Ďakujem Vám
Ďalší diel je tu tak dúfam, že sa bude páčiť príjemne čítanie.
18.DielŠtedrý deň„Kedy tam už budeme?“ pýtala som sa otca ako malé dieťa..
„Nepotrvá to už dlho takých 5 minút a sme tam.“ Naozaj sa už neviem dočkať som taká strašne zvedavá na novú izbu proste na celý náš dom. Možno budeme mať aj nejakých susedov. Som taká šťastná..
„Taak a sme tu.“ Povedal otec a vystúpil s auta. Mama tiež rýchlo otvorila dvere a vyšla von. Pred nami stál nádherný dom s veľkým dvorom. Tak toto je neuveriteľné. V niečom takomto budeme bývať. O pár mesiacov už aj ja a moje dieťa. Ach bude to skvelé prostredie pre výchovu dieťaťa. Veľká záhrada, garáž niečo fakt krásne je tu miesto pre všetkých. Pripadám si fakt ako s nejakého filmu. Neverím, že toto všetko nie je sen.
„No podte ukážem vám celý dom.“ Otec vytiahol s vrecka kľúče od domu. Jeden dal mne druhý mame a ten tretí nechal pre seba.
Vošli sme dnu. Všetko bolo tak moderne zariadené. Veľmi sa mi tu páči. Ja nemám slov. Nedokázala som zo seba vydať ani jediné slovíčko. V obývačke už bol postavený krásny živý stromček. Pre mamu by to neboli ozajstné Vianoce, keby nebolo živého stromčeka. Pod ním boli dokonca naukladané darčeky.
„No čo Betty páči sa ti tu? Pod ukážem ti tvoju izbu.. povedal otec a vyšli sme hore schodmi. Išli sme cez chodbu, kde bol počítač a polica na knihy. Potom otec otvoril dvere.
„Tak tu je tvoja izba zabývaj sa tu prezleč sa do niečoho pekného a príd dole..ja idem pomôcť mame s večerou.“ Pomaličky som vošla dnu.
Izba bola zladená do žlta, biela, oranžová všetky pestré farby. Dokonca na stole bol notebook. Potom mi však zrak uprel na dvere, ktoré boli hned oproti mne. Prešla som k nim a ked som otvorila, neverila som vlastným očiam. Bola tam malá miestnosť zladená do červena a čierna. Áno vlastná kúpelňa. Neuveriteľné. No dosť rozplývaniu sa. Povedala som si mala by som začať rozmýšľať ako to urobím s darčekmi. Nemala som ani len jeden darček pre mamu a otca. Pri tom všetkom som ani nestihla nič kúpiť. Celé sťahovanie mi dalo dosť zabrať. No nič musím stihnúť ešte nejaké obchody. Čo najrýchlejšie som si natiahla džíny nejaké tričko. Zobrala som peniaze, ktoré som mala ešte od babky a aj mama mi dávala vreckové. Zišla som dole schodmi obliekla kabát a vybehla von.
Rodičia si ani nevšimli, že som odišla. Po celom dome už rozvonievala kapustnica. Mesto je vraj pešky 10 minút tak som sa vybrala kúpiť naposlednú chvíľu darčeky. Ked som došla do mesta, v obchodoch bolo ešte pár ľudí, ktorí dokupovali darčeky na poslednú chvíľu takisto ako ja. Začala som vyberať niečo pre mamu. Boli tam len obyčajné handry, ale ja som hľadala niečo originálnejšie. Zišla by sa jej nejaká dobrá voňavka. Chvíľu som tam len pozerala, potom ku mne podišla nejaká pani.
„Dobrý deň môžem Vám pomôcť?“
„Áno hľadám nejakú dobrú voňavku pre moju mamu.“ Odpovedala som..
„Počkajte hned Vám niečo pozriem.“ Doniesla mi asi 5 voňaviek. A ja som ich všetky začala pozerať. Trvalo mi to asi 5 minút potom som sa rozhodla, pre jednu nie moc silnú voňavku.
„Zoberiem si túto.“
„Dobre. Mám Vám ju aj zabaliť?“
„Áno samozrejme.“
Potom som vyšla s obchodu a spočítala zvyšné peniaze. Dobre takže pre mamu darček mám teraz pozriem niečo otcovi. Čo by som mu len kúpila. Chvíľu som si pozerala všeliaké náušnice, náramky, oblečenie. Potom mi padla do očí jedna hnedo biela košeľa.
To je ono. Určite to otca poteší. Pohľadala som otcove číslo zaplatila ju a vyšla s obchodu von. Domov som sa vracala rýchlym krokom. Ako som tak išla okolo domov. Cez okná som videla, že niektorí ľudia už stoja pri stromčeku a všetci sú taký nadšený. Ked som vošla dnu, bolo už cítiť aj mamin jablkový koláč. Vyšla som hore schodmi do izby. Zrejme si ani nevšimli, že som bola preč. Prezliekla som sa do starších šiat, upravila vlasy a namaľovala som sa.
RenataPráve som dorobila kapustnicu. Zemiakový šalát máme ešte od Charlieho mamy, takže aspoň ten nemusíme robiť. Všetko už bolo pripravené na štedrovečernú večeru. Charlie prestieral stôl a ja som ešte upratovala kuchyňu. Neskôr som sa išla prezliecť . Potom sme si všetci sadli ku stolu.
„Ako sa Vám páči nový dom?“ spýtal sa otec.
„Charlie je nádherný a chceme ti za neho obidve podakovať. Sme naozaj radi, že sme tu všetci spolu ako jedna rodina.“ Charlie sa len pousmial. A my sme sa pustili do jedla.
Betty„Mami večera bola úžasná. Veľmi mi chutilo.“ Povedala som ešte s poloplnými ústami..
„Tak teraz zavoláme Ježiška.“ Zasmial sa otec..Všetci sme podišli k stromčeku.
Bolo tam veľa rôznych darov, ktoré boli zabalené v pestrofarebnom papieri a obviazané farebnou stuhou. Začala som rozbaľovať darčeky na ktorých bolo napísane moje meno. Dostala som veľa oblečenia nejakú knihu samozrejme ešte mnoho iného. Potom som dala mame a otcovi darčeky ja. Mama rozbalila voňavku.
„Oh..Betty dakujem.“ Povedala s radosťou mama a objala ma.
Otcovi sa tá košeľa taktiež páčila.
„Ďakujem Betty.“ Tá košeľa je super, ale nemusela si nič kupovať. Ja som hlavne rád, že sme spolu.
„Ale ocko ved to je maličkosť.“ Všetci sme si ešte pozerali darčeky rozprávali sa o rôznych veciach. Bol to krásny večer. Dúfam, že ho už nič nepokazí. Ked zrazu zazvonil telefon. Otec ho zdvihol.
Potom sa na nás už iba pozrel a do očí sa mu tlačili slzy...