Mestečko Salvavus

Ukážte svoj talent v písaní alebo natáčaní príbehov v 3. generácii Simov!

Moderátor: Totodile7625

Re: Mestečko Salvavus

Poslaťod Nicolla » Pia 05 Nov 2010, 01:27

PODARILO SA!!!!!!! VŠETKÝM VÁM VEĽMI PEKNE ĎAKUJEM :)
hneď mám väčšiu chuť písať, keď viem že tam viem dať tie obrázkyy takže ešte raz ďakujeeem :)
Nicolla
Novorodenec
Novorodenec
 
Príspevky: 29
Registrovaný: Uto 05 Okt 2010, 22:44
Pohlavie: Simka

Re: Mestečko Salvavus

Poslaťod Totodile7625 » Pia 05 Nov 2010, 14:55

S tými obrázkami je to hneď lepšie ;) si šikovná :)
food is my religion and pizza is my god
amen
Obrázok užívateľa
Totodile7625
Moderátor
Moderátor
 
Príspevky: 4106
Registrovaný: Uto 19 Okt 2010, 10:51
Bydlisko: Mimo Vašu modrú planétu ...
Pohlavie: Sim

Re: Mestečko Salvavus

Poslaťod Nicolla » Pia 05 Nov 2010, 21:05

2.Diel- Dlhá noc
Ráno ma zobudil tenký lúč slnečného svetla, ktorý prechádzal cez malé okno priamo do mojich očí. Šteklilo to. Vstala som a pozrela som na hodiny.
„ Uf. Deväť hodín. Mám pred sebou celý víkend.“ Povedala som iba do vetra, keďže nebolo komu. Nevedela som čo budem robiť. Do práce nastupujem až pondelok a asi celé tieto dva dni budem pozerať do televízora.
Obrázok
Odišla som do kuchyne, pretože sa mi začal ozývať žalúdok. V chladničke nič nebolo. Ako by aj mohlo, keď som zo sebou žiadne jedlo nebrala. Mama mi pripravila niečo na cestu, ale to som zjedla včera na večeru. Pootvárala som všetky dvierka na kuchynskej linke v nádeji, že tam niečo nájdem. Ja viem som naivná, ale keď som otvorila posledné, predsa som niečo našla. Do ruky som zobrala malú škatuľu čokoládových keksov. Hľadala som dátum spotreby ale nikde nebol vytlačený. Stratila som trpezlivosť, lebo som bola veľmi hladná a celé som ich schrúmala. Nechutili až tak zle. Vlastne čo si to nahováram, chutili ako stará podrážka. Obal som zahodila do koša na chodbe bytovky. Rozhliadla som sa okolo, pretože včera som sa sústredila iba na môj byt. Na podlahe bol starý červený koberec rozožratý roztočmi a steny chodby tiež nevyzerali novo maľované. Po okrajoch bol na nich obklad z čerešňového dreva a okolo boli steny žltej farby, ktorá bola kedysi dávno asi biela. Bolo tu iba jedno malé okno a preto osvetlenie dopĺňali lampy, ktoré sa skôr hodia do starodávnych zámkov alebo hradov. Prešla som k malému okienku a zahľadela som sa von. Mala som výhľad na množstvo budov, ale ani u jednej som nevedela čo v nej je. Neboli to byty, skôr bary, krčmy a podobné podniky. Bol tam taktiež prístav, alebo som si to aspoň myslela. Všetko mi pripadalo také sivé a pochmúrne. Dokonca aj more bolo bez farby a vyzeralo choré. Nepáči sa mi to. Som zvyknutá na krásu farebných lúk a čerstvého vánku, ktorý sa mi pohrával s vlasmi. Taký bol môj domov. Pristihla som sa, ako zase snívam o domove. Musím s tým prestať. Teraz je môj domov tu a nesmiem na to zabúdať. Pretrela som si oči, pretože mi začali vlhnúť. Nesmiem plakať, povedala som si v duchu. Pozrela som sa dolu a videla šťastných ľudí kráčať po im známych uliciach. Vôbec sa netrápili, že tu je všetko také škaredé a sivé. Bol to ich domov a mali k nemu svoj vzťah. Teraz je to aj môj domov. Prestala som premýšľať a znovu som prechádzala očami po budovách. Z jednej budovy vychádzali ľudia z plnými taškami neviem čoho. Pozrela som sa na tabuľu, ktorá stála vedľa budovy a bolo tam: Potraviny. Otvorené nonstop. Výborne, aspoň neumriem od hladu. Pobrala som sa naspäť do svojho bytu a zabuchla som za sebou dvere. Chcela som sa prezliecť, keďže som bola stále v nočnej košeli.
Obrázok
Oblečená v starých džínsoch a bielom tričku som sa pozrela do peňaženky. Mala som tam poslednú stovku, ktorá mi mala vydržať na jedlo až do prvej výplaty. To postačí, pomyslela som si cestou vo výťahu.
Vonku bolo teplo a slnečné lúče hriali všetkých naokolo, hoci je len desať hodín ráno. Uvedomila som si, že aspoň počasie sa mi tu naozaj páči. Obchod bol hneď za mojím bytom, stačilo prejsť cez cestu.
Obrázok
Vošla som dnu a oviala ma vôňa čerstvého pečiva. Prechádzala som sa po uličkách a rozmýšľala čo najviac potrebujem. Chlieb, maslo, vajcia, múka, ovocie. Cenu som si počítala v hlave aby som neprekročila limit v peňaženke. Všetky potraviny, ktoré som potrebovala na prežitie som zohnala a v peňaženke mi zostalo ešte štyridsať simoleonov.
Vrátila som sa domov a nákup vyložila do chladničky a do regálov v kuchynskej linke. S myšlienkou, že sa ostatok dňa budem iba nudiť, som si sadla na sedačku a zapla televízor. Žiadny program ma nezaujal, tak som iba prepínala a bezducho čumela do telky.
Obrázok
Nudila som sa tak veľmi, že mi začali klipkať oči, hoci som vôbec nebola unavená. Pomaly som sa zviezla na gauči dole a zaspala som. Nesnívalo sa mi nič, ako vždy. Alebo si sen po zobudení nikdy nezapamätám.
Zo spánku ma vyrušilo búchanie na dvere. Skôr to znelo, ako keby sa ku mne niekto dobýjal nasilu. Posadila som sa a pozrela na hodinky. Ukazovali štyri hodiny poobede. Takže som aspoň prespala šesť hodín z aj tak nudného dňa. Zas som začula buchot. Vstala som a šla som otvoriť dvere. Určite to bude Kate, pretože nik iný o mne aj tak nevie. A mala som pravdu.
„ Ty ma ignoruješ?!“ povedala Kate výstražným tónom ale na tvári mala výraz smútku.
„ Nie to nie. Zaspala som na gauči a trochu mi trvalo, kým som si uvedomila, že mi niekto klope na dvere. Prepáč.“ Zívla som si a ospalým pohľadom pozrela na Katelyn.
„ Tak v tom prípade prepáč ty mne. Naozaj som ťa nechcela zobudiť.“
„ To je v poriadku. A prečo si prišla?“
„ Mám odísť?“ začudovane sa na mňa pozrela.
„ Samozrejme , že nie. Poď ďalej.“
Sadli sme si na moju starú pohovku a Kate sa na mňa pozrela výrazom, z ktorého som nevedela čo mám očakávať.
Obrázok
„ Večer vyrážame do mesta.“ Vyhŕkla na mňa Kate.
„ Čože? Kam?“ nič lepšie čo povedať mi na rozum neprišlo.
„ Do jedného klubu v meste. Normálne by nás tam nepustili, ale moja stará kamarátka tam pracuje ako vyhadzovačka a dnu nás určite pustí.“
„Ale ja si nemám čo obliecť.“ Priznala som sa.
„ Ako to? Niečo v skrini určite nájdeme.“ Prehovárala ma Kate. Asi si myslela, že to myslím len obrazne, ale ja si tam naozaj nemám čo obliecť.
„ Určite nie. Jedine ak by som išla v rifliach a tričku.“
„ Hm. To skôr potrebuje nejaké šaty. Pozriem sa doma či pre teba niečo nenájdem. Určite tam budú šaty, ktoré ti budú sedieť.“
„ Ďakujem, ale ja nemám ani peniaze. Do práce nastupujem až v pondelok.“
„ To je v poriadku. Dnes ťa pozývam ja. Platí?“
„ Dobre teda.“ Povedala som a vôbec to neznelo radostne.
„ Fajn. Prídem o piatej, prinesiem ti šaty a trošku ťa dám dokopy.“ Vstala a s úsmevom v tvári sa pobrala preč.
„ Kate?“ zastavila sa a pozrela na mňa.
„ Ja len... ďakujem.“ Povedala som a ona odišla domov.
Mala som zvláštny pocit. Na jednej strane som sa tešila, že niekam pôjdem, ale na druhej som mala strach. Strach? Zopakovala som si v hlave a iba som sa nad tým pousmiala. Dnes večer sa zabavím. Stále som sedela na gauči, aj keď Kate už dávno odišla. Pozrela som na televízor, bol stále zapnutý. To bude pekný účet za elektrinu, spomenula som si a rýchlo som ho vypla. Dosť bolo pozerania. Zamierila som rovno do kúpeľne. Potrebovala som sprchu. Otočila som kohútikom, no išla iba studená. Neprekážalo mi to, aj doma som sa niekedy sprchovala iba v studenej. Po chvíli však začala tiecť teplá, ktorá ma zase uspávala. Otočila som kohútikom naspäť na studenú, aby som sa viacej prebrala. Osprchovaná som sa cítila oveľa lepšie. V župane, ktorý som dostala k minulým Vianociam od babky som otvorila chladničku. Tentoraz už nebola prázdna.
Obrázok
Vytiahla som zeleninu a majonézu a spravila som si svoj obľúbený šalát, ktorý ma naučila moja mama. Keď som dojedla a poumývala riad, pozrela som na hodiny. Za chvíľu je tu Katelyn, pomyslela som si. Vtom niekto zabúchal na dvere. Samozrejme, že to bola ona. Otvorila som jej, a skoro som onemela. Vyzerala úžasne. Na sebe mala kratučké biele šaty, ktoré zvýrazňovali jej krásne opálenú pokožku. Vysoké čierne lodičky perfektne ladili s náhrdelníkom na jej krku. Bola jednoducho neuveriteľná. Až keď som si ju celú obzrela, uvidela som čo drží v rukách. V jednej držala veľký kufrík, pravdepodobne kozmetický, a v druhej čierne šaty a čierne topánky.
„ Tak som tu a ideme na to. Dúfam, že ti čierna neprekáža, ale podľa mňa bude na tebe vyzerať super, pretože si bledučká. A tiež dúfam, že ti budú dobré. Ja ich už nenosím, pretože pravdupovediac sa do nich ani nezmestím. “ zasmiala sa a vošla rovno do mojej izby. Na posteľ hodila šaty, topánky, aj kufrík.
„ Čo mám robiť ja?“ spýtala som sa nesmelo.
„ Nič, len si sem sadkaj a nechaj ma urobiť z teba sexi ženu.“ Zase sa zasmiala a ja som s hrôzou podišla k nej. Sadla som si na posteľ, zložila som si okuliare a zatvorila som oči. Počula som, ako otvára kufrík a hrabe sa ňom. Niečo z tade vybrala a začala ma maľovať. Pri toľkom sedení mi začali tŕpnuť nohy.
„ Hotovo.“ Povedala, mojím odhadom asi o pol hodinu.
„ Teraz si obleč šaty a obuj sa.“
„ Môžem sa na seba aspoň pozrieť v zrkadle?“ spýtala som sa potichu.
„ Najprv sa obleč a potom môžeš.“
Tak som ju poslúchla. Šaty mi padli skoro ako uliate iba na hrudníku trochu odstávali. Asi to bude tým, že ja som skoro plochá. Potom som sa obula. Prvý krát som mala na sebe takéto topánky, bála som sa, že v tom nebudem vedieť ani chodiť. Mýlila som sa. Pár krát som sa prešla po izbe a nohy sa mi vôbec netriasli.Obrázok
„ Si nádherná, Trix. Choď sa pozrieť do zrkadla.“ Povedala Kate a nevedela zo mňa spustiť oči.
Vošla som do kúpeľne a s neveľkým očakávaním som sa pozrela na svoj odraz v zrkadle.
„ Páni!!!“ vybehlo zo mňa, ani som si neuvedomila, že som to povedala nahlas.
„ Páči?“ Kate už stála za mnou.
„ Páči. Ale nie sú tie šaty až moc krátke?“ povedala som a snažila som sa ich potiahnuť čo najnižšie.
„ Nie, sú akurát a veľmi sa ti hodia.“
Chvíľu sme mlčky stáli a potom Kate povedala: „ Dosť bolo kecov, ide sa tancovať.“ Stisla mi ruku a utekala so mnou von z bytu.
Taxíkom sme sa viezli asi desať minút a potom sme zastali pred veľkou budovou. Vlastne ani taká veľká nebola, v porovnaní s mrakodrapmi okolo nej. V budove bol výťah, ktorým sme sa zviezli o poschodie nižšie. Podnik bol vlastne pod mestom. Hneď ako sme vyšli z výťahu som zacítila zvláštnu vôňu. Neviem čo to tak voňalo, alebo smrdelo. Všetko bolo vysvietené a farebné. Prešli sme malou chodbou k dverám, ktoré boli obkolesené tyčkami s červeným lankom. Pri nich stála žena v čiernom so zlostným pohľadom, ale ako náhle zbadala Katelyn, trochu sa pousmiala.
„ Ahoj Samantha. Dávno sme sa nevideli. Pamätáš si ma?“ Povedala Kate a objala kamarátku.
„ Ale kto nám to sem zavítal. Katelyn Missoni. Rada ťa opäť vidím dievča. Vyzeráš úžasne.“ Usmiala sa a bola rada, že vidí kamarátku.
Obrázok
„ Ďakujem Sam. Dovoľ, aby som ti predstavila moju novú kamarátku Meretrix. Včera sa sem prisťahovala a tak som myslela, že ju niekam zoberiem von a trochu sa zabavíme. A spomenula som si na tento úžasný klub a na teba a tak som tu.“
„ Ach Kate. Vieš, že by som nemala, ale vieš, že ťa aj tak pustím.“ Pozrela sa na Kate veľmi vypočítavo.
„ Si zlatá Sam. Niekedy si vyrazíme v trojici. Čo povieš?“
„ Keď nebudem v práci tak s radosťou. A teraz už choďte dnu, aby vás nikto nevidel.“
„ Ďakujem. Máš to u mňa.“
„ Áno jasné. A zabavte sa.“ Povedala a uvoľnila nám cestu aby sme mohli prejsť.
Vnútri to bolo senzačné. Nič podobné som ešte nevidela, pretože som ani nebola na podobnom mieste. Všetko žiarilo tisícami farieb a hudba bola taká hlasná, že som nepočula ani vlastné myšlienky.
„ No, čo povieš?“
„ Je to super. Naozaj sa mi to páči.“ Rozhliadala som sa okolo seba.
„ Iba dúfam, že ma nebudeš nútiť tancovať.“ Rýchlo som dodala, pretože som sa bála, že to urobí.
„ Nie nebudem. Pri bare si trochu vypijeme a uvidíš, že pôjdeš aj sama. No tak poď!“ a už ma ťahala k baru. To nemyslí vážne! Prešlo my hlavou.
Sadli sme si za veľký bar.
„ Čo vám nalejem?“ spýtala sa nás mladá barmanka.
„ Začneme s niečím slabším. Čo tak whisky?“
„ A pre vás?“ opýtala sa mňa.
„ Hm...“ nevedela som čo mám povedať.
„ Tak dva krát.“ Povedala Kate a barmanka sa pustila do nalievania.Obrázok
Toto nedopadne dobre. Toto bude zlé. Opakovala som si v duchu. Barmanka nám podala poháre.
„ Tak do dna!“ povedala Kate a hrkla to do seba. Hoci som nechcela, nečakala som a vypila som to tiež.
„ Dajte nám to ešte raz!“
Takto sa to opakovalo pár krát. Začala som mať zvláštny pocit, že sa so mnou točí celý svet. Taktiež sa mi zdalo, že vidím čím ďalej menej a menej. V tom sa Katelyn postavila a divným hlasom prehlásila: „ Ide sa tancovať!“ a už ma ťahala na parket.
Neviem prečo ale nebola som proti. Nikdy som netancovala, jedine vo svojej izbe alebo v sprche, ale chcela som to poriadne roztočiť. Vedela som, že to nie som ja, ale nemohla som sa tomu brániť.
Obrázok Jednoducho som začala iba tancovať a nič viac. Páčilo sa mi to, aj keď po tých drinkoch som ledva cítila podlahu pod nohami. Jediné čo som vnímala bola hudba. Neovládala som sa, to jediné som vedela. Aj tak mi to bolo jedno, pretože som po chvíli podišla k baru a vliala do seba ďalší pohárik drinku.
Obrázok
Vtedy som ho zazrela. Moje zmysli sa zaostrili a zrazu som sa necítila až tak opitá. Nikdy som takého muža nevidela. Dívala som sa na neho, alebo lepšie povedané zízala, bez mihnutia oka. Asi si to všimol, pretože sa na mňa usmial. Vstal zo stoličky na ktorej sedel a podišiel ku mne.
„ Ahoj krásna slečna. Volám sa Lucas Villain. Môžem vás pozvať na jeden pohárik?“
„ Som Meretrix a budem veľmi rada.“ Skoro som omdlela s jeho úžasného hlasu.
„ Tak to som rád aj ja. Slečna, nalejte nám niečo poriadne ostré.“ Povedal barmanke a otočil sa ku mne. Podišiel ku mne čo najbližšie a pošepol mi do ucha: „ Krásna Meretrix.“ Obrázok
Moje meno vyslovil tak nádherne, že som sa skoro rozplynula. Potom som už zabudla na všetko. Na Katelyn, na miesto kde som aj na to, že som opitá. Nechala som sa unášať sladkým mužom, ktorý mi šepkal sladké slovká.
Nicolla
Novorodenec
Novorodenec
 
Príspevky: 29
Registrovaný: Uto 05 Okt 2010, 22:44
Pohlavie: Simka

Re: Mestečko Salvavus

Poslaťod Totodile7625 » Pia 05 Nov 2010, 21:55

Ďalší diel = paráda :D
food is my religion and pizza is my god
amen
Obrázok užívateľa
Totodile7625
Moderátor
Moderátor
 
Príspevky: 4106
Registrovaný: Uto 19 Okt 2010, 10:51
Bydlisko: Mimo Vašu modrú planétu ...
Pohlavie: Sim

Re: Mestečko Salvavus

Poslaťod Lincey » Sob 06 Nov 2010, 21:36

nemám čo vytknúť, číta sa to skvelo :clap:
"Attingere caelum diagito"

Skvelé RPG
Obrázok užívateľa
Lincey
Starec
Starec
 
Príspevky: 1428
Registrovaný: Sob 22 Mar 2008, 16:03
Pohlavie: Simka

Re: Mestečko Salvavus

Poslaťod Silvik » Sob 06 Nov 2010, 21:57

geniaalne :) :clap:
Usmievaj sa- ľudí tým zmetieš!
(¨`·.·´¨)
.`·.¸.·´
Veď žijeme len raz!
Obrázok užívateľa
Silvik
Novorodenec
Novorodenec
 
Príspevky: 53
Registrovaný: Pon 25 Okt 2010, 21:40
Pohlavie: Simka

Re: Mestečko Salvavus

Poslaťod Instead » Pia 12 Nov 2010, 22:22

Naozaj úžasný príbeh. Tak fajn sa to číta. Teším sa na ďalší diel. :)
I am your joy.. Your best of joy..
Obrázok užívateľa
Instead
Zrelý
Zrelý
 
Príspevky: 1004
Registrovaný: Štv 28 Jan 2010, 19:56
Bydlisko: In my world.. With....
Pohlavie: Simka

Re: Mestečko Salvavus

Poslaťod Charlotte » Sob 13 Nov 2010, 16:55

Trochu som sa nudila tak som sa rozhodla, že si tvoj príbeh prečítam. Veľmi dobre napísane, úžasne sa to číta:) Páči sa mi to..píš ďalej ide ti to :)
Like everything else in life, I just had to decide what to do with what I was given..
Obrázok užívateľa
Charlotte
Zrelý
Zrelý
 
Príspevky: 904
Registrovaný: Ned 28 Dec 2008, 22:00
Bydlisko: High Tatras
Pohlavie: Simka

Re: Mestečko Salvavus

Poslaťod Nicolla » Ned 14 Nov 2010, 21:17

JA VÁM VŠETKýM VEĽMI PEKNE ďAKUJEM ZA POCHVALNÉ KOMENTÁRE :D SOM VEĽMI RADA, ŽE SA VÁM TO PÁčI A ŽE NIEKTO ČíTA :D EšTE BY SOM DODALA, žE ĎALší DIEL BUDE ASI DO STREDY A POMALY SA TO ZAČNE STUPŇOVAť, KEDžE TOTO SÍ IBA TAKE "NUDNÉ ÚVODNÉ" čASTI. :D tAKžE DÚFAM, žE AJ ĎALší DIEL SA VÁM BUDE PÁčIť :lol:
Nicolla
Novorodenec
Novorodenec
 
Príspevky: 29
Registrovaný: Uto 05 Okt 2010, 22:44
Pohlavie: Simka

Re: Mestečko Salvavus

Poslaťod Nicolla » Uto 16 Nov 2010, 14:23

3. Diel- Neznámy
V tom momente som sa zobudila. Nezobudilo ma žiadne svetlo prenikajúce cez malé okná v mojej izbe, pretože vonku bolo skôr prítmie. Zobudil ma sen. Hrozivý sen v ktorom som padala do čiernočiernej tmy, odkiaľ nebolo úniku. Uvedomila som si, že ma neskutočne bolí hlava, ale nevedela som prečo. Pozrela som na budík na nočnom stolíku. Ukazoval štyri hodiny poobede.
„ To nie je možné! Ja som prespala skoro celý deň? Počkať, a čo sa stalo včera?“ spýtala som sa sama seba a sadla som si na posteli. Ako náhle som sa pohla, prišlo mi nevoľno. Môj žalúdok ma zradil a chcel vypustiť svoj obsah. Vybehla som z postele a zamierila som oproti do kúpeľne.Obrázok
Nechcela som rozmýšľať nad tým, čo by sa stalo, keby bol ten záchod o meter ďalej. Chvalabohu som nič neušpinila. Opláchla som si tvár ľadovou vodou a sadla som si na studené kachličky. Hľadala som v pamäti spomienky na včerajší večer. Pamätám si ako sme s Katelyn išli do jedného klubu v meste a tam do mňa nalievala drinky jeden po druhom. Potom sme šli tancovať. Snažila som sa spomenúť si čo bolo po tom, ale bolo to márne. Videla som iba čiernu hmlu a...
„ On!“ vyhŕklo zo mňa, ani som nevedela, že som to povedala nahlas. Spomenula som si na neho. Na jeho oči, na jeho sladké reči a sladký úsmev. To bolo všetko. Bol vlastne skutočný? Pomyslela som si, keď som si na nič viac nevedela spomenúť. Snažila som sa rozpamätať, ale veľmi ma bolela hlava. Sedela som tam zopár minút a na tých dlaždiciach mi začala byť zima. Bola som v nočnej košeli, aj keď som nevedela ako som sa do nej dostala. Myšlienku, že ma do nej obliekal možno on som hneď vypustila z hlavy. Vstala som a chcela som ísť pohrabať sa v kabele, či tam nenájdem paralen. Bolesť sa už nedala vydržať. Keď som prechádzala chodbou, niekto zaklopal. Otočila som sa k dverám. Preboha, len nech to nie je on. Prebehlo mi vtedy mysľou a v tom momente sa mi chcelo zaliesť do postele a predstierať, že nikto nie je doma. Napriek tomu som zamierila k dverám a otvorila ich. Stála tam Katelyn oblečená v ružovom župane. Tak som si vydýchla, že si to Kate všimla. Obrázok
„ Stalo sa niečo?“ prekvapene na mňa pozrela.
„ Ale nie.“ Povedala som dosť nepresvedčivo.
„ Naozaj? Mne sa zdá, že aj áno.“
„ Vieš, bála som sa, že to bude niekto iný.“ Priznala som a Kate sa iba usmiala. Bolo to smiešne?
„ Moja zlatá. Keby som včera nenašla v sebe trochu triezvosti a neodviedla ťa odtiaľ, zobudila by si sa asi niekde úplne inde. Neviem, čo by si hovorila potom.“ Najprv iba zdvihla pery v úškrne a potom sa začala smiať.
„ To nebolo smiešne. Poď dnu a okamžite mi všetko vyklopíš.“ Povedala som nahnevane a vtiahla som ju do bytu. Aspoň som si však bola istá, že ma domov dotiahla Katelyn. Sadli sme si za môj malý kuchynský stôl a chvíľu sme na seba potichu hľadeli. Obrázok
„ Ako sa volá?“ povedala som náhle a prerušila som ticho.
„ No to ti naozaj neviem povedať, ale jedno viem určite. On nie je práve najlepšia partia.“ Povedala so sklopeným pohľadom.
„ To ako myslíš?“ vôbec som nepochopila ako to myslela.
„ Vieš. Tu v meste sú také skupinky ľudí, ktorý sa spolčujú a...“ išlo to z nej ako z chlpatej deky a každé druhé slovo až neprirodzene naťahovala.
„ A čo?“ spýtala som sa, keďže zostala ticho.
„ Bože Trix, ja ti to neviem vysvetliť. Proste je z tých ľudí, čo večer chodia po baroch...“ Kate zase stíchla, tak som sa na ňu nahnevane pozrela aby pokračovala ďalej.
„ Proste sa o nich šíria samé zlé veci, že sú nejaká sekta alebo čo...“ povedala a opäť stíchla.
„ Sekta? Ty veríš niečomu čo si len tak počula od niekoho?“ pokrútila som hlavou a izbe zase zostalo ticho, ktoré my už začalo liezť na nervy.
„ Dobre, toto nechajme zatiaľ tak. Čo sa včera všetko stalo?“
„ Trix, ty si nič nepamätáš?“ pozrela sa udivene Kate.
„ Tak keď sa tu bavíme o pánovi neznámom, tak si asi niečo pamätám. Tiež si spomínam ako si do mňa nalievala tie drinky a ako sme išli tancovať.“
„ Počkaj, počkaj. Ja som do teba nič nenalievala. Po treťom pohári si to už hltala ako vodu a dobre si sa zabávala aj na parkete. No a potom si zazrela jeho a na mňa si si ani nespomenula. Tam ste sedeli pri bare a barmanka vám nestíhala nalievať. Takže obviňuj niekoho iného. To on ti stále kupoval ďalšie a ty si vôbec nebola proti.“
„ Tak potom prečo si nič neurobila?“ povedala som to dosť nahnevane so zvýšeným hlasom a Kate to zjavne vycítila.
„ Iba najprv som nič neurobila, lebo aj ja som bola trošku mimo. Lenže keď ste sa začali bozkávať, bála som sa, že v jednom okamihu budete preč. Tak som išla za vami, jemu som povedala, že už musíme ísť a odtiahla som ťa domou, kde som ťa uložila do postele.“ Povedala z ešte nahnevanejším tónom ako ja, z čoho som usúdila, že som to predtým prehnala. Obrázok
Keď som nenachádzala slov, vstala a vyhŕkla na mňa: „Asi som sa mala na teba vykašľať a nechať ťa sním odísť. Prepáč, že som tak neurobila.“ Vykríkla a dala sa na odchod.
„ Kate! Prepáč, ja som...“ ani som nedopovedala, pretože som počula za ňou buchnúť dvere.
No výborne, toto som totálne pokašľala. Prebehlo my mysľou a ja som nevedela, čo ďalej urobím. Sedela som nehybne na stoličke. Hodiny tikali a ja som premýšľala, či mám ísť za ňou. Určite sa jej musím ospravedlniť, ale neviem či je to rozumné urobiť hneď. Za tie dva dni som si ju naozaj obľúbila a preto nechcem byť s ňou za zlé. Prešlo asi dvadsať minút a ja som sa rozhodla predsa len zaklopať na jej dvere. Vstala som a kráčala som pomaly k dverám s čudným pocitom v žalúdku. Vyšla som na chodbu a zaklopala. Nič. Zaklopala som druhý krát, ale zase nič.
„ Kate, prosím otvor! Chcem sa ti ospravedlniť.“ Hoci som kričala tak, že by to určite počula, dvere neotvorila. Takže buď hneď odišla, alebo ma naozaj nechce vidieť. Zabúchala som ešte raz, ale z bytu nevyšiel jediný zvuk. Asi tam naozaj nie je. Otočila som sa a vošla naspäť do bytu. Vtedy som začula mobil. Vybrala som ho z kabelky, ktorú som mala pohodenú na chodbe a pozrela som na display. Bolo to neznáme číslo. Zdvihla som, hoci som ani netušila, kto by to mohol byť. Obrázok
„ Prosím?“
„ Ahoj, Meretrix. Tu je Lucas.“ Aký Lucas? Chcela som sa spýtať, ale potom my došlo, že ten hlas asi poznám. Bol to ten muž zo včera? Spýtala som sa sama seba.
„ Pamätáš? Včera sme sa spoznali v klube.“ Dodal, keď som od totálneho prekvapenia zostala nemá. Rýchlo som sa však spamätala a odpovedala som.
„ Áno pamätám.“ Nič viac však zo mňa nevyšlo.
„ Tak je dobre. Vieš, celý deň som na teba myslel, tak som sa rozhodol zavolať ti a spýtať sa či sa nepôjdeme niekam prejsť. Chápeš, trochu sa porozprávať aj s triezvou mysľou.“ Keď dopovedal, nádherne sa zasmial do telefónu. Tak krásne sa smial aj včera. Na to sa nedá zabudnúť. Potom som sa však vrátila späť do reality a hľadala slová, ktoré by som mu povedala. Určite ho chcem znova vidieť, ale...
„ Áno, veľmi rada s tebou pôjdem.“ Povedala som náhle, pretože túžba vidieť ho zvíťazila.
„ To som veľmi rád. Prídem po teba povedzme o šiestej. Dobre?“
„ Dobre.“ Potom som si uvedomila, čo povedal a dodala som: „ Odkiaľ vieš, kde bývam?“
„ Sama si mi to povedala, nespomínaš si? Aj svoje telefónne číslo si mi dala.“
„ Vlastne áno, prepáč. Tak o šiestej teda. Ahoj.“ Viem, že som klamala, ale nechcela som, aby vedel, že si nespomínam ani na jeho priezvisko.
„ Tak ahoj krásna Meretrix.“ Povedal a zavesil. Krásna Meretrix? To my povedal aj včera, ale brala som to tak, že je opitý rovnako ako som bola ja.
Pozrela som na hodiny. Za chvíľu bude päť. Musím si pohnúť. Povedala som si a zamierila som do kúpeľne. Po fantastickej sprche som sa snažila urobiť niečo s odporným zápachom z mojich úst. Dúfam, že sa mi to podarilo, lebo ďalší trapas neznesiem. Za trapas som pokladala to, že neviem aké má priezvisko. Možno mi ho však nepovedal a ja sa obávam zbytočne.
Potom som otvorila chladničku ale nevedela som čo si mám z tadiaľ vybrať. Nebolo tam toho moc, ale na prípravu špagiet alebo iných cestovín to stačilo. Nemala som však čas vyvárať cestoviny, tak som si uvarila polievku vo vrecúšku. Obrázok
Nebola bohvieaká, chutila proste ako taká polievka väčšinou chutí. A aj tak vyzerala. Plná mrazenej zeleniny a umelých látok.
Po prvom jedle dnešného dňa prišlo na najhoršie. Pre boha čo si len oblečiem? Spýtala som sa ale nenachádzala som odpoveď. Keby som dnes nenahnevala Katelyn tak by mi niečo určite požičala. Lenže teraz som na to sama. Otvorila som vrchnú zásuvku malej komody a s neveľkým očakávaním som sa do nej pozrela. Všetky moje veci sa tam zmestili. Chvíľu som sa tam hrabala, až kým ani jedna vec nezostala uložená. Vytiahla som bledo fialkový svetrík s tmavšími patentmi a obliekla som si ho. Bol starý, ale stále mi sedel. Obliekla som si k nemu moje tradičné rifle a obula biele balerínky s čiernou prackou. Nevyzerala som v tom tak dobre ako včera v čiernych šatách, ale ušlo to. Chvíľu som v izbe len tak stála, ale potom som si všimla, že Kate nechala u mňa svoj kufrík s kozmetikou. Možno by som sa mohla trochu primaľovať. Aj na strednej som sa maľovala tak by to nemal byť problém. Vzala som pár vecí z kufríka a odišla som do kúpeľne pri zrkadlo. Na pery som si naniesla jemný rúž a na viečka bledofialové tiene. Tvár som si prepúdrovala bledým púdrom a bolo to.
Odišla som si sadnúť do kuchyne, keď v tom niekto zazvonil. Pozrela som na hodiny. Bolo o desať minút šesť hodín. To bude on. Keď mi to došlo, začala som byť nervózna. Prišla som k slúchadlu na chodbe a zdvihla ho.
„ Prosím?“ zase vyletelo zo mňa iba toto.
„ To som ja Lucas. Si hotová?“ spýtal sa veľmi zdvorilo.
„ Áno, idem dole.“ Povedala som, zavesila som slúchadlo a vyšla som na chodbu. Zamkla som byt a zavolala výťah. Cestou dolu som premýšľala či bude naozaj taký krásny, akého som si ho matne pamätala. Výťah zastal a otvorili sa dvere. Stál presne pred nimi a usmieval sa. Vyrazilo mi dych a nevedela som sa ani pohnúť. Bol presne taký, až som tomu neverila. Bol úplne úžasne oblečený, až som sa hanbila, že som z toho výťahu vyšla takáto. Mal tmavé nohavice a bielu mikinu s vyhrnutými rukávmi, ktoré odhaľovali časť z jeho svalnatých rúk. Potom som mu však pozrela do tváre a zabudla na všetko ostatné. Jeho ohnivo červené vlasy s čiernymi prameňmi mu padali do tváre. Do úžasnej tváre so žiarivými očami a skvelými perami. Zrazu som sa pristihla, že rozmýšľam ako som ešte nikdy nerozmýšľala. Myslím tým o mužoch, pretože nikdy ma žiadny nepriťahoval.
„ Ahoj.“ To slovo prerušilo moju dlhú úvahu o ňom. Potom sa usmial, podišiel ku mne, chytil ma za ruku a dal mi krátky ale krásny bozk na pery. Myslela som, že omdliem. Obrázok
„ Ideme?“ spýtal sa.
„ Áno, poďme.“ Neverila som, že som to dokázala vysloviť.
Vyšli sme z paneláka a ja som sa nechala viesť, pretože som aj tak nevedela kam ideme. Vonku bola skoro tma, ale s ním som sa cítila bezpečne.
„ Je ti zima?“ opýtal sa po chvíli, asi zacítil, že sa trochu trasiem. Lenže nebolo to od zimy.
„ Nie.“ Odpovedala som mu vyčerpávajúcou jednoslovnou odpoveďou.
„ Cítim, že sa trochu trasieš. Si nervózna?“ usmial sa a ja som vedela, že mu musím povedať pravdu.
„ Ani nie, lenže ide o to, že ti musím niečo povedať.“ Stíchla som a pozerala som si pod nohy.
„ Počúvam.“ Povedal a prstom mi za bradu zdvihol hlavu smerom nahor, aby mi videl do očí.
„ Vieš, ja si zo včerajška nič nepamätám. Iba to, že som ťa tam stretla, ale tvoje meno som zistila až keď si sa mi predstavil v telefóne. Neviem ani tvoje priezvisko, proste nič.“ Obrázok
„ No pravdupovediac, som si to trošku aj myslel. V tom prípade prepáč za ten bozk. Takže začneme odznova.“ Zastal a otočil sa ku mne.
„ Som Lucas Villain.“ Povedal a pobozkal my ruku.
„ Som Meretrix Nox. Teší ma.“ Povedala som a zasmiala som sa na tom ako trápne to vyznelo.
„ Aj mňa teší krásna Meretrix. Teraz poďme.“ Tá krásna Meretrix my už začína liezť na nervy. Pomyslela som si, ale nechala som to tak.
Ruka v ruke sme kráčali asi desať minút, pokým sme neprišli k veľkému parku, ktorý som videla prvý krát. Sadli sme si na veľkú fontánu a začali sme sa rozprávať. Nervozita úplne opadla, cítila som sa s ním veľmi dobre. Rozprávali sme sa o práci, do ktorej zajtra ráno nastupujem, o rodine, rodnom dome, proste o všetkom. Dokonca mi pochválil aj moje okuliare, že mi veľmi sedia. Včera som ich na sebe nemala.
Jedinú tému ktorú sme nenačali, bol včerajší večer. Asi sa nikdy nedozviem, niečo viac o včerajšku, ale v tú chvíľu mi to ani nevadilo. Obrázok
Bol veľmi galantný, ani raz ma pri rozprávaní neprerušil. Počúval každé moje slovo a ja som mala pocit, že mi rozumie ako nikto iný. Bola som sama zo seba prekvapená, pretože som dlho rozprávala bez toho aby sa ma niečo spýtal. Ja vôbec nie som zhovorčivý človek, ale dnes sa mi ústa nezavreli. Mala som pocit ako keby sme sa poznali dlhé mesiace, pritom som o ňom vôbec nič nevedela. Vlastne celý ten čas skoro nič o sebe nehovoril. Bolo to zvláštne, ale v tejto peknej chvíli bolo nezmyselné sa nad tým pozastavovať.
Po asi dvoch hodinách veľmi príjemného rozhovoru Lucas vstal a podal mi ruku aby som vstala aj ja. Pritiahol si ma k sebe a druhý krát dnes večer ma pobozkal. Obrázok
Tento bozk bol však oveľa dlhší a oveľa oveľa krajší. Trvalo to celé minúty, kým prestal a usmial sa na mňa.
„ Som veľmi rád, že som ťa spoznal. A chcem ťa znova vidieť.“
„ Ja teba tiež.“ Usmiala som sa a sama som sa odhodlala mu dať ďalší bozk.
Domov sme kráčali veľmi pomaly, pretože sme sa nechceli rozlúčiť. Ja však ráno vstávam do novej práce.
Keď sme už zastali pred mojim panelákom, Lucas sa na mňa opäť krásne usmial a pobozkal ma.
„ Dúfam, že ťa uvidím čo najskôr. Inak to nevydržím.“ Pevne ma objal, ako keby naznačil, že ma nikam nepustí.
„ Aj ja dúfam, ale už musím ísť.“ Pozrela som sa na neho zo smutným pohľadom, ktorý určite rozpoznal.
„ Dobrú noc krásna...“ nestihol dopovedať, pretože som mu prst položila na ústa, aby to nedopovedal.
„ Dobrú noc.“ Otočila som sa a vošla do paneláku. Obrázok
V osvetlenej chodbe som si vydýchla a nastúpila som do výťahu. Okolo dverí kde býva Kate som prešla bez povšimnutia, bez toho aby som zaklopala a ospravedlnila sa. Prešla som rovno do môjho bytu a oblečená som sa hodila na posteľ, kde som ihneď zaspala.

Lucas Villain
Práve som sa vracal od Meretrix, keď som to celé pochopil. Myslel som si, že mne sa to nikdy nemôže stať. Ale teraz mi je to jasné. Síce nemôžem povedať, že by mi srdce bilo iba pre ňu, ale keby bilo, povedal by som to.Obrázok
Milujem ju. Naozaj ju milujem.
Pousmial som sa z náhleho neznámeho pocitu. Potom však tento pocit prebilo niečo oveľa silnejšie. Ten najsilnejší cit vo mne prebil aj nájdenú lásku, ktorú som tak dlho necítil. Bol to hlad. Musel som s tým niečo urobiť. Prechádzal som tmavými ulicami, v nádeji, že niekoho nájdem. Nebol to vôbec problém, môj inštinkt ma nasmeroval presne na to pravé miesto. Tmavou ulicou prechádzalo veľmi pekné dievča, mladučké, s krásnou postavou. Obrázok
Zastavil som pri nej a vycítil som z nej strach. Bála sa mňa alebo tohto tmavého miesta? Vŕtalo mi v hlave. Môj hlad ma však nenechal uvažovať, tak som ju konečne oslovil.
„ Ahoj. Čo robíš sama v takejto nebezpečnej štvrti?“ snažil som sa byť milý aby neutiekla s krikom.
„ Iba som si chcela skrátiť cestu domou.“ Povedala neisto, ale usmiala sa na mňa.
„ Môžem ťa kúsok odprevadiť, aby si sa nebála.“ Usmial som sa aj ja a ukázal som rukou na cestu.
„ Dobre.“ Povedala, ale aj tak ten strach v nej nepominul. Možno je to naozaj zo mňa, pomysel som si. Nič sa však nedá robiť.
Chvíľu sme išli spolu a chcel som si to rozmyslieť, ale rozum mi to nedovolil. V tom najvhodnejšom momente som sa k nej obrátil, chytil ju rukami za tvár a zahryzol som do krku na mieste, kde prechádzala tepna. Obrázok
Dievča sa chvíľu metalo, ale nevydalo ani jeden hlások. Krv bola úžasná. Z mladej peknej dievčiny je vždy úžasná. Naplnilo ma to obrovskou silou, ale nemohol som si dovoliť stratiť pevnú vôľu, aby som jej neublížil. Nemôžem vypiť viac, inak by som jej ublížil.
Keď som bol už sýty, vzal som ju na ruky a posadil na najbližšej lavičke. Presvedčil som sa, či je v poriadku. O pár minút sa prebudí, ranky budú preč a nebude si nič pamätať. Nechal som ju tam a pobral som sa domou.
Po naplnení túžby som už mal čistú myseľ. Znova sa mi pred očami zjavila Meretrix a znova som cítil ten nádherný neznámy pocit. Áno milujem ju a chcem byť s ňou na celú večnosť. Na celú, celučičkú večnosť.Obrázok
Pomyslel som si a kráčal som ďalej tmou.
Nicolla
Novorodenec
Novorodenec
 
Príspevky: 29
Registrovaný: Uto 05 Okt 2010, 22:44
Pohlavie: Simka

Re: Mestečko Salvavus

Poslaťod BoBeC » Str 17 Nov 2010, 22:31

no dielik velmi pekny paci sa mi to zatial som zvedava ako sa to bude vyvijat dalej len dufam ze sa trixi a kate udobria a ze lucas trixi nejako vazne neublizi...
Nikto učení z neba nespadol, zato debilov ako keby zhadzovali
Radšej včela v ruke ako ovad v oku
Peniaze neznamenajú všetko, ale radšej plakať vo vile ako niekde na lavičke

Osídla lásky - viewtopic.php?f=14&t=1118&start=0&view=viewpoll
Obrázok užívateľa
BoBeC
Dieťa
Dieťa
 
Príspevky: 229
Registrovaný: Pia 22 Okt 2010, 21:06
Bydlisko: Privátna 8, Belin záliv
Pohlavie: Simka

Re: Mestečko Salvavus

Poslaťod Totodile7625 » Štv 18 Nov 2010, 16:46

Krásne ;) A hlavne ten koniec :)
food is my religion and pizza is my god
amen
Obrázok užívateľa
Totodile7625
Moderátor
Moderátor
 
Príspevky: 4106
Registrovaný: Uto 19 Okt 2010, 10:51
Bydlisko: Mimo Vašu modrú planétu ...
Pohlavie: Sim

Re: Mestečko Salvavus

Poslaťod Natty1010 » Štv 18 Nov 2010, 19:34

Dobrý príbeh a super námet, podobný som ešte nečítala. Teším sa na ďalšie časti :good:
I used to dream
I used to glance beyond the stars
Now I don't know where we are
Although I know we've drifted far

Michael Jackson - Earth Song
I love you Michael
Obrázok užívateľa
Natty1010
Novorodenec
Novorodenec
 
Príspevky: 62
Registrovaný: Pon 08 Mar 2010, 22:35
Bydlisko: Slovensko, Nitra
Pohlavie: Simka

Re: Mestečko Salvavus

Poslaťod Nicolla » Str 24 Nov 2010, 20:35

4.Diel- Láska
Počas raňajok som rozmýšľala nad dnešným dňom. Nastupujem do novej práce a nie som si úplne istá, či to zvládnem. Alebo mám skôr pocit, že niečo pokazím a na mieste ma vyrazia. Odhrýzla som si ďalší kus žemle s maslom a zapila som ho ovocným čajom. Vtedy som si spomenula na papiere, ktoré mi dal pán Daston, keď som bola v nemocnici na pohovore. Vstala som od stola a zamierila som do spálne, kde som mala kabelku pohodenú na malej komode. Vytiahla som z nej kôpku papierov a šla som si sadnúť naspäť do kuchyne. Položila som ju na stôl ale iba som na ňu hľadela. Papiere som si mala poriadne prečítať a podpísať, ak so všetkým súhlasím. Lenže môj víkend bol dosť chaotický a nabitý, a na tú zmluvu som si ani nespomenula. Pustila som sa teda do čítania. Po prvých troch stranách ma to prestalo baviť. Písalo sa tam o náplni mojej práce, o pravidlách nemocnice a o rôznych iných pokynoch. Toto všetko som ovládala zo strednej, preto som zo zásuvky na kuchynskej linke vybrala pero a podpísala zmluvu. Nič iné tam predsa nenájdem. Pomyslela som si , vzala som prázdny tanier a dala som ho do drezu. Pozrela som na hodiny. Bolo päť minút po siedmej, takže by som sa mohla začať chystať, pretože šichta mi začína o ôsmej. Odišla som teda do spálne obliecť sa. Obliekla som si ako inak rifle, ale aby som urobila aspoň aký taký dojem, obliekla som si bielu blúzku, ktorú som si zbalila práve pre tento účel. V kúpeľni som sa ešte trošku upravila a potom som už len nahádzala do kabelky potrebné veci a vybrala som sa na cestu.
Obrázok
Šla som peši presne po tej ceste, ktorou som išla aj po prvý krát. Ráno bolo ešte chladné, ale určite bude pekný slnečný deň. Pomyslela som si a zahľadela som sa na oblohu a zastala som. Chvíľu som tam len tak stála a hľadela na to krásne nebo. Neviem prečo sa mi zdalo také krásne, nikdy som sa naň ani takto nedívala. Úplne omámená som si spomenula na Lucasa a na včerajší večer. Vtedy som zistila, že nie len nebo, ale celý tento deň odkedy som sa zobudila , je krásny. Pretože je iný. Ráno som sa zobudila s myšlienkou naňho a s tým, že ho musím znova vidieť. Lenže teraz ma delí celý deň od toho, že sa s ním možno večer uvidím. Sled myšlienok sa mi roztrhol a ja som sa ocitla opäť v realite. Pohla som sa ďalej a po chvíli som musela zrýchliť, pretože mi zostávalo iba dvadsať minút a ja som bola iba v polovici cesty.
Keď som vošla do nemocnice, uvedomila som si, že ani neviem kam mám ísť. Zamierila som preto rovno k recepcii ale na pol ceste ma zastavil známy hlas.
„ Dobré ráno slečna Nox.“ Otočila som sa a vtedy som zbadala pána Dastona v sivom obleku.
„ Dobré ráno.“ Pozdravila som so skľúčeným hlasom a podišla som pomaly k nemu.
„Som rád, že vás tu vidím. Poďte so mnou prosím do kancelárie.“ Otočil sa a zamieril k svojej kancelárii. Ja som šla za ním. V známej miestnosti som si sadla na stoličku, presne ako pred pár dňami. Obrázok
„ Takže slečna, máte tu podpísanú zmluvu, ktorú som vám dal?“
„ Samozrejme, nech sa páči.“ Vytiahla som ju z kabelky a podala mu ju. Pozrel sa na podpis a milo sa usmial.
„ Tak som teda rád, že ste sa rozhodli u nás pracovať. Zavolám jednu vašu novú kolegyňu, ktorá vám to tu ukáže a pomôže vám zorientovať sa. Počkajte chvíľu, prosím.“ Povedal a zdvihol slúchadlo od telefónu. Ja som iba prikývla a čakala.
„ Dobré ráno Nataly. Pošlite mi prosím slečnu Teqersovú z vášho oddelenia do mojej kancelárie. Ďakujem.“ Zavesil a usmial sa na mňa. Nastalo ticho, iba sme na seba hľadeli. Potom som si chvíľu obzerala kanceláriu, ale keď som pochopila, že slečna Teqersová hneď nepríde spýtala som sa: „ A na akom oddelení vlastne budem pracovať?“ bola to vlastne dobrá otázka, pretože ma to aj zaujímalo.
„ Je to oddelenie pooperačnej starostlivosti. Najprv som vás chcel dať na príjem, ale potom som sa rozhodol, že bude lepšie, ak sa budete zaúčať v trochu pokojnejšom prostredí. Aj keď s vaším vzdelaním vás tam bude škoda. Ako náhle sa tu so všetkým oboznámite, rád by som vás tam presunul. S vašou kvalifikáciou tam budete veľkým prínosom.“ Ako náhle dopovedal, dvere sa otvorili. Otočila som sa a vo dverách som zbadala mladú ženu tmavšej pleti. Mala dlhé, čierne vlasy a skoro rovnako čierne oči. Vošla do vnútra a zavrela za sebou dvere.
„ Dobrý deň, pán Daston. Volali ste ma?“ milo sa usmiala a pozrela na mňa.
„ Toto je slečna Nox. Prosím zoznámte sa.“ Povedal a ja som vstala a podala som jej ruku.
„ Som Meretrix Nox. Teší ma.“
„ Aj mňa teší. Ja som Alyna Santya Teqersová.“ Povedala a potriasla mi rukou.
„ Takže zoznámené už ste a teraz prejdeme k veci. Slečna Teqersová, mohli by ste sa postarať o slečnu Nox? Poukazovať jej to tu a v najbližších dňoch dohliadnuť na ňu a pomôcť jej? Taktiež jej ukážte skrinku, kde má už pripravený pracovný úbor.“ Povedal a v miestnosti zostalo ticho.
„ To je asi všetko. Môžete ísť.“ Dodal nakoniec pán Daston.
„ Dovidenia a ďakujem.“ Povedala som a vybrala som sa za Alynou, ktorá už vychádzala z dverí.
„ Ďakujem, že mi pomôžeš.“ Pokúsila som sa cestou o konverzáciu.
„ To nič. Aj ja som tu raz bola nová. Si odtiaľto?“ spýtala sa ma. Zdala sa byť celkom milá.
„ Nie. Pred pár dňami som sa prisťahovala. A ty si odkiaľ?“
„ Ako vieš, že nie odtiaľto?“ zastala a pozrela sa na mňa. Obrázok
„ Podľa tvojho mena. Je také exotické ako aj tvoj vzhľad.“ Jemne som sa usmiala, aby to náhodou nepochopila zle.
„ Máš pravdu. Som z Mexika. Do USA som sa presťahovala pred desiatimi rokmi. Najprv som bývala v Arizone a v Salvavuse som skončila minulý rok.“
„ Aha.“ Povedala som iba to, pretože som sa nechcela vypytovať ďalej. Mohlo by to byť súkromné.
Ďalej sme kráčali nemocničnými uličkami až kým sme neprišli do šatne pre personál. Tam za veľkým stolom sedela stará žena a čítala knihu.
„ Dobrý. Toto je slečna Nox. Je tu nová. Mohli by ste nám prosím dať kľúčik od jej skrinky?“
Žena položila knižku na stôl a pozrela sa na policu plnú kľúčov. Jeden zobrala a podala mi ho. Potom si znova sadla a začala čítať. Pozrela som na kľúčik.
„ Dvestotri.“ Povedala som číslo, ktoré bolo na prívesku. Alyna sa pozrela po skrinkách a zamierila tam, kde asi bola moja.
„ Tu.“ Povedala a ukázala na skrinku.
„ Prezleč sa a ja ťa počkám na oddelení. Pri šatniach je výťah, tým sa odvez na tretie poschodie a tam ma určite nájdeš.“ Povedala a hneď sa dala na odchod. Odomkla som skrinku a vytiahla oblečenie. Úbor pozostával z bledoružových nohavíc, trička a bielych zdravotníckych topánok. Obliekla som sa a pripadala som si v tom ako veľkonočný zajac. Zasmiala som sa sama nad sebou, pohádzala som svoje oblečenie do skrinky a zamkla som ju. Pri odchode zo šatne som ešte pozdravila tú ženu za stolom, ale ani si ma nevšimla. Výťahom som sa odviezla na tretie ako mi povedala Alyna. Hneď ako som vystúpila z výťahu, začula som jej hlas.
„ Ale pán Roney, tie tabletky musíte zjesť.“ Hovorila Alyna nástojčivým hlasom. Išla som rovno do izby, zkadiaľ hlas vychádzal. Alyna stála nad posteľou starého muža, ktorý si podľa toho čo som počula, nechcel vziať tabletky. Keď som vošla do miestnosti, Alyna sa otočila.
„ Vzadu v skrinke sú sterilné obväzy. Previaž ruku tuto pani Reynoldsovej.“ Povedala a ukázala najprv na skrinku a potom na pani na posteli. Hneď som sa pustila do roboty. Zobrala som obväzy a sadla som si na posteľ vedľa pacientky. Zobrala som jej ruku a začala odmotávať starý obväz. Táto činnosť mi na strednej vôbec nerobila problém, čo bolo vidieť aj na mojej práci. Obväz bol zaviazaný bravúrne. Ešte som sa jej spýtala, či ju to neťahá, ale len pokývala hlavou a poďakovala mi.
Do obednej prestávky išlo všetko ako po masle. Iba to jedlo, čo nám dali kuchárky na obed bolo strašné. Myslela som si že tieto žbrndy dávajú iba pacientom. Opak je však pravdou. Pri stole v jedálni som sedela s Alynou a dvoma ďalšími kolegyňami s ktorými som sa spoznala na oddelení.
Obrázok
Tá vyššia hnedovláska sa volá Liana a nižšia blondínka Suzane. Priezviská som si však nezapamätala. Celú prestávku sa rozprávali alebo skôr ohovárali doktorov. Klebetili kto s kým flirtoval a podobné veci, ktoré sestričky robia. Vždy som si myslela, že to robia iba vo filmoch. Ja som ich aj tak nepočúvala, pretože som stále uvažovala nad Lucasom. Okolo desiatej mi poslal sms, že večer príde po mňa, pretože ma chce vidieť. Aj ja ho chcem vidieť, preto bude teraz ťažké vydržať to tu, keď viem, že večer ho určite uvidím. Potom však prestávka skončila a musela som ísť späť do práce.
Po obede to išlo trošku horšie. Nie, že by to šlo zle, ale pomáhala som pri vyberaní štichov jednému malému dievčatku, ktoré tam vrieskalo a ja a ďalšia sestra sme ju museli držať. Okrem toho bolo všetko v poriadku a prvý deň v práci ušiel ako voda.
Práca mi končila o štvrtej. Domov som sa tak ponáhľala, že o pätnásť minút som už búchala na dvere Katelynho bytu. Neotvárala rovnako ako včera.
„ Katelyn tu je Trix. Okamžite otvor!“ zvýšila som hlas a asi to zabralo, pretože som počula kroky. Katelyn otvorila dvere. Prekvapene som na ňu hľadela, pretože som myslela, že ich neotvorí.
„ Prečo tak kričíš?“ začudovane sa spýtala Kate.
„ Hm...Pretože si mi včera neotvorila a ja som sa ti chcela ospravedlniť. Ignorovala si ma.“
„ Prepáč ale ja som do bytu ani nevošla. Na chodbe mi zavolal môj dobrý kamarát, že sa rozišiel s priateľkou a potrebuje pomoc. Tak som šla rovno za ním. Je mi ľúto, čo sa včera stalo, hlavne, že som tak vyletela.“
„ Nie, mne je to ľúto. Ja sa ti musím ospravedlniť, lebo som sa správala ako úplná krava. Ty za nič nemôžeš.“
„ Ale v pohode Trix. Ja som sa vôbec nehnevala. Mne hneď potom prišlo ľúto, že som kričala. Sme kamarátky a tie si odpúšťajú.“ Povedala a ja som sa jej hodila okolo krku. Potom sme sa na seba dívali a ja som nevedela, či jej to mám povedať.
„ Včera večer som bola vonku s Lucasom.“ Odhodlala som sa nakoniec.
„ A dnes idem znova.“ Povedala som po tichu, ktoré nastalo.
„ Poď dnu. Musíš my všetko povedať.“ Otočila sa a vošla do svojho bytu. Ja som bola u nej prvý krát. Myslela som, že jej byt je taký istý ako môj, ale vôbec nie. Bol oveľa väčší a svetlejší. A samozrejme bol kompletne zariadený a to veľmi moderne. Sadla som si na kreslo vedľa veľkej bielej pohovky.Obrázok
Ešte minútu som sa obzerala okolo seba a potom môj pohľad zastal na tvári Kate. Mala na nej neidentifikovateľný výraz, z ktorého som nevedela, čo čakať.
„ Kate, bolo to úžasné. Bol taký milý a ja som sa pri ňom cítila ako v siedmom nebi...“ chcela som rozprávať ďalej, ale prerušila ma.
„ Počkaj, počkaj. Rozprávaj od začiatku.“ Potom sa tak milo usmiala, že mi spadol kameň zo srdca.
Začala som teda pekne od začiatku. Rozprávala som o telefonáte po tom ako odišla, o fontáne v parku a o našich rozhovoroch. Aj o bozkoch. Proste som je povedala všetko.
„ A dnes v robote mi písal, že ma musí znovu vidieť a že večer príde.“ Touto vetou som zakončila svoj monológ.
„ A kde vlastne býva? Z kadiaľ je?“ pýtala sa Kate ako nejaký detektív.
„ To neviem. O ňom sme sa veľmi nerozprávali.“ Priznala som.
„ Hm...“ zahmkala a mne to stačilo, aby som pochopila na čo naráža.
„ Pozri Kate. Musíš my veriť. Dobre?“
„ Veď fajn, Trix. Len nechcem, aby si sa sklamala. Ale teším sa s tebou. Naozaj.“ Povedala a objala ma. Cítila som, že je všetko v poriadku. Alebo aspoň to smeruje k tomu, aby to bolo v poriadku. Potom sa ma spýtala na môj prvý deň v práci a ja som jej všetko vyrozprávala.
„ Koľko je vlastne hodín?“ spýtala som sa, keď som si všimla, že sa vonku zotmelo. Kate sa pozrela na hodinky na ruke.
„ Skoro pol šiestej. Kedy príde Lucas?“
„ O šiestej. Mala by som ísť. Musím sa osprchovať a najesť. Tak zatiaľ.“ Povedala som a chystala som sa k odchodu.
„ Máš si čo obliecť?“ usmiala sa Kate.
„ Niečo určite nájdem.“
„ Ale no tak Trix, neviem si predstaviť v čom si šla včera. Po večery príď. To je rozkaz.“
„ Ďakujem. Neviem čo by som bez teba robila.“ Ešte raz som sa na ňu usmiala a odišla som.
Môj byt bol prázdny a všade bola tma. Ako inak keď bývam sama. Pomyslela som si a hodila som kabelu na zem. Zamierila som rovno do kúpeľne a osprchovala som sa. Potom som našla niečo v chladničke, keďže som ešte stále nemala čas niečo poriadne uvariť. Do šiestej zostávalo desať minút, tak som sa ponáhľala ku Kate. Aj včera prišiel skôr a predsa nechcem aby na mňa čakal. Zaklopala som a hneď som vošla dnu.
„ Práve som pre teba niečo vybrala. Určite ti to bude sedieť. Poď, vyskúšaj si to.“ Povedala, hodila mi oblečenie do rúk a ukázala na spálňu. Oblečenie som hodila na posteľ a prezrela som si ho. Napokon som si natiahla na seba tmavo vínové nohavice a čierny top. Pozrela som sa do veľkého zrkadla, ktoré mala Kate v izbe. Vyzeralo to pekne. Pomyslela som si keď Kate vošla do izby.
„ Ešte svetrík a topánky. Nech sa páči.“ Povedala a podala mi ich.
Na čierny top som natiahla krátky sveter s pásikmi a obula biele remienkové topánky na podpätku.
„ Páči sa mi to.“ Povedala som keď som sa prehliadala v zrkadle. Obrázok
„ Pravdupovediac som sa bála, čo na mňa navlečieš, ale naozaj sa mi to páči. Ďakujem.“
„ Už by stačilo s tými poďakovaniami. A myslím, že Lucas je už tu, pretože som počula zvoniť zvonček z tvojho bytu. Tak choď už a pekný večer.“ Usmiala sa a odprevadila ma k dverám.
Po výstupe z výťahu som zostala zarazená ako včera. Stál tam, ale keď sa dvere na výťahu otvorili, podišiel ku mne a pobozkal ma.
„ Ahoj, som veľmi rád, že ťa znovu vidím.“ Povedal a znova ma pobozkal. Obrázok
Tak som sa chvela, že som nevyslovila ani hlásku. Vyšli sme z budovy a ja som sa spamätala.
„ Kam pôjdeme?“ spýtala som sa, keď sa mi na čerstvom vzduchu vrátil hlas.
„ To je prekvapenie.“ Povedal a otvoril mi dvere na taxíku. Až vtedy som si všimla, že tam stál. Nastúpila som a Lucas za mnou.
„ Môžeme.“ Povedal taxikárovi a auto sa pohlo.
„ Tak aký bol prvý deň v robote?“ spýtal sa a skoro celú cestu počúval môj podrobný opis dnešného dňa. Zvyšok cesty sme boli ticho, ale Lucas ma držal za ruku a hladkal ju. Bolo to príjemné.
„ Sme tu.“ Hlesol muž za volantom a Lucas mu podal peniaze. Potom sme vystúpili a chvíľu počkali kým sme zostali sami. Poobzerala som sa okolo. Široko ďaleko nič nebolo, iba samá príroda. V diaľke som začula šum vody.
„ Kde to sme?“
„ Na okraji mesta. Chcem ti niečo ukázať, ale najprv ti zaviažem oči.“ Vtedy z vrecka vytiahol šatku a zaviazal mi oči. Nemala som žiadne námietky, pretože som mu verila. Potom som cítila jeho ruku, ako ma niekam vedie. Po desiatich minútach som cítila, že zastal. Pomaly mi odviazal šatku a ja som uvidela tú nádheru. Stáli sme nad priepasťou, do ktorej sa lial hlučný vodopád.
Obrázok
Bolo to krásne. Voda sa liala a dolu narážala na mohutné skaly.
Nevedela som sa vynadívať, nikdy som nič také nevidela. Otočila som sa k Lucasovi a pobozkala som ho. Potom znovu a znovu. Objala som ho a v jeho náručí som zistila, čo znamená ten pocit, ktorý ma objal ráno keď som na neho myslela. Bola to láska. Ľúbim ho. Aj keď ho skoro vôbec nepoznám, ale viem, že ho ľúbim. Pozrela som sa naňho a vedela som, že to viem.
„ Ľúbim ťa.“ Povedala som skoro šeptom . Asi som veľmi nechcela aby to počul. Nevedela som, ako na to zareaguje.
„ Aj ja ťa ľúbim Meretrix.“ To my úplne stačilo a ja som bola na pokraji vybuchnutia z obrovskej radosti. Sadli sme si na zem a dívali sa na vodopád, krásnu oblohu a samozrejme na seba. Ja som ležala na tráve opretá oňho a užívala som si nádherný pocit. Nechcela som aby sa táto chvíľa niekedy skončila. Väčšinu času sme boli tíško, alebo sme sa rozprávali. Niekedy som neodolala a dala som mu bozk. Niekedy neodolal zase on. Takto sme strávili hodne dlhú dobu až kým Lucas pozrel na hodinky.
„ Je pol jedenástej. Zajtra ideš do práce. Však?“
„ Bohužiaľ.“ Zosmutnela som a keď to Lucas zbadal, dal mi pusu na líce.
„ Zas budeme spolu.“ Vedela som, že áno, ale otázka bola kedy? Vydržím celý deň?
„ Nabudúce ti tie hodinky vezmem.“ Povedala som a uškrnula som sa na neho.
„ Musím zavolať taxík.“ Odsunul sa odo mňa aby mohol vybrať mobil z vačku a zavolal.
„ Máme asi pätnásť minút.“
Usmiala som sa a pritiahla som sa k nemu naspäť. Tých pätnásť minút ani jeden z nás nepovedal ani jedno slovo. Užívali sme si dokonalú atmosféru. Keď sme začuli v diaľke hlas motora, postavili sme sa a šli sme na miesto kde nás pred tým ten istý taxikár vysadil. Predtým som však pocítila veľké nutkanie objať ho. Posledná krásna chvíľa na tomto krásnom mieste.
Obrázok
Cesta domou utiekla strašne rýchlo, až som bola smutná, že sa musíme rozlúčiť.
Vo vchode mi Lucas zavolal výťah a pobozkal ma na rozlúčku. Ja som nastúpila do výťahu a posledný krát som sa na neho usmiala.
Katelyn už asi spala, tak som zamierila do svojho bytu. Oblečenie jej vrátim zajtra. Pomyslela som si, keď som sa prezliekala do nočnej košele. Ľahla som do postele, ale zaspať som nevedela. Dlho do noci som hľadela do stropu. Ani neviem kedy som zaspala.


Lucas Villain
Bol som už pred svojím domom, keď som si to rozmyslel. Nejdem domov. Pomyslel som si a otočil som sa. Kráčal som naspäť k jej domu. Išiel som však ľudskou chôdzou, aby stihla zaspať. Musím ju vidieť. Nevydržím celú noc a celý deň.
Pouličné lampy na ceste svietili síce na každých dvadsiatich metroch, ale ja som videl každý detail. A cítil každú bunku vo svojom tele, ktorá mi oznamovala nevydržateľný hlad. Ignoroval som chuť na krv a šiel som ďalej ulicou. Myslel som na všetko iné, len aby ma to trochu prešlo. Zastavil som sa až pred jej domom. Obrázok
Cítim som, že ešte bdie. Jej tep bol veľmi rýchli, keby spala bol by oveľa pomalší. Musel som teda počkať. Oprel som sa o strom, ktorý schol pred jej domom a zviezol som sa nadol. Obzeral som sa okolo či niekto nejde , pretože keby šiel, musel by som ujsť. Snažil som sa nemyslieť na to, čo my môj mozog stále opakoval. Takto som tam sedel už hodnú chvíľu. Potom sa niečo zmenilo.
„ Zaspala.“ Šepol som si sám pre seba a postavil som sa. Zahľadel som sa na jej okno. Ešte som sa obzrel okolo, či niekto nešpehuje a skočil som. Ľahko ako pierko som pristál na jej okne. Otvoril som ho a vošiel do izby, kde spala.
Bola taká nádherná a bezbranná.Obrázok
Sadol som si vedľa nej na posteľ a pohladkal ju po líci. Trochu sa pomrvila ale spala ďalej. Rozmýšľal som, či nemám radšej odísť, ale nemohol som sa prinútiť. Ľahol som si vedľa nej a len tak potichu hľadel ako krásne spí. Premýšľal som nad všetkým, čo sa mi v posledných pár dňoch stalo. Aké veľké šťastie ma stretlo po takej dlhej dobe. Myslel som iba na ňu a na to, že ju ľúbim. Áno aj ja môžem a viem ľúbiť a aj mňa môže niekto ľúbiť. Sama mi to predsa povedala. Opakoval som si v mysli.
Vtedy to na mňa zase prišlo. Pocítil som strašný smäd. Pozrel som sa na Trix. Ležala tam taká bezbranná a ja som zrazu cítil krv, ktorá jej prúdila v žilách. Pomaly som sa k nej približoval a ceril zuby. Cítil som ako ma vlastné zuby ťahajú k jej hrdlu. Zastal som pár centimetrov pred jej bledou tvárou. Zavrel som ústa a iba som na ňu hľadel. Toto dievča milujem, nesmiem jej ublížiť. Opakoval som si stále dookola a chcel som sa vzdialiť. Lenže moje telo ma neposlúchalo a robilo si so mnou čo chcelo. Znova som otvoril ústa a vyceril zuby. Bol som tesne pred jej hrdlom, stačilo zahryznúť. Vtedy som sa spamätal.
„ Dosť!“ zakričal som nahlas a vyskočil som z okna. Pred jej domom som zacítil ako sa zobudila a bola zmätená.Obrázok
Ja som však vtedy veľkou rýchlosťou bežal preč.
Naposledy upravil Nicolla dňa Pia 26 Nov 2010, 00:37, celkovo upravené 1
Nicolla
Novorodenec
Novorodenec
 
Príspevky: 29
Registrovaný: Uto 05 Okt 2010, 22:44
Pohlavie: Simka

Re: Mestečko Salvavus

Poslaťod Lincey » Štv 25 Nov 2010, 23:58

super, občas nejaká tá menšia chybička, ale tvoj štýl písania ma prinútil nevnímať ich. Zatiaľ sa mi to veľmi páči. určite pokračuj
"Attingere caelum diagito"

Skvelé RPG
Obrázok užívateľa
Lincey
Starec
Starec
 
Príspevky: 1428
Registrovaný: Sob 22 Mar 2008, 16:03
Pohlavie: Simka

PredchádzajúciĎalší

Späť na Príbehy

Kto je on-line

Užívatelia prezerajúci fórum: Žiadny registrovaný užívateľ nie je prítomný a 2 hostia