Môj ťažký život 21.Diel Koniec

Všetky uzavreté príbehy k The Sims 2 si môžete prečítať ešte raz v tomto archíve.

Moderátor: Sašena

Re: Môj ťažký život 18.Diel Štedrý deň

Poslaťod Charlotte » Pia 12 Feb 2010, 16:26

Ďakujem aj za ten jeden komentár :)
Teraz som mala trochu viac času aj na písanie aj na fotenie takže pridávam další diel dúfam, že sa Vám bude páčiť. Samozrejme príjemne čítanie.

19.Diel
Nová známosť

Nikdy by som si nemyslela, že tento deň skončí tak ako skončil. Otec utekal na letisko aj ked pochybujem, že budú mať nejaké voľné lety na Kanárske ostrovy, ale nedal sa zastaviť vravel, že musí ísť za babkou. Vzali ju do nemocnice a je to s ňou veľmi zlé. Zomiera. Chcela som ísť s otcom, ale on povedal, že nechce aby som videla babku zomierať. Chce aby som si ju zapamätala živú a zdravú. Určite by to tak chcela aj ona.
„Betty chod si radšej ľahnúť nechcem aby sa stalo ešte niečo tebe.“ Mama tým myslela asi moje dieťa. Naozaj sa veľmi bojím. Všetko sa z dobrého obrátilo zasa na to zlé. Radšej som si fakt ľahla do postele.

Obrázok

Renáta

Bojím sa o Betty je už v treťom mesiaci. Keď som bola taká stará ako Betty možno trošku staršia, tiež som otehotnela. Bolo to strašne dávno. Ešte som nepoznala Andrewa. Myslím, že to bolo v druhom ročníku na výške. Bola som v treťom mesiaci, keď mi v jeden deň oznámili, že moji rodičia mali vážnu dopravnú nehodu a neprežili to. Ani neviem čo sa zo mnou dialo potom iba som padla na zem a všade bola tma. Áno potratila som..a nechcem aby sa to stalo Betty. Musím sa o ňu postarať. Vlastne si ani neuvedomujem, že budem babička. Pôjdem radšej navariť pre Betty čaj. Naliala som ho do hrnčeka a odniesla do izby.

Obrázok

Ležala na posteli a spala. Tak som jej ten čaj potichu položila na nočný stolík a odišla. Úplne nanič deň. Moja svokra zomiera a to som si ju za ten týždeň obľúbila. Do oči sa mi tlačili slzy. Je mi to tak všetko ľúto. Ani som ju poriadne nestihla spoznať.

Ráno

Betty

Vstala som s postele a nahlas som zívla. Mala som dosť sucho v ústach. Potom som si všimla, že na nočnom stolíku mám čaj tak som sa napila.

Obrázok

Bol už dosť studený, ale nejako mi to neprekážalo. Poriadne som aj vyhladla. Že sa vôbec čudujem keď jem za dvoch. Zišla som dole schodmi mama ležala na sedačke a pozerala nejaký film. Zjedla som jogurt a prisadla som si k mame.

Obrázok

Ani neviem o čo v tom filme šlo, ale pozerala som. Dnešný deň bude fakt o ničom. Prišlo mi trošku nevoľno. Asi by som sa mala ísť trochu prejsť.
„Mami idem sa trochu vonku nadýchať čerstvého vzduchu. Je mi trošku zle.“
„No dobre a dávaj si pozor.“ Nezabudla ma upozorniť mama. Natiahla som na seba vetrovku a vyšla von.

Obrázok

Ako som tak išla, niekoľko metrov pred sebou som uvidela park. Bolo tam naozaj krásne sadla som si na lavičku a oddychovala. No začala som byť strašne smädná. Mali tam nejaký bufet kde predávali vodu. Našťastie som mala pri sebe pár centov.

Obrázok

„Poprosím jednu minerálku.“
„Nech sa páči.“ Povedala tá pani a podala mi vodu v takom umelom poháriku. Na moju nešikovnosť sa mi ten pohárik vyšmykol a obliala som seba a aj nejaké dievča čo stálo vedľa mňa.

Obrázok

„Och, prepáč ja som naozaj nechcela a začala som jej kabát utierať servítkou.“
„To je v pohode nechaj to tak.“
„Ja fakt neviem čo to robím dnes som úplne mimo.“
„To sa stáva.“ Povedala veľmi milo a na tvári sa jej pohrával úsmev.
„ Vlastne ty tu bývaš lebo som ťa tu ešte nevidela.“
„Práve som sa tu prisťahovala s mamou a otcom.“
„Ach, áno ty bývaš v tom novom dome s tou veľkou záhradou.“
„Áno to je asi on.“
„Ehm..prepáč, že tak vyzvedám, ale už dlho sa tu nikto neprisťahoval a tu bývajú skôr staršie generácie no okrem mňa a teraz už aj teba. A ako sa voláš?“
„To je v pohode..som rada, že tu už aspoň niekoho poznám ja som Betty Tyler. A ty? Keď už sme pri tom.“
„Ja som Nicole Williams teší ma. Bývam pár domov od teba takže to nie je až také zlé. Prepáč, ale už budem musieť ísť lebo som sľúbila mame, že jej pomôžem s výzdobou môj brat oslavuje 20. Narodeniny a bude to prekvapenie.

Obrázok

„Ozaj nechceš prísť? Zoznámim ťa s mojou rodinou a aspoň uvidíš kde bývam. Myslím, že by si to mala nájsť je to asi 5 domov od toho tvojho. Alebo vieš čo ja ťa prídem čakať asi o takej pol piatej. Tak tu je moje číslo keby sa ti niečo zmenilo.“
„Samozrejme prídem rada.“ Nicole je určite s bohatej rodiny keď som videla to oblečenie a všetko iné. Je taktiež veľmi pekná. Už sa aj teším na tú oslavu.
Nicole odišla tak som s vybrala domov aj ja..
Like everything else in life, I just had to decide what to do with what I was given..
Obrázok užívateľa
Charlotte
Zrelý
Zrelý
 
Príspevky: 904
Registrovaný: Ned 28 Dec 2008, 22:00
Bydlisko: High Tatras
Pohlavie: Simka

Re: Môj ťažký život 19.Diel Nová známosť

Poslaťod fanynka83 » Pia 12 Feb 2010, 17:26

nooooooooo tak toto sa mi velmi pacilo...musim sa to pochvalit....od zaciatku tvojho pribehu si sa velmi zmenila ako v pisani myslim samozrejme a som tomu velmi rada...drzim ti palce...si cim dalej tym lepsia...tato cast sa mi naozaj velmi pacila... :)
fanynka83
Deaktivovaný účet
Deaktivovaný účet
 
Príspevky: 1081
Registrovaný: Štv 01 Jan 2009, 18:30
Pohlavie: Simka

Re: Môj ťažký život 19.Diel Nová známosť

Poslaťod Instead » Sob 13 Feb 2010, 21:42

Presne. Na začiatku to bolo o úprimne trochu o ničom, všetko bolo amatérske a nereálne, z gramatickými chybami.. Ale teraz 8) nemôžem sa od toho odtrhnúť.
I am your joy.. Your best of joy..
Obrázok užívateľa
Instead
Zrelý
Zrelý
 
Príspevky: 1004
Registrovaný: Štv 28 Jan 2010, 19:56
Bydlisko: In my world.. With....
Pohlavie: Simka

Re: Môj ťažký život 19.Diel Nová známosť

Poslaťod Charlotte » Sob 20 Feb 2010, 13:26

Fanynka, Instead dakujem..

Bohužiaľ teraz budú asi dlhší čas diely bez fotiek, lebo mi úplne zblbol sims všetko sa mi vymazalo takže potrvá kym si to dám nejako do poriadku. Dúfam, že si tento diel aj tak prečítate a hodíte sem nejaký ten koment :)


20.Diel
Nevydarená oslava?
„Do kelu! Nič nestíham za 15 minút je tu Nicole a ja ešte nemám vybraté čo si oblečiem ach..určite tam všetci budú poobliekaný od výmyslu sveta len ja tam budem ako nejaký bezdomovec s mesta, ktorý si pomýlil železničnú stanicu s ich domom. Ale to by musel byť už riadne naliatý.“ Rozoberala som si to v hlave popritom som sa smiala a rozprávala sama so sebou. Kým som sa spamätala, že by som sa mala poponáhľať zazvonil mi mobil. Volala Nicole určite už čaká vonku. Čo teraz? Pochytila ma panika. Rýchlo som si navliekla rifle a môj nový tyrkysový sveter čo som dostala od mamy na Vianoce. Nicole čakala už pred dverami. Ja som sa rýchlo obula natiahla na seba kabát a vyšla von.
„Ahoj.“ Pozdravila sa mi Nicole, trochu divne sa zatvárila keď uvidela, že mám na sebe rifle.
„Čau. Prepáč mi ako som sa obliekla, ale ja som si fakt nemala čo obliecť.“
„Hm..neboj niečo vymyslíme.“
K Nicole sme šli takých 5 minút. A to mi ešte po ceste rozprávala kto býva v ktorom dome.
„A tu býva kto?“ Opýtala som sa keď som pred sebou uvidela veľký presklený dom.
Nicole sa zasmiala a povedala: „Tu bývame my.“
„Vau.“ Na nič iné som sa nezmohla. V živote som niečo také nevidela. Moje tvrdenie sa potvrdilo Nicole je z bohatej rodiny.
„No pôjdeme dnu?“
„Oh..samozrejme.“ Už som sa nevedela dočkať kedy uvidím vnútro domu. Cez dolné poschodie sme prešli veľmi rýchlo. Ale všade boli balóny a rôzne ozdoby. Všade bolo plno jedla. Vidno, že tu sa chystá veľká párty. Vošli sme do Nicolinej izby. Mala veľkú posteľ s baldachýnom. Ako v rozprávke.
„Máš krásnu izbu.“ Povedala som s plným úžasom.
„Heh.. ďakujem. No poď pozrieme sa či tu mám pre teba nejaké šaty.“ Nicole sa chvíľu prehrabovala vo svojom veľkom šatníku a potom vytiahla krásne čierno ružové šaty.
„Tak tieto by ti mohli byť.“
„Sú krásne ďakujem.“ Rýchlo som sa povyzliekala a obliekla si šaty.
„Noo vyzeráš super.“ Ešte niečo urobíme s vlasmi a trošku ťa namaľujem a bude to tip top.“
„Cítim sa ako v nejakej zmenárni.“ Zasmiala som sa.
„No veď uvidíš keď sa pozrieš do zrkadla.“
„A skade máš ty toľko šiat?“
„No ako povedať. Môj otec je módny návrhár a všetky tieto šaty navrhol on.“
„Ehm..ale ako to že..“
„Chcela si sa spýtať, že ako to, že nie je gay? Áno väčšina mužov, ktorý pracujú v módnom priemysle bývajú inak orientovaný, ale nie všetci. Môj otec je iný. Nie je ten typ módneho návrhára, ktorý sa oblieka ako nejaká žena. Má svoj štýl. V živote sa mu veľa ľudí vysmievalo. Ale tí teraz môžu závidieť. Otec to dotiahol veľmi ďaleko. A som na neho hrdá.“
„Prepáč, že som si to tak vysvetľovala.“ Cítila som sa trápne..
„To je v dobré. Nemusíš sa predsa ospravedlňovať. No a máš to hotové môžeš sa pozrieť.“
„Nemám slov je to perfektné.“ Potom sa Nicole obliekla do tmavomodrých šiat upravila si vlasy namaľovala sa a zišli sme dole. Už do jej izby bolo počuť ako sa ľudia schádzajú a rozprávajú sa jeden cez druhého.
„Mami prosím ťa. Toto je Betty Tyler. Nedávno sa tu prisťahovala.“
„Och..Betty teší ma ja som Elizabeth Williams. Nicole o tebe dnes veľa rozprávala. Vítam ťa u nás doma.“
„Aj mňa teší pani Williams.“ Pani Williams bola veľmi sympatická a krásna ako Nicole.
„Poď ešte ťa zoznámim s mojím otcom.“ Potiahla ma Nicole za ruku.
„Oci môžem na chvíľočku vyrušiť? Chcem ti niekoho predstaviť. Toto je Betty Tyler prednedávnom sa tu prisťahovala.“
„Betty teší ma ja som John Williams dúfam, že sa ti u nás bude páčiť.“
„Samozrejme. Aj ja vás rada spoznávam.“
„Tak a predstavovanie máme za sebou.“ Povedala Nicole a usmiala sa.
„Máš veľmi sympatických rodičov.“
„Ďakujem Betty..poď niečo si dáme.“ Podišli sme k švédskym stolom kde bolo jedla od výmyslu sveta. Chvíľu sme tam tak ochutnávali zo všetkého a potom sa ozval hlas s mikrofonu.
„Vítam Vás vážení hostia na dnešnej oslave môjho syna Toma Williemsa. Máme pred sebou dôležitú úlohu. Tom príde domov o takých 5-10 minút a on vôbec netuší, že sa tu koná nejaká oslava. Takže ho prekvapíme. Kludne pokračujte vo svojich činnostiach.“
5 minút prešlo rýchlo keď sa otvorili dvere a bolo počuť ženský smiech. Potom sa vo dverách zjavil nejaký blonďák pravdepodobne Tom so svojou frajerkou s ktorou sa bozkával. A bozkávali sa aj ďalej kým si nevšimli, že pred nimi stojí kopa ľudí pozerajúcich na nich.
Like everything else in life, I just had to decide what to do with what I was given..
Obrázok užívateľa
Charlotte
Zrelý
Zrelý
 
Príspevky: 904
Registrovaný: Ned 28 Dec 2008, 22:00
Bydlisko: High Tatras
Pohlavie: Simka

Re: Môj ťažký život 20.Diel Nevydarená oslava?

Poslaťod Charlotte » Štv 11 Mar 2010, 21:26

Len chcem oznámiť ked vôbec mám ešte komu oznamovať, že končím s príbehom a pridám záverečný diel. Dôvodom je mnoho vecí a aj tak ma to už nebaví samozrejme ked to nikto už nečíta..posledný diel pridám možno tento týždeň..
Like everything else in life, I just had to decide what to do with what I was given..
Obrázok užívateľa
Charlotte
Zrelý
Zrelý
 
Príspevky: 904
Registrovaný: Ned 28 Dec 2008, 22:00
Bydlisko: High Tatras
Pohlavie: Simka

Re: Môj ťažký život 20.Diel Nevydarená oslava?

Poslaťod Instead » Štv 11 Mar 2010, 21:37

Presne viem čo myslíš :roll: :) Škoda že končíš, bol to pekný príbeh. Dúfam že to pekne zakončíš :)
I am your joy.. Your best of joy..
Obrázok užívateľa
Instead
Zrelý
Zrelý
 
Príspevky: 1004
Registrovaný: Štv 28 Jan 2010, 19:56
Bydlisko: In my world.. With....
Pohlavie: Simka

Re: Môj ťažký život 20.Diel Nevydarená oslava?

Poslaťod Charlotte » Pia 12 Mar 2010, 22:12

Tak ako som sľúbila je tu posledný diel. Budem vdačná ak si ho ešte vôbec niekto prečíta. Ešte raz sa ospravedlňujem, že je bez fotiek ale mne sa vymazala celá rodina a už by bolo o ničom zase ju vytvárať. Chcem podakovať ludom, ktorý ho čítali aj ked zo začiatku bol o ničom. Len vdaka vám a vašej kritike som sa zlepšila. Ďakujem Vám :))

21.Diel
Šťastný Koniec

Po 2 rokoch..
Pred rokom a pol sa mi narodila dcérka Victoria. Bývame stále u rodičov. Ale našla som si byt. Chcem sa aspoň trošku konečne osamostatniť. Už je na čase. Od smrti babky sú už 2 roky. Stále sa mi zdá ako by to bolo včera, čo sme prežili prvé Vianoce v novom dome. Samozrejme, že život ide dalej a musím sa vysporiadať s vecami čo v živote nie sú také pekné ako by sme chceli. Odrazu som počula ako plače Viktoria.
„Už idem zlatíčko.“ Viktoria sedela na zemi pod stromom a na kolienku mala malú ranku.
„Och mojá maličká, čo si len robila pod pofúkam ti to.“ Viktoria prestala plakať. Ale po líčku jej stále stekala slzička. Utrela som jej ju rukou a odviedla ju dnu.
„Mami mohla by si postrážiť malú? Potrebovala by som ísť do mesta.“
„Samozrejme len chod.“
Nastúpila som do auta. Cesta do mesta mi netrvala dlho. Mierila som do najbližšieho supermarketu. Vzala som košík a začala nakupovať veci, ktoré som mala napísane na malom papieriku. Predo mnou som uvidela povedomú osobu v čiernom tričku, úzkych obtiahnutých nohaviciach a na vysokých podpätkoch ženu. Veľmi známu ženu.
„Ellie!“ Zakričala som až sa všetci ľudia obzreli. Ellie sa otočila a pozerala na mňa ako keby mi preskočilo.
„Ellie to som ja Betty pamätáš si ma?“
„Preboha! Betty to si ty? Ako to čo tu robíš? Úplne si sa zmenila. Neskočíme na kávu?“
„Jasné môžeme.“ Zašli sme do kaviarne ktorá bola hned oproti supermarketu.
„No tak rozprávaj.“ Povedala Ellie.
„Tak mám dcéru Viktoriu teraz bude mať dva roky a stále bývam s rodičmi, ale chystám sa presťahovať do bytu. No vieš už som s nimi dosť dlho a určite im už poriadne leziem hore krkom.“
„Takže predsa len máš dcérku. U mňa je všetko po starom. Len to, že som sa presťahovala tu nedaleko, ale ináč žijem, dýcham nič výnimočné. Za to ty si stihla už aj porodiť. Haha..
S Ellie sme sa rozprávali a rozprávali. Mali sme si toľko toho čo povedať. No nakoniec som aj tak už musela ísť aby sa mama nebála. S Ellie som sa rozlúčila, ale kedže býva nedaleko budeme sa navštevovať. Ked som prišla domov malá už spala. Ja som ešte poupratovala obývačku, trochu popozerala telku a pri nej som aj zaspala. Ráno som sa zobudila na slnečné lúče, ktoré mi svietili rovno do očí. Mama už bola hore a chystala raňajky. Okolo pol 10 sme si sadli k stolu a spolu sa najedli.
„Čo keby sme išli dnes k babkinmu hrobu?“ Navrhol otec.
„Jasné môžete ísť ja budem doma s malou ak súhlasíš Betty.“ Ponúkla sa mama.
„Ak ti to nebude prekážať. Ja rada pôjdem.“
Ked sme dojedli obliekli sme sa a spolu s otcom nasadli do auta. Cintorín nebol až tak daleko. Všade bolo plno hrobov, až sme nakoniec došli k babkinmu. Boli tam zvednuté kvety s pred týždňa. Tie som vymenila. Otec zapálil sviečku a poobtrhával trávu okolo hrobu. Po asi pol hodine sme sa vybrali domov. Volala nás mama. Vraj sa stalo niečo úžasné. S otcom sme sa ponáhľali domov. Vošla som do chodby plna očakávania, ked mi do náručia vbehla Viki a skríkla mama. Konečne to povedala. Áno povedala mama. Je to úžasné ked niečo tak krásne povie malé dieťa. Všetci sme sa s toho tešili. Až teraz som prišla na to ako strašne ľúbim svoju rodinu. Všetci sme sa ešte dlho smiali a zabávali. Toto bol náš príbeh. Môj ťažký život, ale krásny život, ktorý sa ani zdaleka nekončí...
Naposledy upravil Charlotte dňa Uto 16 Mar 2010, 18:42, celkovo upravené 1
Like everything else in life, I just had to decide what to do with what I was given..
Obrázok užívateľa
Charlotte
Zrelý
Zrelý
 
Príspevky: 904
Registrovaný: Ned 28 Dec 2008, 22:00
Bydlisko: High Tatras
Pohlavie: Simka

Re: Môj ťažký život 21.Diel Koniec

Poslaťod fanynka83 » Sob 13 Mar 2010, 19:16

skoda ze koncis..bol to pekny pribeh...no ale co uz,ked si sa tak rozhodla...hadam raz zase nieco napises,nejaky pekny pribeh... :)
fanynka83
Deaktivovaný účet
Deaktivovaný účet
 
Príspevky: 1081
Registrovaný: Štv 01 Jan 2009, 18:30
Pohlavie: Simka

Re: Môj ťažký život 21.Diel Koniec

Poslaťod Charlotte » Uto 16 Mar 2010, 18:41

Ďakujem..
A môžte to tu zamknúť :lock:
Like everything else in life, I just had to decide what to do with what I was given..
Obrázok užívateľa
Charlotte
Zrelý
Zrelý
 
Príspevky: 904
Registrovaný: Ned 28 Dec 2008, 22:00
Bydlisko: High Tatras
Pohlavie: Simka

Predchádzajúci

Späť na TS2 Príbehy

Kto je on-line

Užívatelia prezerajúci fórum: Žiadny registrovaný užívateľ nie je prítomný a 3 hostia