O mne a o tebe
Napísal: Str 24 Aug 2011, 23:33
Ahojte, som tu nováčik a píšem svoj prvý príbeh. Dúfam, že sa Vám bude páčiť a bude mať čitateľov (poteším sa aj jedinému). Prosím o komenty, teším sa konštruktívnej kritike Tak prajem príjemné čítanie
kapitola 1
„ Tí chalani hore sa na teba vkuse pozerajú,“ povedala s úsmevom na perách Lili. „Uhm, dávam im 5 minút a pôjdem im vypichnúť oči,“ odpovedala jej s ironickým úsmevom na perách Emily a pozrela sa smerom na tribúnu, kde sedela partia chlapcov a „nenápadne“ na ňu pozerali. Ostatné dievčatá sa zachichotali.
Bolo sobotné popoludnie, jemný vietor ich príjemne osviežoval, augustové horúce slnko bolo vysoko na bezoblačnej belasej oblohe. Dievčatá sa prišli pozrieť na futbalový zápas, lebo mladší Trishin brat bol v tíme. Emily sem vôbec nemala náladu ísť a babám to dávala celú cestu pocítiť. Vadilo jej všetko a každého by najradšej vyfackala za každé zbytočné slovo či pohľad. Dokonca jej prekážala aj farba plotu okolo domu. Mala jeden zo svojich dobrých dní. Ale kamošky ju dobre poznali a vedeli, že ju treba len ignorovať. A kým dorazili na ihrisko, zlá nálada sa jej zmenila na podpichovaciu. Navyše Kimi, najmladšia z nich, na chlapcov naháňajúcich sa za loptou vykrikovala kadečo, hlavne nadávky na rozhodcu a tak sa celá skupinka stále smiala. Cestou domov sa Emilina zlá nálada vyparila úplne a robili si srandu z chalanov na tribúne.Vymýšľali rôzne scenáre toho, čo by im Emily povedala a aké by asi boli ich reakcie, keby tam Emili naozaj pribehla a povedala: „Teraz vám za to čumenie vypichnem oči!“
Smejúc sa na celé kolo a so slzami v očiach od smiechu prišli až na sídlisko. Bolo tam útulne. Žiadne vysokánske paneláky a meter štvorcový trávy. Len tri malé trojposchodové bytovky uložené v tvare písmena U s veľkým ihriskom uprostred, takmer na konci mesta. Všetky boli rady, že vyrastali tu a nie na iných sídliskách v meste.
Aj vďaka tomuto prostrediu boli iné než väčšina dievčat. Neboli to žiadne tuctové fifleny starajúce sa len o svoju vizáž a chalanov. Boli zábavné, inteligentné a nie povrchné. Nepovažovali za ponižujúce hrať skrývačky s 12-ročnými deťmi, hoci ony samé už boli staršie (Emily mala pred 18-kou, Lili 14 a Trisha 16), porozprávať sa o všetkom a povedať si všetko narovinu. Preto ich priateľstvo trvalo tak dlho.
Sadli si na lavičku a vyhrievali sa na slnku. „Čo budeme dnes večer robiť?“ spýtala sa so zatvorenými očami Emily. „Hm, čo tak zájsť do kavošky na zmrzku, frapé a zahrať si kalčeto?“ navrhla Lili. „Hej a môžeme stiahnuť aj chalanov a zvyšok partie!“ dokončila Trish. „Okej, treba to najskôr overiť u chalanov, a keď sa nás pozbiera pekná kôpka, môžeme ísť,“ začala Emily a už aj vyťahovala z vrecka mobil. „ Sebastián, zožeň Alexa a Josha, večer sa ide do kaviarne na kalčeto a zmrzku, hej?...No – môže byť o pol siedmej baby? OK- o pol siedmej je zraz pred kaviarňou. Vidíme sa.“ „Takže dohodnuté, vidíme sa o štvrť tu pred vchodom?“ spýtala sa Lili. „Hej, “ prisvedčili jej dievčatá, „ale tak pôjdem sa asi osprchovať a pripraviť nejaké to oblečko,“ dodala Emily a Trish jej pritakala. Pobrali sa teda domov prichystať sa na večernú akciu.
kapitola 1
„ Tí chalani hore sa na teba vkuse pozerajú,“ povedala s úsmevom na perách Lili. „Uhm, dávam im 5 minút a pôjdem im vypichnúť oči,“ odpovedala jej s ironickým úsmevom na perách Emily a pozrela sa smerom na tribúnu, kde sedela partia chlapcov a „nenápadne“ na ňu pozerali. Ostatné dievčatá sa zachichotali.
Bolo sobotné popoludnie, jemný vietor ich príjemne osviežoval, augustové horúce slnko bolo vysoko na bezoblačnej belasej oblohe. Dievčatá sa prišli pozrieť na futbalový zápas, lebo mladší Trishin brat bol v tíme. Emily sem vôbec nemala náladu ísť a babám to dávala celú cestu pocítiť. Vadilo jej všetko a každého by najradšej vyfackala za každé zbytočné slovo či pohľad. Dokonca jej prekážala aj farba plotu okolo domu. Mala jeden zo svojich dobrých dní. Ale kamošky ju dobre poznali a vedeli, že ju treba len ignorovať. A kým dorazili na ihrisko, zlá nálada sa jej zmenila na podpichovaciu. Navyše Kimi, najmladšia z nich, na chlapcov naháňajúcich sa za loptou vykrikovala kadečo, hlavne nadávky na rozhodcu a tak sa celá skupinka stále smiala. Cestou domov sa Emilina zlá nálada vyparila úplne a robili si srandu z chalanov na tribúne.Vymýšľali rôzne scenáre toho, čo by im Emily povedala a aké by asi boli ich reakcie, keby tam Emili naozaj pribehla a povedala: „Teraz vám za to čumenie vypichnem oči!“
Smejúc sa na celé kolo a so slzami v očiach od smiechu prišli až na sídlisko. Bolo tam útulne. Žiadne vysokánske paneláky a meter štvorcový trávy. Len tri malé trojposchodové bytovky uložené v tvare písmena U s veľkým ihriskom uprostred, takmer na konci mesta. Všetky boli rady, že vyrastali tu a nie na iných sídliskách v meste.
Aj vďaka tomuto prostrediu boli iné než väčšina dievčat. Neboli to žiadne tuctové fifleny starajúce sa len o svoju vizáž a chalanov. Boli zábavné, inteligentné a nie povrchné. Nepovažovali za ponižujúce hrať skrývačky s 12-ročnými deťmi, hoci ony samé už boli staršie (Emily mala pred 18-kou, Lili 14 a Trisha 16), porozprávať sa o všetkom a povedať si všetko narovinu. Preto ich priateľstvo trvalo tak dlho.
Sadli si na lavičku a vyhrievali sa na slnku. „Čo budeme dnes večer robiť?“ spýtala sa so zatvorenými očami Emily. „Hm, čo tak zájsť do kavošky na zmrzku, frapé a zahrať si kalčeto?“ navrhla Lili. „Hej a môžeme stiahnuť aj chalanov a zvyšok partie!“ dokončila Trish. „Okej, treba to najskôr overiť u chalanov, a keď sa nás pozbiera pekná kôpka, môžeme ísť,“ začala Emily a už aj vyťahovala z vrecka mobil. „ Sebastián, zožeň Alexa a Josha, večer sa ide do kaviarne na kalčeto a zmrzku, hej?...No – môže byť o pol siedmej baby? OK- o pol siedmej je zraz pred kaviarňou. Vidíme sa.“ „Takže dohodnuté, vidíme sa o štvrť tu pred vchodom?“ spýtala sa Lili. „Hej, “ prisvedčili jej dievčatá, „ale tak pôjdem sa asi osprchovať a pripraviť nejaké to oblečko,“ dodala Emily a Trish jej pritakala. Pobrali sa teda domov prichystať sa na večernú akciu.