Môj ťažký život 21.Diel Koniec

Všetky uzavreté príbehy k The Sims 2 si môžete prečítať ešte raz v tomto archíve.

Moderátor: Sašena

Re: Moj tažký život

Poslaťod Coraline519 » Štv 15 Okt 2009, 21:46

perfektný diel :shock: toto som nečakala prinášaš so sovjim príbehom dosľ šokov :shock: :lol:
:idea: pre niektorých na svete znamenám iba niekto, ale pre druhých znamenám celý svet :idea:
Obrázok užívateľa
Coraline519
Dospelý
Dospelý
 
Príspevky: 645
Registrovaný: Str 01 Júl 2009, 14:28
Bydlisko: Adelaide
Pohlavie: Simka

Re: Môj ťažký život 11.DIEL UPRAVENÝ

Poslaťod Charlotte » Pia 16 Okt 2009, 17:42

Coraline dakujem velmi pekne :oops:

Tak opravila som ten diel tak si ho precitajte teraz (ked chcete) :roll: ..a napiste ci je to lepsie :)
Like everything else in life, I just had to decide what to do with what I was given..
Obrázok užívateľa
Charlotte
Zrelý
Zrelý
 
Príspevky: 904
Registrovaný: Ned 28 Dec 2008, 22:00
Bydlisko: High Tatras
Pohlavie: Simka

Re: Môj ťažký život 11.DIEL UPRAVENÝ

Poslaťod Charlotte » Pia 30 Okt 2009, 19:41

Tak dalsi diel dufam ze sa bude pacit :)

12.Diel

Nemilé prekvapenie
Od telefonátu s otcom som nevedela pochopiť veľa vecí a tak som nad nimi často rozmýšľala..Ked som sa nadránom zobudila spomenula som si na to, že v som mala další sen..
„Kde je tvoja dcéra? Odpovedz mi ty suka!! kričal nejaký muž zdal sa mi strašne známy ale nevedela som si ho vôbec vybaviť..Mama bola celá dobitá a priviazaná lanom k stoličke..Miestnosť si pamätám veľmi matne ale viem, že to vyzeralo ako nejaký sklad, ktorý bol veľmi tmavý myslím, že tam neboli žiadné okná..len uprostred miestnosti bola stolička na ktorej sedela mama a vzadu boli nejaké krabice.. „Nepoviem ti to!!“ skričala mama.. „Okamžite lebo ťa zabijem!!“ „ Je v nnemmocnici..povedala potichu mama..Neublíž jej prosím, prečo to robíš ? Čo sme ti my urobili? Čo od nás vlastne chceš?“ „Ved ty vieš..ukradla si mi moju dcéru je moja rozumieš?!! A nevieš sa ani o ňu poriadne postarať ked je v nemocnici je načase aby bývala so mnou o to sa postarám!“ „Ty dobre vieš, že tvoja nie je tak prečo to robíš ešte prednedávnom si ju nechcel ani vidieť čo sa ti stalo? „Andrew upokoj sa potrebuješ doktora ved nie je tvoja ako ti to mám vysvetliť.. a k tebe bývať nepôjde pretože je to moje dieťa a to ti súd nedovolí si ju takto privlastniť.“ „Drž hubu!! Prestaň ma poúčať!! “

Obrázok

Teraz mi doplo kto bol ten muž..bol to Andrew mamin bývaly muž bol úplne iný vlasy mal ostrihané skoro dohola a bol celý v čiernom tak trochu mi pripomínal toho muža čo uniesol mamu dokonca už ani okuliare nemal , ale prečo si nahovára, že som jeho dcéra? Teraz som sa už naozaj začala báť..o mamu aj o moje dieťa.. Čo ked tu príde a ublíži mi? To nesmiem dovoliť.. Ten sen bol ako skutočný musím hned konať..Teraz je načase aby mi Ellie pomohla.. Zobrala som si mobil a našla jej číslo v zozname. „Ellie to som ja Betty potrebujem aby si tu teraz hned prišla mám vážne problémy vysvetlím ti to ked tu prídeš..“ „No dobre už idem.“ Ellie to bola za pár minút.. „No ahoj tak čo sa deje?“

Obrázok

„Potrebujem aby si mi pomohla..snívalo sa mi, že moju mamu uniesol jej bývalý muž môj nevlastný otec a myslím, že to je pravda. „Počkaj tebe sa niečo snívalo a myslíš si že je to skutočnosť? Nemám zavolať doktora si v poriadku? „Ellie prosím ťa prestaň mám na to jasné dôkazy..volala som otcovi či je mama doma a on povedal, že mu mama volala, že je u nejakej bývalej spolužiačky a ja si myslím, že volala preto aby môj otec nespanikáril chápeš?“ „A prečo si myslíš, že tvoja mama nie je u tej kamarátky..“ „ Moja mama by tu asi ťažko mala spolužiačku určite by som o tom vedela moja mama mi vravela všetko..a tie 2 sny za sebou majú zmysel..prosím Ellie musíš mi pomôcť.. „No dobre teda tak čo mám robiť?“ „Potrebovala by som aby si zašla domov..a pozrela sa či náhodou za ten čas mama neprišla domov..ale to silne pochybujem lebo som presvedčená, že môj sen je pravdivý..“ „Dobre ale ved to môžeš zavolať aj otcovi nie?“ „Ale už som volala včera a nechcem ho zbytočne znepokojovať. Tak tam prosím ťa pôjdeš?“ „No dobre ale tvoj otec bude doma nie?“ „Tak povedz, že si moja kamarátka Ellie ja som o tebe vravela..a ,že si mi prišla po nejaké veci..On ťa zavedie do mojej izby ty tam pôjdeš a potom sa poobzeráš či tam náhodou nie je moja mama..a ked tam už pôjdeš tak mi dones prosím nejaké čisté oblečenie mám ho v skrini..ale to už nájdeš.“ „Jasné v pohode tak ja idem..pa.“ Ellie odišla a ja som na ňu ten celý čas čakala a začala čítať knihu čo mi priniesla mama..

Obrázok

Bolo to niečo o láske, a nejako ma to zaujalo .. nikdy som žiadne knihy nečítala, ale táto bola niečím výnimočná.Cez okno som zazrela Ellie ako ide s taškou pravdepodobne v nej boli tie veci.. „Čau už som tu..myslím, že máš pravdu tvoja mama nie je doma a tvoj otec vyzeral nervózne..a tu sú tie veci dúfam, že som doniesla to čo si potrebovala.“ „Ďakujem za veci..Ellie ja sa strašne bojím o mamu povedz mi čo mám robiť..som strašne zúfala s nemocnice ma nepustia tak skoro ale v tom sne Andrew sa mamy pýtal, že kde som čo ked tu príde?“ „Počkaj a kto je ten Andrew mám v tom zmätok.“ „No šak mamin bývalý takže môj nevlastný otec..“ „Aha..dobre už mám v tom jasnejšie.“ „Tak čo budeme robiť?“ Zrazu niekto zaklopal na dvere. Je to doktor..

Obrázok

„ Dobrý deň slečna Tyler ako vám je?“ „Dobre..kedy ma prepustíte?“ „No tak za 2-3 dni by ste mohli ísť.“ „A skôr to nepôjde?“ „Slečna Tyler chcete aby sa stalo niečo vášmu dieťaťu? Zrazilo vás auto..a máte veľké šťastie, že ste takto skončili takže mohli by ste byť radi, že tu budete len tak krátko keby to skončilo horšie tak by ste tu mohli preležať celých deväť mesiacov..“ „Samozrejme prepáčte mi..“ „To je v poriadku ..odychujte.“ povedal doktor a odišiel.. Ešte stále som nemala nápad ako zachrániť mamu a najväčší problém bol, že som nevedela kde sa nachádza.. „Betty prepáč ale práve mi napísal priateľ, že odchádza na 2 týždne preč tak musím ísť domov aby som sa s ním rozlúčila..tak ja prídem zasa zajtra neboj sa to bude v poriadku zatiaľ vymysli ako chceš dalej postupovať.“ „Jasné len chod zajtra ti zavolám..“ „Tak ahoj zajtra.“ Povedala Ellie a odišla. Ako náhle odišla niekto zaklopal na dvere..asi to bude sestrička. „Podte dalej..“ Ten kto vošiel bol Andrew muž s môjho sna..
Obrázok
Like everything else in life, I just had to decide what to do with what I was given..
Obrázok užívateľa
Charlotte
Zrelý
Zrelý
 
Príspevky: 904
Registrovaný: Ned 28 Dec 2008, 22:00
Bydlisko: High Tatras
Pohlavie: Simka

Re: Môj ťažký život 12.DIEL NEMILÉ PREKVAPENIE

Poslaťod Coraline519 » Pia 30 Okt 2009, 21:47

nádhera :heart: :heart: som veľmi zvedavá na ďalší diel :shock:
čo Andrew vlastne chce :wink:
:idea: pre niektorých na svete znamenám iba niekto, ale pre druhých znamenám celý svet :idea:
Obrázok užívateľa
Coraline519
Dospelý
Dospelý
 
Príspevky: 645
Registrovaný: Str 01 Júl 2009, 14:28
Bydlisko: Adelaide
Pohlavie: Simka

Re: Môj ťažký život 12.DIEL NEMILÉ PREKVAPENIE

Poslaťod Zdenuška » Pia 30 Okt 2009, 22:30

wooow :shock: som nepätá
Obrázok užívateľa
Zdenuška
Starec
Starec
 
Príspevky: 1226
Registrovaný: Štv 30 Okt 2008, 12:11
Bydlisko: V mojej izbe a pri PC:D
Pohlavie: Sim

Re: Môj ťažký život 12.DIEL NEMILÉ PREKVAPENIE

Poslaťod LaRak » Pon 09 Nov 2009, 20:35

Akože úplne super! WoW! :goodpost:
Neodkladaj niečo na zajtra keď to môžeš urobiť dnes, lebo zajtra môže byť neskoro. :-)

-----------------------------------
Môj príbeh My Life
viewtopic.php?f=14&t=607
Obrázok užívateľa
LaRak
Batoľa
Batoľa
 
Príspevky: 130
Registrovaný: Pia 13 Mar 2009, 17:16
Bydlisko: Poprad a počítač
Pohlavie: Simka

Re: Môj ťažký život 12.DIEL NEMILÉ PREKVAPENIE

Poslaťod Charlotte » Uto 17 Nov 2009, 20:50

Ďakujem vám všetkým..som rada, že môj príbeh ešte čítate :) Tak tu je další diel dúfam, že sa bude páčiť tak príjemné čítanie :)

13.Diel
Útek
„Pozrime sa“ ..povedal Andrew hned ako vošiel do mojej izby. Pomaly som sa posunula na posteľ..po celom tele mi behali zimomriavky.. „Rád ťa zase vidím..povedal a potichu sa zlomyselne zasmial. „Čččo odomňa chceš? Kde je mama čo si jej urobil? Začala som zvyšovať hlas. „Pssst všetko sa dozvieš.“ Aale ved máš novú rodinu prečo nás nenecháš pokojne žiť?“ V tej chvíli ma napadlo jediné Andrew mamu vydiera a chce od nej peniaze už mi to je jasné..

Obrázok

„Tu neexistuje žiadne ale..a si dosť mladá na to aby si sa miešala do týchto veci.“ Povedal už rozčúlene Andrew. Chlapci vezmite ju.“ Zrazu ku mne pristúpili dvaja muži a schytili ma za ruky, no ja som sa im snažila vytrhnúť a začala som kričať. „Okamžite prestaň!“ Skričal jeden s tých mužov. No ja som neprestávala. A potom si už nič nepamätám..
Zrazu som sa prebudila na mamin hlas.. „Betty prosím zobud sa.“ Otvorila som oči a bola som v tom sklade čo som videla v mojom sne. Mama tam stále sedela a ja som ležala na zemi. „Si v poriadku mami?“ „Áno som..čo ty?“ „Trochu sa mi krúti hlava.“

Obrázok

„Betty vieš ja viem, že si tehotná.“ „Ja viem..počula som ako ti to doktor povedal.“ „Mami prepáč mala som ťa poslúchnuť a zostať doma..nič takéto by sa nestalo nesedeli by sme tu zviazané lanom a neviem ešte čo.“ „Betty teraz je už neskoro, ale netráp sa otec určite zavolá políciu a nájdu nás.“ Snažila ma upokojiť mama..aj ked si to predstavovala príliš ružovo. Obidve s mamou sme boli už poriadne vyhladované a smädné aj ked sme tam mali vodu ale tá chutila ako s nejakého potoka a malá zvláštnu farbu. Celý deň sme presedeli v tej diere nemohli sme sa stade ani pohnúť. Bolo tam jedno malé okienko cez, ktoré som rozoznala či je deň alebo noc. Vonku sa pomaly rozvidnievalo, ale ja som nemohla prestať myslieť na to najhoršie. „Mami kde to vlastne sme?“ „Myslím, že takých 50km od domu kde je Charlie.“ Snažila som si rozviazať to lano ale márne bolo tak strašne zatiahnuté, že som nemohla pohnúť rukami. No zrazu som si na zemi všimla niečo ako starý nožík už nemal rúčku ale na rozrezanie špagáta by to mohlo stačiť. Pocítila som nával šťastia. Pomocou nôh som sa posúvala a snažila sa čo najbližšie aby som dočiahla ten nožík. Natiahla som sa po ňho ako som len mohla a podarilo sa. Pomaly som sa snažila rozrezať ten špagát. Pocítila som iba úľavu na ruky. „Mami..“povedala som potichu lebo mama už dávno spala. „Hm?“ „Pod rýchlo sme voľné..čo? ako sa ti to podarilo?“ „No to nechaj tak radšej rýchlo podme.“ No bol tu ešte jeden problém.

Obrázok

Dvere boli zamknuté. „Nieee..čo budeme teraz robiť?“ Pokúsila som sa niečo vymyslieť ale nič ma nenapádalo. No oči mi upreli na tie krabice.“ „Mami musíme odsunúť tie krabice.“ „Ale načo?“ „To nerieš len mi proste pomôž.“ Spolu sme poodsúvali všetky krabice..ako som predpokladala bol tam tajný východ.“ „Vidíš?“ povedala som a lišiacky som sa usmiala. „Betty si geniálna. Tak podme.“ Utekali sme tmavou chodbou a prišli na jej koniec vybehli von.“

Obrázok

„Tak a teraz čo nemáme žiadne peniaze ani mobil proste nič.“ Povedala zúfalo mama. Teraz už aj mne došli nápady. Okolo nás sa myhalo veľa áut, ale v jednom s nich bola známa tvár až príliš známa. To auto zastalo.

Obrázok

S neho vystúpil mladík s blond vlasmi. JACK! Nie prečo? Teraz budem odkázaná na jeho pomoc? Ale ja nemám inú možnosť. „Betty čo tu robíš? Vyzeráš unavene, a toto je kto?“ „To ti vysvetlím potom.“ „Počkaj Betty kto je to?“ Mama bola v rozpakoch. „Mami toto je Jack, Jack toto je moja mama.“ „Teší ma pani Tyler.“ Povedal a podal mojej mama ruku. „Jack potrebujeme od teba pomoc.“ Povedala som aj ked sa mi to nehovorilo ľahko. „Viete čo? Podte ja vás vezmem k sebe domov a tam my to všetko vysvetlíte.“ „Nno tak dobre.“ Nasadli sme do auta a viezli sme sa necelých 5-minút.

Obrázok

Jack zastavil pred veľkým domom. Ten dom si veľmi dobre pamätám.. „Tak podte dalej.“ S mamou sme išli za ním ako káčatka za mamou. „Tak sadnite si.“ Bolo to tam veľmi pekne zariadené a dosť známe .

Obrázok

„Tak nech sa páči.“ Jack nám doniesol čaj a k tomu aj večeru. „Jack ale toto si nemusel.“ „Len sa pekne napapajte vidno, že ste hladné.“ S mamou sme sa pustili do jedla ako by sme dva roky nejedli.“ „Takže čo sa stalo?“ Jackovi som vyrozprávala celý náš príbeh a čo sa stalo.“ „V tom prípade tu budete musieť nejaký čas zostať. Pretože prvé miesto kde vás bude Andrew hľadať je u tvojej babky.“ „Ale čo otec? Čo ked mu ublíži?“ „Betty Andrew chce predovšetkým získať teba.“ Pridala sa do tohto rozhovoru mama. „Neviem či sa načisto pomiatol, ale myslím, že chce predovšetkým peniaze.“ Dodala mama. „Myslím, že ste dosť unavené po dnešnom dni, podte ukážem vám kde budete spať.“ „Vyšli sme hore schodmi. „Nie je to žiadný luxus, ale aspoň ste v bezpečí.“ „To je v poriadku nerob si s nami starosti.“

Obrázok

V izbe boli dve postele hned ako Jack zatvoril dvere ľahli sme si do postele a veľmi rýchlo zaspali.
Obrázok
Like everything else in life, I just had to decide what to do with what I was given..
Obrázok užívateľa
Charlotte
Zrelý
Zrelý
 
Príspevky: 904
Registrovaný: Ned 28 Dec 2008, 22:00
Bydlisko: High Tatras
Pohlavie: Simka

Re: Môj ťažký život 13.DIEL ÚTEK

Poslaťod fanynka83 » Uto 17 Nov 2009, 21:49

vau,fajne napinave..to sa mi paci..len tak dalej..som zvedava na dalsi dielik...tak rychlo,rychlo... :pray: :)
fanynka83
Deaktivovaný účet
Deaktivovaný účet
 
Príspevky: 1081
Registrovaný: Štv 01 Jan 2009, 18:30
Pohlavie: Simka

Re: Môj ťažký život 13.DIEL ÚTEK

Poslaťod Coraline519 » Str 18 Nov 2009, 19:10

Pekný diel :wink: a ten útek ako Triler :lol: ale na ich mieste by som nechcela byť :cry: som zvedavá na ďalší diel :wink: .
:idea: pre niektorých na svete znamenám iba niekto, ale pre druhých znamenám celý svet :idea:
Obrázok užívateľa
Coraline519
Dospelý
Dospelý
 
Príspevky: 645
Registrovaný: Str 01 Júl 2009, 14:28
Bydlisko: Adelaide
Pohlavie: Simka

Re: Môj ťažký život 13.DIEL ÚTEK

Poslaťod Zdenuška » Ned 22 Nov 2009, 09:38

kráásne :shock: .. rýchlo rýchlo ďalší dielik
Obrázok užívateľa
Zdenuška
Starec
Starec
 
Príspevky: 1226
Registrovaný: Štv 30 Okt 2008, 12:11
Bydlisko: V mojej izbe a pri PC:D
Pohlavie: Sim

Re: Môj ťažký život 13.DIEL ÚTEK

Poslaťod Charlotte » Štv 10 Dec 2009, 12:37

Takže oznamujem, že další diel už mám napísaný, ale je v tom jeden problém a to je aj príčina prečo to tu tak dlho stojí. Proste stále mám nejaké problémy so simsom stále mi hra padá a nič sa mi neuloží a už sa mi to nechce stále preinštálovávať a tieto veci okolo toho. Tak ma napadli dva riešenia..bud budem pridávať príbeh bez fotiek, alebo potom s fotkamy ale z sims 2. Neviem čo by bolo lepšie. Dala by som anketu, ale nejde mi to tam tak prosím vás keby ste mohli svoj názor napísať ako príspevok. Ja sa podľa toho potom rozhodnem. :)
Like everything else in life, I just had to decide what to do with what I was given..
Obrázok užívateľa
Charlotte
Zrelý
Zrelý
 
Príspevky: 904
Registrovaný: Ned 28 Dec 2008, 22:00
Bydlisko: High Tatras
Pohlavie: Simka

Re: Môj ťažký život 13.DIEL ÚTEK

Poslaťod hulahula » Štv 10 Dec 2009, 16:13

charlotte15 keď bude príbeh bez fotiek tak to bude fajn ale keď bude s fotkami to bude ešte lepšie. Mne nebude vadiť keď tie fotky budú zo sims 2 tak som strašne zvedavá ako sa rozhodneš.
hulahula
Novorodenec
Novorodenec
 
Príspevky: 29
Registrovaný: Str 30 Júl 2008, 09:05
Bydlisko: Partizánske
Pohlavie: Simka

Re: Môj ťažký život 13.DIEL ÚTEK

Poslaťod Charlotte » Štv 17 Dec 2009, 11:33

hulahula: dakujem :) Takže rozhodla som sa, že príbeh bude fotený v TS2, ale fotky ešte tak skoro nebudú..takže ešte asi také 2 diely budú bez fotiek a potom by už mali byť s fotkami..14.diel je bez fotiek takže dúfam, že si to aj tak prečítate a, že sa vám to bude páčiť :)

14.Diel
Niekedy to býva strašne ťažké..
U Jacka sme s mamou strávili celé dva dni. A sama sebe sa čudujem ako som len mohla tak rýchlo Jackovi odpustiť.. S domu sme ani päty nevytiahli stále sme len sedeli a pozerali televízor. Chceli sme zavolať otcovi, ale potom mamu napadlo, že Andrew môže odpočúvať jeho hovory. Tak sme sa radšej ani neozvali. Určite má o nás už veľký strach. Ale ja stále neviem čo budeme robiť skúsim poprosiť Jacka aby zašiel na políciu..
Zastihla som ho akurát v kúpeľni.. „Jack?“ „Áno?“ „No vieš už sme tu s mamou dva dni a mali by sme niečo robiť pretože sa nikam nepohneme.“ „Dobre, ale ako ti môžem pomôcť?“ „Keby si prosím ťa zašiel na políciu a všetko im povedal?“ „To snád nebude problém..dneska tam zájdem.“ „Ďakujem, že mi pomáhaš.“ „Nemáš začo.“ Povedal Jack a pomaly sa ku mne naklonil. „Chýbala si mi..“ povedal pošepky. Ale ja som sa odklonila..a nedovolila mu ma pobozkať. „Ked som ti tak chýbala tak prečo si sa mi potom neozval? Čakala som, že mi aspoň zavoláš..“ „Prepáč ja..nemám slov urobil som chybu, ale teraz to chcem napraviť.“ „Jack ale..teraz som rozmýšľala či mu mám povedať o mojom tehotenstve myslím, že by som mu to mala povedať aj ked dopredu viem, že so mnou už nikdy neprehovorí. „To čo ti teraz poviem tak viem že so mnou už nikdy neprehovoríš, ale máš právo to vedieť. Som tehotná.“ „Ččo? Ty si normálna? Prečo si tú vec nenecháš zobrať?“ Po týchto slovách som sa rozplakala ja som mu to nemala povedať..a vraj vec! Ešte raz som sa mu pozrela do jeho modrých očí a utiekla do izby. Stále som len plakala a plakala. Prečo je môj život taký ťažký? Neustále som si kládla túto otázku. Už chcem žiť normálny život nájsť si konečne prácu a usadiť sa niekde, ale o takomto živote môžem ja asi len snívať. Teraz som si spomenula na to ako som chcela byť speváčka..bolo to už tak dávno, že teraz mám o živote úplne iné predstavy. Zrazu niekto zaklopal na dvere. Rýchlo som si poutierala slzy. „Ďalej.“ „Betty prosím ťa kým ma vyhodíš s tejto izby tak ma prosím vypočuj. Je mi strašne ľúto to čo som povedal. Vôbec som nepremýšľal čo vravím. Dokážeš mi to odpustiť?“ „Ja neviem Jack..nechaj mi čas na rozmyslenie.“ „V poriadku..ináč bol som na tej polícii povedali, že by sa chceli s vami porozprávať.“ „Dobre tak ale nech prídu tu.“ „Jasné to som vybavil tak dnes o 17:00.“ Dopovedal Jack a odišiel.
17:05
Crrrn..zazvonil zvonček. Jack išiel otvoriť. „Dobrý deň tak sme tu.“ „Dobrý deň podte dalej. Sadnite si.“ Prišli tam dvaja muži, ktorý mali na sebe bežné oblečenie asi preto aby to nevyzeralo nápadne alebo čo ja viem.. „Takže pokúste sa mi opísať ako ten páchateľ vyzerá.“ Mama začala hned rozprávať. Potom sa ma spýtal jeden s nich: „A vy? Mohli by ste mi povedať príčinu prečo sa takto správa?“ „No ja si myslím, že chce predovšetkým peniaze a preto vydiera mamu, že mi ublíži.“ Povedala som trasúcim hlasom..a ten policajt si to všetko zapisoval do nejakého zošita. Takéto otázky nám dávali vyše polhodiny. „Tak to je na dneska všetko nebudeme vás viac trápiť. Okamžite vydáme pátranie a keby sme ho našli tak na neho vydáme zatykač. „Ešte raz vám dakujeme za spoluprácu.“ Dopovedal jeden s tých policajtov a odišli. Tak to bolo spomenula som si na ten pocit ked som tam ležala zviazaná a tak bezmocná už to fakt nechcem nikdy zažiť.
Na druhý deň..
Vstala som s postele a urobila som bežné veci naraňajkovala, umyla si zuby.. „ Betty volali my s polície vraj chytili Andrewa.“ „To fakt? Znamená to, že môžeme ísť domov?“ „No myslím, že ešte nie Andrew mal veľa komplicov a teraz chytili len jeho a ešte dvoch nejakých mužov takže mali by ste tu ešte také dva tri dni ostať kým sa Andrew spamätá a povie kde sú ty ostatní muži.“ Úsmev mi po týchto slovách hned sklesol. Ale aspoň majú Andrewa určite ho budú vypočúvať ..Dúfam že sa toto čím skôr skončí.
Po 2 dňoch od zatknutia Andrewa..
Tieto dva dni boli pre mňa a aj pre mamu ťažké..stále tu chodili ty dvaja policajti a neustále nám kládli otázky ohľadne tohto prípadu. Dnes večer prišli a oznámili nám : „S radosťou Vám oznamujeme, že Andrew aj s jeho mužmi boli dneska zatknutý o týždeň sa bude konať súd..Bohužiaľ sa ho budete musieť zúčastniť.“ Neviem či to dokážem pozrieť sa Andrewovi do očí. Ale určite pôjdem svedčiť urobím všetko pre to aby šiel Andrew aj tí muži do väzenia. „My to nejak zvládneme.“ Povedala mama aj ked dobre vie do čoho ideme. Ale viem, že toto sa už musí konečne skončiť Happyendom..
Like everything else in life, I just had to decide what to do with what I was given..
Obrázok užívateľa
Charlotte
Zrelý
Zrelý
 
Príspevky: 904
Registrovaný: Ned 28 Dec 2008, 22:00
Bydlisko: High Tatras
Pohlavie: Simka

Re: Môj ťažký život 14.DIEL (bez fotiek)

Poslaťod fanynka83 » Štv 17 Dec 2009, 12:06

no musim povedat ze aj tento dielik sa mi velmi pacil..dost sa to tam pohlo..ale zase urcite veci mi ti tam prisli akoby narychlo napisane,teda trosku viac si mohla podla mna rozpisat o tom ako sa bavili o tom dietatku,ci nieco by aj vyriesili,ci nie,co kdo komu povedal...nemyslim to v zlom..tvoj pribeh sa mi velmi paci...ale urcite veci mi v tomto dieliku prisli naozaj ako len tak narychlo tam vsunute,len aby to tam bolo...neber to ale v zlom...sa mi pacilo aj ze to bolo opet napinave... :)
fanynka83
Deaktivovaný účet
Deaktivovaný účet
 
Príspevky: 1081
Registrovaný: Štv 01 Jan 2009, 18:30
Pohlavie: Simka

Re: Môj ťažký život 14.DIEL (bez fotiek)

Poslaťod Charlotte » Štv 17 Dec 2009, 15:11

Ja viem, že je to všetko také rýchle, ale je to len a len kvôli tomu aby som to nejako urýchlila tie všetky zápletky a ešte neviem čo aby ste mohli mať fotky pretože takto by sa mi fotky robili dosť ťažko pretože by som musela mať taký istý dom ako v TS3 a to by trvalo ešte dlhšie a myslím, že to za to nestojí takže zhrniem to tak, že aj další diel bude asi takto nejako narýchlo napísany takže sa za to ospravedlňujem a tebe fanynka samozrejme dakujem :)
Like everything else in life, I just had to decide what to do with what I was given..
Obrázok užívateľa
Charlotte
Zrelý
Zrelý
 
Príspevky: 904
Registrovaný: Ned 28 Dec 2008, 22:00
Bydlisko: High Tatras
Pohlavie: Simka

PredchádzajúciĎalší

Späť na TS2 Príbehy

Kto je on-line

Užívatelia prezerajúci fórum: Žiadny registrovaný užívateľ nie je prítomný a 3 hostia