Môj ťažký život 21.Diel Koniec

Všetky uzavreté príbehy k The Sims 2 si môžete prečítať ešte raz v tomto archíve.

Moderátor: Sašena

Re: Môj ťažký život 14.DIEL (bez fotiek)

Poslaťod fanynka83 » Štv 17 Dec 2009, 17:16

charlotte nemas za co...ved som ti v podstate napisala kritiku.. :) ale nebola myslena v zlom samozrejme.. :D co sa tyka fotiek,je v podstate jedno kedy ich pridas..vsetko zalezi len a len na tebe...ty mas dobry pribeh,ktory sa dobre cita aj bez fotiek sa viem vcitit do deja..takze fotky pokial tu nebudu mi v podstate ani nejako extra nechybaju..aj ked zase na druhu stranu je pravda ze fotky pribeh vzdy skvelo doplnaju...proste a jednoducho vsetko je len a len na tebe a myslim si ze tvoj pribeh je taky dobry,ze tie fotky ho skutocne len :) doplnaju...
fanynka83
Deaktivovaný účet
Deaktivovaný účet
 
Príspevky: 1081
Registrovaný: Štv 01 Jan 2009, 18:30
Pohlavie: Simka

Re: Môj ťažký život 14.DIEL (bez fotiek)

Poslaťod Charlotte » Str 23 Dec 2009, 21:46

Ďalší diel je tu..žiaľ ešte bez fotiek, ale v najbižších dňoch sa budem snažiť vytvoriť simov a potom vám tu dám fotky ako vyzerajú a či ste s nimi spokojný..takže dakujem vám za všetky komentáre :) A príjemne čítanie..

15.Diel
Súd
V deň ked sa má konať súd.. (pondelok) 20.12.09 12:05h
Ach, takto pár dní pred Vianocami sa máme trepať na nejaký súd..pche! To je drzosť už by som bola radšej doma a ozdobovala stromček, piekla koláče a balila darčeky. No nič dneska to nejako ešte s mamou zvládnem a potom pôjdeme konečne domov a dúfam, že tieto Vianoce prežijeme v pokoji..Aspoň už nebývame u Jacka, ale u babky. Letenky domov máme kúpene takže dneska v noci odlietame. Strávila som tu tak dlhý čas, že už fakt neviem ako to u nás doma vyzerá.
„Betty, prosím ťa už sa obleč zachvílku už pôjdeme..“ Kričala na mňa mama s dola. „Áno mami hned prídem dole.“ Rýchlo som si natiahla rifle a zbehla dole schodami. Mama už na mňa čakala poobliekaná. „Brr..“ Vonku bola riadna zima..sneh tam ešte nebol ale zuby sa mi len tak drkotali. S mamou sme nasadli do auta a išli asi 5 minút. Zastali sme pred veľkou radnicou. „Tak a sme tu." Povedala mama. Ja som sa na ňu len s obavami pozrela. „Neboj sa my to zvládneme." povedala s úsmevom mama a pohladila ma po ramene. O chvílku sme boli vo velkej sieni. Sudca už sedel na svojom mieste a ja som očami hľadala či niekde neuvidím Andrewovu holohlavú hlavu. Áno bol tam. Stál celkom v predu a bol oblečený v takom to bielo-čiernom pásikovom oblečení. Pri ňom tam stáli ešte další muži. Mohli byť tak štyria. Bol to úžasný pohľad prišla som na to, že všetko sa raz v živote vráti. A výnimkou nebol ani Andrew a jeho muži. Potom sme si museli sadnúť hned do prvej lavice. Andrew na mňa pozrel takým pohľadom ako keby mi chcel naznačiť, že nič sa týmto nekončí. Začala som mať obavy, ktoré podľa mňa len tak rýchlo neopadnú. „Takže vítam Vás na dnešnom konaní." Povedal sudca s vážnym pohľadom. „Takže začneme naším prípadom." „Tu prítomný Andrew Tyler sa dopustil tresného činu. Uniesol dve osoby tiež tu prítomne Renata Tyler rodená Coven a jej dcéra Betty Swan. Takže chcem počuť verziu Andrewa Tylera." Andrew začal hovoriť : Všetko si vymysleli! Nič takéto by som predsa mojej bývalej žene neurobil. Chcel som sa s nimi iba porozprávať, ale oni kládli odpor. Tak som len trošku pritlačil. Nič som im neurobil! Toho by som nebol schopný rozumiete mi?!" Začal zvyšovať hlas..„Ale tu sa uvádza, že Betty Swan nie je vaša dcéra. Čo mi poviete na to?" „ O Betty som sa vždy staral ako o vlastnú dcéru. A ona je moja dcéra! A ta jej matka mi ju ukradla! Suka jedna!" Kričal už Andrew. Sudca pobúchal tým kladivom o stôl. „Dosť nezvyšujte hlas prosím." povedal pokojne sudca. „Takže teraz by som chcel niečo počuť od Renaty Tyler." „Stalo sa to myslím v sobotu. Ked som išla domov z nemocnice, lebo som tam bola pozrieť Betty. Už ked som bola skoro pri dome zastala pri mne čierna limuzína, nejaký muž vystúpil schytil ma a strčil do auta. Od vtedy si už nič nepamätám. Prebudila som sa až v tom sklade. Kde neskôr priviezli aj Betty." „Ty klamárka!! To nie je pravda! JA som sa nedopustil ničoho! Ona si len vymýšla aby ma zničila!!A to.." Sudca znovu pobúchal kladivom o stôl..„Dosť! Ukludnite sa." Ďakujem Vám za vypoved pani." Mohol by som poprosiť ešte o výpoved slečny Betty Swan?" Nahlas som preglgla. Vedela som, že budem musieť rozprávať aj ja. „ Zvládneš to." Pošepkala mi mama." A mala pravdu ja to zvládnem! Tak som začala rozrprávať..„ Bola som vtedy v nemocnici kvôli tomu čo ma zrazilo auto. A v jeden deň ked som si čítala knihu, do izby vtrhol Andrew aj s dvoma mužmi. Ja som začala kričať lenže oni mi priložili k ústam nejakú servítku a to je všetko čo si pamätám. Potom som sa prebudila zviazaná pri mame." „Už aj ona začína! Vymýšlate si všetci!! Ja už kašlem na celý svet! Nenávidim.." „ Pán Andrew!! Okamžite si sadite! Už od vás nechcem nič počuť! Je rozhodnuté.. Podľa paragrafu 67 znamená, že ste sa dopustili trestného činu. Pán Andrew Tyler, Sam Sannaf, David Bennett, Bred Samson, Fred Roth ste zatknutý za únos a vyhrážanie. Výšku trestu sa dozviete na dalšom pojednávaní." „Vám ostaným dakujem, že ste prišli a pomohli nám zatknúť týchtlo zločincov. Dovidenia."
Like everything else in life, I just had to decide what to do with what I was given..
Obrázok užívateľa
Charlotte
Zrelý
Zrelý
 
Príspevky: 904
Registrovaný: Ned 28 Dec 2008, 22:00
Bydlisko: High Tatras
Pohlavie: Simka

Re: Môj ťažký život 15.Diel (bez fotiek)

Poslaťod fanynka83 » Str 23 Dec 2009, 22:08

vaau..rychle,ale velmi sa mi to pacilo..dostalo co si zasluzili darebaci jedny.... :D
fanynka83
Deaktivovaný účet
Deaktivovaný účet
 
Príspevky: 1081
Registrovaný: Štv 01 Jan 2009, 18:30
Pohlavie: Simka

Re: Môj ťažký život 15.Diel (bez fotiek)

Poslaťod Charlotte » Ned 03 Jan 2010, 21:48

Takže dávam Vám tu vytvorené postavy v TS2..

Obrázok

Obrázok

Obrázok

Velmi sa ospravedlňujem, že sa tieto postavy nepodobajú na tie predošlé, ale snažila som sa ich čo najviac pripodobniť takže ak by boli nejaké námietky, žeby sa niektorým ľudom nepáčili tak by som ich ešte nejako urobila lepšie..ale podla môjho názoru sa nejaká presná podoba urobiť nedá..
Like everything else in life, I just had to decide what to do with what I was given..
Obrázok užívateľa
Charlotte
Zrelý
Zrelý
 
Príspevky: 904
Registrovaný: Ned 28 Dec 2008, 22:00
Bydlisko: High Tatras
Pohlavie: Simka

Re: Môj ťažký život

Poslaťod Zdenuška » Pon 04 Jan 2010, 09:52

Mne sa podobajú .. pekné :)
Obrázok užívateľa
Zdenuška
Starec
Starec
 
Príspevky: 1226
Registrovaný: Štv 30 Okt 2008, 12:11
Bydlisko: V mojej izbe a pri PC:D
Pohlavie: Sim

Re: Môj ťažký život

Poslaťod fanynka83 » Pon 04 Jan 2010, 23:52

joj ta betty ti velmi vysla...moc sa mi paci..co sa tyka charlieho,aj ten sa ti podaril,len sa mi moc nepodoba na toho predosleho...tento je krajsi... :) a co sa tyka renaty tak ta sa ti podarila,ale na predoslu sa nedoba mne osobne takmer vobec...ale v konecnom dosledku je betty uplne super... :)
fanynka83
Deaktivovaný účet
Deaktivovaný účet
 
Príspevky: 1081
Registrovaný: Štv 01 Jan 2009, 18:30
Pohlavie: Simka

Re: Môj ťažký život

Poslaťod Charlotte » Pon 04 Jan 2010, 23:58

Ďakujem vám obidvom. Takže súhlasite, že sa tieto postavy budú objavovať v príbehu..takže týmto aj oznamujem to, že další diel už bude fotený v TS2 a bude presunutý do rubriky pre príbehy TS2 tak aby ste ho potom nehľadali..diel by som mala pridať tak do 2 dní.
Like everything else in life, I just had to decide what to do with what I was given..
Obrázok užívateľa
Charlotte
Zrelý
Zrelý
 
Príspevky: 904
Registrovaný: Ned 28 Dec 2008, 22:00
Bydlisko: High Tatras
Pohlavie: Simka

Re: Môj ťažký život

Poslaťod Charlotte » Uto 05 Jan 2010, 17:22

Tak další diel už s fotkami je síce dosť krátky, ale dúfam, že sa vám bude páčiť..Tak príjemné čítanie :)

16.Diel
Náhrdelník

Konečne domov! Som taká šťastná, že sa vraciam domov. Konečne budeme všetci spolu. Neviem sa toho dočkať. Už ani neviem čo skôr. Či si dať na seba modré alebo fialové tričko. Ach..no dobre tak fialové..ani neviem prečo som sa tak zamýšľala nad tým čo si oblečiem.. No nič to bude pravdepodobne len tou radosťou..
Obrázok
Pospevovala som si a pri tom sa balila. Ked niekto zaklopal na dvere. „Áno?" povedala som..„Betty to som ja Ema." Babku som spoznala podla jej trasúceho hlasu. „Vieš,..začala babka rozprávať...ide o to, že sa možno vidíme posledný krát ja už som dosť stará a umrieť môžem kedykoľvek a k tomu bývam ešte tak daleko od tvojho domova a preto Ti chcem povedať, že si moja jediná vnučka a veľmi ťa mám rada a ako hovorím ak je toto naše posledný rozhovor, tak mi dovoľ dať ti toto." „Alee babi čo to rozprávaš?" Naliehala som a slzy sa mi tlačili do očí. „Betty ty vieš, že mám pravdu tak prosím nepresvedčuj ma o opaku. Babka mi vzala ruku otvorila dlaň a do nej mi položila nádherný náhrdelník s modrým drahokamom vyzeral byť pravý.
Obrázok
Potom mi dlaň zavrela. Stále bolo na babke vidieť, že plače. Aj ja som plakala. „Betty bud dobrá a maj pekný život neboj sa stále budem pri tebe aj keby som už nebola tu na svete." Ja som ostala len mlčky stáť na svojom mieste so slzamy v očiach.
Obrázok
Ale prečo babka hovorí niečo také? Čo ak je nejako chorá? Len to jediné mi príde ako niečo čo by s tým súviselo. Na nič iné som v ten deň nemyslela. „Betty? Máš už všetko pobalené? Za chvíľu odchádzame na letisko. Musíme tam byť 2 hodiny pred odletom. Tak si pohni konečne." Povedala nervozne mama. „Ved už idem." Babka stála už pri dverách a usmievala sa. Otec zatiaľ nakladal kufre do taxíka. „Betty maj sa dobre." povedala pokojne babka a dala mi pusu na líce. Že by sa s tým tak rýchlo vysporiadala? Nerozumiem..potom sa s babkou ešte rozlúčil otec a mama. Ja som sa snažila neplakať. Ale bolo to také ťažké. Len babka sa stále usmievala a stála vo dverách. „Betty nastúp si." zakričal otec.
Obrázok
Ja som sa otočila sadla si do auta a stále pozerala na babku cez okno. Ešte stále tam stála a mávala mi rukou. Potom sa mi už iba stratil babkin dom za stromami. Počas cesty som bola strašne smutná. Napísala som dve smsky Ellie a Jackovi. Ani som sa s nimi nestihla rozlúčiť. Ale tak Jack ma snád príde pozrieť aspoň kvôli tomu dieťaťu. „Betty čo ti zasa je?" spýtala sa ma nervozne mama. „S nikým sa nerozprávaš môžeš mi vysvetliť čo sa ti stalo?" „Nie nemôžem a nechaj ma som unavená." odvrkla som a hlavu som si oprela o sedadlo a tak zaspala. Mama ma zrazu začala budiť. „Betty vstávaj musíme sa poponáhľať. Lietadlo zachvílu odchádza." Ked som otvorila oči, auto stálo pred veľkým letiskom a otec akurát vyberal kufre s auta. „Ako dlho som spala?" povedala som ešte zaspatým hlasom. „Necelú hodinku. Teraz už pod." Vystúpila som s auta. „Betty nech sa páči. Zober si svoj kufor." povedal otec a podal mi môj kufor. Išli sme cez celé letisko, ktoré hýrilo samými ľudmi. Potom sme podlišli k pultu, za ktorým sedela postaršia pani. „Dobrý deň my máme letenky na dnešný let o 22:00 do Sunset Valley." „Áno, áno tá pani vzala otcovi letenky a pustila nás von na letisko." Nech sa páči let do Sunset Valley 22:00hod. pôjdete rovno a potom zabočíte do prava. Príjemny let." dopovedala tá žena a my sme išli tou dlhou chodbou a nakoniec sme sa dostali von na letisko.
Obrázok
Do lietadla už nastupovali nejaký ľudia. My sme vyšli po schodoch a usadili sa. „Prosíme cestujúcich aby si zapli bezpečnostné pásy. Hned odletíme." ozvalo sa. Sedela som sama a bolo mi tak dobre. Aspoň do mňa nikto nebude hučať. Otec sedel s mamou o dva sedadlá dalej. „Dobrý deň. Chceli by ste si niečo objednať?" prišla za mnou letuška v krátkej sukni a modrej košielke. „Ehm..áno poprosím jednu minerálku." „Perlivú, neperlivú, jemne perlivú.." začala vymenovávať letuška.
Obrázok
„Poprosím jemne perlivú dakujem." . „Hned vám to donesiem." dopovedala a odišla. Doľahla na mňa taká únava, že som hned zaspala..
Like everything else in life, I just had to decide what to do with what I was given..
Obrázok užívateľa
Charlotte
Zrelý
Zrelý
 
Príspevky: 904
Registrovaný: Ned 28 Dec 2008, 22:00
Bydlisko: High Tatras
Pohlavie: Simka

Re: Môj ťažký život 16.DIEL NÁHRDELNÍK

Poslaťod fanynka83 » Uto 05 Jan 2010, 18:14

no...co mam na to povedat..ako vzdy sa mi to pacilo,az na par mensich chybiciek...ale to su len detialy... :) takze chcem rychlo dalsi dielik.. :)
fanynka83
Deaktivovaný účet
Deaktivovaný účet
 
Príspevky: 1081
Registrovaný: Štv 01 Jan 2009, 18:30
Pohlavie: Simka

Re: Môj ťažký život 16.DIEL NÁHRDELNÍK

Poslaťod Jaina » Uto 05 Jan 2010, 20:37

No, tak práve som si to všetko naraz prečítala a musím povedať, že sa každým dielom zlepšuješ, tak len píš ďalej. Aj gramatika sa zlepšila, aj keď stále mi niekedy úplne bijú do očí niektoré chyby, ale mňa si nevšímaj :D hlavne, čo mi len fakt dosť vadí je priama reč. Dosť často sa v nej nevyznám, ja by som to písala pod seba :whistle: je to tak prehľadnejšie.

Ďalšia vec je ten dej :-| ako Lincey predtým komentovala - je to naozaj trochu nereálne. Otec, čo celé roky nejavil o nich dve záujem jednoducho zaklope na dvere, tvári sa akoby sa nič nestalo a oni ho príjmu s otvorenou náručou, Betty sa vyspí len tak s chlapom, ktorého pozná sotva deň (keby bola opitá, či nadrogovaná, tak by to ešte nebolo také...no)..Hlavne, udalosti majú až príliš rýchly spád. Niektoré zápletky by sa mohli ťahať aj niekoľkými dielmi. Ale však je to na tebe, ja sa ti do toho nechcem montovať, len ti radím (Hoci ja nepíšem bohvieako :roll: )...

Ale tak, ako si všímam tie diely na začiatku až po tie novšie, tak vidím, že sa fakt zlepšuješ, naučila si sa viac rozpisovať dej... Keď budeš čítať veľa kníh a príbehov aj na tomto fóre alebo inde, začne ťa to inšpirovať, získaš slovnú zásobu, začneš rozmýšľať viac aj o niektorých reakciách postáv na niektoré deje. A potom len treba veeľa veľa písať ďalej, bude to čoraz lepšie... O tom som presvedčená... ono to chce len tréning a inšpiráciu... :D držím palce :D

Aj tak som na teba hrdá :D (joj, nikdy som nenapísala takúto dlhú kritiku :D)
"A jsme doma. Moc sídlí tam, kde lidé věří, že sídlí. O nic víc a o nic méně."
"Takže moc je jen fraškou?"
"Stínem na zdi. Jenomže stíny umějí zabíjet. A často se stává, že velmi malý člověk dokáže vrhat velmi velký stín."
Obrázok užívateľa
Jaina
Starec
Starec
 
Príspevky: 1536
Registrovaný: Štv 27 Nov 2008, 19:14
Bydlisko: Lesy a háje Revúckej vrchoviny
Pohlavie: Simka

Re: Môj ťažký život 16.DIEL NÁHRDELNÍK

Poslaťod Charlotte » Štv 07 Jan 2010, 12:30

Fanynka dakujem :)
Jaini ach..aj tebe za kritiku, ale aj tú jasné, že prijmem poučila som sa od teba tak dakujem :D

Tak a zase tu je další diel..teraz ked sú ešte prázdnin tak mám na to čas, ale potom ked bude škola tak už ich tak často pridávať nebudem..ale tak dúfam, že sa vám další diel bude páčiť.A dala som sa na trochu iný štýl písania myslím, že to tak bude lepšie a prehľadnejšie..

17.Diel
Prekvapenie

Áno, áno dnes sú Vianoce. Sneh ešte nenapadal a tak mi dnešný deň príde ako bežný v týždni. Ale nie len kvôli tomu snehu. Skôr kvôli tomu, že to všetko tak rýchlo ubehlo.
„Betty, Reni príďte prosím vás dole." Zavola nás dole otec. Som zvedavá prečo sa tak záhadne usmieva..
Obrázok
„Mám pre nás všetkých darček k Vianociam. Aj keď je ešte trochu skoro dávať darčeky tento je extra špeciálny." Napätie vo mne stále čoraz viac stúpalo. Mama bola tiež napätá, že čo otec zasa vymyslel. Naposledy sme sa takto zhromaždili keď ma otec pozval na dovolenku.
„Tak už nám to konečne povedz." povedala netrpezlivo mama.
„No dobre na tento dom nemáme najkrajšie spomienky a už je to dosť starý dom. A tak som ešte pred tým ako sme odišli k mojej mame kúpil dom o 3 ulice ďalej odtiaľto." dopovedal so širokým úsmevom otec.

„Ale to je proste úúžasnéé!" skríkla mama.
„Ja som bola tiež úplne bez seba..nedokázala som tomu uveriť. Že ja sa budem sťahovať na štedrý večer. To je šialené. Ale skrýva sa v tom niečo na čo sa strašne teším. Vianoce v novom dome to by mohol byť pekný začiatok normálneho života, zároveň koniec toho ťažkého.

Obrázok

„Počkaj my budeme prenášať nábytok a všetky veci na Štedrý večer do nového domu?" opýtala sa mama s obavami.
„Nemusíme..všetko tam je dokonale zariadené. Žiadny nábytok netreba. Stačí pobaliť kufre a prežiť tohtoročné Vianoce v novom dome."
„Charlie ja ťa nespoznávam..si proste úžasny. Konečne budeme fungovať ako normálna rodina v normálnom rodinnom dome." Mama bola tak šťastná. Všetci sme boli šťastný. A zdá sa mi, že aj moje dieťatko sa pohlo. Je to také krásne.
„Tak čo tu postávame? Poďme sa pobaliť aby sme ešte do večera stihli ozdobiť živú jedličku, ktorá už na nás čaká." Povedal s radosťou otec.
„Charlie milujem ťa." povedala mama a vášnivo otca pobozkala.
Obrázok
Ja sa radšej stiahnem povedala som si a vyšla po schodoch do už nie dlho mojej starej izby. V ktorej som sa dozvedela veľa vecí. Počula som samé hádky. A nemohla som spávať. Som taká šťastná, že to je už všetko za mnou.
Obrázok
Vybrala som zo skrine môj najväčší kufor a balila do neho všetko oblečenie, fotky a všeličo možného.

Renata

Ešte stále som neverila, že sa budeme sťahovať. Najpotrebnejšie veci ako napríklad oblečenie, fotoalbumy a nejaké maličkosti som mala pobalené. Charlie vravel, že tam bude všetko. Je to úžasný muž.
Obrázok
Aj keď sa dosť dlhý čas neukázal, dokázala som mu odpustiť a neľutujem to. Ešte naposledy som si vychutnávala vôňu nášho zachvílu starého domu. Sú tomu už 2 roky čo sme sa tu nasťahovali. Nie je to až tak veľa, ale predsa len nezažili sme tu najkrajšie chvíle. Dúfam, že v novom dome sa nam bude dariť lepšie. Aspoň zatiaľ...
„Reni máš všetko pobalené už by sme mali ísť ak chceme ešte stihnúť ozdobiť stromček a trošku sa zabývať."
„Áno už mám všetko zavolám Betty."

Betty

Počula som, že ma niekto spomína tak som si vzala veci a rozlúčila sa s mojou teraz už starou izbou. A už ma volala mama. Zišla som po vŕzgajúcich schodoch dole.
„Môžeme ísť?" opýtala sa mama.
„Áno poďme už sa neviem dočkať kedy uvidím náš nový dom.."
Otec ponakladal veci do taxíka a vyrazili sme.

Obrázok

Náš starý dom sa stratil v diaľke...
Like everything else in life, I just had to decide what to do with what I was given..
Obrázok užívateľa
Charlotte
Zrelý
Zrelý
 
Príspevky: 904
Registrovaný: Ned 28 Dec 2008, 22:00
Bydlisko: High Tatras
Pohlavie: Simka

Re: Môj ťažký život 17.Diel Prekvapenie

Poslaťod Jaina » Štv 07 Jan 2010, 12:44

Ale toto sa mi veľmi pááči :lol:
"A jsme doma. Moc sídlí tam, kde lidé věří, že sídlí. O nic víc a o nic méně."
"Takže moc je jen fraškou?"
"Stínem na zdi. Jenomže stíny umějí zabíjet. A často se stává, že velmi malý člověk dokáže vrhat velmi velký stín."
Obrázok užívateľa
Jaina
Starec
Starec
 
Príspevky: 1536
Registrovaný: Štv 27 Nov 2008, 19:14
Bydlisko: Lesy a háje Revúckej vrchoviny
Pohlavie: Simka

Re: Môj ťažký život 17.Diel Prekvapenie

Poslaťod fanynka83 » Štv 07 Jan 2010, 14:20

no vau..tak tento dielik sa ti skutocne mimoriadne vydaril..uz som zvedava ako to bude dalej,co zaziju v novom dome... :) len tak dalej..velmi si sa zlepsila... :)
fanynka83
Deaktivovaný účet
Deaktivovaný účet
 
Príspevky: 1081
Registrovaný: Štv 01 Jan 2009, 18:30
Pohlavie: Simka

Re: Môj ťažký život 17.Diel Prekvapenie

Poslaťod Charlotte » Sob 06 Feb 2010, 15:29

Ďakujem Vám :) Ďalší diel je tu tak dúfam, že sa bude páčiť príjemne čítanie.
18.Diel
Štedrý deň

„Kedy tam už budeme?“ pýtala som sa otca ako malé dieťa..
„Nepotrvá to už dlho takých 5 minút a sme tam.“ Naozaj sa už neviem dočkať som taká strašne zvedavá na novú izbu proste na celý náš dom. Možno budeme mať aj nejakých susedov. Som taká šťastná..

Obrázok

„Taak a sme tu.“ Povedal otec a vystúpil s auta. Mama tiež rýchlo otvorila dvere a vyšla von. Pred nami stál nádherný dom s veľkým dvorom. Tak toto je neuveriteľné. V niečom takomto budeme bývať. O pár mesiacov už aj ja a moje dieťa. Ach bude to skvelé prostredie pre výchovu dieťaťa. Veľká záhrada, garáž niečo fakt krásne je tu miesto pre všetkých. Pripadám si fakt ako s nejakého filmu. Neverím, že toto všetko nie je sen.
„No podte ukážem vám celý dom.“ Otec vytiahol s vrecka kľúče od domu. Jeden dal mne druhý mame a ten tretí nechal pre seba.

Obrázok

Vošli sme dnu. Všetko bolo tak moderne zariadené. Veľmi sa mi tu páči. Ja nemám slov. Nedokázala som zo seba vydať ani jediné slovíčko. V obývačke už bol postavený krásny živý stromček. Pre mamu by to neboli ozajstné Vianoce, keby nebolo živého stromčeka. Pod ním boli dokonca naukladané darčeky.
„No čo Betty páči sa ti tu? Pod ukážem ti tvoju izbu.. povedal otec a vyšli sme hore schodmi. Išli sme cez chodbu, kde bol počítač a polica na knihy. Potom otec otvoril dvere.
„Tak tu je tvoja izba zabývaj sa tu prezleč sa do niečoho pekného a príd dole..ja idem pomôcť mame s večerou.“ Pomaličky som vošla dnu.

Obrázok

Izba bola zladená do žlta, biela, oranžová všetky pestré farby. Dokonca na stole bol notebook. Potom mi však zrak uprel na dvere, ktoré boli hned oproti mne. Prešla som k nim a ked som otvorila, neverila som vlastným očiam. Bola tam malá miestnosť zladená do červena a čierna. Áno vlastná kúpelňa. Neuveriteľné. No dosť rozplývaniu sa. Povedala som si mala by som začať rozmýšľať ako to urobím s darčekmi. Nemala som ani len jeden darček pre mamu a otca. Pri tom všetkom som ani nestihla nič kúpiť. Celé sťahovanie mi dalo dosť zabrať. No nič musím stihnúť ešte nejaké obchody. Čo najrýchlejšie som si natiahla džíny nejaké tričko. Zobrala som peniaze, ktoré som mala ešte od babky a aj mama mi dávala vreckové. Zišla som dole schodmi obliekla kabát a vybehla von.

Obrázok

Rodičia si ani nevšimli, že som odišla. Po celom dome už rozvonievala kapustnica. Mesto je vraj pešky 10 minút tak som sa vybrala kúpiť naposlednú chvíľu darčeky. Ked som došla do mesta, v obchodoch bolo ešte pár ľudí, ktorí dokupovali darčeky na poslednú chvíľu takisto ako ja. Začala som vyberať niečo pre mamu. Boli tam len obyčajné handry, ale ja som hľadala niečo originálnejšie. Zišla by sa jej nejaká dobrá voňavka. Chvíľu som tam len pozerala, potom ku mne podišla nejaká pani.
„Dobrý deň môžem Vám pomôcť?“
„Áno hľadám nejakú dobrú voňavku pre moju mamu.“ Odpovedala som..
„Počkajte hned Vám niečo pozriem.“ Doniesla mi asi 5 voňaviek. A ja som ich všetky začala pozerať. Trvalo mi to asi 5 minút potom som sa rozhodla, pre jednu nie moc silnú voňavku.

Obrázok

„Zoberiem si túto.“
„Dobre. Mám Vám ju aj zabaliť?“
„Áno samozrejme.“
Potom som vyšla s obchodu a spočítala zvyšné peniaze. Dobre takže pre mamu darček mám teraz pozriem niečo otcovi. Čo by som mu len kúpila. Chvíľu som si pozerala všeliaké náušnice, náramky, oblečenie. Potom mi padla do očí jedna hnedo biela košeľa.

Obrázok

To je ono. Určite to otca poteší. Pohľadala som otcove číslo zaplatila ju a vyšla s obchodu von. Domov som sa vracala rýchlym krokom. Ako som tak išla okolo domov. Cez okná som videla, že niektorí ľudia už stoja pri stromčeku a všetci sú taký nadšený. Ked som vošla dnu, bolo už cítiť aj mamin jablkový koláč. Vyšla som hore schodmi do izby. Zrejme si ani nevšimli, že som bola preč. Prezliekla som sa do starších šiat, upravila vlasy a namaľovala som sa.

Obrázok

Renata
Práve som dorobila kapustnicu. Zemiakový šalát máme ešte od Charlieho mamy, takže aspoň ten nemusíme robiť. Všetko už bolo pripravené na štedrovečernú večeru. Charlie prestieral stôl a ja som ešte upratovala kuchyňu. Neskôr som sa išla prezliecť . Potom sme si všetci sadli ku stolu.

Obrázok

„Ako sa Vám páči nový dom?“ spýtal sa otec.
„Charlie je nádherný a chceme ti za neho obidve podakovať. Sme naozaj radi, že sme tu všetci spolu ako jedna rodina.“ Charlie sa len pousmial. A my sme sa pustili do jedla.

Betty

„Mami večera bola úžasná. Veľmi mi chutilo.“ Povedala som ešte s poloplnými ústami..
„Tak teraz zavoláme Ježiška.“ Zasmial sa otec..Všetci sme podišli k stromčeku.

Obrázok

Bolo tam veľa rôznych darov, ktoré boli zabalené v pestrofarebnom papieri a obviazané farebnou stuhou. Začala som rozbaľovať darčeky na ktorých bolo napísane moje meno. Dostala som veľa oblečenia nejakú knihu samozrejme ešte mnoho iného. Potom som dala mame a otcovi darčeky ja. Mama rozbalila voňavku.
„Oh..Betty dakujem.“ Povedala s radosťou mama a objala ma.

Obrázok

Otcovi sa tá košeľa taktiež páčila.
„Ďakujem Betty.“ Tá košeľa je super, ale nemusela si nič kupovať. Ja som hlavne rád, že sme spolu.
„Ale ocko ved to je maličkosť.“ Všetci sme si ešte pozerali darčeky rozprávali sa o rôznych veciach. Bol to krásny večer. Dúfam, že ho už nič nepokazí. Ked zrazu zazvonil telefon. Otec ho zdvihol.

Obrázok

Potom sa na nás už iba pozrel a do očí sa mu tlačili slzy...
Like everything else in life, I just had to decide what to do with what I was given..
Obrázok užívateľa
Charlotte
Zrelý
Zrelý
 
Príspevky: 904
Registrovaný: Ned 28 Dec 2008, 22:00
Bydlisko: High Tatras
Pohlavie: Simka

Re: Môj ťažký život 18.Diel Štedrý deň

Poslaťod fanynka83 » Štv 11 Feb 2010, 20:56

no velmi dobre...novy zivot v novom dome...len som zvedava kto mu to volal...ze by...?no neviem,hadam nie to co si myslim...rychlo chcem dalsi dielik..je to velmi napinave...tak sup sup kraska... :)
fanynka83
Deaktivovaný účet
Deaktivovaný účet
 
Príspevky: 1081
Registrovaný: Štv 01 Jan 2009, 18:30
Pohlavie: Simka

PredchádzajúciĎalší

Späť na TS2 Príbehy

Kto je on-line

Užívatelia prezerajúci fórum: Žiadny registrovaný užívateľ nie je prítomný a 2 hostia