. Ani Kermit sa nezjavil - možno sa mu nechcelo, neviem. A čakala som každý deň, ubiehali týždne. Až napokon...

"Kitty? Si to ty?" spýtala som sa ženy, ktorý mala na bledých vlasoch nasadený veľký cilinder. "Počula, som že sa chceš so mnou rozprávať. Kermit ma otravoval celé týždne... Ale povedala som mu: Ak sa chce so mnou naozaj rozprávať, príde. A keď na mňa včera nakričal povedala som si,že sa zjavím, nech ho mám z krku. Čo odo mňa chceš?" povedala namyslene, snobsky. Celá Landgraabová, pomyslela som si. "Ja len, či nevieš niečo o Belle Gothovej." povedala som. "O Belle? A čo za túto informáciu?" spýtala sa ma. "Čo takto... Privediem tvoju rodinu na cintorín, zaspomínate si..." začala som, ale veta o rodine bola chyba. "Ja nemám rodinu!" zasyčala mi výhražne Kitty do tváre. Chytila ma za plecia, nechty mi vryla do kože a vrčala: "Nemám rodinu, počuješ?! Nemám, nemám, nemám! Moja matka, Henrietta Wercklová ma opustila keď som sa narodila! A keď som vyrástla... Zavraždila som ju! Ju, aj jej milenca! Len môjho otca som nechala. Nemohol za to, že mu moja matka," pri tom slove sa výhražne nadýchla, "nepovedala o tom, že je tehotná. A môj otec, pravý Landgraab ma však sklamal. Tvrdil, že nie som jeho dcéra, že dcéru nemal a ani nemá. A že Henriettu Wercklovú nepozná! Nepozná, počuješ ma?! Ne - po - zná!" zvreskla a zatriasla mnou. "A potom som ho zabila. Pracovala som v cirkuse." ahá, tak pre to ten cilinder! prebleslo mi hlavou. "Prevŕtala som ho nožom... lenže dostali ma. Uväznili ma v žalári a napokon som zomrela hnevu. Zvláštna smrť, však? Od hnevu..." a vtedy sa rozplynula.