Škandál zažehnaný- Posledný diel!

Všetky uzavreté príbehy k The Sims 3 si môžete prečítať ešte raz v tomto archíve.

Moderátor: Totodile7625

Škandál zažehnaný- Posledný diel!

Poslaťod Maggi » Ned 16 Okt 2011, 08:44

Ján sledoval prebiehajúcu krajinu za veľkým špinavým sklom z vlaku Slovenskej železničnej spoločnosti. Čoraz viac ako sa blížili ku Bratislave, pribúdali domy, vinohrady a jeho srdce zrýchľovalo tep. Aký to bude pocit vidieť všetky známe tváre po tak dlhom čase? Ako sa zatvária pri pohľade na neho? Bude si to niekto pamätať?

Pohľad mu skĺzol na mobil v ruke. Ešte pár minút a vystúpi na vlakovej stanici mesta. Jeho spolusediaci mu nedávali pozornosť. Ako sa vlastne objavil vo vlaku? Prečo nešiel autom?

Len čo vlak zastavil a dvere otvoril prvý ochotný vystupujúci, vlak naplnilo hlásenie z železničného rozhlasu. Držiac svoj jediný kufor vystúpil von a kráčal k schodom.

Po tom čo vyšiel von z hlavných dverí zastal. Dickeyville. Znepokojene sa rozhliadol okolo seba a až potom spravil pár krokov od dverí na chodník. Aj tých pár ľudí, čo tam bolo, mu nevenovali pozornosť. Zrakom po chvíli našiel auto, ktoré na neho malo čakať a pomaly sa vybral k nemu. Sám nevedel pomenovať pocit, ktorý mal v sebe. Je rád, že je späť? Nemal prísť? V ruke zovrel kufor a nedovolil ho šoférovi zobrať. Ako nasadol posadil si ho na kolená a vyzrel von oknom.

Ján je späť.
__

Kefa sa mi zasekla vo vlasoch ako som si ich česala pred zrkadlom. Nahnevane som trhla, čím som si spôsobila bolesť. Viac ako pár mojich blond vlasov ostalo na kefe, čo mi ešte viac zvraštilo tvár. Neznášala som kefu, lenže nemala som čas si ísť kúpiť nový hrebeň. Dnes sa mi zlomil.

V zrkadle som sa pozrela na seba a pohľadom skontrolovala pleť, či sa mi za tých pár sekúnd nezmyl make-up, nerozmazala linka alebo nestala iná chyba na mojej tvári. Bola však bezchybná. Spokojne som sa na seba usmiala a hodila kefu na zem.
Obrázok
Našpúlila som na seba pery. Keby som bola chlap určite by som sa balila! Až po chvíli mi došla tá nezmyselnosť tej myšlienky, ale iba som sa pre seba zasmiala a pohodila vlasmi dozadu. Moje oči sa neodtrhli od zrkadla. Musela som neúprimne priznať, že som sa sama sebe naozaj páčila v každom pohybe. Akoby aj nie, som to predsa ja!

„Si hluchá?“ Zvreskol pri mojom uchu môj brat až som od ľaku nadskočila.


Zhrozene som vypúlila oči, pozorovala v zrkadle ako to vyzerá a až po tom som sa otočila na brata. „Čo chceš?“ Nadvihla som obočie a prevrátila očami ako to robia herečky v amerických filmoch.

„Zvoní ti telefón, parádnica...“ Vrazil mi mobil do ruky a napodobnil ma s povzdychom a akože si odhodil vlasy.

„Kretén...“ Zamrmlala som si v duchu a zdvihla telefón ukazujúc mu nech vypadne. „Prosím?“

„Kde toľko trčíš?“ Ozval sa z telefónu vyčítavý hlas mojej najlepšej kamarátky Ivety.
Obrázok
Pozrela som na hodinky a uvedomila som si, že meškám. „Prepáč, už som na ceste!“ Pricvikla som si mobil medzi ucho a rameno a rýchlo bežala ku skrini.

„Čakáme ťa.“ Zložila a ja som hneď mobil hodila na posteľ. Nesústredene som sa prehľadávala v mojej bižutérií. Pred tým ako som sa pozorovala v zrkadle som ešte hľadala nejaké náušnice.
Obrázok
Nakoniec som však aj tak žiadne nenašla a tak som vybehla z bytu.

---

Najrýchlejšie ako sa to dalo, bez toho, aby som si rozviala vlasy čím by sa mi úplne pokazil úsmev, som šla mestom do parku, kde sme sa mali stretnúť.

Vždy som si rada predstavovala, že som nejaká celebrita. Že na každom kroku je nejaký papparazi, ktorý zachytáva na fotoaparát každý môj krok. Preto som chodila s veľkým úsmevom na perách a ako na móle. Keď som prešla okolo zaparkovaných áut som si skontrolovala svoj vzhľad v oknách.

S hlavou v oblakoch som dobehla na miesto stretnutia a zbadala svoje kamošky. Iveta ružová v tvári mi kývla a naznačila nech za ňou prejdem.

Usmiala som sa ešte viac a roztvorila náruč. „Ahojte!“ Povedala som sladkým úsmevom premeriavajúc si ich oblečenie. V mysli som ich poriadne skritizovala, ale nepovedala nahlas nič.

„To ti trvalo.“ Pousmiala sa Paula a v ruke zovrela mobil. Vedela som si predstaviť, že čakala kým jej napíše jej nový frajer.

„Však to bolo iba pár minútové meškanie.“ Zasmiala som sa pre seba nedbajúc na to, že sa smejem sama. Nikdy mi to nevadilo. Predsa nemôžem za to, že ľudia nemajú zmysel pre môj humor.

„Paula má niečo pre nás, že vraj je to ešte horúce.“ Rozžiarene sa otočila Iveta na Paulu, ktorá iba spokojne prikývla.
Obrázok
„Ešte to nikto nevie, je to z prvej ruky...teda druhej.“ Zasmiala sa užívajúc si, že jej Iveta takmer visí na perách.

Rýchlo som rozmýšľala, čo by to mohlo byť. Čo len mohla Paula vedieť skôr ako ja? Nechcela som však dať najavo ako veľmi to chcem vedieť.

„Čo to je?“ Spýtala som sa napokon s úsmevom a pozorovala som jej ruku ako kývala s mobilom zo strany na stranu.

„Leo mi oznámil, že sa niekto vrátil do mesta...“ Dramaticky sa odmlčala a prebehala pohľadom z Ivety na mňa. „Niekto kto pred štyrmi rokmi záhadne odišiel...“ V očakávaní že ju doplníme nechala pootvorené ústa.

„Kto to len môže byť? An? Nevieš?“ Pozrela sa na mňa Iveta rozrušene.

„Ja....“ Stisla som pery. „Vie, že je to akoby som tu žila celý život, ale nasťahovala som sa sem pred troma rokmi. Netuším kto pred štyrmi odišiel.“ Priznala som porazene.

„Ozaj!“ Zasmiala sa Paula akoby jej to teraz doplo. Otočila sa na Ivetu. „Ján predsa!“

„Ján...je späť?“ Iveta šokovane lapala dych. „Nebol on niekde v polepšovni, či čo?“

„Ja som počula vo väzení!“

„Čo ak v oboch? Prečo ho pustili?“

„Ehm...“ Upozornila som na seba. „Kto to je?“ Spýtala som sa už aj ja s mobilom v ruke. Rýchlo som si zapla FaceBook. Potrebovala som zistiť kto to je a prečo jeho návrat je taký dôležitý.

Paula sa na mňa spolu s Ivetou otočili naraz.

„Povedz jej to ty...“ Paula sa pousmiala a povzbudila Ivetu do rozprávania.

„Ján pred štyrmi rokmi odišiel.“ Nadýchla sa. „Patrí medzi tých bohatších v meste, býva v južnej časti mesta za mostom. Nikto nevie prečo odišiel. Ani kam....“ Hovorila to akoby to bola nehorázna detektívka.

Zasmiala som sa. „To je všetko, nič iné na neho nemáte?“ Pozrela som na Paulu, nech ma vyvedie z omylu. Dokým som sem neprišla ja tu neboli klebety?

Paula pokrútila hlavou. „Obyčajný chalan, spravil pár party v dome kým jeho rodičia boli preč. Chodil s Valériou, o nich šli nejaké reči ale nič potvrdené.“ Mykla plecom.

Iveta bola podozrivo ticho. Tvár jej zružovela ešte viac. „Ja niečo viem...“ Povedala po chvíli a zdvihla oči zo zeme.

Vymenila som si s Paulou lačný pohľad, keď sa Iveta takto tvárila, šlo o niečo čo by nemala povedať ale ona to nedokázala. Potrebovala som niečo na tohto chalana, hoci som ho ešte ani raz nestretla. Lepšie je byť pripravený vopred.

„Ivi?“ Spýtala sa takmer šeptom Paula. Oči mala naširoko otvorené.

„Keď som sa ešte bavila s Valériou, kým sa z nej nestala taká sviňa...“ Nadýchla sa Iveta a pozrela na mňa. Už šla niečo povedať, keď vtom pozrela poza mňa. „Tam je!“ Vykríkla a hneď si dala dlaň na ústa.
Obrázok
Rýchlo som sa otočila a zachytila pár tmavých oči ako ma pozorujú. Ten pohľad ma zaskočil, ale iba na chvíľu. Pery sa mi stočili do úsmevu a premerala si ho celého. Pevná súmerná postava, príťažlivá tvár, sebavedomé držanie tela a dlhé prsty. Znovu som mu pozrela do očí a stále neodvracal zrak. Nadvihla som obočie a otočila sa späť ku Ivete. Vedela som, že sa na mňa pozerá a mimovoľne som stiahla zadok.

„Mali by sme ísť!“ Zasyčala Iveta rozrušene. „Ak nás začul....“

„Nezačul!“ Namietla Paula mračiac sa. „No a čo keď je tu? Pokračuj Iv!“

„Nie...“ Pokrútila hlavou a dala si ruky pod prsia, ktoré sa pri jej veľkosti brucha ani normálne ndali zbadať.

„Tak považujem potom, toto stretnutie za skončené.“ Predstavovala som si, že sa na mňa ešte stále pozerá. Nechcela som mu dopriať pocit, že na neho myslím, tým žeby som sa otočila aj ja. A aj by to bol risk, keby už na mňa pozeral. Ja predsa nie som taká!

„Zajtra v škole?“ Spýtala sa mrzutým tónom Paula chytajúc mobil, ktorý jej zazvonil.

„Majte sa dámy!“ Mávla som im obom a stále sa presviedčajúc aby som sa neotočila som sa pobrala späť domov. Aj tak som si potrebovala dať horúcu sprchu do trhať si obočie, oholiť nohy a dať si masku na tvár. Pred pondelkom bolo vždy veľa práce.

Prikázala som si sama sebe aby som prestala na toho Jána myslieť. Predsa mi za to nejaký chalan nestojí.
___

To som zase ja :lol: Dúfam, že sú tu ešte ľudia ktorí majú záujem niečo čítať. Bude tam aj akcia aj romantika aj napätie aj kamarátstvo :D Teším sa na Váš názor :)
Naposledy upravil Maggi dňa Uto 27 Dec 2011, 06:57, celkovo upravené 1
Obrázok užívateľa
Maggi
Starec
Starec
 
Príspevky: 5509
Registrovaný: Pon 24 Mar 2008, 20:41
Bydlisko: Slovakia
Pohlavie: Simka

Re: Škandál zažehnaný

Poslaťod Mimi » Ned 16 Okt 2011, 11:15

Som zvedava co dalej bude, z tohoto si moc nazor utvorit nazor :)
Neplač,že zapadlo slnko,lebo slzy ti nedovolia uvidieť mesiac.

Každý člověk má v podstatě jen tři velké zážitky: narození,život a umírání. Neví o tom, že se narodil, trpí, když umírá a zapomíná že žije... Štěstí je jako ze skla.
Jak se leskne, tak se i
láme.
Obrázok užívateľa
Mimi
Teenager
Teenager
 
Príspevky: 420
Registrovaný: Štv 27 Mar 2008, 08:52
Bydlisko: V Vesmíre v inej Galaxii
Pohlavie: Simka

Re: Škandál zažehnaný

Poslaťod Randa » Ned 16 Okt 2011, 14:35

ja len dufam ze nebude upir/vlkodlak alebo nieco podobne :D
Sedí bager na strome a pletie kakao.
Obrázok užívateľa
Randa
Dospelý
Dospelý
 
Príspevky: 466
Registrovaný: Uto 02 Mar 2010, 17:52
Pohlavie: Simka

Re: Škandál zažehnaný

Poslaťod PrincessLeia » Ned 16 Okt 2011, 15:18

Nevypadá to špatně. Počkám si na pokračování :)
"I am a reader. Not because I don't have a life, but because I choose to have many." - Anonymous
Obrázok užívateľa
PrincessLeia
Starec
Starec
 
Príspevky: 1935
Registrovaný: Pia 01 Okt 2010, 14:35
Bydlisko: Czech Republic
Pohlavie: Simka

Re: Škandál zažehnaný

Poslaťod myrielka118 » Ned 16 Okt 2011, 21:04

Jeee, veľmi sa teším na ďalší príbeh od Teba. :clap: Pokračuj, zatiaľ sa nevyjadrím, ak ti to neprekáža. :D
Hidden somewhere there where nobody could care, nobody could help... Hidden in my dreams. Maybe safe... nobody can really hurt you in your dreams. But it's NOT real. Should I really want it?
Obrázok užívateľa
myrielka118
Batoľa
Batoľa
 
Príspevky: 110
Registrovaný: Štv 26 Aug 2010, 23:52
Bydlisko: Twinbrook :)
Pohlavie: Simka

Re: Škandál zažehnaný

Poslaťod Maggi » Str 19 Okt 2011, 22:29

Jééj som rada, že ste všetci napísali a že sa našli ľudia, ktorí budú čítať :lol:

Ak mi v piatok padnú plány kvôli dažďu, bude nový diel :D približne rovnakej dĺžky, možno dlhší :)
Obrázok užívateľa
Maggi
Starec
Starec
 
Príspevky: 5509
Registrovaný: Pon 24 Mar 2008, 20:41
Bydlisko: Slovakia
Pohlavie: Simka

Re: Škandál zažehnaný

Poslaťod Maggi » Ned 23 Okt 2011, 20:49

2.diel
„Anabela! Si tam už milión hodín! Vypadni konečne!“ Búchal a zároveň kričal môj brat na dvere kúpeľne. Našťastie som jeho hlas počula iba tlmene.

Jeho krik som ignorovala. Bola som už na to zvyknutá a nič by ma nevyrušilo zo spievania mojej najnovšie obľúbenej pesničky. Samozrejme, že som sa pri tom pozerala do zrkadla každý svoj pohyb. Bola som už nachystaná, očesaná, namaľovaná, navoňavkovaná a vlastne všetko čo som potrebovala aby som bola nachystaná.

Keď búchanie neprestávalo, vypla som iPod a otrávene vyšla von. V duchu som si želala, aby sme mali na väčší byt aspoň s dvoma kúpeľňami, alebo aby som mala vlastnú spálňu. Žiť v jednej spolu s dvojičkou-bratom, bolo niekedy neznesiteľné. Viac ako niekedy.

Obrázok

Prešla som do kuchyne cez obývačku, ktorá bola s ňou spojená. Na stole som našla špinavý tanier a všetko rozhádzané. Tomáš samozrejme nepovažoval upratanie po svojej obrovskej hostine, za potrebné. Ja to však za neho upratovať nebudem! Rýchlo som prešla za kuchynskú linku a dala si vrieť vodu na kávu. Nepila som ju z toho, žeby som bola unavená, alebo žeby mi nejako extra chutila. Káva v termoske v ruke bola veľmi štýlová a nosilo to veľa celebrít, ktoré som sledovala. Všetkým som však tvrdila, že som celú noc nespala. Znelo to dobre, hoci naozaj som spala inak by som mala hrozne malé oči a vyzerala zle.

Nervózne som pozrela na hodinky a znovu na kanvicu, tá šla nejak pomaly dnes. Vtedy som si všimla, že vôbec voda ani nevrie. Skontrolovala som napájanie, ale všetko bolo v poriadku. Znovu som ju zapla a pozorne sledovala, tentokrát. Po chvíli začala vrieť a vypla sa. Nechápala som, čo sa stalo prvý krát. Bola som si istá, že som ju zapla rovnako. Pokrútila som hlavou a zaliala si kávu v termoske. Rýchlo som sa otočila ku dverám.

Tomáš akurát vyšiel von z kúpelne s nagélovanými vlasmi a sebavedomým výrazom. „Ideme, sestra?“ Uškrnul sa a prehodil si tašku cez jedno plece.

Prevrátila som očami a šla prvá von z bytu. Privolala som výťah a ako vždy si želala aby sme bývali v dome, kde nie sú žiadni otravní susedia, žiaden výťah, záhrada a pokoj. Vzdychla som si a nastúpila dnu.

Obrázok

__
Pred školu som dobehla a moje hodinky na mobile ukazovali za minútu osem. Spomalila som krok a pokojne vošla do budovy. Vrátničke som nevenovala ani pohľad. Vlastne som ho nevenovala nikomu. Trochu som zrýchlila ku svojej skrinke a opatrne pozrela okolo seba, či neuvidím niekoho kto by mi stál za reč.

Na chodbách však sa iba hrnuli decká v kopách do tried, všetci sa niekam náhlili a nikoho známeho som nezbadala... vlastne vtedy som ho zbadala. Ján tam stal celkom sám, narozdiel od ostatných nebol v žiadnom pohybe. Nepozeral mojim smerom v ruke držal pár papierov a jeho profil bol...celkom chutný.

Otočila som sa ku svojej skrinke a položila termosku na vrch. Vložila som kľúčik do zámky, ale nešlo ním otočiť. Mykala som s ním do pravej strany a prestala až pri pomyslení, žeby ma niekto mohol vidieť a mala by som trapas do konca života. Pustila som zámok a rozmýšľala čo s ním môže byť. Skrinku som mala s Paulou, ale ona bola ešte slabšia ako ja, nemohla ho pokaziť. A keby s ním nebolo niečo v poriadku, určite by mi dala vedieť.

Školou sa rozzvonil zvonec na začiatok vyučovania. V duchu som zanadávala, zobrala si kľúč, termosku a vybrala sa do triedy. Spoliehala som sa na to, že matematikárka tam ešte nebude a chvíľu bude po víkende meškať na prvú hodinu. No keď som zabočila na chodbu mojej triedy zbadala ako akurát jej pätu, čo zmizla v triede.

Tento týždeň sa teda úžasne začínal. Pomyslela som si s nahnevanou tvárou a pridala na kroku aby som mohla vkĺznuť do triedy bez povšimnutia.

Pred dverami sa mi do cesty postavil Ján. Zdvihla som oči ku nemu, nehovoriac ani slovo. Ja tu nie som od toho aby som zdravila prvá.

„Čau.“ Kútiky sa mu vytiahli hore do úsmevu. „Pomôžeš mi ako sa dostať do správnej triedy?“

„Jasné.“ Usmiala som sa tiež. Hneď som v tom videla niečo pre seba. Pomôžem mu a budem mať výhovorku prečo idem neskoro. „Čo máš za hodinu?“ Naklonila som sa ku rozvrhu, ktorý držal v rukách.

„Matematiku a....“ Prestal rozprávať, lebo som mu rozvrh zobrala z ruky a začala ho študovať. Vyzeral temer rovnako ako môj. Teda vlastne to bol ten istý. Dnes sa jednoznačne diali divné veci.

„To je tu.“ Ukázala som prstom na dvere naľavo odo mňa. „Túto hodinu máme spolu.“ Pohodila som hlavou aby mi vlasy skĺzli za pleco. V ruke som stále držala jeho rozvrh s termoskou.

„Aha.“ Jeho tmavé oči ostali na mojich a vyzeral zamyslene. „Ja som Ján, inak.“

„Ja viem.“ Neodpustila som si s úškrnom. „Ja som Anabela. Otvor dvere prosím“ Otočila som sa spokojne ku nim. Nemohla som sa dočkať na tie pohľady, keď vojdem do triedy s ním.

Načiahol sa cezo mňa a otvoril mi dvere. Vošla som dnu s veľkým úsmevom užívajúc si každého pohľadu. Všetky rozhovory v triede ustali, ale na moje nešťastie sa zraky presunuli aj na Jána. Rýchlo som položila kabelku a termosku na moje miesto a cupitala na podpätkoch ku učke, ktorá vyzerala ako vždy, tupo.

„Verím, že máš veľmi dobrú výhovorku tentoraz, Anabela!“ Osočila sa na mňa.

Je nemôžem za to, že nemáš na šampón a kaderníka! Mala som chuť jej odseknúť, ale snažila som sa nepovracať z jej ružovučko-zelených šiat čo mala na sebe.

„Pani učiteľka, ospravedlňte ma. Ukazovala som Jánovi školu a pomáhala som sa mu dostať do triedy.“ Žiarivo som sa usmiala a cez plece na neho pozrela. Nepozeral na mňa, ale aspoň nehovoril opačne.

„To je od teba veľmi láskavé Anabela.“ Hovorila tónom, z ktorého sa nedalo vyčítať či to myslí ironicky alebo vážne. „Ráno som s ním hovorila a nemali sme nikoho takého ochotného ako si ty. Môžeš ho sprevádzať celý deň...“ Na tvári sa jej rozhostil kyslí úsmev a jej malé oči zastavili na mojich topánkach. „Len čo sa pôjdeš prezuť si sadneš do voľnej lavice s ním a budeš mu pomáhať sa začleniť.“

Musela som priznať, že sa toto už nevyvíjalo ako som predpokladala, ale aspoň som nemala zmeškanú hodinu. Na podpätku som sa otočila podala mu rozvrh s veľkým úsmevom som šla pomedzi lavice späť po svoju kabelku. Iveta po mne hádzala pohľady, ale iba som sa ďalej pre seba usmievala. Všetko jej vysvetlím neskôr.

__
Po neskutočne dlhej hodine matematiky, keď konečne zazvonila som sa otočila ku Jánovi, ktorý celkom usilovne pracoval na príkladoch. Matematika mu teda šla. Aspoň sa o to snažil. Musela som priznať. Celú hodinu som sa snažila niečo zistiť, ale nič okrem SMS-kovania zlého nespravil.

„Tak...“Postavila som sa s kabelkou v ruke. Plánovala som mu ukázať základné časti školy a prípadne trochu meškať na ďalšiu hodinu.

Obrázok

„Neber si to osobne, ale sprievodcu nepotrebujem.“ Zdvihol oči od príkladu a zavrel knihu. „Mám tu kamarátov a čo som o tebe počul...“ Jedno obočie sa mu jemne zdvihlo.

„Rada sa ťa zbavím.“ Odsekla som mu, hlboko urazená. Bez pozdravu som sa otočila na mieste a zachytila pohľad Velérie, triednej prostitútky. Jej hrubo namaľované oči ma posmešne pozorovali a pery sa jej sformovali do úsmevu. Nedokázala však nič povedať, vedela žeby som ju zničila. Na ňu som mala toľko vecí, ktoré keby vedeli jej rodičia už dávno by bola zapojená do nápravného programu.

Prevrátila som očami a vyšla z triedy. Netušila som kto mu o mne kedy čo stihol povedať, ale musela som to zistiť, aby som toho človeka zničila.

„An!“ Chytila ma za rameno Iveta. „Letíš akoby ťa naháňali.“ Pribrzdila ma.

„Prepáč.“ Zasmiala som sa a už na chodbe prezerala zo strany na druhú aby mi niečo neušlo.

„Hej.“ Zastavila ma úplne a pozrela na mňa ustarostene. „Drž sa od neho ďalej.“ Povedala oveľa tichšie aby svojim slovám dodala vážnosť.

„Čože? Vyzerám snáď, že po ňom idem?“ Nadvihla som obočie. Však po ňom nejdem. Dúfala som, že to tak nikto nevidí.

„Nie...len... Valéria...“ Mrmlala niečo pre seba, ale cez hluk na chodbe som ju dobre nepočula.

„Čo?“ Zamračila som sa, keď som znovu ten zmaľovaný ksicht zbadala cez Ivino plece.

„Čo načúvaš?“ Oborila som sa na ňu a šla cez Ivetu ku nej.

„Chuderka Anabelka, myslíš si, že zato že sa na teba raz pozrel už spolu chodíte?“ Posmešne sa usmiala a dala si ruku v bok.

Obrázok

„Ja nie som ako ty. Vieš, narozdiel od teba neberiem pohľad od chalana ako výzvu na sex.“ Zúžila som oči. Táto chudera ma ešte viac štvala pri pomyslení, že vedela viac o Jánovi ako ja. Potrebovala som to z nej nejak vypáčiť. Určite vedela nejaké šťavnaté detaily, keďže s ním chodila.

„Sorry! Zabudla som, že si v celibáte a všetko sa v tvojom svete točí okolo Barbie ktorá miluje svojho jediného Kena.“ Uštipačne poznamenala dychtivo čakajúc, čo jej na to odpoviem aby sa od toho mohla odraziť v odpovedi.

Zasmiala som sa jej do tváre, prestala sa smiať a otočila na päte. Nebudem sa predsa s ňou rozprávať. Lebo to bolo presne čo ona chcela a nebudem jej vyhovovať.

Iveta na mňa kývla a spolu sme mlčky prešli na ďalšiu hodinu.

__

Cez Dejepis som sa dozvedela pár faktov z prvej svetovej, ale viac dôležitejšie som spozorovala viacero vecí.
1. Ján sedel s Leom
Leo ako Paulin frajer mi tak slúžil ako priamy zdroj. Zistila som, že kedysi boli najlepší kamaráti a zdalo sa, že aj teraz sú. Celú hodinu mali nejakú diskusiu.

2. Valéria sa snažila o Jánovu pozornosť až príliš často
Neustále spomínala jeho meno so svojou spolusediacou, ba ho pár krát aj oslovila. Na prekvapenie sa ani neotočil a celkom ju ignoroval. Potešilo ma to, že ignoruje svoju bývalú. Ale taktiež to bolo trochu podozrivé. Potrebovala som zistiť prečo sa rozišli, možno by to viedlo k lepším info.

Svoj zápisník som zatvorila akurát keď ku mojej lavici podišiel môj brat, Tomáš.

„Zabudol si si desiatu?“ Spýtala som sa ho s úškrnom uchlipujúc si kávu. Vždy odo mňa chcel prachy, pretože nedokázal vydržať bez obrovského chleba, či bagety na desiatu. Za výmenu mi musel dať nejakú info alebo službičku.

„Máš euro?“ Usmial sa nevinne a naklonil sa ku mne. „Ján robí party zajtra u neho večer. Mám to z prvej ruky.“ Spokojne sa vystrel a natiahol ku mne roztvorenú ruku.

V duchu som žasla ako som si ho pekne vycvičila a podala som mu dve päťdesiat-centovky. Otočila som sa k svojim poslucháčom.

„Ľudia, nehovorte to nikomu.“ Stíšila som hlas a tým získala ich celú pozornosť. „Ján zajtra chystá party u neho doma večer o šiestej a všetci sú pozvaní! Radšej si to nechajte pre seba, on nechce aby došla celá škola.“ Uškrnula som sa a spokojne sa vystrela. Otočila som sa do triedy a zachytila som jeho pohľad.

Nadvihla som obočie a usmiala sa. Jeho tajomstvá budú čoskoro odhalené.


-_
v budúcom diely to začne byť napínavé sľubujem :oops:
Obrázok užívateľa
Maggi
Starec
Starec
 
Príspevky: 5509
Registrovaný: Pon 24 Mar 2008, 20:41
Bydlisko: Slovakia
Pohlavie: Simka

Re: Škandál zažehnaný

Poslaťod NATA » Ned 23 Okt 2011, 21:07

pekná časť :) ... na dalšiu sa strašne teším :))) .... kedy bude?? :D
"Milujem" ľudí ktorý majú tak nudný život že musia rozoberať ten môj :)
NATA
Batoľa
Batoľa
 
Príspevky: 84
Registrovaný: Pia 04 Feb 2011, 23:51
Bydlisko: Lužany pri Topli
Pohlavie: Simka

Re: Škandál zažehnaný

Poslaťod Maggi » Ned 23 Okt 2011, 21:09

Ďakujem :)
Posnažím sa aby som ju dorobila v stredu, nechcem vás dlho nechať čakať :D
Obrázok užívateľa
Maggi
Starec
Starec
 
Príspevky: 5509
Registrovaný: Pon 24 Mar 2008, 20:41
Bydlisko: Slovakia
Pohlavie: Simka

Re: Škandál zažehnaný

Poslaťod Catqa » Pon 24 Okt 2011, 00:01

Akoze, co ja robim v sekcii pribehy, netusim :D Zbadala som odkaz v tvojom podpise, nakukla do prvej vety a zrazu som bola na konci druheho dielu.
A parada, fakt. Velmi dobre sa mi citas, tak lahko, sviezo, putavo :clap: Obcas ma vratil spat v citani divny slovosled, v druhom diely. Akoze ziadna katastrofa, len som sa nad tym pozastavila.
Isto sa este vratim :good:
Obrázok užívateľa
Catqa
Moderátor
Moderátor
 
Príspevky: 1959
Registrovaný: Sob 22 Mar 2008, 23:30
Pohlavie: Simka

Re: Škandál zažehnaný

Poslaťod Mimi » Str 26 Okt 2011, 08:13

to teda dufam ze bude napinavejsi :D ale dobre sa to cita, vlastme uuuzasne!! ;* ;)
Neplač,že zapadlo slnko,lebo slzy ti nedovolia uvidieť mesiac.

Každý člověk má v podstatě jen tři velké zážitky: narození,život a umírání. Neví o tom, že se narodil, trpí, když umírá a zapomíná že žije... Štěstí je jako ze skla.
Jak se leskne, tak se i
láme.
Obrázok užívateľa
Mimi
Teenager
Teenager
 
Príspevky: 420
Registrovaný: Štv 27 Mar 2008, 08:52
Bydlisko: V Vesmíre v inej Galaxii
Pohlavie: Simka

Re: Škandál zažehnaný

Poslaťod Maggi » Str 26 Okt 2011, 13:18

Catqa príjemne si ma prekvapila, som rada že niekto zhora (od moderátorov) číta môj príbeh :D

Mimi bude napínavé, ale hlavne veľký nečakaný zvrat :D
Obrázok užívateľa
Maggi
Starec
Starec
 
Príspevky: 5509
Registrovaný: Pon 24 Mar 2008, 20:41
Bydlisko: Slovakia
Pohlavie: Simka

Re: Škandál zažehnaný

Poslaťod myrielka118 » Sob 29 Okt 2011, 14:09

Napínavé a veľmi zábavné. :lol: Teším sa na ďalší dielik. :D :good:
Hidden somewhere there where nobody could care, nobody could help... Hidden in my dreams. Maybe safe... nobody can really hurt you in your dreams. But it's NOT real. Should I really want it?
Obrázok užívateľa
myrielka118
Batoľa
Batoľa
 
Príspevky: 110
Registrovaný: Štv 26 Aug 2010, 23:52
Bydlisko: Twinbrook :)
Pohlavie: Simka

Re: Škandál zažehnaný

Poslaťod Maggi » Sob 29 Okt 2011, 20:55

tak a je tu nový diel, nafotiť nestíam a pre tento diel ani neviem či je Sims použitelný :D nabudúce bude :D

3.diel
„Tak sa majte, vy dvaja.“ Usmial sa na nás otec unavene, držiac si kabát. Už prezlečený do svojej pracovnej uniformy práve odchádzal do práce na nočnú smenu. Nevyzeral nadšene, ale nanešťastie pre neho, ju musel odpracovať viac krát do týždňa.

„Neboj sa oci, všetko bude v poriadku.“ Usmiala som sa z gauča a zachytila Tomášov pohľad. Tentoraz sa nám hodila otcova neskorá smena. Plánovali sme ísť na pár hodín na Jánovu párty a cez pracovný týždeň, by nám to otec určite nedovolil.

Len čo sa za otcom zabuchli dvere, obaja sme vyskočili.

„Takže si zopakujeme plán!“ Zastavila som svoje dvojča, chytajúc ho za plece. „Nie tak rýchlo.“ Usmiala som sa naširoko. „Nezdvíhaj telefón keď ti bude volať, aby si myslel, že už spíme. O jedenástej stade musíme odísť a snaž sa byť triezvy.“ Chcela som ho ďalej poučovať, ale už ho nebolo.

Zachytila som svoj obraz v zrkadle na stene a usmiala som sa na seba. Všimla som si tie všetky Jánové pohľady, ktoré po mne v škole aj po nej hádzal. Možno je konečne čas si niekoho pustiť k telu a Ján by bol veľmi výhodná obeť. A celkom príjemná na pohľad.

„Choď sa prezliecť a namachliť, lebo neodídeme tvojim tempom.“ Zakričal na mňa z druhej izby Tomáš a vytrhol ma zo zamyslenia.

„Čo si ty taký uponáhľaný?“ Uškrnula som sa na neho akurát keď mal cez hlavu tričko. „Bude tam niekto, na koho sa tešíš?“ Podpichla som prechádzajúc ku skrini veľmi pomalým tempom.

„Možno, sestrička. Ale takéto veci by som ti predsa nehovoril. Viem, že všetko vykecáš.“

Hodila som ho neho vankúš, tváriac sa, že to nie je pravda. A možno to ani nebola až tak do detailu pravda. Nejaké veci som si nechávala pre seba, čakajúc na správny moment, kedy by som ich využila vo svoj prospech. A v dnešnej dobe jednoducho platí, že informácie sú najcennejšie veci, čo môže človek mať.

__

Z domu sme vyšli a už bola tma. Našťastie nás viezol Tomášov starší kamarát, pretože na taxík som peniaze minúť nechcela a v noci ísť na podpätkoch na opačný koniec mesta, tiež nie.

Cestou som pozerala do mobilu kontrolujúc SMS od Pauly, ktorá tam už bola a oznamovala mi, kto tam už je. Nemohla som sa dočkať kým tam budem aj ja a všetko bude správne. Bezo mňa sa party nemohla začať.

Vložila som mobil do malej kabelky a pozrela na profil svojho šoféra, ktorý si pohmkával do rytmu pesničky z rádia.

„Poznáš Jána dobre?“ Usmiala som sa tváriac sa nenápadne. Stále ma žralo, že o ničom neviem proti nemu, ale vlastne dokopy nič.

„Čo ti poviem. Viem, že je to jeden zbohatlík a mal nejaké problémy so zákonom. Na tú party idem len preto, že nič iné v utorok večer nie je a u boháčov bude určite chlast.“ Zasmial sa a odhalil svoje veľké konské žlté zuby.

„Čože? So zákonom?“ Chytila som sa jediného, čo ma zaujalo a odvrátila zrak od jeho zubov. Že sa nehanbí!

„Ja neviem.“ Mykol plecom a zabočil na príjazdovú cestu, plnú áut. Zastal celkom na konci. „Je to furt mladší chalan, nikdy som do toho nezabŕdal.“ Vytiahol kľúčiky von a pozrel dozadu. „Tak decká sme tu!“ Vystúpil von.

Pomaly som vystúpila z auta a pozrela na dom zamyslene. Potrebovala som súrne zistiť, čo mal so zákonom aké opletačky. Smrdelo mi to po poriadnom drbe. Očarená svietiacim a hudbou i hlasmi naplneným domom, som kráčala vopred. Jednou rukou som potlačila dvere a vošla dnu.

Všade boli ľudia postávajúci, tancujúci, zabávajúci sa, bozkávajú ci sa, alebo niektorí už aj ležali na zemi. Nadšene som vzdychla. Presne takúto párty som už dlhšie chcela navštíviť. Ako z amerických filmov. Všetky škandály na jednom mieste. Len to ešte stihnúť zachytiť. A zabaviť sa.

„Anabela.“

Myslíme na vlka a vlk za dverami. Pomyslela som si pre seba a žiarivo sa usmiala na Jána, ktorý ma zavolal. „Super party.“ Pozrela som mu do očí a podišla ku nemu.

„Pôvodne to mala byť menšia party pre mojich kamarátov. Ale predpokladám, že tebe vďačím za túto veľkú návštevnosť.“ Uškrnul sa, ale jeho oči mi nesedeli k jeho perám. Boli chladné.

„Poďakovať mi môžeš neskôr.“ Zaklipkala som mihalnicami a pozrela okolo seba. „Kde si môžem vziať drink?“

„Dovoľ mi, ti jeden doniesť.“ Ponúkol sa prekvapivo, zľahka sa dotkol môjho ramena a otočil sa preč.

Spokojne som ostala na neho čakať, rýchlo píšuc SMS pre Paulu, že kde je. Popritom som sa snažila stíhať a zachytávať čo všetko sa medzi kým dialo. Pár ľudí mi kývlo, alebo ma pozdravilo. Niektorých som ani nepoznala, ale to mi neuberalo na sebavedomí, ale skôr naopak.

„Ale ale, koho to tu máme.“ Ozval sa za mnou posmešný hlas Valérie.

Vzdychla som si a s nadvihnutým obočím som sa ku nej otočila. „Čo tu robíš ty?“

„Neviem ako ty, ale vítam Jána späť. Ak nevieš táto párty je o tom.“ Uškrnula sa a rukou si potiahla kratučké mini šaty nižšie aby jej nebolo vidno nohavičky.

„Ideš stále po ňom?“ Zasmiala som sa krátko. To využijem a jej ksicht stál jednoznačne za to. Chvíľu lapala po slovách ako nemá ryba.

„Tu máš niečo dobré.“ Ozval sa v pravú chvíľu Ján podávajúc mi ružový drink v sklenenom pohári.

„Ďakujem“ Usmiala som sa ešte viac vychutnávajúc si Valérin pohľad. Nedokázala som si odpustiť prikladanie soli do rany. „Si taký milý. Neukážeš mi tento dom?“ Hodila som po ňom pohľad. Vedela som si predstaviť, že keby pohľad zabíjal už by ma dávno Valéria zavraždila.

„Prečo nie? Nasleduj ma.“ Videla som ako jeho oči na chvíľu mihli poza mňa, zrejme na Valériu. Jeho úsmev však nemizol a kráčal vpred.

Držiac si drink som sa otočila na Valériu, ktorá bola celá červená.

„Zaplatíš...“ Počula som ako precedila cez zuby.

Žmurkla som na ňu a zrýchlila krok aby som mu stíhala. O jej vyhrážke som si nerobila veľkú hlavu.

„Tu je kuchyňa...“ Zastavil Ján pred prahom veľkej priestrannej miestnosti.

Všade boli ľudia, ba som si všimla, že niekto aj ležal na kuchynskej linke. V duchu som si to predstavila bez ľudí a potichu som závidela taký veľký priestranný dom.

Len na prvom poschodí bolo tak veľa krásnych veľkým miestností v obrovskými oknami. Na poschodí už bolo menej ľudí, viac menej v kútoch bozkávajúce sa páry, ktoré chceli mať súkromie. Ani som nestíhala sledovať kto to bol a s kým.

„A toto je moja izba..“ Otvoril dvere a vošiel do tmavej miestnosti.

Kým som vošla zasvietil jednú malú lampičku na stole.

„Nevyzerá, že tu niekto býva...“ Poznamenala som pri pohľade na zatvorený kufor,dokonale uhladenú posteľ a prázdny stôl.

„Len pred dvoma dňami som sa vrátil.“ Poznamenal a pozoroval ma, ako som sa prechádzala po izbe.

Vtedy mi to doplo, prečo ma sem doviedol. Prešla mnou nervozita, ale hneď zmizla. Otočila som sa na neho s úsmevom a drink som položila na stôl. Pomaly som kráčala ku nemu.

„Anabela.“ Jeho obočie sa zamračilo, ale nevšímala som si to.

„Nemusíš to hovoriť, niekedy netreba hovoriť.“ Usmiala som sa a prešla rukou po jeho saku, akoby som mu ho chcela upraviť. „Ja som ťa videla ako si sa na mňa pozeral. A zaviesť do izby? To hovorí samo o sebe...“ Nechala som ruku skĺznuť dole a pozrela mu do očí. Bola som pri ňom blízko, veľmi blízko.

„Čože?“ Spýtal sa po chvíli, čo mal na tvári tupý výraz. „Ty si myslíš, že ťa chcem zbaliť?“ Nadvihol obočie a prešiel nabok odo mňa. Krátko sa zasmial a pozrel na mňa. „Nemôžem tomu uveriť.“

Mala som pocit, že ma oblial studenou vodou. Ja som mala teraz tupý výraz na tvári.

„Ty si si naozaj myslela, kvôli tomu že som sa na teba pozrel v škole, že to je nejaký signál? Preboha... Tomu nemôžem uveriť.“Znovu sa zasmial. „A sem...“ Rozhodil rukami. „Sem som ťa zavolal, pretože sa s tebou potrebujem dohodnúť. Teda chcem ti povedať aby si sa držala odo mňa ďalej a nestrkala svoj zvedavý nos do môjho biznisu.“ Jeho smiech sa rozlial po celej izbe. „Už len s tebou by som si začal. S najväčšou drbnou na škole...“

Väčšie poníženie som v živote nezažila. Prvý krát som sa chcela prepadnúť pod zem. Nemohla som sama sebe uveriť aká som bola naivná a už vôbec nie to, že sa mi teraz vysmieval do ksichtu. Urazene som si zobrala drink a udržala svoju túžbu ho vyliať na koberec. Rýchlo som vyšla z jeho izby ponáhľajúc sa dole schodmi. Slzy poníženia som mala na krajíčku a skoro som spadla.

Vyšla som rýchlo z domu a pohár hodila do trávnika. Nemohla som uveriť, čo sa práve mne stalo. O tom sa nemohol nikto dozvedieť. Bola som si istá, že keby t on niekomu povedal tak to zapriem a nikto mu to neuverí. Aspoň som v to dúfala a v duchu som plánovala pomstu, čo spravím.

Vtedy som zbadala Valériu na niekom nalepenú v jazykovej bitke. Utrela som si slzy a zbadala som, že to bol môj brat. Rýchlo som ta pobehla.

„S dovolením!“ Chytila som Tomáša za rameno a odtiahla som ho od nej. Vedela som, že ona to robí z pomsty. Ale netušila som prečo to robí on. Predsa o nej vie čo je zač.

„Svätá Anabelka závidí?“ Začala sa Valéria smiať.

„Čo máš za problém?“ Oboril sa na mňa Tomáš, očividne mu vadilo, že som ho vyrušila.

„Uvedom sa!“ Mala som chuť ho prefackať a ísť domov.

„Kým vy dvaja sa pomuchlujete, budem v garáži čakať, Tomi.“ Zasmiala sa Valéria chytajúc mu zadok.

Znechutene som na neho pozrela. „Čo má toto znamenať? Zbláznil si sa?“

„Čo teba do toho? Nemôžeš mi raz dať pokoj?“ Vymámil sa z môjho zovretia a vybral sa za Valériou.

Zamračene som ho pozorovala.

„Nevideli ste niekde Val?“ Ozval sa niekto za mojim chrbtom.

Nahnevane som sa otočila. Stál tam Leonard. Paulin frajer. Čo len on chcel s Valériou?

„Šla do garáže.“ Odsekla som mu a už ho nebolo. Idiot. V duchu som si pomyslela a rozmýšľala som, ako sa dostanem domov. Na tejto party som nemohla ostať ani minútu. Pri pomyslení, žeby som stretla Jána, mi bolo zle.

Pomaly som sa pobrala tmavou záhradou niekam. Netušila som kam a vôbec ma to nezaujímalo. Takto zle som sa dlho necítila. Nahnevane som kopla do plastového pohára ležiaceho na zemi a premýšľajúc som šla ďalej.

Kde trčíš?

Došla mi SMS od Ivety a podobná aj od Pauly. Nemala som chuť im odpisovať. Oni dve určite všetko pozorne sledovali a o tom, čo sa stalo som sa nechystala nikomu povedať. Teraz som to potrebovala zo seba dostať aby som znovu mohla nasadiť úsmev a tváriť sa, že sa nič nestalo.

Zrazu niekto vbehol do mojej cesty.

„Dávaj pozor!“ Nahnevane som vykríkla ale keď tá postava vyšla z tieňa, vydesila som sa.

Bol to Ján, bol zadychčaný a ruky si narýchlo utieral do jeansov. Zbadala som, že je to krv. Na chvíľu som takmer prestala dýchať. Sama seba som sa presviedčala, že to nemôže byť.

Jeho pohľad sa stretol s mojim. Vtedy niekto začal vrieskať na plnú hubu z poza neho. On nespúšťal zo mňa pohľad a bola som vydesená. Čo sa stalo? Bol mierne prikrčený, akoby na mňa chcel skočiť ako šelma len čo by som spravila krok vpred. Pozrela som na jeho krvavé ruky s červenou ešte nezaschnutou krvou.

Vreskot neprestával, iba sa pridávali ďalšie a po chvíli prestala aj hrať hudba. Ľudia začali vybehovať, niektorí do svojich áut, iní vzali nohy na plecia a rozbehli sa prázdnou cestou pešo preč.

Rýchlo som obišla Jána sa pozrieť čo sa stalo. Oproti mne bežali nejaké vydesené baby, ktoré vrieskali o dušu a v očiach mali slzy. Strach ma ovládal čoraz viac a pri behu sa mi zlomil aj opätok. Ako som bežala do mňa narážali ľudia, ktorí utekali na opačnú stranu. Keď som ta dobehla, stratila som dych.

V garáži na zemi ležala nožom dobodaná Valéria.
Obrázok užívateľa
Maggi
Starec
Starec
 
Príspevky: 5509
Registrovaný: Pon 24 Mar 2008, 20:41
Bydlisko: Slovakia
Pohlavie: Simka

Re: Škandál zažehnaný

Poslaťod Mimi » Sob 29 Okt 2011, 21:18

Jaky odpis :D Lubi sa mi to!!
Neplač,že zapadlo slnko,lebo slzy ti nedovolia uvidieť mesiac.

Každý člověk má v podstatě jen tři velké zážitky: narození,život a umírání. Neví o tom, že se narodil, trpí, když umírá a zapomíná že žije... Štěstí je jako ze skla.
Jak se leskne, tak se i
láme.
Obrázok užívateľa
Mimi
Teenager
Teenager
 
Príspevky: 420
Registrovaný: Štv 27 Mar 2008, 08:52
Bydlisko: V Vesmíre v inej Galaxii
Pohlavie: Simka

Ďalší

Späť na TS3 Príbehy

Kto je on-line

Užívatelia prezerajúci fórum: Žiadny registrovaný užívateľ nie je prítomný a 1 hosť