Pre niekoľkými dňami ma chytila nostalgia (a prázdninová nuda) a po dlhom, dlhočiznom čase som si spustila Sims 2.
Musím priznať, že trojka ma nikdy nejak veľmi neuchvátila, takže som tam veľa vecí nepreskúmala, ale aj tak si dovolím tvrdiť, že na dvojku nič nemá. Spolu s datadiskami je to úplne premakaná hra, v ktorej sa dá urobiť naozaj čokoľvek. To, že sa tam sim nemôže voľne prechádzať po meste alebo navštevovať susedov mi ani tak veľmi nebaví, lebo je tam množstvo vecí, ktoré môže robiť doma. A ak už sa rozhodneme s našou rodinkou ísť na nejaký obecný pozemok, tak sa simovia nestratia v navonok krásnej budove, na ktorú sa budeme musieť niekoľko minút pozerať, lebo dnu nás to nevpustí. Jednoducho v dvojke sa ešte tvorcovia naozaj riadili tým, čo hráči chceli.
Avšak trojka, aj keď má nejaké výhody, je celá iba o peniazoch
Namiesto toho, aby dali veľa vecí do datadisku, tak všetko náhádžu do limitovaných edícií, či si to človek musí zohnať za simpointy a podobne. Datadisky po ktorých hráči túžia od začiatku (napr. seasons) sú v nedohľadne a radšej je tu každú chvíľu nejaký balíček s Katy Perry, či datadisky ako Obludárium, ktoré mnoho ľudí nezaujmú a ak áno, tak len na krátku chvíľu. Ale čo už keď nás to po pár hodinách omrzí? Veď peniaze sme im už za to dali
Jediná vec, ktorá mi pri opätovnom spustení dvojky chýbala, boli rozšírené možnosti pri tvorbe simov. Rada sa s každým simom pohrám, či už sa jedá o výzor alebo o osobnosť. Ešte pred vytvorením mám presný obraz o tom, ako sa majú správať a vyzerať a v tomto je trojka lepšia. Množstvo vlastností a možností, ako simov upraviť.
Vidím, že je to dlhé a asi trepem piate cez deviate, ale mala som chuť sa vypísať